Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-203-2020.pdf
PDF · 88.43 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/203/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú H. O. nar. XX.X.XXXX zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, dieťaťa rodičov: O. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Q. č. XX a J. O. nar. XX.X.XXXX bývajúcom vo Z. č. XX o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo 6.3.2020 č.k. 15P/216/2019-40 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. H. O. nar. XX.X.XXXX a jej zverenie do striedavej osobnej starostlivosti zamietol. Návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zverí maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v zmysle jeho návrhu. Vytkol súdu prvej inštancie, že rozsudok nespĺňa náležitosti vyžadované citovaným ustanovením, nakoľko z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, keď vykonané dôkazy dôsledne nevyhodnotil iba konštatoval ich obsah, popísal skutkový stav a pri odôvodnení len veľmi stručne naznačil úvahy, ktoré ho viedli k vydaniu rozhodnutia. Odôvodnenie rozsudku je popisné a formálne, neobsahujú jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú. Citoval § 220 ods. 2 CSP, článok 6 ods. 1 Dohovoru a článok 46 ods. 1 Ústavy SR. Uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že jeho návrh nebol dôvodný, pretože nedošlo k takej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti. Predchádzajúca úprava bola pred 15-timi rokmi a od vtedy maloletá dospela, je vyspelá a tento návrh podával na jej žiadosť . V konečnom dôsledku je v súčasnosti presne a v rovnakom rozsahu tak u matky ako u neho ako skonštatoval aj súd prvej inštancie. Podľa názoru súdu maloletej neprospieva, že študuje mimo miesta bydliska, na túto okolnosť poznamenáva, že jeho ako otca sa nikto nepýtal, či s tým súhlasí. Nesúhlasí s tým, že maloletá je bez dozoru počas týždňa, má prísny režim. Uviedol, že ako rodičia nekomunikujú, tento názor je v súčasnej judikatúre už prežitý. Maloletá je stredoškoláčka, dokáže svoje požiadavky riadne definovať. Uviedol, že maloletá bola v konaní vypočutá, vyjadrila svoj názor jasne a súd prvej inštancie na jej stanovisko neprihliadal, čo je v rozpore s ust. § 38 ods. 1 CMP, čím zjavne odignoroval zásadu uvedenú v článku 5 Zákona o rodine a to najlepší záujem dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní o maloletých. O konštatácii súdu ohľadne stability výchovného prostredia uviedol, že matka maloletej strieda zamestnania aj partnerov. V
súčasnosti má partnera o 12 rokov mladšieho, čo matka súdu zamlčala, že navštevuje diaľkovo vysokú školu, preto sa stáva, že víkend, keď je maloletá v byte matky, matka ani doma nie je. Má vedomosť o tom, že matka po tom, čo bola dcéra vypočutá s maloletou nekomunikovala a nekomunikuje s ňou, čím ju trestá a vzbudzuje u nej pocit viny a vystavuje ju konfliktu lojality (článok 5 písm. g) Zákona o rodine. Uviedol, že od začiatku karantény Covid 19 bola maloletá v jeho domácnosti 3 týždne. K matke išla až na jeho naliehanie. Má vedomosť, že v domácnosti matky jej stará matka nadáva, je tam podceňovaná a odstrkovaná. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že okrem výživného, ktoré posiela matke zabezpečuje pre maloletú všetko potrebné pre ňu a aj školské potreby, preto za normálnych okolností by žiadal úplné zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti. Berie však ohľad na matku a preto chcel zmenu v starostlivosti na striedavú a je presvedčený, že jeho názor je oprávnený.
