Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/955/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanému: W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, XXX XX O., o zaplatenie sumy 3.044,98 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.338,24 Eur všetko v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.05.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.044,98 Eur ako nezaplatenej istiny úveru, nezaplatených úrokov v sume 331,03 Eur, nezaplatených úrokov z omeškania 45,95 Eur, úroku vo výške 17,90% ročne z nezaplatenej istiny od 22.05.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania 8 % z nezaplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 20.03.2014 do zaplatenia. Svoju žalobu zdôvodnil tým, že dňa 28.12.2012 uzavreli strany sporu úverovú zmluvu č. 27403, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky 3.500,- Eur na žalovaným určený účet. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach a celý úver s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 27.12.2022. Žalovaný úver riadne nesplácal, preto bol listom zo dňa 25.02.2014 vyzvaný na predčasné splatenie úveru do 19.03.2014. Po doručení výzvy žalovaný uhradil sumu 338,40 Eur. Pohľadávka žalobcu ku dňu 22.05.2014 predstavovala sumu 3.421,96 Eur a pozostávala z istiny v sume 3.044,98 Eur, z riadnych úrokov v sume 331,03 Eur, z úrokov z omeškania v sume 45,95 Eur.

2. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. -37 zo dňa 08.11.2017 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.044,98 Eur s úrokom vo výške 235,60 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 45,95 Eur, s 8 % úrokom z omeškania zo sumy 3.280,58 Eur od 23.5.2014 do zaplatenia. Súd prvej inštancie povolil žalovanému priznanú sumu uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach po 150,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol a o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94,42 % s tým, že o ich výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil záver, že žaloba je v prevažnej časti dôvodná. V konaní bolo žalobcom tvrdené a preukázané, že žalovaný po poskytnutí úveru v sume 3.500,- Eur úver v dohodnutých splátkach riadne a včas nesplácal. Súd preskúmal obsahové náležitosti úverovej zmluvy zo dňa 28.12.2012 a zistil, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle , o spotrebiteľských úveroch účinného v dobe uzatvorenia úverovej

