Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_8P-15-2020.pdf
PDF · 110.68 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/15/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, v právnej veci navrhovateľky - manželky L.. C. B., P.., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, trvale bytom V., X. ul. č. XXXX/XX, korešpondenčná adresa U., P. ul. č. XX, zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Dobrovičom, AK so sídlom Bratislava, Záhradnícka ul. č. 27, proti manželovi C.. Z. B., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, trvale bytom V., X. ul. č. XXXX/XX, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému U. L. B., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl SR, bytom ako rodičia, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, Malacky na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo L.. C. B., P.., rod. V., nar. XX.XX.XXXX v Z. a C.. Z. B., nar. XX.XX.XXXX v V., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v G., Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Osobitnej matriky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Bratislava, vo zväzku OM/6, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.
Súd na čas po právoplatnosti rozsudku v časti výroku o rozvode manželstva rodičov zveruje maloletého U. L. B., nar. XX.XX.XXXX v V., do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého U. L. výživným vo výške 150 Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti o rozvode manželstva rodičov, ktoré výživné bude zasielať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Stretávanie sa otca s maloletým U. L. sa ponecháva neupravené.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.01.2020 sa navrhovateľka - manželka domáhala rozvodu manželstva s manželom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému U. L. na čas po rozvode. Manželstvo podľa vyjadrenia navrhovateľky nebolo jednoduché od začiatku vzhľadom k tomu, že povaha manžela je veľmi konfrontačná a už v začiatkoch manželstva musela riešiť spory manžela s jej kolegami. Uvedené podľa navrhovateľky vyústilo do situácie, kedy sa manželovi začali vyhýbať ľudia a jej nadriadený zvažoval jej predčasné stiahnutie z vyslania, pričom tieto problémy sa následne preniesli aj do domácnosti a začalo medzi manželmi dochádzať k hádkam. Uviedla, že u manžela sa následne pridružil k jeho nešťastnej povahe aj problém s jeho zaradením do spoločnosti a nezáujem či neschopnosť si nájsť zamestnanie, čo pretrváva aj do súčasnosti. Podľa vyjadrení navrhovateľky manžela neprinútilo k tomu, aby si našiel prácu, zmenil svoje správanie a celý prístup k
rodine a domácnosti ani narodenie maloletého U. L., kvôli čomu bola donútená už po troch mesiacoch od pôrodu nastúpiť znova do práce, pričom manžel nastúpil na rodičovskú dovolenku. Navrhovateľka uviedla, že manžel maloletého U. L. často kritizoval, pravidelne na neho kričal a nadával mu, čo spôsobilo u maloletého traumu, ktorá vyvrcholila tým, že maloletý musel pravidelne navštevovať psychológa. Uvedené podľa navrhovateľky vyvrcholilo do situácie, že maloletý začal otca odmietať a nechcel zostávať v jeho prítomnosti sám. Manželka uviedla, že s manželom síce žijú v spoločnej domácnosti, avšak posledných 7 rokov spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú, majú oddelené bankové účty, takmer spolu nekomunikujú a nemajú spoločných známych ani spoločné aktivity. Navrhovateľka sa vyjadrila, že od roku 1992 je zamestnankyňou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, pričom jej mesačný funkčný plat predstavuje suma 1719,50 Eur, manžel je nezamestnaný, hoci mu v tom nebráni žiadna zdravotná prekážka. Navrhovateľka k svojmu návrhu doložila sobášny list, rodný list maloletého a potvrdenie svojho zamestnávateľa o výške príjmu zo dňa 27.06.2019.
