Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/10/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členiek senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobcu G. W., nar. X.X.XXXX, trvalý pobyt XXX XX W. XXX, podnikajúceho pod obchodným menom G. W. K-K., s miestom podnikania XXX XX W. XXX, N. XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Igorom Gažíkom, advokátom, so sídlom kancelárie Bojnická cesta č. 7, 971 01 Prievidza, proti žalovanému Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO 17 335 345, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. -184 zo dňa 19. novembra 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

2. V odseku 1. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ako fyzická osoba podnikateľ- samostatne hospodáriaci roľník sa domáhal proti žalovanému určenia vlastníckeho práva k pozemku parcela registra "E" parc. č. X o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria nachádzajúci sa na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území W.. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že žalovaný získal predmetný pozemok na základe rozhodnutia o schválení G Žalovaný je vlastníkom pozemkov v kat. úz. W. registra "C" parc. č. XXX/X o výmere XXXX m2 orná pôda, registra "E" XXX/XX o výmere XXXXX m2 orná pôda, registra "E" parc. č. XXX/XXX o výmere XXXX m2 orná pôda, registra "E" parc.č. XXX/X o výmere XXXX m2 orná pôda zapísaných na LV č. XXX, ktoré žalobca kúpil ako fyzická osoba -nepodnikateľ na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.1.2012 a na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.2.2013 od právnych predchodcov tak, ako im patril. Právni predchodcovia a žalobca pozemok riadne užívali viac ako desať rokov a preto im svedčí právo vydržania vlastníckeho práva.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť aj pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Tvrdil, že sporná parcela je zapísaná podľa katastra nehnuteľností správne a preto nie je jasné na základe akého právneho titulu sa žalobca domnieva, že mu parcela patrí. V roku 2012, keď žalobca nadobudol vlastnícke právo na základe kúpnych zmlúv, bol už žalovaný jasným vlastníkom parcely č.

X na LV č. XXX v kat. úz. W. a žalobcovi muselo byť jasné, že parcela č. X nie je predmetom kúpnych zmlúv. Žalobca nemôže byť dobromyseľným vlastníkom spornej nehnuteľnosti.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného a oboznámením sa s obsahom listín (odsek 2. odôvodnenia rozsudku), z ktorých zistil skutkový stav. Žalobca tvrdil, že je vlastníkom parcely č. X o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaná na LV č. XXX pre katastrálne územie W.. Spornú parcelu kúpil na základe kúpnych zmlúv. Z kúpnej zmluvy zo dňa 18.1.2012 vyplynulo, že sa jedná o parcelu registra "C" č. XXX/X orná pôda o výmere X XXX m2 v podiele polovica k celku, parcelu registra "E" č. XXX/XX orná pôda o výmere XX XXX m2 v podiele polovica k celku, parc. registra "E" č. XXX/XXX orná pôda o výmere X XXX m2 v podiele polovica k celku, parcelu registra "E" č. XXX/X o výmere X XXX m2 v podiele polovica v kat. úz. W. k celku od predávajúcej H. U. rod. Y.. Kúpnou zmluvou zo dňa 14.2.2013 žalobca nadobudol pozemok parc. reg. "C" č. XXX/X orná pôda o výmere X XXX m2, pozemok parc. reg. "E" č. XXX/XX orná pôda o výmere XX XXX m2 polovica k celku, parc. reg. "E" č. XXX/XXX orná pôda o výmere X XXX m2 polovica k celku, parc. reg. "E" č. XXX/ X orná pôda o výmere XX XXX m2, parc. reg. "E" č. XXX/X orná pôda o výmere X XXX m2 od predávajúcich N.. P. I. rod. Y., T. W. rod. Y., Y. Y. a Q. W. rod. Y.. Predmetné nehnuteľnosti má žalobca zapísané ako fyzická osoba na LV č. XXX pre kat. územie W. parc. reg. "E" č. XXX/XX o výmere XX XXX m2 orná pôda v celosti, parc. č. XXX/XXX o výmere X XXX m2, parc. č. XXX/X o výmere XX XXX m2 v celosti, parc. č. XXX/X o výmere X XXXmX orná pôda. Z listín vyplynulo, že žalobca tie parcely, ktoré nadobudol predmetnými kúpnymi zmluvami má aj zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. W., pričom sa jedná výlučne o ornú pôdu. Sporná parcela predstavuje parc. č. X o výmere XXX m2 zastavaná plocha a nádvorie a je zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. W. vo výlučnom vlastníctve žalovaného na základe G Podľa názoru súdu prvej inštancie nejde o duplicitné vlastníctvo. Žalovaný bol od roku 2005 zapísaný ako vlastník spornej nehnuteľnosti na LV č. XXX pre kat. úz. W.. Žalobca podal žalobu na súd dňa 11.4.2018, teda po uplynutí doby 13 rokov.

5. Z vyjadrenia Okresného úradu odboru katastrálneho L. súd prvej inštancie zistil, že parcela Q. č. X bola pôvodne evidovaná v pozemno-knižnej vložke č. X v prospech vlastníčky H. U.- K. rod. O.. Jej majetok bol skonfiškovaný na základe zákona č. 104/46, neskôr rozparcelovaný a pridelený do vlastníctva jednotlivým prídelcom. V prídelovom pláne je predmetná parcela označená ako časť B1, táto nebola daná do prídelového plánu nikomu, preto zostala vo vlastníctve posledného vlastníka, ktorým bol Československý štát. Pri ROEP-e bola parcela daná do vlastníctva právnemu nástupcovi Československého štátu Slovenskej republike v správe Slovenského pozemkového fondu, ktorý podľa nakladá s pozemkami vo vlastníctve štátu. Súd prvej inštancie vyslovil, že parcela bola správne zapísaná na LV č. XXX a táto sa nachádza v areály poľnohospodárskeho družstva. Návrh ROEP- u bol zverejnený na Obecnom úrade W..

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že parcela reg. EKN č. XXX/XX vznikla odčlenením od pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. XXX/X, ktorá bola evidovaná v pozemno-knižnej vložke č.X v prospech vlastníčky H. U. - K. r. O.. Jej majetok bol skonfiškovaný na základe zákona č. 104/46 Sb. a neskôr rozparcelovaný a pridelený do vlastníctva jednotlivým prídelcom. V prídelovom pláne je predmetná parcela označená ako E1 a na základe Výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXXX/XX-III/B bola predelená do vlastníctva Politickej obce W.. V roku 2005 bol do katastra nehnuteľností v katastrálnom území W. zapísaný ROEP podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie pozemkov a právnych vzťahov k nim, podľa ktorého sa zisťujú dostupné údaje o právnych vzťahoch k pozemkom doposiaľ neevidovaných v katastri nehnuteľností. Pri ROEP-e bolo na základe záznamu podrobného merania zmien dané prídelovej parcele E1 nové parcelné číslo XXX/XX a táto parcela bola zapísaná do vlastníctva C. W. ako právnemu nástupcovi L. obce W. na list vlastníctva číslo XXX, preto tieto oba pozemky sú zapísané správne na LV č. XXX a XXX. Katastrálny úrad taktiež uviedol, že ROEP bol zverejnený na Obecnom úrade v W.. Výpis z ROEP-u si osobne prevzal H. W., nar. XX.X.XXXX a do zápisnice 29.11.2004 uviedol, že súhlasí s výpisom.