zmluvy. Povinnosťou žalovaného bolo splácať úver v splátkach mesačne dohodnutých vo výške 63,34 Eur so splatnosťou vždy k 25. dňu v mesiaci. Žalovaný mal povinnosť prvú splátku uhradiť 25.01.2013 a termín konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý ku dňu 27.12.2022. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný uhradil splátky v celkovej sume 643,58 Eur. Splátky boli započítané v prospech istiny a v prospech dohodnutého zmluvného úroku. Následne žalobca v súlade s čl. 4.2.1. úverovej zmluvy po tom, čo žalovaný bol v omeškaní so splátkami, pristúpil listom zo dňa 25.02.2014 k zosplatneniu celého úveru a vyzval žalovaného k zaplateniu dlhu 3.642,56 Eur pozostávajúceho z nezaplatenej istiny, úrokov a poplatku za výzvu v lehote do 19.03.2014. Žalobca si zaplatenie poplatku za výzvu na predčasné splatenie úveru vo výške 30,- Eur v žalobe neuplatnil. Žalovaný po zosplatnení úveru pokračoval v plnení v splátkach a uhradil sumu 338,40 Eur. Vzhľadom na uvedené je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi zosplatnenú a neuhradenú časť úverovej istiny v sume 3.044,98 Eur, sumu riadnych úrokov 235,60 Eur, ktoré si žalobca vyčíslil z neuhradených splátok odo dňa ich splatnosti do zosplatenia úveru dňa 19.03.02014. Súd teda žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 3.280,58 Eur (3.044,98 Eur + 235,60 Eur) pozostávajúcej z nezaplatenej istiny úveru a úrokov do zosplatnenia úveru. Čo sa týka zmluvného úroku v sume 95,43 Eur vypočítaný zo sumy istiny (3.044,98 Eur) za obdobie od 21.03.2014 (po zosplatnení) do 22.5.2014 a kontinuálny zmluvný úrok 17,90 % ročne, ktorý uplatnil žalobca zo súm istín po započítaní jednotlivých splátok žalovaného od zosplatnenia dňa 19.03.2014 do zaplatenia, súd žalobu v tejto časti zamietol. Súd mal preukázané, že strany sporu si dojednali zmluvný úrok 17,90 % ako fixný do doby splatnosti úveru. Žalobca však v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k zosplatneniu celého úveru. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru podľa názoru súdu žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Súd pritom vychádza z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998, ). Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. ÚS SR v citovanom ustanovení konštatuje, že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp., že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. S poukazom na tieto závery súd žalobu v časti zmluvného úroku za obdobie po zosplatnení úveru zamietol. Ďalej súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny (3.044,98 Eur) a riadnych úrokov do zosplatnenia úveru (235,60 Eur), a to od 23.05.2014 do zaplatenia. Žalobca si síce uplatnil kontinuálny úrok z omeškania už od 20.03.2014, pričom súd mu priznal úrok z omeškania kontinuálne až odo dňa 23.05.2014, nakoľko za obdobie od 20.03.2014 do 22.05.2014 súd žalobcovi priznal vyčíslený úrok z omeškania vo výšte 45,95 Eur, keďže žalobca si ho takto vyčíslil. Suma 45,95 Eur tvorí úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny (3.044,98 Eur) a riadnych úrokov do zosplatnenia úveru (235,60 Eur), a to odo dňa nasledujúcom po dni zosplatnenia úveru (20.03.2014) do dňa žaloby 22.05.2014. Výška žalobcom uplatnených úrokov z omeškania určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ku dňu 20.03.2014 (prvý deň omeškania žalovanej s dlžnou sumou, t. j. deň nasledujúci po zosplatnení dlžnej sumy) bola 8,25 %, pričom žalobca si uplatnil úrok z omeškania 8 % ročne. O nároku na náhradu na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok v rozsahu 94,92 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z uplatnenej sumy. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 3.421,96 Eur (istina, zmluvné úroky a vyčíslené úroky z omeškania). Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 3.326,53 Eur, t. j. 97,21 %, v časti o zaplatenie sumy 95,43 Eur bol úspešný žalovaný, t. j. 2,79 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného), čiže žalobca bol úspešný v pomernej časti 94,42 % (97,21 % - 2,79 %).

3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa a napadla ním výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, a výrok, ktorým bolo žalovanému umožnené splatiť dlh v splátkach. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného na zaplatenie celej žalovanej sumy v lehote do 3 dní. Uviedla, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že zmluvný úrok ako odplata za poskytnuté peňažné prostriedky jej patrí len do vyhlásenia splatnosti dlhu. V tomto smere poukázala na § 121 ods. 3 Obč. zák., § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 3, § 505 Obch. zák., v zmysle ktorých je dlžník povinný zaplatiť úroky za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Uviedla, že povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. Pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok

jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania. Úprava úroku z omeškania, ako aj úroku z úveru je podporná, má dispozitívny charakter a preto je rozhodujúce, ako sa strany dohodli v zmluve. Z ust. § 503 ods. 3 Obch. zák. vyplýva, že povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že po zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych predpisoch. priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných prostriedkov, pričom stanovuje len moment vzniku tohto nároku, moment jeho zániku nestanovuje. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak učinil. Pokiaľ ide o úroky z omeškania tieto treba vnímať ako sankciu za omeškanie s plnením celého nároku veriteľa, teda požičanej istiny a aj zmluvných úrokov, nakoľko do omeškania sa dlžník dostane, ak neplní riadne a včas. V ďalšom žalobkyňa poukázala na to, že priznaním možnosti plnenia dlhu v splátkach žalovanému, súd prvej inštancie postupoval v rozpore so zákonom. Takéto rozhodnutie súdu by bolo motiváciou pre klientov banky, aby porušovali svoje zmluvné povinnosti, pretože ich porušením v konečnom dôsledku získajú takmer rovnakú splátku a teda rovnako výhodné postavenie ako pôvodne zmluvne dohodnuté. Výkon práva, ktorý motivuje neplnenie si zmluvných povinností, nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených práv zakotvenou v . Pri danej výške splátky potom žalovaný uhradí len istinu, bez príslušenstva za takmer 2 roky. Splnenie celého dlhu tak bude trvať neúmerne dlho a žalovanému narastú úroky z omeškania, čo nie je v jeho prospech. Pokiaľ ide o posúdenie samotných okolností prípadu, súd prvej inštancie sa podľa žalobkyne nedostatočne zaoberal možnosťami (majetkovými pomermi) žalovaného uhradiť dlžnú pohľadávku naraz.