2. Podaním doručeným tunajšiemu súdu prostredníctvom e - mailovej komunikácie dňa 15.03.2021 vyjadril manžel, ktorý návrh nepodal, nesúhlas s rozvodom manželstva. Manžel uviedol, že t. č. nie je zamestnaný, pretože je spoločne s manželkou, ktorá je veľvyslankyňou Slovenskej republiky v T., a ich maloletým synom v R., tu mu však nebolo umožnené pracovať na ambasáde a rovnako nemá ani možnosť si ako cudzinec bez znalosti gréckeho jazyka nájsť zamestnanie. Manžel uviedol, že manželka dostáva k výplate 15% príspevok na jeho osobu a na maloletého 7,5% príspevok z jej hrubého príjmu. Vyjadril sa, že tvrdenia manželky v návrhu ho šokovali, vzhľadom k tomu, že uzatvárať manželstvo nechcel avšak následne s týmto súhlasil a manželke sa spolu so synom, keďže tejto je už 25 rokov prvoradá len kariéra, vo všetkom prispôsobili.
3. Manželka sa na pojednávanie vo veci dňa 31.08.2021 nedostavila, jej neúčasť na pojednávaní ospravedlnil právny zástupca, ktorý uviedol, že manželka sprevádza maloletého U. L. na rozdielových skúškach na strednej škole, žiadal, aby súd pojednával a rozhodol vo veci bez jej prítomnosti. Vzhľadom k tomu súd v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) s poukazom na § 31 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) konal a rozhodol v jej neprítomnosti za súčasného rešpektovania ústavne garantovaných práv ostatných účastníkov konania (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
4. Manžel, ktorý návrh nepodal, sa na pojednávania nariadené súdom nedostavoval, nedostavil sa ani na pojednávanie určené na deň 31.08.2021, napriek predvolaniu vykázanému dňom 17.08.2021 s poukazom na § 112 CSP /doručované na adresu bydliska v zahraničí/ a zároveň aj dňom 02.08.2021 s poukazom na § 112 CSP /doručované na adresu trvalého pobytu na území SR/; manžel sa k návrhu riadne nevyjadril, nevyužil svoje právo osobne konať pred súdom, aj napriek tomu, že návrh manželky spolu s výzvou na vyjadrenie a poučením účastníka prevzal dňa 16.10.2020. Predvolanie na pojednávanie určené na deň 31.08.2021 bolo manželovi, ktorý návrh nepodal, doručované na adresu bydliska, kde sa manžel reálne zdržuje, toto bolo manželovi s poukazom na § 112 CSP doručené dňa17.08.2021; z mailu, zaslaného tunajšiemu súdu mal súd preukázané, že manžel o termíne pojednávania vedel, keďže súdu oznámil, že sa na pojednávanie nedostaví, pretože je v zahraničí. Súd však toto oznámenie nemohol považovať za riadne ospravedlnenie so žiadosťou o odročenie, keďže toto nespĺňalo náležitosti ospravedlnenia tak, ako to má na mysli § 183 CSP. Vzhľadom k tomu súd v zmysle § 180 CSP s poukazom na § 31 CMP vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti za súčasného rešpektovania ústavne garantovaných práv ostatných účastníkov konania (článok 48 odstavec 2 Ústavy Slovenskej republiky).
5. Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní dňa 31.08.2021 uviedol, že sa naďalej pridržiavajú podaného návrhu vzhľadom k tomu, že všetky dôvody rozvratu manželstva účastníkov konania pretrvávajú a ešte sa aj zhoršujú, pričom vzťah medzi manželmi je tak hlboko rozvrátený, že manželstvo si neplní ani jednu funkciu tak, ako má na mysli Zákon o rodine. Vyjadril sa, že maloletý U. L. navštevuje v T. 10. ročník International School of Athens, pričom na území Slovenskej republiky je vedený ako študent T. L. B. v V.. Právny zástupca matky uviedol, že vzhľadom k tomu, že je matka k otcovi tolerantná a nemá v pláne mu brániť v kontakte s maloletým, navrhujú pozmeniť návrh v časti úpravy styku otca s maloletým U. L. tak, že tento by sa ponechal neupravený. Právny zástupca sa vyjadril, že otec na výživu maloletého ničím neprispieva a s maloletým trávi čas zriedkavo. Maloletý v priebehu posledného roka a pol začal svojho otca odmietať a nechce zostávať v jeho prítomnosti sám. Uviedol,
že zdravotný stav maloletého je dobrý, matka v súvislosti s týmto nemá žiadne zvýšené náklady, t. č. maloletý nenavštevuje žiadne platené krúžky, pričom mesačné výdavky na maloletého predstavuje suma 150 - 200 Eur na stravu, živobytie a 100 Eur na ošatenie. Uviedol, že navrhovateľka pracuje ako veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Grécku, manžel je nezamestnaný, pričom rodina obýva byt patriaci Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky pridelený na užívanie rodine veľvyslanca. Náklady za bývanie rodina nehradí a pokiaľ nejaké náklady vzniknú, tieto hradí výlučne manželka. Vyjadril sa, že manželka poberá od Ministerstva zahraničných vecí príspevok na kompenzáciu nákladov sprevádzajúcej osoby, túto sumu v celosti preposiela na osobný bankový účet manžela.
