Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/268/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu: Bc. R. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. F., L. XXXX/XX, v konaní právne zastúpeného spoločnosťou N., s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom Banská Bystrica, Horná 15, IČO: 45 976 856, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, ktorého správcom konkurznej podstaty je Ing. Jana Kollárová, so sídlom kancelárie 040 01 Košice, Hlavná 81/A (t. č.: 040 01 Košice, Masarykova 21, značka správcu S1177), o zaplatenie 1.761,60 € s príslušenstvom a primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2.000,- €, o odvolaní žalobcu i žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -214 zo dňa 21. 03. 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -214 zo dňa 21. marca 2017 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Podaným návrhom na začatie konania, rozšírený podaním zo dňa 13. 03. 2017, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.761,60 € s úrokom z omeškania 5,15 % p. a. zo sumy 1.761,60 € od 20. 06. 2014 až do zaplatenia a žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie od žalovaného vo výške 2.000,- €.

2. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol rozsudkom -214 zo dňa 21. 03. 2017 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.761,60 € spolu s uplatneným príslušenstvom v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a žalobu v časti o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2.000,- € zamietol. Zároveň rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v konaní.

3. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote tak žalobca ako aj žalovaný. Žalovaný podal odvolanie z dôvodu, že považoval rozsudok za nezákonný a nesprávny v celom rozsahu a žalobca podal odvolanie proti II. výroku rozsudku, ktorým okresný súd zamietol žalobu v časti priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2.000,- € a z opatrnosti aj proti III. výroku rozsudku, nakoľko nebolo určité, či súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

4. Na majetok žalovaného uznesením Okresného súdu Košice I. v konaní vedenom pod sp. zn. bol vyhlásený konkurz. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené dňa 06. 01. 2019 v Obchodnom vestníku č. zv. 11/2019. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali v zmysle o konkurze a vyrovnaní okamihom vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu, ktorým je v zmysle ods. 4 tohto ustanovenia deň, v ktorý sa uznesenie vydalo. Ku dňu 16. 01. 2019 tak podľa

došlo k prerušeniu konania v prejednávanej veci a prestali v ňom plynúť lehoty.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vyzval výzvou zo dňa 01. 07. 2021 správkyňu konkurznej podstaty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní v lehote 30 dní od doručenia tejto výzvy, ktorá jej bola doručená dňa 17. 07. 2021. Súd zaslal výzvu v konaní podľa § 47 ods. 4 ZoKR účinnom od 1. januára 2006, aby do 30 dní podal návrh na pokračovanie v konaní aj dlžníkovi, ktorý na ňu nereagoval.

6. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZoKR) oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

7. Podľa § 47 ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.

8. Podľa § 47 ods. 4 ZoKR účinného od 01.01.2020 v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.

9. Podľa § 206j ZoKR prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2020 konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.

10. Novelizované znenie § 47 ods. 4 ZoKR, ktoré nadobudlo účinnosť od 01.01.2020, sa podľa intertemporálneho ustanovenia § 206j ZoKR použije aj na konania, v ktorých došlo z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu pred 01.01.2020 k ich prerušeniu. Žalovaný ako dlžník a ani správca dlžníka na výzvu odvolacieho súdu návrh na pokračovanie v konaní nepodali.

11. Nepodanie návrhu správcom a ani dlžníkom na pokračovanie v konaní v určenej lehote má zo zákona účinky späťvzatia žaloby podľa v spojení s ZoKR, o ktorom odvolací súd rozhodne procesným postupom podľa .

12. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR účinky späťvzatia žaloby vždy, a to aj pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník - úpadca na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz a to bez ohľadu, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Znamená to, že aj v prípade ak je dlžník v postavení žalovaného, t. j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento účinok vyplýva z účelu novelizovaného znenia § 47 ods. 4 ZoKR, ktorým je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu.

13. Podľa (ďalej ), ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

14. Podľa ods. 2 cit. ust. súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

15. Späťvzatím žaloby sa podľa rozumie procesný úkon žalobcu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu netrvá. Tento úkon žalobcu však bol od 1. januára 2020 nahradený zákonným ustanovením ZoKR, preto sa na ďalší postup v konaní pred odvolacím súdom na to, aby mohol odvolací súd konanie podľa ZoKR v spojení s zastaviť, späťvzatie žaloby žalobcom nevyžaduje.