3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Uviedla, že nesúhlasí s dôvodmi napadnutého odvolania. Vyslovila názor, že maloletá je vo veku, keď potrebuje jednoznačný postoj oboch rodičov. To, že svoje požiadavky maloletá vie jasne definovať, ešte neznamená, že vie aj správne vyhodnotiť dôsledky. Poprela, že s maloletou nekomunikuje alebo ju trestá. Akokoľvek sa snaží k maloletej priblížiť, ona ju odmieta. Keď je doma stále je zatvorená u seba v izbe a nechce sa zúčastňovať rodinných aktivít a nepekne sa správa k mladšej sestre. Po zatvorení internátu na začiatku karantény išla rovno k ocovi a ona sa to dozvedela len zo správy z internetu. Počas svojho pobytu nereagovala na jej telefonáty, nereagovala na správy a musela volať políciu. Až po zásahu hliadky sa s dcérou spojila aj to veľmi stručne. Poprela, že maloletá je podceňovaná, odstrkovaná, pretože keď prejavila talent na šport chodila do plaveckého klubu, kde jej platila hodiny cudzieho jazyka, pri výbere strednej školy jej vyhovela, aj keď vedela, že je to finančne náročné. Správa sa k nej rovnako ako k sestre maloletej s prihliadnutím na vek. Podnikali rodinné výlety, po Slovensku a pod. Pokiaľ sa týka jej partnera, je to prvý muž, s ktorým má po 6 - tich rokoch od rozvodu vzťah a jeho vek považuje za irelevantný. Ohľadne svojej školy súdu nič nezatajila a s návrhom to nemá nič spoločné, navyše to považuje za pozitívny prvok, pretože jej dcéra môže vidieť, že študovať sa dá vždy. Uviedla, že vyučovanie počas semestra mávala v piatok, iba raz sa stalo, že prednášky boli aj v sobotu. Navyše aj otec chodí do práce počas víkendov, aj keď dcéra je u neho, čiže s ňou nie je. Prostredie, ktoré vytvorila pre dcéru je podľa otca zlé, ale nie až také zlé, aby žiadal dcéru do výhradnej starostlivosti. Otec argumentmi si odporuje, vytrháva veci z kontextu tak, ako mu vyhovujú. Celý návrh o striedavú starostlivosť a odvolanie považuje za účelové, pretože sám píše, že v konečnom dôsledku maloletá v súčasnosti je v rovnakom rozsahu u neho a tak u nej, preto nevidí dôvod na zmenu pôvodného rozsudku. Dôvodom odvolania je skutočnosť, aby otec neplatil výživné.
4. Otec v stanovisku k vyjadreniu matky zotrval na dôvodoch uvádzaných v odvolaní. Uviedol, že matka písomným vyjadrením potvrdila všetky skutočnosti uvádzané v odvolaní a že nemá k dcére žiaden vzťah, dcéra je jej ľahostajná a výchovu evidentne nezvláda. Potvrdila aj pravdivosť jeho informácie, že zatajila, že navštevuje školu. Uviedol, že má vedomosť o tom, že matka mala viacerých partnerov, konkrétne aj jedného moslima z Nemecka a deti začali navštevovať nemecký jazyk, pretože chcela s nimi odísť za tým mužom. Vyslovil pochybnosť, či matka plnené výživné používa v prospech maloletej, pretože koncom mesiaca máj 2020 bolo potrebné isť s maloletou k zubárovi a keď ju dcéra poprosila, aby s ňou išla, tak matka odmietla. Od 29.5.2020 je maloletá u neho. Vyjadrenie matky považuje za zmätočné a rozporuplné a pokiaľ to matka podľa neho myslí vážne, pokiaľ maloletá bude zverená do jeho výlučnej osobnej starostlivosti s tým, že matka bude zaviazaná prispievať na ňu výživné 135,- Eur mesačne a maloletá bude mať styk bez obmedzenia.
5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny a dôvodný. Uviedol, že maloletá počas výsluchu pred súdom sa vyjadrila v tom zmysle, že víkendy trávi striedavo u matky a u otca, keďže počas týždňa žije na internáte v Košiciach , kde študuje na strednej škole. Poukázala na to, že má lepší vzťah k otcovi a má záujem byť u otca častejšie. Zmenou zverenia by sa situácia v rodine zmenila. U maloletej nie je splnená základná podmienka vhodnosti zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, pretože rodičia medzi sebou navzájom nekomunikujú.
6. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 2 CSP).
7. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd orzhodnutie súdu prvej intšacnie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa ust. 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne, zákonne a predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa rozhodol o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa obsahové náležitosti vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom je potrebné zdôrazniť, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Na zdôraznenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností odvolací súd dodáva (§ 387 ods. 2 CSP), že záujmom maloletých detí nepochybne je, aby boli predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov a len ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Obaja rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto obaja majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť, ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia, prípadne je v priamom rozpore so záujmom dieťaťa. Zákon o rodine a ani Dohovor o právach dieťaťa nepriorizuje žiadneho z rodičov vo vzťahu k výkonu osobnej starostlivosti o maloleté deti, práve naopak, úprava rodičovských práv a povinností je koncipovaná na zásadne rovnoprávnom postavení oboch rodičov. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Súd prvej inštancie správne skúmal výchovné prostredie oboch rodičov z hľadiska, kde by boli lepšie zaistené potreby maloletého dieťaťa a dospel k odôvodnenému záveru, že výchovné prostredie matky je pre neho momentálne vhodnejšie s poukazom na jej vek a na zachovanie stability výchovného prostredia aj s prihliadnutím na stanovisko kolízneho opatrovníka. Názor maloletého dieťaťa, na ktorý sa otec odvoláva ohľadne striedavej starostlivosti je potrebné poznamenať, že v súčasnosti sa pomery dieťaťa stabilizovali a s otcom sa stretáva podľa svojho záujmu. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že pokiaľ ide o názor maloletých detí, na ktorý je potrebné prihliadnuť však neznamená, že je to okolnosť, ktorá je jediná pre rozhodnutie súdu. Prvoradý je záujem maloletých detí, ktorý je potrebné posúdiť komplexne, pretože vo väčšine prípadov za názorom detí stojí konfliktný vzťah medzi rodičmi a identifikácia s názormi, či ovplyvňovanie niektorým z rodičov. Súd prvej inštancie dostatočne zohľadnil existujúce pomery maloletého dieťaťa, preto správne súd prvej inštancie s prihliadnutím najmä na jeho záujem ponechal v osobnej starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje starostlivosť o neho na požadovanej úrovni a ktorej starostlivosť nebola spochybnená ani kolíznym opatrovníkom. Odvolací súd pri preskúmavaní predmetnej veci zistil, že v dôsledku narušených vzťahov medzi rodičmi je komunikácia medzi nimi na zlej úrovni a nedokážu spolu riadne fungovať ani ohľadne starostlivosti o maloletú, preto konajúci súd správne s prihliadnutím na vek maloletého dieťaťa zabezpečil stabilitu a kontinuitu doterajšieho výchovného prostredia majúc najmä na zreteli jej zdravý psychický vývoj. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodujúcim hľadiskom pre úvahu o najvhodnejšej úprave výchovy maloletého dieťaťa zostáva vždy jeho záujem a je to aj jeden z predpokladov striedavej osobnej starostlivosti, ako
aj dostatočná komunikácia rodičov v záujme dieťaťa, aby sa vedeli dohodnúť na podstatných veciach týkajúcich sa dieťaťa. Vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a výsluchom maloletej bolo preukázané, že neboli splnené zákonné podmienky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, pretože doterajší výkon osobnej starostlivosti matky kolíznym opatrovníkom počas šetrenia pomerov nebol spochybnený a bolo zistené, že je realizovaná na požadovanej úrovni. Maloletá od štúdia na strednej škole počas týždňa býva na internáte a počas voľných dní je striedavo u rodičov, preto správne súd prvej inštancie uzavrel, že za súčasnej situácie striedavá starostlivosť nemá opodstatnenie.
11. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie správne posúdil všetky relevantné skutočnosti vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkové okolnosti dôležité pre rozhodnutie, ktoré hodnotil vlastnou úvahou (neznamená ľubovôľu), najmä z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti. Výsledkami hodnotenia dôkazov, ktoré sú súčasťou odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožnil, pretože vychádzajú zo zisteného skutkového stavu, zodpovedajú zásadám logiky a nie sú v rozpore so zákonom. Je výlučne vecou konajúceho súdu, či vykoná dôkazy označené účastníkmi konania za predpokladu, že skutkový stav potrebný na rozhodnutie vo veci zistí inými dôkaznými prostriedkami.
12. Keďže otec v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 57 CMP).
14. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).