6. Z mailového podania manžela, ktorý návrh nepodal, zo dňa 15.03.2021 súd zistil, že uvedený manžel s návrhom na rozvod nesúhlasí, rozvádzať sa nechce. Uviedol, že sa nechcel ženiť, súhlasil až na žiadosť manželky, ktorá chcela vycestovať ako konzul do USA, pričom pre manželku je už 25 rokov jej kariéra prvoradá, tomuto sa prispôsobuje on sám ako aj ich syn. uviedol, že na Slovensko príde koncom augusta 2021.
7. Zástupca kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedol, že v prípade rozvodu manželstva účastníkov, súhlasí so zverením maloletého do starostlivosti matky a rovnako aj s výškou navrhnutého výživného. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým tento navrhol súdu ponechať neupravený, jednak vzhľadom na vek samotného maloletého a jednak na matkou opisovaný vzťah maloletého k otcovi, resp. otca k maloletému.
8. Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov konania, oboznámil sa so sobášnym listom účastníkov, rodným listom maloletého dieťaťa, správou, lustráciou navrhovateľky v Sociálnej poisťovni, lustráciou manžela v Sociálnej poisťovni, oboznámil sa s podaním manžela doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.03.2021, podaním Ministerstva zahraničných vecí doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.03.2021, podaním manžela doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.08.2021, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu a zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 17.11.1995 v G., Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska pred príslušným orgánom, u oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo, z ktorého pochádza jedno dieťa - maloletý U. L. narodený XX.XX.XXXX.
9. Súd zistil, že v manželstve účastníkov boli od začiatku problémy vychádzajúce z názorovej odlišnosti manželov, pričom manželka poukazovala na skutočnosť, že zo strany manžela necítila žiadnu podporu či už v starostlivosti o domácnosť a zdieľanie nákladov, v starostlivosti o maloletého syna a ani pri plnení jej služobných povinností. Postupom času sa citové väzby medzi účastníkmi narušili do tej miery, že manželia síce žijú v spoločnej domácnosti, avšak dlhodobo spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú, takmer spolu nekomunikujú, spoločne netrávia čas. Podľa vyjadrenia manželky je manželstvo deštrukčné, spoločná prítomnosť škodí ako manželom, tak aj maloletému synovi manželov.
10. Podľa § 18 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
11. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
12. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
13. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
14. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
15. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaním miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
16. Súd konštatuje, že účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií - funkcie biologickej, výchovnej, funkcie vzájomnej pomoci a hospodárskej funkcie. Súd mal za preukázané, že manželstvo účastníkov si funkciu biologickú neplní - nevytvára prostredie vhodné na uspokojovanie citových a iných potrieb účastníkov, účastníci spolu intímne nežijú, neuspokojujú svoje emocionálne potreby, nie sú si vzájomne oporou. Účastníci si neposkytujú ani všestrannú vzájomnú pomoc, čím nie je naplnená ani ďalšia z funkcií manželstva, netrávia spoločne čas, nemajú spoločné záujmy okruh spoločných priateľov. Naplnená nie je ani funkcia hospodárska, v zmysle ktorej sa manželia spoločne starajú o uspokojovanie potrieb rodiny; súd mal preukázané, že túto funkciu plní iba manželka, ktorá jediná je zamestnaná a ktorá zabezpečuje jediný príjem do domácnosti a jediná zabezpečuje aj potreby spoločného maloletého syna.