16. Odvolací súd nemá možnosť úvahy, či späťvzatie žaloby pripustí alebo nie, pretože účinky späťvzatia žaloby nastávajú priamo zo zákona v zmysle ust. § 47 ods. 4 ZoKR. Dôsledkom zo zákona vzniknutých účinkov späťvzatia žaloby podľa ust. § 47 ods. 4 ZoKR je procesný postup odvolacieho súdu, keď tento nerozhoduje o pripustení späťvzatia žaloby, pretože tieto účinky nastali zo zákona a odvolací súd je povinný procesným spôsobom reagovať na účinky späťvzatia žaloby tak, že v zmysle je povinný rozhodnúť o zrušení napadnutého rozhodnutia a o zastavení konania.

17. Odvolací súd nie je oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré nastali v prejednávanej veci účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 ZoKR, pretože sa jedná o zákonom určený dôsledok nekonania dlžníka a správcu. Keďže účinky späťvzatia nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana tento zákonný účinok zmariť tým, že by so späťvzatím nesúhlasila v zmysle ust. .

18. Dôsledkom aplikácie ust. § 47 ods. 4 ZoKR je zákonom upravený účinok späťvzatia žaloby, v ktorého dôsledku vzniká odvolaciemu súdu (keďže k tomuto účinku došlo po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie) povinnosť konanie zastaviť zákonom predpokladaným procesným postupom. Procesnou normou upravujúcou postup odvolacieho súdu pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby je ustanovenie , ktoré bude analogicky v zmysle aplikovateľné aj na postup pri rozhodovaní o účinkoch späťvzatia podľa os. 4 ZoKR.

19. Pri použití výkladu podľa účelu zákona ako aj zásady rozumného usporiadania veci podľa nie je daný žiaden rozumný dôvod na to, aby sa uvedená právna úprava obsiahnutá v ZoKR pri súbežnom použití ZoKR nepoužila aj na tie súdne konania, ktoré boli prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu podľa skôr platného o konkurze a vyrovnaní. Ak bolo snahou zákonodarcu vyriešiť konania prerušené podľa ZoKR, a to aj tie, ktoré boli prerušené na základe konkurzov vyhlásených pred dátumom 01. 01. 2020, t. j. zamedziť ich prerušeniu aj na dobu niekoľkých rokov, o to viac/skôr sa javí konajúcemu súdu za nevyhnuté vyriešiť aj oveľa staršie súdne konania prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu na účastníka podľa o konkurze a vyrovnaní, pri ktorých je doba ich prerušenia ešte dlhšia.

20. Za predpokladu dosiahnutia želateľného a zákonom predvídateľného stavu v súdnych konaniach prerušených podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii je použitie ust. § 47 ods. 4 v spojení s ust. § 206j ZoKR aj na konania prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu podľa Zákona o konkurze a vyrovnaní primerané a spravodlivé. Tento záver nepovažuje konajúci súd za formalistický, pretože zohľadnil špecifické okolnosti, za ktorých je možné ust. § 47 ods. 4 ZoKR v spojení s § 206j ZoKR aplikovať aj na prejednávanú vec.

21. Odvolací súd preto na základe účinkov späťvzatia žaloby v zmysle ZoKR rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil podľa .

22. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

25. V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného zákon o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení priznáva absencii súhlasu správcu a dlžníka (hoci procesne na strane žalovaného) na pokračovaní v súdnom konaní účinky späťvzatia žaloby. V dôsledku zmeny zákonnej úpravy účinnej od 01.01.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri zastavení konania prebiehajúceho na oboch inštanciách na základe už vydaného súdneho rozhodnutia možné ustáliť procesným zavinením koho došlo k zastaveniu konania vo veci samej, ktoré sa na odvolacom súde končí. Zavinenie je pritom treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva, pretože by tak šlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej sporovej veci sa totiž jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť . Účinky späťvzatia žaloby sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu, ktorá je v konkurze a ktorá, ako ani jej správca, nesúhlasila s pokračovaním v konaní, pričom, ako už bolo uvedené, súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže jeho účinky nastali zo zákona. Odvolací súd preto pristúpil v prejednávanej veci k aplikácii , pretože mal za to, že stav, ktorý v konaní nastal je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).