4. Odvolací súd vo veci rozhodol rozsudkom z 28.03.2018 č. k. - 80. Týmto rozsudkom odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a vo výroku o trovách konania a zmenil ho vo výroku, ktorým bolo žalovanému povolené plnenie v splátkach, tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni priznanú sumu do 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

5. Najvyšší súd SR na dovolanie žalobkyne uznesením z 30.09.2020 sp.zn. zrušil rozsudok odvolacieho súdu v jeho potvrdzujúcej časti a v nadväzujúcom výroku o trovách konania a v tomto rozsahu vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol: „Nakoľko však dovolateľkou nastolená otázka „či nárok na zaplatenie zmluvného úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení“ už bola dovolacím súdom riešená v rozhodnutí sp. zn. tak, že v ňom konštatoval, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Uvedený právny názor dovolací súd vyslovil aj v ďalších jeho rozhodnutiach sp. zn. , , , v zmysle čoho najvyšší súd nevidí dôvod, aby sa odkláňal od vymenovaných rozhodnutí a preto sa stotožňuje s ich závermi aj v predmetnej veci.“

6. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené a ktorým teda bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 3.044,98 Eur s úrokom vo výške 235,60 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 45,95 Eur a s 8 % úrokom z omeškania zo sumy 3.280,58 Eur od 23.5.2014 do zaplatenia, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. Súčasne nadobudol právoplatnosť aj výrok, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie pokiaľ ide o lehotu na plnenie tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni priznanú sumu do 10 dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetom konania v prejednávanej veci tak zostali iba zmluvné úroky za obdobie po zosplatnení predmetného úveru.

7. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodol uznesením č.k. -216 zo dňa 30.04.2021 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a vo výroku na náhradu trov konania zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd bol viazaný právnym názorom dovolacieho súdu vyjadreným v zrušujúcom uznesení z 30.09.2020 sp. zn. . Vzhľadom na tento právny názor dovolacieho súdu nemôže obstáť záver súdu prvej inštancie, na ktorom súd prvej inštancie založil výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, že po zosplatnení úveru žalobkyňa nemá nárok na zaplatenie zmluvného úroku. Preto odvolací súd v zmysle zrušil odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené a výrok, ktorým bola žalovanému rozsudkom súdu prvej

inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni priznanú sumu do 10 dní od právoplatnosti rozsudku, neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť.

8. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal o prejednanie a rozhodnutie veci v jeho neprítomnosti. Preto súd podľa konal v neprítomnosti žalobcu.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvou zo dňa 28.12.2012, výzvou na predčasné splatenie úveru, kópiou doručenky, výpisom z hlavnej knihy Prima banky, výpisom z úverového účtu, špecifikáciou dlžnej sumy zo dňa 30.06.2017 a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

10. Dňa 28.12.2012 uzavreli strany sporu úverovú zmluvu č. 0000000000027403, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru za podmienok uvedených v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach, a to vo výške 3.500,- Eur, s fixnou úrokovou sadzbou 17,90 % ročne do splatnosti úveru, poplatkom za správu úverového účtu vo výške 1,99 Eur mesačne, výškou anuitnej mesačnej splátky 63,34 Eur splatnou vždy 25. deň kalendárneho mesiaca, termínom splatnosti prvej splátky 25.01.2013, počtom splátok 120, konečnou splatnosťou úveru k 27.12.2022, výškou RPMN 20,79%, priemernou RPMN ku dňu podpisu úverovej zmluvy 19,37 % a celkovou čiastkou, ktorú musí klient zaplatiť 7.839,60 Eur. Zmluva v článku 4 upravuje následky porušenia zmluvných povinností, ak klient nezaplatí anuitnú splátku včas, banka má právo v zmysle článku 4.2.1. úverovej zmluvy žiadať predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom za podmienok uvedených v úverovej zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach a v prípadne omeškania v zmysle článku 4.1. požadovať od klienta úrok z omeškania vo výške 8 % p.a., pričom tieto sankcie je banka oprávnená požadovať aj kumulatívne.

11. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že dňa 28.12.2012 bol žalobcom poskytnutý úver vo výške 3.500,- Eur žalovanému.

12. Žalobca výzvou zo dňa 25.02.2014 vyzval žalovaného na predčasné splatenie úveru vo výške 3.642,56 Eur s príslušenstvom najneskôr do 19.03.2014. Uvedená suma pozostávala z nezaplatenej istiny úveru, nezaplatených úrokov a poplatku z výzvy vo výške 30,- Eur, ktorý si žalobca v žalobe neuplatňuje. Predčasné zosplatnenie úveru v zmysle bodu 4.2.1. nastalo dňa 19.03.2014. Z kópie doručenky súd zistil, že výzva na predčasné splatenie úveru bola žalovanému doručená dňa 03.03.2014.

13. Žalobca vzhľadom na právne posúdenie úrokov z úveru po splatnosti dovolacím a odvolacím súdom špecifikoval dlžnú sumu vyčíslených úrokov, ktorá by žalobcovi patrila pri riadnom splácaní. Žalobca uviedol, že žalovanému bola poskytnutá istina úveru vo výške 3.500,- Eur, ktorý bol povinný splácať v mesačných splátkach 63,34 Eur. Žalovaný mal zaplatiť žalobcovi celkom sumu 7.600,80 Eur (120 splátok x 63,34 Eur, tj. 7.600,80 Eur). Z uvedenej sumy bola istina úveru 3.500,- eur a teda celkom potom výška úrokov, ktoré mal žalovaný v zmysle dohodnutého anuitného splácania zaplatiť, bola vo výške 4.100,80 Eur ako rozdiel medzi celkovou sumou všetkých anuitných splátok a istinou splátok (7.600,80 Eur mínus 3.500,- Eur). Ide teda o úrok vo výške , akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Žalovaný zaplatil do zosplatnenia na úrokoch sumu 526,96 Eur a rozhodnutím súdu bol žalobcovi priznaný zmluvný úrok vo výške 235,60 Eur (zmluvný úrok vyčíslený do zosplatnenia), dlžný úrok predstavuje sumu 3.338,24 Eur.

14. Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

16. Podľa , záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je

dlhšia ako rok sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

17. Podľa dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

18. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

19. Po zrušení prvého rozsudku odvolacím súdom zostalo predmetom konania úrok z úveru uplatnený po zosplatnení úveru. Vzhľadom na vyslovený záver dovolacieho súdu a následne aj odvolacieho súdu o tom, že žalobcovi v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru prináleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí, súd priznal žalobcovi sumu 3.338,24 Eur. Keďže žalovaný čerpal úver vo výške 3.500,- Eur, pri riadnom plácaní mal uhradiť sumu 7.600,80 Eur (120 splátok po 63,34 Eur), celkovo uhradil sumu 526,96 Eur do zosplatnenia a ďalšia suma priznaného úroku je 235,60 Eur (prvým rozsudkom), žalovaný je povinný ešte doplatiť žalobcovi sumu 3.338,24 Eur ako riadny úrok, ktorý mal uhradiť, keby došlo k riadnemu splácaniu úveru. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.338,24 Eur v lehote 10 od právoplatnosti tohto rozsudku.

20. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu (v prvom rozsudku mu bola priznaná istina, úrok z omeškania a čiastočne vyčíslený úrok z úveru a druhým rozsudkom dovyčíslený úrok z úveru), preto mu súd priznal náhradu trov vo výške 100%. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).