17. Z uvedeného vyplýva, že manželstvo účastníkov je v súčasnosti len formálnym zväzkom, nemajúcim obsah, ktorý pre fungujúce manželstvo predpokladá Zákon o rodine. Vzhľadom k uvedenému dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo narušené a vzhľadom k doterajšiemu konaniu účastníkov nie je predpoklad, že by manželstvo začalo plniť svoje funkcie, manželka - navrhovateľka už ani nemá záujem na obnovení resp. zachovaní takéhoto manželstva. Nie je možné ani akceptovať vyjadrenie manžela, s rozvodom nesúhlasí, pretože rozviesť ich manželstvo je možné iba so súhlasom oboch manželov - teda tak, ako súhlasili obaja s uzavretím manželstva. Súd poukazuje na skutočnosť, že nemožno nútiť manželku, aby zotrvávala v pre ňu nefunkčnom vzťahu. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy a nie je žiaduce, aby súd autoritatívnym rozhodnutím nútil jedného z manželov zotrvať v takomto zväzku proti jeho slobodnej vôli. Súd mal bez všetkých pochybností za preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko rozvrátené; pokiaľ mal manžel, ktorý návrh nepodal iný názor, než manželka vo svojom návrhu, nič mu nebránilo zaslať súdu riadne vyjadrenie veci, takisto mu nič nebránilo zvoliť si právneho zástupcu na Slovensku, ktorý by jeho záujmy na súde zastupoval (pokiaľ sa pre pandémiu obával cestovať).
18. Na druhej strane súd však konštatuje, že táto prekážka (pandémia) nebránila manželke, ktorá návrh podala, na Slovensko vycestovať a to aj s maloletým synom, ktorý mal povinnosti voči škole - absolvoval preskúšanie za účelom ukončenia školského roka na jeho primárnej škole. Manžel, ktorý návrh nepodal, však nič z daných možností nevyužil a dokonca nepovažoval za potrebné sprevádzať vlastné maloleté dieťa na ceste a byť tak pri školských povinnostiach maloletého.
19. Na základe týchto skutočností súd manželstvo účastníkov rozviedol a ako príčinu rozvratu manželských vzťahov ustálil rozdielnosť v názorovej a povahovej sfére medzi manželmi, ktorá spôsobila postupné odcudzenie medzi nimi.
20. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
21. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
22. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
23. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
24. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku dieťaťa.
25. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práv a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
26. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
27. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
28. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
29. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
30. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
31. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
32. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
33. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 34. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 35. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
36. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
37. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
38. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
39. O úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom účastníkov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 24 ods. 1, 4, keď rozhodol o zverení maloletého U. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého U. L. výživným vo výške 150 Eur mesačne. Súd prihliadal na citovú väzbu maloletého dieťaťa, stabilitu výchovného prostredia, vývojové potreby maloletého dieťaťa, pri súčasnom rešpektovaní práva dieťaťa na zachovanie rovnoprávneho a rovnocenného vzťahu k obom rodičom. Z vyjadrenia manželky, ktorá návrh podala - matky maloletého U. L. mal súd preukázané, že starostlivosť o maloletého zabezpečuje výhradne sama, o maloletého L. sa riadne stará, zabezpečuje mu zdravé rodinné prostredie, poskytuje sústavnú osobnú starostlivosť toto tvrdenie je podporené skutočnosťou, že otec dieťaťa, manžel, ktorý návrh nepodal, dlhodobo nie je zamestnaný, teda všetky prostriedky na zabezpečenie potrieb maloletého zabezpečuje výhradne matka. Postoj otca k maloletému deklaruje aj skutočnosť, že otec nebol ochotný prísť s maloletým U. L. na Slovensko, aj keď musel vedieť, pokiaľ by sa o štúdium maloletého zaujímal, že maloletý musí absolvovať preskúšanie na škole na Slovensku - maloletého sprevádzala iba matka. Konanie manžela, ktorý návrh nepodal, sa v takomto svetle javí ako jeho snaha vyhnúť sa účasti na pojednávaní s vyjadrením, že sa zdržiava v zahraničí ( teda zobjektivizovať svoju neprítomnosť na pojednávaní) a robiť tak obštrukcie manželke, ktorá už s ním ďalej nechce žiť, v prebiehajúcom konaní o rozvod manželstva. Matka spôsobom svojho života dáva záruku, že osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého U. L..
