Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B3-19Csp/41/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom Mgr. Adamom Hradským, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: I. I., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom E. XXXX/X, N., zastúpeného RIEDL advokátska kancelária s. r. o., IČO: 54 359 490, so sídlom Slovenská 46, prešov, o zaplatenie 730,82 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania v plnom rozsahu od žalobcu.

odôvodnenie:

I.

1. Žalobou zo dňa 28.08.2019 sa žalobca, ktorého súd pripustil do konania uznesením zo dňa 21.04.2020 miesto spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155 (ďalej už len „veriteľ“) domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 730,82 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 30.01.2017 do zaplatenia.

2. Žalobca v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh uviedol, že veriteľ a žalovaný uzatvorili dňa 09.10.2013 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému sumu 1 200,- EUR, ktorú mal žalovaný vrátiť v pravidelných 60 mesačných splátkach po 34,14 EUR až do sumy 2 048,40 EUR, pričom žalovaný uhradil len sumu 1 160,76 EUR. Nakoľko žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, veriteľ listom zo dňa 26.11.2016 vyzval žalovaného na úhradu dlžných splátok spolu s upozornením na možnosť zosplatnenia celej pôžičky. Následne veriteľ dňa 19.01.2017 úver zosplatnil, a to vzhľadom na splátku splatnú dňa 20.09.2016, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 24.01.2017. Na základe uvedeného premlčacia doba začala plynúť dňa 21.09.2019 a márne uplynula dňa 20.09.2019, pričom žaloba bola podaná dňa 28.08.2019. Žalobca uviedol, že celkový dlh žalovaného predstavoval sumu 730,82 EUR. Žalobca mal za to, že výška dohodnutej odplaty vo forme úroku vo výške 22,20 % neprevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu podľa platného v čase uzatvorenia zmluvy, pričom pravidlo maximálneho stropu odplaty nebolo v čase uzatvorenia zmluvy v platnosti. Uviedol, že s odkazom na súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2013 odplata predstavovala výšku 18,63 %, a teda nepredstavovala dvojnásobok výšky RPMN.

3. Žalobca na preukázanie skutkových tvrdení navrhol vykonať nasledovné listinné dôkazy, a to: notársku zápisnicu, prehľad splátok a úhrad, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru,

zmluvu o pôžičke zo dňa 09.10.2013, predžalobnú upomienku, fotokópie doručeniek, oznámenie o postúpení pohľadávky, rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok, súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch.

II.

4. Žalovaný v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoju procesnú obranu namietal bezúročnosť a bezpoplatkovosť veriteľom poskytnutého úveru z dôvodu absencie adresy na uplatnenie reklamácie alebo sťažnosti, údaju o celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a údaju o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zároveň poukázal aj na to, že nie je známy ani deň splatnosti splátky v mesiaci a ani deň splatnosti prvej splátky. Žalovaný taktiež namietol, že údaj o celkom zaplatenej čiastke mal byť 2 048,40 EUR a mal zahŕňať aj poplatky za poistenie. Žalovaný bol toho názoru, že zmluva je neplatná pre jej nečitateľnosť a nezrozumiteľnosť vrátane úžerného úroku, pričom zmluva obsahovala celkom 77 riadkov oproti bežným 30 riadkom formátu A4. Taktiež poukázal na to, že odplata v časti ročného úroku dosiahla dvojnásobok priemeru na trhu v danom období. Žalovaný mal za to, že nárok žalobcu je premlčaný z dôvodu, že dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula dňa 10.10.2015, teda pred podaním žaloby.

5. Žalovaný na preukázanie skutkových tvrdení navrhol vykonať listinný dôkaz, a to: priemerné úrokové sadzby z úverov a výsluch žalovaného.

III.

6. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 13.07.2022 tak, že žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu, na základe čoho zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcu. V rámci odôvodnenia rozsudku súd uviedol, že do celkových nákladov spotrebiteľa nebol veriteľ povinný započítať aj poistné, a preto údaj o celkových nákladov žalovaného ako spotrebiteľa, rovnako tiež údaj o celkom žalovaným zaplatenej sume, považoval súd za správny a nespôsobilý vyvolať účinok bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutej pôžičky. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd aj námietku žalovaného týkajúcu sa absencie údaju o adrese veriteľa, na ktorej mohol žalovaný uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, keďže tento údaj bol obsiahnutý v bode 16.7 zmluvy. Za nedôvodnú súd považoval aj ďalšiu námietku žalovaného, ktorá sa týkala absencie uvedenia dňa splatnosti splátky v mesiac a dňa splatnosti prvej splátky, keďže tieto údaje vyplývali priamo zo zmluvy, konkrétne z bodu 6.2. a 6.3., podľa ktorých splátky boli splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci s tým, že prvá splátka bola splatná nasledujúci kalendárni mesiac po uzatvorení zmluvy. Za nedôvodnú považoval súd taktiež aj námietku absencie náležitosti zmluvy podľa , keďže eurokonformným výkladom namietaného ustanovenia nemožno od veriteľom žiadať, aby v zmluvách o spotrebiteľských úveroch uvádzali rozpis splátok samostatne vo vzťahu k istine, poplatkom a úrokom. Súd ďalej konštatoval, že súd nepovažoval zmluvu podľa za absolútne neplatnú. Ďalej sa súd nemohol stotožniť s námietkou žalovaného o neplatnosti zmluvy podľa , keďže text zmluvy vzťahujúci sa na predmet zmluvy a cenu nebol uvedený menším písomnom ako ostatný text zmluvy, pričom ani text predmetnej zmluvy súd nevyhodnotil ako nečitateľný alebo nezrozumiteľný. Následne súd konštatoval, že podmienky pre zosplatnenie veriteľom poskytnutého spotrebiteľského úveru boli podľa v spojení s splnené, čím počnúc dňom 24.01.2017 vznikla žalovanému povinnosť jednorazovo splatiť zvyšnú časť nesplatenej časti pôžičky, čo ku dňu zosplatnenia úveru predstavovalo sumu 730,82 EUR (čo vyplývalo z prehľadu splátok a úhrad), pričom žalovaný si svoju povinnosť nesplnil podľa riadne a včas a dostal sa do omeškanie. Zároveň súd vyslovil názor o nepremlčaní uvedeného nároku žalobcu.

7. Odvolací súd, na základe odvolania žalovaného, v rámci ktorého žalovaný (okrem iného) namietal neskúmanie jeho bonity veriteľom, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom súdu prvého stupňa dal najmä za úlohu zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad pre posúdenie, či veriteľ konal s odbornou starostlivosťou podľa , alebo naopak tieto povinnosti porušil, a teda sú naplnené predpoklady podľa (t.z. že veriteľ nebol oprávnený požadovať od žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru), súčasne posúdiť splnenie zákonných predpokladov pre postúpenie žalovanej bankovej pohľadávky na žalobcu.

IV.

8. Súd na opätovné prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy, z ktorých následne vychádzal pri zistení doleuvedeného skutkového stavu rozhodného pre právne posúdenie veci.

9. Veriteľ ako právnická osoba - podnikateľ v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov a pôžičiek a žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 09.10.2013 v písomnej forme zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi pôžičku v sume 1 200,- EUR v hotovosti pri podpise tejto zmluvy, na základe čoho sa žalovaný zaviazal riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku veriteľovi v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom.

10. Zo zmluvy vyplývalo, že:

- žalovaný poskytol veriteľovi údaje o zamestnávateľovi (Železnice Slovenskej republiky), dĺžke trvania pracovného pomeru (od 06/1985) a či ide o pracovný pomer na dobu určitú alebo neurčitú (neurčitú), počte vyživovaných osôb (nikto), o zrážkach zo mzdy (žiadne), celkovej výške mesačných splátok (310,- EUR) a výške čistého príjmu (700,- EUR), čo žalovaný preukázal veriteľovi a j predložením výpisu z účtu a aj potvrdením o príjme (čo vyplývalo z výsluchu žalovaného);

- žalovaný súhlasil s tým, aby Sociálna poisťovňa poskytla veriteľovi jeho osobné údaje týkajúce sa zamestnávateľa, doby trvania pracovného vzťahu, výške vymeriavacieho základu a to za účelom ich overenia v súvislosti so vznikom a trvaním záväzkového vzťahu s veriteľom;