7. Z návrhu prídelového plánu a konečného prídelového plánu a výmeru o vlastníctve pôdy zo dňa 11.11.1947 vyplynulo, že právni predchodcovia pôvodných vlastníkov, od ktorých žalobca kúpil pozemky dvomi kúpnymi zmluvami, získali prídel po konfiškovanom majetku H. U.- K. , pričom manželia X. získali vo vložke X časť parcely X, X pod grafickou časťou prídelového plánu označeného ako A1 vo výmere XX a XX mX a podľa identifikácie parciel v tom čase o výmere XX a 43 m2. Sporná parcela je

v grafickej časti prídelového plánu označená ako B1 a táto zostala vo vlastníctve štátu, pričom táto parcela nie je výslovne súčasťou prídelového plánu. Uvedené vyplynulo z grafickej časti prídelového plánu označenej ako B1 (č.l. 117 spisu), preto ju právni predchodcovia pôvodných vlastníkov manželia X. nemohli vlastniť. Táto parcela zostala vo vlastníctve Československého štátu a následne a na základe ROEP X/XXXX-ZXXX/XX bola zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. W. do vlastníctva Slovenskej republiky a v správe žalovaného. Nachádza sa v objekte poľnohospodárskeho družstva, preto nemohla patriť pôvodným prídelcom. Z darovacej zmluvy zo dňa 30.1.1968 (č.l. 110 spisu) vyplynulo, že pôvodní prídelcovia X. uvedení v prídelovej listiny darovali svojim deťom parc. č. X, X pod A-1 vo výmere XX a XX m2 záhrada v intraviláne, pričom sporný pozemok označený v grafickej časti ako B1 nie je predmetom prídelového plánu, tento zostal vo vlastníctve štátu v areáli družstva. Pôvodná parcela bola rozdelená na časť A1, ktorá je súčasťou prídelového plánu a B1, ktorá zostala vlastníctvom Československého štátu, keďže išlo o konfiškát.

8. Žalobu a zistený skutkový stav právne posúdil súd prvej inštancie podľa , , , , , , a až 4 .

9. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že žaloba žalobcu je nedôvodná pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva. Naliehavý právny záujem je preukázaný tam, kde bez určenia vlastníckeho práva by bolo právne postavenie žalobcu neisté, čo v konaní preukázané nebolo. Konštatoval, že nehnuteľnosti nadobudnuté žalobcom oboma kúpnymi zmluvami v rokoch 2012 a 2013 ako fyzickou osobou nepodnikateľom sa netýkajú spornej parcely. Ide o iné parcely a tieto boli v celosti ako ich žalobca kúpil aj zapísané na LV č. XXX pre katastrálne územie W.. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca sa nevedel vyjadriť, kde by sa podľa neho mala sporná nehnuteľnosť nachádzať. Zo správy katastra nehnuteľností vyplynulo, že sporná nehnuteľnosť je zapísaná správne, nejde o duplicitné vlastníctvo. Takúto skutočnosť žalobca v konaní ničím nepreukázal a nepreukázal ani titul nadobudnutia. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že v čase kúpy nehnuteľností žalobcom v rokoch 2012-2013 bol vlastníkom spornej parcely Československý štát (Slovenský štát) na základe konfiškátu po H. U. -K. na základe nar. č. XXX/XXXX Sb. n. SNR v znení nar. 64/1946 Sb. n. SNR pre účely pozemkovej reformy v celosti vychádzajúc z B1 grafickej časti prídelového plánu, z ktorej je zrejmé, že sporná parcela nebola predmetom prídelu v prospech manželov X.. Predmetom prídelu bola iná časť označená ako časť A1 prídelového plánu, čo nepochybne vyplynulo z Výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXXX/XX-III/B zo dňa XX.XX.XXXX pre prídelcov Y. X., ako aj z Darovacej zmluvy zo dňa 30.1.1968, ktorou manželia X. darovali svojim potomkom len tú časť nehnuteľností, ktorú získali podľa prídelového plánu ako časť A1, do ktorého nemohla byť a ani nebola zahrnutá sporná parcela. Pri ROEP-e v roku 2005 bol zapísaný na LV č. XXX ako vlastník Slovenská republika a žalovaný ako správca majetku štátu. Z uvedeného je zrejmé, že sporná parcela nikdy nemohla byť predmetom oboch kúpnych zmlúv, ktorými žalobca nadobudol vlastnícke právo po nástupcoch X.. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že spornú nehnuteľnosť kúpil. Pozemky, ktoré boli predmetom oboch kúpnych zmlúv boli riadne zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. W. do vlastníctva žalobcu.

10. Súd prvej inštancie sa zaoberal tvrdením žalobcu o vydržaní vlastníckeho práva spornej nehnuteľnosti. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca v konaní nepreukázal základ nároku a vyhodnotil, že nie sú splnené základné zákonné podmienky vydržania podľa . Opätovne zdôraznil, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti bol právny predchodca Československý štát na základe konfiškátu podľa nar č. 104/45 zb. SNR v znení nar.č.64/46 Zb. Čd 27/48 a pri ROEP-e v roku 2005 na základe zákona č. 180//1995Z.z.o niektorých opatreniach na usporiadanie pozemkov a právnych vzťahoch k nim, podľa ktorého sa zisťujú dostupné údaje o právnych vzťahoch k pozemkom doposiaľ neevidovaných v EN. ROEP je verejnou listinou zapisovanou v katastri nehnuteľností záznamom. Takto bola sporná nehnuteľnosť zapísaná do vlastníctva SR v správe žalovaného v roku 2005. Žalovaný bol už v čase podania žaloby 13 rokov zapísaný na LV č. XXX pre kat. úz. W. ako vlastník a vlastníctvo žalovaného k spornej nehnuteľnosti je nesporné.

11. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vysvetlil dôvody nevykonania dôkazov navrhnutých žalobcom.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa . Žalovanému, ktorý náhradu trov konania výslovne nežiadal, náhradu trov konania nepriznal.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa . S poukazom na tvrdenia prezentované v konaní pred súdom prvej inštancie o vlastníctve spornej parcely a na uzatvorené kúpne zmluvy, ktorých existencia nebola sporná, vychádzal žalobca z toho, že predmetný (sporný) pozemok bol vo vlastníctve osôb (alebo ich právnych predchodcov), ktorí uvedený pozemok prenajímali právnym predchodcom žalobcu a žalobcovi. Iný zápis v katastri nehnuteľností pokladal žalobca za chybu v katastrálnej evidencii v nesprávne zakreslených hraniciach pozemkov, pričom parcela č.X tvorila pôvodne jeden celok s parcelami registra E č. XXX/XX a č. XXX/XXX. Na preukázanie svojho vlastníctva potreboval žalobca preukázať práve nesprávnosť zakreslenia hraníc ním kupovaných pozemkov, čím by sa preukázalo, že pozemok evidovaný ako parc.č. X registra E tvorí ich súčasť a pozemky, ktoré ma vo vlastníctve majú iné polohopisné zameranie. Pre prípad nepreukázania, že pozemok parc.č. X tvorí súčasť kúpených pozemkov, žalobca tvrdil, že pozemok vydržal v zmysle , s čím súvisí potreba preukázania dobrej viery (dobromyseľnosť) vydržiteľa a oprávnenej držby po zákonom stanovenú dobu 10 rokov. Okresný úrad L., odbor katastrálny, odmietol listom zo dňa 16.5.2018 poskytnúť žalobcovi súčinnosť pri zabezpečovaní dôkazov pre súdne konanie a odkázal žalobcu na súdne konanie s tým, že v prípade jeho začatia poskytne požadované údaje priamo súdu. Žalobca poukázal na to, že v predmetnej veci sa jedná o určovaciu žalobu podľa s podmienkou preukázania naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva. Tento je daný vždy ak dochádza k zmene zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Po súdnom určení, že vlastníkom pozemku je žalobca, bola by táto listina vkladuschopnou listinou na zápis zmeny vlastníka v katastri nehnuteľností záznamom podľa Katastrálneho zákona. Žalobca namietal právne závery súdu prvej inštancie o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva podľa , ktoré súd prvej inštancie uviedol v odseku 13. odôvodnenia rozsudku. Podľa názoru žalobcu zo znenia zákona vyplýva, že nie je potrebné, aby jeho postavenie bolo neisté. Tento právny názor sa týka opaku, prípadu ak by bol žalobca zapísaný ako vlastník, ale vzhľadom k okolnostiam by bolo napriek tomu jeho postavenie neisté, nerešpektované, sporné. Prvotným zámerom zákonodarcu bola ochrana práva deklaráciou jeho existencie, v prípade žalobcu určením, že je vlastníkom predmetného pozemku na rozdiel od stavu, keď sa podľa zákona žalobca za vlastníka nepokladá, pretože nie je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník pozemku. Právny záujem na zápise do katastra nehnuteľností ako vlastníka vyplýva z formálnej zmeny vlastníctva na základe kladného rozhodnutia súdu. Podľa katastrálneho zákona osoba zapísaná ako vlastník v katastri nehnuteľností sa pokladá za vlastníka pokiaľ sa nepreukáže opak. S poukazom na hodnotenia, ktoré uviedol súd prvej inštancie v odsekoch 1., 3., 5. a 13. odôvodnenia rozsudku žalobca namietal nesprávny právny názor súdu prvej inštancie a tvrdil, že v zmysle o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom ROEP nie je právnym titulom vzniku vlastníckeho práva. ROEP je len registrom evidencie pozemkov, ktorého úlohou bolo doplniť chýbajúce údaje v katastri nehnuteľností. Pri vykonávaní ROEP nemôže správny orgán prideliť nové parcelné číslo registra E operátu, ktorý už takéto parcelné číslo eviduje (v tomto prípade pozemková kniha). Ak by žalobca preukázal právny základ, ako tvrdí súd prvej inštancie, že je vlastníkom titulom kúpy, tak by sa žalobca nemohol domáhať určenia titulom vydržania. Právnym základom nadobudnutia vlastníctva vydržaním nie je vlastníctvo, ale oprávnená držba pozemku zapísaného na inú osobu. Nie je možné vydržať svoje vlastníctvo. To, že žalovaný bol zapísaný v čase podania žaloby v katastri nehnuteľností ako vlastník nepreukazuje nespornosť jeho vlastníctva, ale len vyvrátiteľnú domnienku pre toto súdne konanie (napr. katastrálneho zákona). K konaní nebolo preukázané, že výpis z ROEP-u si osobne prevzal H. W. a súhlasil s ním. Žalobca navrhol k tejto skutočnosti jeho výsluch ako svedka. Tento dôkaz súd prvej inštancie nevykonal. V konaní pred súdom prvej inštancie (v podaní zo dňa 27.9.2019) poukázal žalobca na rozpory v predložených listinách, ktoré sa týkali vlastníckeho práva k parc.č. X registra E. V tejto súvislosti tvrdil, že vo vložke č. X kat. úz. W. boli parcely č. X, X, X napísané na pani H. U.-K. rod. O.. Z výpisu vyplýva, že na parc. č. X o výmere XXX m2 sa nachádzal dom, na parc. č. X o výmere XXX m2 hospodárska budova a parc. č. X o výmere X XXX m2 bola poľnohospodárska pôda. Podľa prídelovej listiny by mal pozemok, označený v prídelovom pláne ako B1, zostať vo vlastníctve štátu. Ten mala tvoriť menšia časť parc. č. X. Väčšiu časť parc. č. X a časť parc. č. X mal získať pán X., ktorý robil nasledovné prevody. V spise je založený výmer o vlastníctve pôdy na pána Y. X., podľa ktorého mu boli pridelené viaceré pozemky s tým, že sa tam nachádzal