40. Stretávanie otca s maloletým súd ponechal neupravené tak, ako to navrhla matka a to najmä s poukazom na vek maloletého, opisovaný vzťah matky a maloletého, vzťah otca a maloletého, ako aj vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol ponechať styk otca s maloletých neupravený. V prípade, že v budúcnosti k dohode medzi rodičmi nepríde, má možnosť ktorýkoľvek z rodičov podať návrh na úpravu styku otca s maloletým U. L..
41. Súd konštatuje, že zverením maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov nie je dotknuté právo druhého z rodičov, teda všetky rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu ostávajú zachované. Ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia len s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa.
42. Procesom dokazovania súd zistil, že matka je zamestnaná ako generálny štátny radca Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, zastupiteľského úradu v R. (veľvyslankyňa SR v Grécku) s priemerným mesačným príjmom za rok 2020 vo výške 5991,06 Eur netto a za obdobie mesiacov január až február 2021 vo výške 5967,14 Eur netto. Matka poberá od Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky príspevok na kompenzáciu nákladov sprevádzajúcej osoby, tento vo výške 1000 Eur mesačne (do mesiaca máj 2021 vrátane vo výške 1500 Eur mesačne) postupuje na osobný bankový účet manžela. Okrem maloletého U. L. nemá matka žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
43. Otec maloletého je minimálne od apríla 2018 nezamestnaný, je vedený ako dobrovoľne poistená osoba s povinnou platbou poistného vo výške 302,32 Eur do mesiaca august 2020 vrátane, od mesiaca september 2021 vo výške 368,95 Eur, toto podľa manželkou predložených dokladov táto manželovi prepláca. Otec na výživu maloletého ničím neprispieva, s maloletým trávi čas zriedkavo. Okrem maloletého U. L. nemá otec žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti obaja manželia aj spolu s maloletým U. L. žijú v T., kde má rodina k dispozícii služobný byt Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, náklady spojené s užívaním bytu manželia nemajú. Aké náklady majú spojené s údržbou nehnuteľností, patriacich im na území Slovenskej republiky ani jeden z manželov neuviedol.
44. Maloletý U. L. navštevuje v T. 10. ročník International School of Athens, pričom na území Slovenskej republiky je vedený ako študent T. L. B. v V.. Maloletý nenavštevuje žiadne platené krúžky, jeho zdravotný stav je dobrý.
45. Pri ustálení výšky výživného súd vychádzal zo zistených majetkových a príjmových pomerov na strane matky a otca, u otca súd prihliadal na jeho možnosti, schopnosti a skutočnosť, že otcovi zasiela matka mesačne 1500 resp. 1000 Eur, ktoré otcovi maloletého zostávajú na úhradu jeho osobných potrieb. Súd rovnako zohľadnil vek maloletého, skutočnosť, že maloletý navštevuje strednú školu, jeho zdravotný stav, vývojové potreby, ako aj celkový vývoj životných nákladov.
46. Po zhrnutí všetkých svojich úvah, posúdení všetkých dôkazov jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, má súd za to, že síce suma výživného vo výške 150 Eur mesačne pokryje iba základné potreby maloletého dieťaťa, avšak matka vyššie výživné pre maloletého nežiadala, preto súd jej návrhu vyhovel a výživné určil v matkou požadovanej výške.
47. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 MP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom predpoklady na priznanie náhrady trov konania v prejednávanej veci neboli splnené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP, podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 CSP. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 44 ods. 1 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti výroku o rozvode, oznámiť orgánu štátnej správy poverenému vedením matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.