- žalovaný zároveň udelil súhlas so sprístupnením a poskytnutím všetkých údajov o všetkých jeho úveroch, bankových zárukách, pohľadávkach, ktoré mal voči nemu veriteľ z poskytnutých úverov, zároveň aj všetky údaje o splácaní jeho záväzkov a iných údajov ohľadom jeho bonity a dôveryhodnosti z hľadiska splácania jeho záväzkov;

- išlo o bezúčelovú pôžičku;

- splátky boli splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom miesiaci, pričom prvá splátka bola splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy;

- výška splátky bez poistenia predstavovala sumu 31,94 EUR a s poistením sumu 34,14 eura;

- počet mesačných splátok bol dohodnutý na 60;

- hodnota RPMN predstavovala 22,20 %;

- celkové náklady žalovaného predstavovali sumu 716,60 EUR;

- celkom zaplatená suma bola 1 916,40 EUR;

- termín konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý na 10/2018;

- žalovaný uzatvoril spolu so zmluvou aj poistenie typu B, pričom mesačný poplatok z poistenia predstavoval sumu 2,20 EUR s tým, že tento poplatok nebol započítaný do celkom zaplatenej sumy;

- žalovaný mal možnosť uzatvoriť zmluvu aj bez poistenia;

- adresa na uplatnenie reklamácie a sťažnosti bola uvedená ako Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok;

11. Z prehľadu splátok a úhrad vyplývalo, že so splátkami splatnými dňa 20.09.2016, 20.10.2016, 20.11.2016 a 20.12.2016 sa dostal do omeškania, keďže ich ani len z časti neuhradil. Veriteľ dňa 26.11.2016 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej splátky splatnej v mesiaci 09/2016 a zároveň ho upozornil aj na možnosť zosplatnenia poskytnutej pôžičky. Následne veriteľ dňa 24.01.2017 oznámil žalovaného zosplatnenie poskytnutej pôžičky a vyzval ho na zaplatenie sumy 731,14 EUR, pričom podľa prehľadu splátok a úhrad ku dňu zosplateniu dlh žalovaného predstavoval sumu 730,82 EUR. Z prehľadu splátok a úhrad taktiež vyplývalo, že žalovaný celkom veriteľovi z titulu uzatvorenej zmluvy uhradil sumu 1 160,76 EUR.

12. Veriteľ dňa 25.02.2020 oznámil žalovanému, že dňa 19.02.2020 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému z titulu uzatvorenej zmluvy zo dňa 09.10.2013 žalobcovi.

IV.

13. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia upravujúce zmluvu o úvere (), ako aj príslušné ustanovenia upravujúce spotrebiteľské zmluvy ( a nasl.), postúpenie pohľadávky (), a v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na základe čoho mal súd za to, že medzi veriteľom a žalovaným došlo dňa 09.10.2013 uzatvorením zmluvy v písomnej forme k vzniku obchodného záväzku, keďže zmluva obsahovala podstatné znaky zmluvy o úvere podľa

(určenie zmluvných strán, určenie výšky peňažných prostriedkov, záväzok veriteľa poskytnúť peniaze v prospech dlžníka na jeho požiadanie a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky), ktorá predstavuje podľa absolútny obchodno- záväzkový vzťah. Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní tejto zmluvy, keďže veriteľ vystupoval ako dodávateľ podľa a žalovaný ako spotrebiteľ podľa , išlo podľa o spotrebiteľskú zmluvu. Aj napriek tomu, že daný záväzkový vzťah mal povahu absolútneho obchodného záväzku, z dôvodu, že jeho účastníkom bol spotrebiteľ, bolo potrebné podľa poslednej vety prednostne použiť ustanovenia , aj keby sa inak mali použiť ustanovenia , napríklad ohľadom splnenia záväzku alebo omeškania dlžníka. Okrem toho sa na daný záväzkový vzťah aplikoval aj osobitný upravujúci zmluvy o spotrebiteľskom úvere účinný v čase jej uzatvorenia.

