Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Co-61-2021.pdf
PDF · 72.18 KB
Case nature
Subarea
16Co/61/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Bolebrucha, v spore žalobcov: 1/ O.. J. T., nar. XX.X.XXXX, H. X, T., zastúpenej advokátkou Mgr. Silviou Kaveschánovou, Trnavská cesta 104, Bratislava, 2/ E. T.Č., nar. XX.X.XXXX, H. X, T., zastúpeného O.. J. T., nar. XX.X.XXXX, H. X, T., 3/ U. A. U., nar. XX.X.XXXX, H. X, T., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/ A, Bratislava, proti žalovanému: Ľ. U., nar. X.X.XXXX, U. XX, T., zastúpenému advokátom JUDr. Jánom Ščurym, Za kasárňou 1, Bratislava, o vydanie hnuteľných vecí, o späťvzatí žaloby žalobcami 1/ a 2/ po vydaní rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 24C/157/2014-293, zo dňa 10.10.2017, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava IV č. k. 24C/157/2014-354, zo dňa 23.2.2021, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd pripúšťa späťvzatie žaloby žalobcami 1/ a 2/; rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 24C/157/2014-293, zo dňa 10.10.2017 v časti zamietajúcej žalobu žalobcov 1/ a 2/ a vo výroku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanému voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania z r u š u j e a konanie o žalobe žalobcov 1/ a 2/ zastavuje.
II. Žalovanému priznáva proti žalobcom 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 24C/157/2014-293, zo dňa 10.10.2017, žalobu žalobcov 1/ až 3/ zamietol, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia.
2. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa 1/.
3. Žalobkyňa 1/ (po podaní odvolania) a žalobca 2/ (skôr, ako rozhodnutie voči nemu nadobudlo právoplatnosť), podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 12.11.2020 vzali žalobu späť a žiadali konanie zastaviť. Späťvzatie žaloby odôvodnili tým, že od podania žaloby už uplynul čas a snažia sa vyriešiť si osobný život; s poukazom na okolnosti, ktoré ich viedli k podaniu žaloby (najmä tú skutočnosť, že boli žalovaným vyhodení z domu, kde ostali všetky ich veci), ako aj postoj žalovaného v konaní, žiadali o zohľadnenie tejto skutočnosti tak, že súd žiadnej zo strán neprizná náhradu trov konania.
4. Podľa § 370 ods. 1, ods. 2 C. s. p. ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
5. Nakoľko v predmetnom spore žalobcovia 1/ a 2/ vzali žalobu späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a žalovaný proti späťvzatiu žaloby žalobcami 1/ a 2/
nemal námietky (§ 157 ods. 2 C. s. p.), odvolací súd v zmysle citovaného ustanovenia pripustil späťvzatie žaloby žalobcami 1/ a 2/, rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietajúcej žalobu žalobcov 1/ a 2/ zrušil a konanie o žalobe žalobcov 1/ a 2/ zastavil.
6. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 256 ods. 1 C. s. p. podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane, pričom vychádzal z toho, že v prípade zastavenia konania, platí pre priznanie náhrady trov konania zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie. Jej podstatou je to, že trovy konania nahrádza ten, kto zavinil ich vznik. Legislatívne je zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v § 256 C. s. p. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania je skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Nakoľko nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim z procesného práva, je potrebné túto otázku posudzovať z hľadiska vzťahu výsledku správania sa žalovaného k požiadavkám žalobcu, t. j. z procesného hľadiska; ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by žalobca bol v konaní vo veci samej úspešný alebo nie. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Z uvedeného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorá zo sporových strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je treba vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (podľa petitu) a dôvodom späťvzatia žaloby; iba ak je dôvodom späťvzatia žaloby podanej dôvodne správanie žalovaného v súlade so žalobnou požiadavkou, treba dospieť k záveru, že zastavenie konania zavinil žalovaný. 7. V prejednávanej veci žalobcovia 1/ a 2/ zobrali žalobu späť z dôvodu uplynutia času a tiež z dôvodu, že si chcú vyriešiť svoj osobný život. Je teda zrejmé, že k späťvzatiu žaloby nedošlo v reakcii na správanie sa žalovaného k požiadavkám žalobcov 1/ a 2/; procesné zavinenie na zastavení konania tak nemožno pričítať žalovanému ale žalobcom 1/ a 2/.
8. Pokiaľ žalobcovia žiadali, aby súd nepriznal žiadnej zo strán náhradu trov konania a to vzhľadom na okolnosti, ktoré ich viedli k podaniu žaloby (najmä tú skutočnosť, že boli žalovaným vyhodení z domu, kde ostali všetky ich veci), ako aj postoj žalovaného v konaní, odvolací súd uvádza, že len výnimočne nemusí súd úspešnej strane priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa moderačného ustanovenia § 257 C. s. p. podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, výnimočne súd náhradu trov konania neprizná. Z dikcie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej právnej veci.
9. Ustanovenie § 257 C. s. p. nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane sporu; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 C. s. p. sú napr. tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania a pod., avšak za každých okolností je potrebné okolnosti oprávňujúce použitie moderačného ustanovenia hodnotiť reštriktívne, nie jednotlivo ale vo vzájomných súvislostiach celej prejednávanej veci. Predmetné ustanovenie kladie aj naďalej dôraz na výnimočnosti jeho aplikácie, čím zreteľne pripomína, že akákoľvek z vyššie zistených okolností sa musí vymykať z bežnej súdnej praxe a kazuistiky ustanovení o náhrade trov konania. 10. Súčasne hodno zdôrazniť, že ustanovenia § 257 C. s. p. neslúži ani tomu, aby zmierňovalo majetkové rozdiely medzi procesnými stranami; dôvod hodný osobitného zreteľa podľa § 257 C. s. p. preto nemôže spočívať iba v tom, že priznanie náhrady trov konania by jednej sporovej strane privodilo väčšiu ujmu ako strane druhej, ale slúži na riešenie situácií, v ktorých je nespravodlivé aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy znášal náhradu trov konania, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil. Takéto rozhodnutie sa preto bude javiť ako spravodlivé najmä s ohľadom na existenciu okolností súvisiacich s predprocesným štádiom sporu, správaním sa strán v tomto štádiu, príp. osobitnými okolnosťami uplatnenia nároku.
11. V nadväznosti na uvedené interpretačné východiská odvolací súd dospel k záveru, že žalobcami 1/ a 2/ uvádzané skutočnosti nezakladajú dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by bol zároveň tak výnimočný, aby súd mohol rozhodnúť o náhrade trov konania za použitia § 257 C. s. p. A pretože žalobcovia 1/ a 2/ nesú plnú procesnú zodpovednosť za zastavenie konania, odvolací súd rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému priznal proti žalobcom 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov konania.
12. Pokiaľ ide o späťvzatie žaloby žalobcom 3/, o tomto odvolací súd nerozhodoval, nakoľko k späťvzatiu žaloby žalobcom 3/ došlo potom, ako rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo voči žalobcovi 3/ právoplatnosť. V prejednávanej veci sa totižto nejedná o nerozlučné spoločenstvo, teda také procesné spoločenstvo, kde procesný úkon jedného z nerozlučných spoločníkov platí aj pre ostatných, ale o samostatné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti, každý koná sám za seba a súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne (§ 76 C. s. p.).
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).