i pozemok pkn. parc. č. X z pkn. vl.č. 3. Podľa darovacej zmluvy registrovanej štátnym notárstvom Y. X. a jeho manželka (manželka bez uvedenia v pkn. vl. a bez udelenia prídelu) darujú svojmu synovi Y. X. a jeho manželke O. X., rod. P., záhradu zapísanú vo vložke č. X rad. č. X, parc. č. X v časti výmery X XXXmX z pôvodnej výmery X XXX m2, odkazujúc, že táto bola skonfiškovaná pani H. U.-K. rod. O. . Tomu nasvedčuje i priložená identifikácia parciel č. XX/XX z XX.X.XXXX. V spise je založený LV č.XX, z ktorého vyplývajú následné prevody v prospech T. Q. (nar. XX.XX.XXXX) a rodiny X.. Po týchto mala podiely získať pani T. Q. v celosti v roku XXXX. Z LV však nie je zrejmé aké zmeny v majetkovej podstate sa vykonali v roku XXXX a XXXX s uvedeným pozemkom. Tiež nie je jasné ako prešlo vlastnícke právo z manželov X. (A-LV 1) na ich následníkov v roku XXXX (L. X/XX), nakoľko na oboch by sa vzťahovalo jedno dedičské konanie D 938/82-2/84, čo je dosť neobvyklé. Uvedené pozemky by mali byť prevedené na LV č. XXX vo vlastníctve manželov T., ale tam sú vo výmere len XXX m2. Na okolitých parcelách sú ako vlastníci evidovaní T. - p.č. XXX, XXX, XXX/X a XXX/X. Uvedené listiny (prídelová listina - výmer o vlastníctve a darovacia zmluva X.) sú v rozpore s vyjadrením katastra o tom, že parcela Q. č. X (pôvodná parc. č. X z pkn. vl. č.3) nebola daná nikomu do prídelu a patrí Slovenskému štátu. Uvedené je v rozpore s aktuálnym listom vlastníctva LV č. XXX, v ktorom je EKN parc. č. X vedená na žalovaného. Zásadným rozporom je tvrdenie katastrálneho úradu o vlastníctve štátu parc.č. X so skutočnosťou, pretože je zrejme, že PKN parc.č. X bola zapísaná na priloženom LV č. XX v prospech manželov X.. Tejto parcely sa týka položka výkazu zmien 647/93 a 17/17226/02 (číslo je zle čitateľné). Podľa názoru žalobcu je potrebné riadne prešetriť stav kto má byť skutočným vlastníkom tejto parcely, keď na LV je zapísaná Slovenská republika a listiny svedčia v prospech následníkov manželov X.. Pri porovnaní časti v prídelovom pláne označenej ako B1 žalobca zistil, že prídelový plán tvarom, a zrejme ani výmerou k iným pozemkom, nezodpovedá parc. č. 3. Na prídelovom pláne sú uvedené minimálne dve čísla parciel (alebo nejakých dielov) ako číslo 3. Z tohto dôvodu sa nevie, čo uvedené označenie znamená. Takisto sa nevie, aký osud zdieľala ďalšia parcela, napr. parc. č. X a časť parc. č. 2, ktoré zostali vo vlastníctve štátu. Ak získal pán X. dom, ako to vyplýva z prídelového plánu a nepriamo i z darovacej listiny z roku XXXX, tak tento dom sa asi nachádzal na parc. č. 1, aspoň podľa pozemkovej knihy. X. prevádzali nehnuteľnosti ako zastavanú plochu a dom. Identifikácia parciel potvrdzovala, že mali nadobudnúť práve sporný pozemok. Súd prvej inštancie poukazuje na pozemky označené v grafickej prílohe k prídelovej listine ako B1 a E1, pričom sa s nimi riadne nevysporiadal. Na základe návrhov žalobcu bola vykonaná oprava operátu čo sa týka pozemku označeného ako E1. Na návrh žalobcu ďalšie dôkazy súd prvej inštancie nevykonal, v dôsledku čoho bolo dokazovanie neúplné a súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým záverom. Súd prvej inštancie mal skúmať, či žalovaný je skutočným vlastníkom sporného pozemku, či ho naozaj nenadobudol niekto z osôb, ktoré predali susediace pozemky žalobcovi a či ho nepredali ako súčasť ich vlastníctva, ďalej mal skúmať či žalobca predmetný pozemok užíval a na základe akého právneho titulu, čo mali dosvedčiť navrhnutí svedkovia. Žalobca argumentoval tiež tým, že ak by sa preukázalo, že vlastníkom je niekto tretí a od neho žalobca pozemok nekúpil, bol by tento spor pre žalobcu zbytočný a žalobca by musel podať žalobu voči inému subjektu. Žalobca navrhol vykonať dotaz na katastrálny úrad za účelom podania vysvetlenia a predloženia listín (vrátane tých o zmene hraníc, výmery, tvaru, vlastníckych vzťahov a číslovania pôvodnej pkn. parcely č. 3,. vl. š. X). za účelom zistenia 1/ ako je možné, že v grafickej časti prídelovému plánu sú zakreslené viaceré parcely označené číslom 3 a ktoré číslo čo označuje (grafická časť prídelového plánu v spise) a prečo, 2/ aké parcelné číslo mala časť označená ako B1 po realizácii prídelového plánu a aké tá časť z parcely č.X, ktorá pripadla X. z dôvodu, že X. darovali časť pkn. parc.č. 3 v roku XXXX označenú ako pkn. parcela č.X, 3/ na ktorej parcele sa nachádzal dom pridelení X., ak v pkn. vl. č. X je evidovaný len dom na parc.č. 1, ktorú však oni dostať nemali. Podľa prídelovej listiny sa dom mal nachádzať na pkn. parc. č. X, X, čo je v rozpore s pkn. vložkou č.X, 4/ komu pripadla parc.č. X a časť parcely č. X z pkn. vl.č. 3 a aké označenie mali tieto parcely následne až dodnes. Ak podľa identifikácie parciel z roku XXXX zbytok parc.č. X o výmere XXX mX (ktorý podľa katastra mal patriť štátu) bol začlenený do parc.č. 1, a teda prestal samostatne existovať, tak mohol byť tento prevzatý neskôr do ROEP-u ešte raz ako parcela č.X. Ak podľa identifikácie parciel časť pozemku p.č. 3 vo výmere XXX mX bola odčlenená, zbytok X XXX m2 (XXXX-XXX) získali X., tak koľko títo získali z parc.č. X, pretože z parc.č. X a X získali z prídelového plánu celkovú výmeru XXXX m2. Z. sa však vo výmere uvádza odkaz na AX pkn. vložky, čo predstavuje parc.č. 1

(X XXX m2) a dom na nej stojaci. Ako je možné, že časť označená ako B1, ktorá má zodpovedať zostatku pkn. parcely č. 3, má iný tvar a výmeru v grafickej časti prídelového plánu ako ju má dnes, ak k žiadnej zmene nedošlo (vyjadrenie pod 6).

14. Postupom podľa žalovaný vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepodal.

15. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa a , že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu aj náležitosti podľa s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

16. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa (viazanosť rozsahom odvolania), viazaný odvolacími dôvodmi podľa , vrátane svojho oprávnenia preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok z úradnej povinnosti podľa , a dospel k záveru, že napadnutý výrok I. a výrok II. čo do nároku na náhradu trov konania rozsudku súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa potvrdiť, i keď čiastočne z iného dôvodu v otázke posúdenia naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva žalobcu žalobou podaniu podľa . Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

17. Za aplikácie posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa a . Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

18. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenie žalobu o určenie vlastníckeho práva zamietol a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobcovi nárok náhradu trov konania. Odvolací súd v rámci postupu podľa a uvádza :

19. Odvolací dôvod podľa (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) predstavuje skutkové vady rozhodnutia, pri existencii ktorých bol nesprávne vytvorený skutkový základ (rovnako ako aj pri odvolacích dôvodoch podľa a ). Vyhodnotenie možnej relevancie navrhovaného dôkazu a jeho vykonanie je úlohou súdu. Dokazovanie je zákonom upravený postup súdu a strán sporu/účastníkov konania, na základe ktorého sa získavajú podstatné skutkové poznatky pre rozhodnutie o veci, ktorá je predmetom konania. Súd je subjektom, ktorý určuje, čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré skutočnosti bude považovať za preukázané a ktoré dôkazy vykoná. Priebeh dokazovania a zameranie sa na zisťovanie skutočného stavu veci sa odlišuje v závislosti od typu konania, ktoré si aj podľa zachováva diferenciáciu na sporové a nesporové konanie. Dokazovanie v sporovom konaní, akým je aj daný spor žalobcu proti žalovanému o určenie vlastníckeho práva, je ovládané prejednávacou zásadou a so zvýšenou procesnou zodpovednosťou strán sporu v dokazovaní. S dokazovaním sú spojené povinnosti strán sporu tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení s možnosťou súdu požadovať doplňujúce informácie podľa , prípadne v spojení s . Predmetom dokazovania je to, čo má byť preukázané. Podkladom pre určenie predmetu dokazovania sú skutkové tvrdenia strán sporu a nimi predložené dôkazy, ako aj informácie zistené súdom. Ak je návrh na vykonanie dôkazu spôsobilý priniesť v rámci dokazovania relevantné skutkové zistenia, je zamietnutie návrhu na vykonanie dôkazu jednoznačným pochybením súdu s následkom sťaženia dôkaznej pozície strany sporu pri vyhodnotení o neunesení dôkaznej povinnosti a s následkom neodôvodneného vzdialenia sa od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu.

20. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

21. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

22. Žaloba podaná žalobcom proti žalovanému je žalobou podľa , ktorá predpokladá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, v danom spore právo vlastnícke, alebo nie je. V súlade s článkom 2 ods. 2 základných princípov najvyššie súdne autority z hľadiska ustálenej súdnej praxe judikovali už za účinnosti ( ), pričom nie je dôvod odklonu od tejto súdnej praxe ani za účinnosti ( ), že základným predpokladom, aby sa súd zaoberal otázkou vlastníctva v rámci určovacej žaloby, je preukázanie naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Naliehavý právny záujem daný najmä tam, kde by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo by sa jeho postavenie stalo neistým. Žaloba preto spravidla nemôže byť opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu, musí súd posúdiť, či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu, a či snáď o takomto rozhodnutí o určovacej žalobe nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je požadované právo. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá - ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci a tento vecne prejednával.

23. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie o nepreukázaní naliehavého právnemu záujmu na požadovanom určení. Obsah podanej žaloby a žalobný návrh na požadovanom určení vlastníctva žalobcu k pozemku parcela registra E č. 3, druh pozemku zastavené plochy a nádvoria, o výmere 251 m2, ktorá je vlastnícky zapísaná na LV č. XXX k.ú. W. v prospech žalovaného, dáva dostatočný podklad pre záver existencie naliehavého právneho záujmu na žalobcom požadovanom určení z dôvodu jeho neistoty a tým k odstráneniu spornosti jeho vlastníckeho práva aj pri možnom zápise jeho vlastníctva sporného pozemku do registra C.

24. Pri posudzovaní dôvodnosti uplatnených odvolacích dôvodov podľa a vychádzal odvolací súd zo skutkových zistení, ktoré mal súd prvej inštancie preukázané v

rozsahu vykonaného dokazovania. Za rozhodujúce dôkazy a z nich ustálené skutkové zistenia tvoriace zistený skutkový stav dostatočný pre právne posúdenie uplatneného nároku považoval aj odvolací súd tieto dôkazy :

25. Dňa 18.1.2012 uzatvorili predávajúca H. U., rod. Y. a kupujúci G. W. kúpnu zmluvu, ktorou predávajúca ako podielová spoluvlastníčka na základe dedičského rozhodnutia zo dňa XX.X.XXXX sp.zn. 6D XXX/XX previedla do vlastníctva kupujúceho nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. W. pozemky : podiel X parc. KN č. XXX/X o výmere X XXX m2, druh orná pôda, podiel X parc. E č. XXX/XX o výmere XX XXX m2, druh orná pôda, podiel X parc. E č. XXX/XXX o výmere X XXX m2, druh orná pôda, podiel X parc. E č. XXX/X o výmere XX XXX m2, druh orná pôda a podiel X parc. E č. XXX/X o výmere X XXX m2, druh orná pôda.

26. Dňa 14.2.2013 uzatvorili predávajúci 1/ N.. P. I., rod. Y., 2/ T. W., rod. Y., 3/ Y. Y., 4/ Q. W., rod. Y. a kupujúci G. W. kúpnu zmluvu, ktorou predávajúci 1/ - 4/ ako podieloví spoluvlastníci na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa X.X.XXXX sp.zn. 2D XXXX/XX a kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX (V XXX/XXXX) previedli do vlastníctva kupujúceho nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. W. pozemky : podiel X/X parc. KN č. XXX/X o výmere X XXX m2, druh orná pôda, podiel X/X parc. E č. XXX/XX o výmere XX XXX m2, druh orná pôda, podiel X/X parc. E č. XXX/ XXX o výmere X XXX m2, druh orná pôda, podiel X/X parc. E č. XXX/X o výmere XX XXX m2, druh orná pôda a podiel X/X parc. E č. XXX/X o výmere X XXX m2, druh orná pôda.

27. Darovacou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX, registrovanou Štátnym notárstvom Topoľčany RI 58/68, darcovia Y. X. a manželka T. X., rod. P. darovali svojmu synovi Y. X. a jeho manželka O. X., rod. P. ako obdarovaným záhradu nachádzajúcu sa v intraviláne obce W., zapísanú vo vložke č. X k.ú. W. pod AI, r.č. X, parc.č.X ako záhrada v intraviláne XX a XX m2 na bývalých vlastníkov ako konfiškát, ktorý nadobudli do vlastníctva darcovia na základe prídelu podľa prídelovej listiny vystavenej PPPR v Bratislave dňa 11.11.1947, v ktorej listine je nehnuteľnosť označená ako parc.č. X, X dom a dvor A-1 o výmere XX a XX m2. Predmetom daru bola tá časť pozemnoknižne a podľa prídelovej listiny označených nehnuteľností, ktorá je vedená podľa KN na evidenčnom liste č. XX ako parc.č. X, záhrada XX a XX m2. Predmetom darovacej zmluvy nebol dom pop.č. XX uvedený v prídelovej listine bez označenia popisného čísla a taktiež predmetom prevodu nebol pozemok, na ktorom sa dom nachádzal, teda ten pozemok, ktorý nie je zahrnutý v par.č.3. V darovacej zmluve bolo tiež uvedené, že obdarovaní už vstúpili do úžitku darovanej nehnuteľnosti.

28. Z identifikácie parciel č. XX/XX vyhotovenej dňa 11.1.1968 Strediskom geodézie v Topoľčanoch vyplynul stav podľa pozemkovej knihy : k.ú. W., pozemková vložka č. X, parc.č. X, druh záhrada, o výmere X XXX mX a stav v evidencii nehnuteľností : parc.č. X, druh záhrada o výmere X XXX m2, číslo evidencie XX, užívateľ X. Y. a T.. Z. parc.č. X je v parc.č. X (XXX mX).

29. V konečnom prídelovom pláne s rozvrhom prídelových cien a splátkovým plánom zo skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov v k.ú. W., okres L., bývalej vlastníčky H. U. - K., ktorý bol vyhotovený podľa návrhu prídelového plánu a oceňovacieho hárku dňa 17.10.1952, sa nachádza zápis : bežné číslo X v prospech X. Y. a manž. T. r. P., č. X, konečný prídel: vložka č. X, parc.č. X, X, kultúra dom a dvor o výmere 1 XXX m.

30. V návrhu prídelového plánu zo skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov v k.ú. W., okres O., bývalej vlastníčky H. U. - K., vyhotovený T. roľníckou komisiou v W. v r. XXXX s nečitateľným dňom a mesiacom, preskúmaný a potvrdený Okresnou roľníckou komisiou v Topoľčanoch dňa 2.5.1947, preskúmaný a schválený Povereníctvom pôdohospodárskej a pozemkovej reformy v Bratislave, zápis pod bežným číslom X7 v prospech X. Y. č. X, navrhovaný prídel vložka č. X : parcela č. XXX, A-XX, roľa o výmere 1 ha XX a XX m2, č. XXX, A-XX, roľa o výmere XX a XX m2, č. XXX, A-XX, roľa o výmere 1 ha XX a XX m2, č. XXX, A-XX, roľa o výmere XX a XX m2, č. XXX, A-XX, roľa o výmere XX a XX m2, parc.č. 2, 3, A-1, dom a dvor o výmere XX a XX m2 (poznámka odvolacieho súdu a = árov).

31. Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislava vydalo dňa 11.11.1947 výmer o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946

Sb.n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa pre Y. X. v k.ú. W., okres O. č. XXXXX/XX-III/B., bývalý vlastník H. U. K., k.ú. W., do vlastníctva pôdohospodárske nehnuteľnosti v k.ú. W. o celkovej výmere X.XXXX ha, ktoré sú v prídelovom pláne označené vo vl.č. X : parcela č. XXX, A-XX, roľa o výmere X,XXXX ha, č. XXX, A-XX, roľa o výmere X,XXXX ha, č. XXX, A-XX, roľa o výmere X,XXXX ha, č. XXX, A-XX, roľa o výmere X,XXXX ha, č. XXX, A-XX, roľa o výmere X,XXXX ha, parc.č. 2, 3, A-1, dom a dvor o výmere X,XXXX ha.

32. Žalobca predložil v konaní pred súdom prvej inštancie vyjadrenie Okresného úradu Partizánske, katastrálny odbor, Partizánske zo dňa 16.5.2018, ktorým tento orgán štátnej správy odpovedal na žiadosť žalobcu o prešetrenie zápisu ROEP. Z tohto vyjadrenia vyplynulo, že parc. E č. XXX/XX vznikla odčlenením z pôvodnej pozemkovo-knižnej parc.č. XXX/X, ktorá bola evidovaná v pozemkovo-knižnej vložke č. X v prospech vlastníčky H. U.-K. r. O.. Jej majetok bol skonfiškovaný na základe zákona SNR č. 104/46 Sb. a neskôr rozparcelovaný a pridelený do vlastníctva jednotlivým prídelcom. V prídelovom pláne je predmetná parcela označená ako E1 a na základe Výmeru o vlastníctve pôdy č. 62247/47-III/B bola pridelená do vlastníctva Politickej obce W.. V r. 2005 bol do katastra nehnuteľností v k.ú. W. zapísaný ROEP (register obnovenej evidencie pozemkov) podľa , pri ktorom bolo na základe ZPMZ (záznamu podrobného merania zmien) dané prídelovej parcele č. E1 nové parcelné číslo XXX/XX a parcela bola zapísaná do vlastníctva C. W. (právnemu nástupcovi Politickej obce W.) na list vlastníctva č. XXX. Na upresnenie sa vo vyjadrení tiež uvádza, že v prídelovom pláne je predmetná parcela označená ako B1. Pri ROEP bola parcela daná do vlastníctva Slovenskej republike (právny nástupca československého štátu) a do správy Slovenského pozemkového fondu. Parcela č. X bola zapísaná na list vlastníctva č. XXX. Po prešetrení právnych vzťahov k parcelám registra E č. X a č. XXX/XX Okresný úrad Partizánske skonštatoval, že tieto parcely sú na listoch vlastníctva č. XXX a č. XXX zapísané správne.

33. Okresný úrad Partizánske, odbor katastrálny, na výzvu súdu prvej inštancie zo dňa 15.4.2019 podaním zo dňa 24.4.2019 oznámil, že na základe ROEP bola parc. E-KN č. X priamo zapísaná z pozemkovej knihy z PKV č. X na LV č. XXX k.ú. W. titulom Konfiškát podľa nar.č. XXX/XX Zb. SNR v znení nar.č. 64/46 Zb. SNR Čd. XX/XX v prospech Slovenského pozemkového fondu Bratislava.

34. Z listín predložených v konaní žalobcom a z listín vyžiadaných súdom prvej inštancie na základe návrhu žalobcu na vykonanie dôkazov a na základe vlastnej úradnej činnosti súdu prvej inštancie, odvolací súd preskúmaním ich obsahu, rovnako ako súd prvej inštancie, zistil, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 18.1.2012 s H. U., rod. Y. a dňa 14.2.2013 s 1/ N.. P. I., rod. Y., 2/ T. W., rod. Y., 3/ Y. Y. a 4/ Q. W., rod. Y., bolo vlastníctvo parcely E č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2, vedené na LV č. XXX k.ú. W., okres L., bolo zapísané v prospech C. W. a vlastníctvo parcely E-KN č. 3, zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2, vedené na LV č. XXX k.ú. W., okres L. bolo zapísané v prospech Slovenskej republiky v správe žalovaného právnym titulom nadobudnutia konfiškácie pod Čd XX/XX podľa nar.č. XXX/XX Sb. SNR v znení nar.č. 64/46 Sb. SNR.

35. Nehnuteľnosti v k.ú. W. o celkovej výmere X.XXXX ha, ktoré boli v prídelovom pláne označené vo vl.č. X : parcela č. XXX, A-XX, roľa o výmere X,XXXX ha, č. XXX, A-XX, roľa o výmere X,XXXX ha, č. XXX, A-XX, roľa o výmere X,XXXX ha, č. XXX, A-XX, roľa o výmere X,XXXX ha, č. XXX, A-XX, roľa o výmere X,XXXX ha, parc.č. X, X, A-1, dom a dvor o výmere X,XXXX ha, mali byť ako prídel v súlade s § 17 ods. 2 B. Slovenskej národnej rady č. 104/1945 zo dňa 23. augusta 1945 pozemnoknižne prevedené v prospech prídelcov ako vlastníkov a tento prevod mal byť obstaraný Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu. Majetková podstata a vlastníctvo nehnuteľností bolo v pozemkovo-knižných vložkách evidované od roku 1881 do mája 1964.

36. Z pozemkovo-knižnej vložky č. X k.ú. W. (č.l. XX -XX a č.l. XX súdneho spisu) nesporne vyplynulo, že parcela č. X, č. X a č. XXX/X evidované pod A I. r.č. X, X a XX boli samostatnými parcelami už v čase prvého zápisu do pozemkovo-knižnej vložky č. X k.ú. W.. L. č. X pod A I. r.č. X bola zapísaná ako hospodárska stavba o výmere XXX siah, čo po prepočte predstavuje pri štvorcovej siahe X,XXXXXXX mX výmeru XXX m2. Parcela č. X pod A I. r.č. X bola zapísaná ako záhrada v intraviláne o výmere XXX siah, čo po prepočte predstavuje pri štvorcovej siahe X,XXXXXXX mX výmeru X XXX m2. Parcela č. XXX/X pod A I. r.č. XX bola zapísaná ako roľa v poli U. o výmere pôvodne

XX jutár a XXX siah, čo po prepočte predstavuje pri katastrálnych jutrách XXXX,XXXXXXXXXX mX a pri štvorcovej siahe X,XXXXXXX m2 výmeru XXX XXX m2 + XXX m2 = XXX XXX m2 (viac ako 2X ha).

37. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že parcela č. X pod A I. r.č. X, záhrada v intraviláne, bola predmetom daru z pôvodnej výmery 1 XXX m2 (XXX siah, štvorcová siaha X,XXXXXXX m2) o výmere 1 XXX m2. Predmetom daru nebol dom a pozemok, na ktorom bol dom postavený. Pred uzatvorením darovacej zmluvy a jej registráciou bola vyhotovená dňa 11.1.1968 identifikácia parciel, z ktorá preukazuje, že zbytok parc.č. X o výmere XXX mX bol včlenený do parc.č. 1.

38. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch povinností, povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie , podľa ktorého strany označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách. Tá strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho, kto síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkaznú povinnosť ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností, tzv. povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana sporu vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Právo súdu je v tom, že rozhodne, ktorý z dôkazov vykoná. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania, ktorá a môže meniť tak, že môže dochádzať k jej prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej-ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter, sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

39. Vychádzajúc z obsahu spisu, skutkového stavu zisteného a preukázaného vykonaným dokazovaním, vrátane vyjadrení strán sporu ako prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa a rešpektovaní dôležitosti a pravdivosti dôkazov pre rozhodnutie, správne uzavrel, že žalobca v konaní o určenie vlastníckeho práva neuniesol dôkaznú povinnosť. Dôkazná povinnosť žalobcu bola spojená s jeho tvrdeniami o tom, že pozemok registra E parc.č. X o výmere XXX m2, zastavené plochy a nádvoria, zapísaný na LV č. XXX k.ú. W. v prospech žalovaného, kúpil kúpnymi zmluvami zo dňa 18.1.2012 a zo dňa 14.2.2013 od predávajúcich tak ako im patril a ako ho títo predávajúci a žalobca riadne užívali viac ako 10 rokov, z ktorého dôvodu žalobca taktiež tvrdil, že predávajúcim z kúpnych zmlúv a žalobcovi svedčí i právo vydržania vlastníckeho práva. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nesplnil dostatočne ani povinnosť tvrdenia. Predovšetkým netvrdil vzťah a právne nástupníctvo predávajúcich ako zmluvných strán z kúpnych zmlúv zo dňa 18.1.2012 a zo dňa 14.2.2013 k zmluvným stranám, ktoré dňa 30.1.1968 uzatvorili darovaciu zmluvu, najmä k obdarovaným Y. X. a jeho manželke O. X., rod. P. s predmetom daru uvedeným v odseku 24. odôvodnenia tohto rozsudku. Porovnaním obsahu výmeru o vlastníctve pôdy vydaného dňa XX.XX.XXXX Povereníctvom

pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave (odsek 28. tohto odôvodnenia), identifikácie parciel zo dňa 11.1.1968 (odsek 25. tohto odôvodnenia) a darovacej zmluvy zo dňa 30.1.1968 (odsek 24. tohto odôvodnenia) bolo v konaní preukázané, že pozemkovo-knižná parcela č. X zapísaná v pozemkovo-knižnej vložke č. X k.ú. W. nebola, čo do majetkovej podstaty a čo do výmery, zahrnutá do pôvodnej pozemkovo-knižnej parc.č. XXX/X. Rovnako nebola táto pozemkovo-knižná parcela č. X zapísaná v pozemkovo-knižnej vložke č. 3 k.ú. W. zahrnutá ani do parc. reg. E č. XXX/XX a parc. reg. E č. XXX/XXX (vytvorené z pôvodnej pozemkovo-knižnej parc.č. XXX/X), ktoré boli predmetom prevodu v označených podieloch z predávajúcich na žalobcu s postavením kupujúceho (odseky XX. a XX. tohto odôvodnenia). V tomto smere je potrebné ako podstatný dôkaz hodnotiť identifikáciu parciel zo dňa 11.1.1968 (odsek 25. tohto odôvodnenia), z ktorej bolo uvedené skutkové zistenie jednoznačne preukázané. Za absenciu skutkových tvrdení na strane žalobcu je potrebné považovať neuvedenie tvrdení týkajúcich sa vecných a časových súvislostí vo vzťahu k samotným pozemkom parc. reg. E č. XXX/XX a parc. reg. E č. XXX/XXX k.ú. W. vytvoreným z pôvodnej parc.č. XXX/X, ktorej jednotlivé časti boli uvedené v návrhu prídelového plánu a boli pridelené iným fyzickým osobám než Y. X.. Y. X. nebola podľa predmetného návrhu prídelového plánu pridelená žiadna časť pôvodnej parc.č. XXX/X k.ú. W. (č.l. XX-XX súdneho spisu).

40. Vo vyššie uvedených súvislostiach dáva odvolací súd zároveň do pozornosti, že parcely registra „E“ sú evidované na mape určeného operátu ( o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) a predstavujú pôvodné parcely zapísané v pozemkovo-knižných vložkách s evidovaným vlastníctvom, pri ktorých druh pozemku nemusí korešpondovať so skutočným druhom pozemku. Údaj o druhu pozemku nie je právne záväzný. Register obnovenej evidencie pozemkov ROEP (, o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom) je verejná listina, na základe ktorej sa nehnuteľnosti, ktoré neboli evidované v katastri nehnuteľností, zapíšu na listy vlastníctva ako parcely registra E, pričom listina ROEP sa do katastra zapíše záznamom ( Katastrálneho zákona). To znamená, že ROEP nezakladá nové právne vzťahy k nehnuteľnostiam, iba evidenčne zapíše jestvujúce práva k nehnuteľnostiam, ktoré sa z rôznych dôvodov nenachádzajú v katastri nehnuteľností. V prípade, že je pozemok evidovaný na listoch vlastníctva ako parcela registra E a taktiež aj ako parcela registra C, pričom každá z týchto parciel je evidovaná v prospech iného vlastníka, hovoríme o tzv. duplicite vlastníckeho práva. V rozsahu vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie vyslovil správny skutkový názor, že v prípade vlastníctva sporného pozemku sa nejedná ani o duplicitné vlastnícke právo.

41. Tvrdenia žalobcu týkajúce sa uplatneného odvolacieho dôvodu podľa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