14. V danom prípade mala žalobcom uplatnená pohľadávka svoj právny základ v mimoriadne zosplatnenom spotrebiteľskom úvere podľa v spojení s , ktorý veriteľ poskytol žalovanému na základe úverovej spotrebiteľskej zmluvy uzavretej dňa 09.10.2013. Na to, aby mohol veriteľ využiť svoje oprávnenie na jednorazové zosplatnenie poskytnutého úveru podľa , musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky, a to (1) splnenie povinnosti veriteľa posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa a (2) omeškanie spotrebiteľa s úhradou splátky po dobu troch mesiacov vrátane povinnosti veriteľa upozorniť spotrebiteľa na možnosť zosplatnenia úveru aspoň 15 dní pred samotným zosplatnením úver.

15. Prvá podmienka súvisí s povinnosťou veriteľa, ešte v rámci predzmluvného vzťahu, posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom v tejto súvislosti musí brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa úver poskytuje, jeho výšku, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru ( ). Nesplnenie tejto povinnosti má totiž za následok nemožnosť veriteľa požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru ( prvej vety ). Z uvedeného teda vyplýva ex offo povinnosť súdu skúmať, či veriteľ pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere, splnil svoju povinnosť posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Totižto ako vyplýva z rozsudku SD EÚ zo dňa 05.03.2020 vo veci C-679/18, články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku.

16. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplývalo, že žalovaný si podľa splnil svoju povinnosť, keď veriteľovi poskytol údaje o svojom zamestnávateľovi, dĺžke trvania jeho pracovného pomeru, čistom mesačnom príjme, výške mesačných splátok, ako aj o tom, či nie je zaťažený vyživovacou povinnosťou, čo zároveň preukázal aj výpisom z účtu a aj potvrdením o príjmoch, pričom zároveň udelil veriteľovi aj súhlas na nahliadnutie do príslušných úverových databáz. Na druhej strane však veriteľ netvrdil a ani nenavrhol také dôkazy (hoci si musel byť vedomý toho, že bude jeho úlohou preukázať skúmanie bonity žalovaného a to s odkazom na zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu), ktoré by preukazovali tú skutočnosť, že zisťoval aj iné výdavky žalovaného, okrem výdavkov týkajúcich sa splátok jeho záväzkov, napr. výdavky na bývanie (výšku nájomného, platieb za elektrinu, prípadne plyn, prípadne platieb do fondu opráv a údržby) alebo výdavky týkajúce sa jeho osobných potrieb (napr. zdravotného stavu). V tejto súvislosti súd zdôraznil, že v prípade tak vysokého úverového zaťaženia žalovaného v sume 310,- EUR mesačne, vo vzťahu k ním deklarovanému čistému príjmu v sume 700,- EUR, bolo nevyhnutnou povinnosťou veriteľa zistiť komplexné informácie o majetkových, osobných a rodinných pomeroch za účelom posúdenia jeho schopnosti splácať ďalší úver. Hoci vo všeobecnosti splátka veriteľom poskytnutého úveru žalovanému nebola vysoká, v pomere k jeho čistému mesačnému príjmu a výdavkoch na ostatné splátky úveru, mohol veriteľ objektívne nadobudnúť pochybnosti o schopnosti žalovaného splácať aj takúto nižšiu splátku úveru. Preto bolo najmä v jeho záujme, aby takto zistené pomery žalovaného vzbudzujúce pochybnosti o jeho schopnosti splácať úver, považoval za nedostatočné a vykonal ďalšie úkony spojené so zisťovaním a overovaním jeho pomerov.

Iba takéto konanie by súd mohol následne vyhodnotiť ako konanie veriteľa s odbornou starostlivosťou nemajúce za následok nemožnosť veriteľa požadovať jednorazové splatenie úveru podľa prvej vety .

17. Rovnako tiež žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že by veriteľ za účelom overenia žalovaným poskytnutých údajov aj skutočne nazrel do príslušných databáz. Na základe uvedeného nemohol dospieť k inému záveru, než tomu, že veriteľ sa pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať ním poskytnutý úver uspokojil výlučne len s údajmi a listinami poskytnutými žalovaným a tieto si následne neoveril prostriedkami, ktorými disponoval - t.j. napr. dopytom na Sociálnu poisťovňu alebo nahliadnutím do úverového registra. V tejto súvislosti Ústavný súd ČR v náleze zo dňa 26.02.2019 () poukázal na to, že poskytovateľ úveru má jednoznačne povinnosť preveriť spotrebiteľovu schopnosť splatiť úver, pričom Najvyšší súd ČR a tiež Ústavný súd ČR dospeli k záveru, že je nedostatočné, ak sa veriteľ uspokojí len s prehlásením spotrebiteľa o jeho príjme alebo o osobných a majetkových pomeroch.

18. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že veriteľ pri plnení svojej povinnosti vyplývajúcej z nekonal/nepostupoval s odbornou starostlivosťou a preto nebol podľa prvej vety oprávnený požadovať od žalovaného jednorazové splatenie ním poskytnutého úveru žalovanému na základe zmluvy uzatvorenej dňa 09.10.2013. Keďže obe vyššie uvedené podmienky mimoriadneho zosplatnenia úveru podľa v spojení s musia byť splnené kumulatívne, bolo neopodstatnené, aby sa súd zaoberal tým, či žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky po dobu troch mesiacov a či si veriteľ splnil povinnosť upozorniť spotrebiteľa na možnosť zosplatnenia úveru aspoň 15 dní pred samotným zosplatnením úveru.

19. V sporoch, kde žalobca ako postupník podľa a nasl. uplatňuje voči dlžníkovi právo na zaplatenie pohľadávky majúcej pôvod v spotrebiteľskom úvere poskytnutým bankou, je v prvom rade súd povinný skúmať, či žalobca, na ktorého bola takáto pohľadávka podľa a nasl. postúpená, disponuje aktívnou vecnou legitimáciou na domáhanie sa zaplatenie takejto pohľadávky, keďže podľa môže banka svoju pohľadávku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, aj bez súhlasu dlžníka len v prípade, ak je dlžník nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením svojho peňažné záväzku voči banke a to i napriek písomnej výzve banky. Inak povedané, dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok, a teda predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle , a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Súd zároveň zdôraznil, že na splnenie podmienok postúpenia pohľadávky banky voči dlžníkovi podľa a teda aj prípadný rozpor s musí súd prihliadať aj bez námietky žalovaného, teda z úradnej povinnosti. Na základe uvedeného, aj v prípade pasivity žalovaného, musí súd skúmať, či v spore, ktorého predmetom je pohľadávka banky postúpená na žalobcu, žalobca uniesol bremeno tvrdenia a následnej dôkaznej povinnosti ohľadom splnenia podmienok podľa .

20. Ako však súd už vyššie uviedol, veriteľ nebol oprávnený požadovať jednorazové zosplatnenie ním poskytnutého úveru žalovanému, a preto ak boli podmienky podľa odvodzované výlučne od momentu oznámenia veriteľa o vyhlásení okamžitej splatnosti ním poskytnutého úveru, súčasťou ktorého bola aj výzva veriteľa na úhradu takto zosplatneného úveru, nemohol súd dospieť k inému záveru, než tomu, že pred postúpením pohľadávky majúcej základ v mimoriadnom zosplatnení predmetného úveru podľa v spojení s , nebol žalovaný ohľadom tejto pohľadávky aspoň 90 dní, keďže veriteľovi nevzniklo oprávnenie na zaplatenie takejto pohľadávky a preto žalovanému nemohla vzniknúť ani povinnosť zaplatiť takúto pohľadávku a teda ani sa dostať s jej zaplatením do omeškania po dobu dlhšiu ako 90 dní. Vzhľadom na uvedené neboli splnené podmienky na postúpenie predmetnej pohľadávky podľa , teda išlo o pohľadávku nepostupiteľnú a preto jej následne postúpenie veriteľom žalobcovi zo dňa 19.02.2020 musel súd vyhodnotiť ako neplatné podľa

, čoho dôsledkom bolo, že žalobca nedisponoval aktívnou vecnou legitimáciou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Z toho dôvodu sa súd už ďalej nezaoberal ostatnými námietkami žalovaného, keďže by to na výsledok sporu nemalo žiadny vplyv.

21. Súd o nároku na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, rozhodol v súlade s princípom úspechu v konaní a žalovanému ako plne úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania, od žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( v spojení s ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.