42. Z predloženého súdneho spisu vyplýva, že žalobca ako dôkaz označil a predložil LV č. XXX k.ú. W., LV č. XXX k.ú. W., podaním zo dňa 6.6.2018 navrhol vyžiadať výpis z pozemkovej knihy na parc.č. X, geometrický plán, právny titul odčlenenia parc.č. 3, ROEP s prílohami, konfiškačné rozhodnutie, prídelový plán a prídelové listiny alebo iný dôkaz o tom, že sporná parcela nebola pridelená do vlastníctva nikomu a že ostala vo vlastníctve Československého štátu, zoznam správcov štátneho majetku, zoznam užívateľov k pozemku evidovaných v KN alebo iné informácie o nakladaní s pozemkom, identifikáciu parciel podľa potreby, iné listiny, ktoré má katastrálny úrad v tejto veci k dispozícii, žalobca taktiež predložil vyjadrenie Okresného úradu Partizánske, katastrálny odbor zo dňa 16.5.2018. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 9.7.2018 vyžiadal od Okresného úradu Partizánske, katastrálny odbor, listiny označené ako dôkazy žalobcom. Okresný úrad Partizánske, katastrálny odbor, sa k výzve súdu prvej inštancie vyjadril podaním zo dňa 30.7.2018 a spolu s vyjadrením predložil súdu prvej inštancie výpis z pozemkovo-knižnej vložky č. X k.ú. W. vo fotokópii, rozhodnutie o schválení ROEP v k.ú. W. zo dňa 23.1.2005, fotokópiu príslušnej časti prídelového plánu, fotokópiu záznamu podrobného merania zmien. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 17.12.2018 navrhol vykonanie výsluch svedkov - zmluvných strán kúpnych zmlúv zo dňa 18.1.2012 a 14.2.2012 a predložil kúpnu zmluvu zo dňa 18.1.2012, zo dňa 14.2.2013, kópiu katastrálnej mapy z r. 1948, kópiu katastrálnej mapy na parc.č. XXX/XX a č. XXX/XXX zo dňa 12.12.2018. V tomto podaní žalobca zároveň navrhol výsluch povereného zamestnanca Okresného úradu Partizánske, katastrálny odbor, na podanie vysvetlenia skutočností, ktoré sa týkajú parc.č. X od založenia listu vlastníctva, najmä od r. 1945 až do súčasného stavu. Na základe výzvy súdu prvej inštancie dňa 21.32019 doručilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív v Nitre, pracovisko archív Topoľčany osvedčené xerokópie z návrhového a

konečného prídelového plánu bývalej vlastníčky H. U.-K. v k.ú. W., z ktorých vyplynulo komu bola pridelená parc.č. X a konfiškačné rozhodnutie Čd XX/XX týkajúce sa pozemkovo-knižnej parc.č. X. J. 24.5.2019 doručil Okresný úrad Partizánske, katastrálny odbor, súdu prvej inštancie kópiu konfiškácie pôdohospodárskeho majetku zo dňa 26.7.1946, fotokópiu originálu LV č. XX k.ú. W., identifikáciu parciel zo dňa 11.1.1968, darovaciu zmluvu zo dňa 30.1.1968 a snímku Q. a S. (č.l. XXX súdneho spisu). Dňa 20.6.2019 doručilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív v Nitre, pracovisko archív Topoľčany súdu prvej inštancie kópiu príslušnej časti grafickej prílohy prídelového plánu v k.ú. W. označenej ako B1. Dňa 1.8.2019 na základe výzvy súdu prvej inštancie doručilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív v Nitre, pracovisko archív Topoľčany listiny týkajúce sa Čd 27/48 (č.l. 125-129) vrátane výmeru o vlastníctve pôdy pre prídelca Y. X.. Vo vyjadrení zo dňa 12.9.2018 žalobca navrhol doplniť dokazovanie dotazom na Okresný úrad Partizánske, katastrálny odbor, o vysvetlenie nezrovnalostí a o doloženie listín vo vzťahu k LV č. XX k.ú. W. z dôvodu, že bez týchto dôkazov nie je možné rozhodnúť. Dňa 16.9.2019 súd prvej inštancie oznámil žalobcovi, že jeho návrh na doplnenie dokazovania je nejasný a neurčitý, nakoľko nie je zrejmé, aké konkrétne dôkazy a od ktorej inštitúcie navrhuje doložiť listiny s upozornením, že súd nemá vyšetrovaciu povinnosť a s oznámením, že väčšina žalobcom žiadaných listín bola v konaní predložená. V podaní zo dňa 27.9.2019 navrhol žalobca vykonanie dotazu na katastrálny úrad s označenými otázkami v bodoch 1. - 9. a v tejto súvislosti predloženie príslušných listín s tým, že uvedené dôkazy preukážu vlastníctvo žalovaného, ktoré je doposiaľ predloženými listinami spochybnené. Na pojednávaní dňa 19.11.2019 súd prvej inštancie uznesením rozhodol o zamietnutí návrhov žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov - zmluvných strán kúpnych zmlúv zo dňa 18.1.2012 a 14.2.2012 a vykonanie dotazu na Okresný úrad Partizánske, katastrálny odbor, podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa 12.9.2018.

43. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutiach, napr. , , vyslovil, že do obsahu základného práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho návrhu nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

44. V súlade s článkom 2 ods. 2 základných princípov bol odvolací súd toho názoru, že žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa je taktiež neopodstatnený. Z dôkazov vykonaných do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 19.11.2019 boli preukázané podstatné a rozhodujúce skutkové zistenia týkajúce sa pozemkovo-knižnej parc.č. X k.ú. W. pre právne posúdenie žalobou požadovaného určenia v rozsahu žalobného návrhu (petitu). Splnenie dôkaznej povinnosti spočíva podľa a nielen v označení dôkazov na preukázanie tvrdení, ale aj ich pripojenie k žalobe alebo predloženie v súdnom konaní, ak to pripúšťa povaha týchto dôkazov. Označenie dôkazov bez ich pripojenia a predloženia sa týka tých dôkazov, ktoré nemôže strana v spore predložiť bez svojej viny. V takom prípade je namieste, najmä pri listinách, aby súd uplatniť svoju kompetenciu a listiny pre účely súdneho konania zabezpečil tak, aby sa z tohto dôvodu strana sporu nedostala do dôkaznej núdze s vplyvom na skutkový stav a jeho právne posúdenie.

45. Za správny považuje odvolací súd názor súdu prvej inštancie, že pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním neboli splnené základné zákonné podmienky podľa . Žalobca na tieto podmienky v odvolaní síce všeobecne poukázal, ale pre ich splnenie v tejto konkrétnej veci sa obmedzil len na tvrdenie, že on a jeho právni predchodcovia spornú parcelu užívali s presvedčením, že im táto parcela vlastnícky patrí. Vydržanie predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva úzko spojeným s držbou, ktorá musí byť oprávnená po zákonom stanovenú dobu. Žaloba žalobcu, skutočnosti žalobcom tvrdené v priebehu konania pred súdom

prvej inštancie, či už v ústnych alebo písomných vyjadreniach, alebo zistené výsluchom žalobcu podľa , , nedávali aj podľa názoru odvolacieho súdu dostatočný vecný dôvod pre možné vymedzenie predmetu dokazovania ani v rámci prípravy pojednávania a následnej realizácii prejednávacej zásady. Prejednávacia zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou. Žaloba neobsahuje rozhodujúce skutočnosti opisujúce úplný skutkový dej v takom rozsahu, aby mohol byť tento dej predmetom dokazovania pri splnením dôkaznej povinnosti a následným právnym posudzovaním podľa hmotnoprávnej normy . Splnenie povinnosti tvrdenia patrí výlučne do dispozície strany sporu a táto povinnosť nemôže byť v sporovom konaní nahradená činnosťou súdu nad zákonný rámec jeho zákonnej kompetencie dopytovacieho oprávnenia podľa .

46. Odvolací súd po vyhodnotení podstatných odvolacích tvrdení konštatuje, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.

47. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku II. o nároku na náhradu trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalovanému ako plne úspešnej strane sporu patrí podľa proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému ako neúspešnej strane sporu v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa .

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).