Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Cpr-10-2020.pdf
PDF · 135.48 KB
Case nature
Area
Subarea
12Cpr/10/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobcu: Y.. B. I., C..XX.X.XXXX, S. O. XXX, práv. zast. Q.. W.. W. D., M.. &. X., O..U..L.., X. I., N. XX/XX, I. - B. Č. O. B., Y.: XXXXXXXX, proti žalovanému: M. O., X..O.., O. N. XXX, Y.: XXXXXXXX, práv. zast. advokátska kancelária W.. B. B., O..U..L.., O. N. XXX/XX, O.I., Y.: XX XXX XXX, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 6.4.2020 podľa § 68 ods.1 písm. b Zákonníka práce so žalobcom je neplatné.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .
IV. Žalobu v časti uplatnenia náhrady mzdy v sume priemerného zárobku žalobcu odo dňa 7.4.2020,keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď žalovaný umožní žalobcovi pokračovať v práci, súd v y l u č u j e na samostatné konanie.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenú súdu dňa 8.6.2020 domáhal, aby určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 6.4.2020 podľa § 68 ods.1 písm. b) je neplatné, určil, že pracovné pomer žalobcu u žalovaného naďalej trvá v znení pracovnej zmluvy a jej doplnkov a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku odo dňa 7.4.2020, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať práci. Žalobu v písomnom podaní odôvodnil tým, že u žalovaného pracoval na základe pracovnej zmluvy z 8.1.2019 vo funkcii konštruktér. V priebehu trvania pracovného pomeru došlo dohodou k zmene obsahu pracovnej zmluvy, podľa ktorej bol pracovný pomer dojednaný na dobu neurčitú. V priebehu marca 2020 ústredný krízový štáb Slovenskej republiky prijal viaceré bezpečnostné opatrenia v snahe zamedzenia šíreniu koronavírusu COVID-19, jedným z ktorých bola 14-dňová karanténa pre ľudí s trvalým alebo prechodným pobytom SR, ktorí sa vrátili zo zahraničia. Dňa 13.3.2020 v priebehu dňa dvaja jeho spolupracovníci, ktorí s ním boli v kontakte, odišli do domácej karantény z dôvodu, že jeden z nich bol 12.3.2020 na Ukrajine, a tiež z dôvodu, že ráno bol na pracovisku majiteľ firmy, ktorý sa vrátil v noci dňa 12.3.2020 z Poľska. Na základe uvedených skutočností odišiel po pracovnej dobe tiež do domácej karantény. Dňa 16.3.2020 telefonicky informoval svojho ošetrujúceho lekára o uvedených skutočnostiach, ktorý mu nariadil domácu karanténu od 13.3.2020 do 27.3.2020 s práceneschopnosťou od 16.3.2020. Dňa 30.3.2020 nastúpil opätovne do práce a dňa 2.4.20201 podal žiadosť o skončenie pracovného pomeru výpoveďou. Písomnú výpoveď odovzdal na podateľni. Pracovníčka mu odmietla potvrdiť prevzatie výpovede. Dôvodom ukončenia pracovného
pomeru bola snaha nájsť si prácu a dosiahnuť kariérny rast s vyšším finančným ohodnotením. Pretože výpoveď nebola riadne doručená, nenastali ani účinky výpovede, výpovedná doba nezačala plynúť a pracovný pomer naďalej trval. Žalobca ako laik nevedel rozlíšiť medzi jednotlivými spôsobmi a dôvodmi skončenia pracovného pomeru a jeho skutočným úmyslom bolo seriózne uzatvoriť dohodu o skončení pracovného pomeru. Žalovaný na dohodu nebol ochotný pristúpiť. Dňa 3.6.2020 čerpal dovolenku. V nasledujúci pracovný deň, dňa 6.4.2020 mu zamestnávateľ oznámil skončenie pracovného pomeru za „šírenie poplašných informácií a za klamlivé informácie ohľadom práceneschopnosti“. Oznámením bol zaskočený, nebol si vedomý porušenia povinností a preto v stave panického šoku a úzkosti odmietol podpísať prevzatie dokumentov. Dokument si chcel naštudovať a poradiť sa o ďalšom postupe, v čom mu žalovaný zabránil vzatím dokumentu z rúk a vyvíjaním psychického nátlaku, aby podpísal skončenie pracovného pomeru. Situácia mala za následok dostavenie sa zdravotných ťažkostí, pre ktoré vyhľadal ošetrenie. Dňa 7.4.2020 sa dostavil do zamestnania, pričom nevedel , aký spôsob skončenia pracovného pomeru bol voči nemu uplatnený. Zamestnávateľ ho však upozornil, že 6.4.2020 dostal okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny a vyzval ho k opusteniu pracoviska. Dokument mu napriek opakovaným výzvam žalovaný odmietol doručiť. Listom zo dňa 7.4.2020 oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní s tým, že pracovný pomer s ním bol skončený neplatne. Postup žalovaného je v rozpore s článkom 2 Zákonníka práce, § 75 ods.1 a i. Žalovaný mu riadne nezdôvodnil okamžité skončenie pracovného pomeru, absentuje skutkové vymedzenie okamžitého skončenia pracovného pomeru ako aj , aké skutkové porušenia pracovnej disciplíny mu žalovaný vyčíta. Poprel porušenie pracovných povinnosť. Pri uplatnení daného dôvodu je potrebné skúmať intenzitu, prihliadnuť k doterajšej práci zamestnanca, plneniu jeho úloh. Počas trvania pracovného pomeru neobdržal žiadne upozornenie na porušenie disciplíny ani na neuspokojivé pracovné povinnosti. Dôvody skončenia pracovného pomeru formálne neexistujú. Žalovanému neposkytol klamlivé informácie súvisiace s povinnou karanténou a práceneschopnosťou, riadne sa podrobil povinnej karanténe v snahe zamedziť šírenie vírusu. Sám nespôsobil chybné nahlásenie práceneschopnosti a karantény do sociálnej poisťovne. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol jeho vypočutie ako strany v konaní, A. Y.. B. N. - výkonného riaditeľa, oboznámenie listinných dôkazov, a to pracovnej zmluvy, dohody o zmene pracovnej zmluvy, lekárskej správy, návrhu a oznámenia o trvaní na ďalšom zamestnávaní. V ďalších písomných podaniach uviedol, že posledný deň lehoty podľa § 77 Zákonníka práce pripadol na sobotu 6.6.2020. Najbližší nasledujúci pracovný deň bol pondelok 8.6.2020. Žaloba bola prostredníctvom právneho zástupcu podaná už 5.6.2020, čo preukazuje aj potvrdenie súdu. Žaloba bola preto podaná v lehote. Žalovaný bol informovaný o tom, že k pochybeniu došlo zo strany sociálnej poisťovne. Karanténa trvala od 13.3.2020, kedy nastali skutočnosti odôvodňujúce jej trvanie a plynutie. Karanténa uplynula dňom 27.3.2020 vrátane. Dňa 13.3.2020 na infolinke Úradu verejného zdravotníctva dostal usmernenie, že ak bol v kontakte s osobami, ktoré boli v zahraničí, resp. s osobami, ktoré išli do povinnej karantény, tiež musí ísť do karantény a má kontaktovať ošetrujúceho lekára. Domácej karanténe sa podrobil už v piatok 13.3.2020 po návrate z práce. Karanténu mu následne nariadil ošetrujúci lekár dňa 16.3.2020. O nariadenej karanténe informoval už 16.3.2020 svojho bezprostredne nadriadeného - zástupcu vedúceho kancelárie. Zotrval na tvrdení, že jeho výpoveď nebola zamestnávateľovi riadne doručená. Ako nepravdivé vyhodnotil tvrdenie žalovaného, že dňa 13.3.2020 resp. 30.3.2020 porušil karanténu, čím ohrozil zdravie zamestnancov. Karanténu si nenariadil sám, ale o tejto rozhodol ošetrujúci lekár. Nesplnenie oznamovacej povinnosti pri prekážke v práci nezakladá samo o sebe oprávnenie zamestnávateľa neprítomnosť vyhodnotiť ako neospravedlnenú. Dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnávateľ nemôže meniť, ani rozširovať. Doplnil predložené dôkazy o potvrdenie súdu o prijatí žaloby, výpis hovorov, oznam o dochádzke a výpis konverzácie. Žalobca ako strana v konaní uviedol, že u žalovaného začal pracovať v mesiaci január 2019 vo funkcii konštruktér s miestom výkonu práce Svidník v sídle spoločnosti, kde sa nachádzalo aj jeho pracovisko. Spolu ich bolo 7 v kancelárii. V mesiaci marec 2020 pracoval celý čas až do spomínaného dňa 13.3., ktorým bol piatok. V marci nebol vyslaný na služobnú cestu do zahraničia a domnieva sa, že na služobnú cestu do zahraničia neboli vyslaní ani spolupracovníci z kancelárie. Dňa 13.3. nastúpil riadne do práce, ráno. Z informácií z médií dňa 12.3. započul, že kto sa vráti zo zahraničia, nebolo komunikované odkedy, ani odkiaľ, tak musí ísť do 14-dňovej karantény. Vedel o tom, že riaditeľ spoločnosti po tejto informácii odcestoval na služobnú cestu do Poľska, aby ešte stihol, čo sa dá. Po príchode do práce spolupracovníci Č. X. T., ktorí s ním sedeli v kancelárii, asi okolo 10.00 hod sa vyjadrili, že odchádzajú k lekárovi, pretože sa v práci stretli s osobou, ktorá nedodržiava karanténu, vypísali si papierik a odišli k lekárovi. Spomínali osobu riaditeľa. Toto bolo aj predmetom vyjadrenia Ministerstva zdravotníctva,
ktoré neskôr potvrdilo, že riaditeľ mal ísť do karantény. Mimo týchto dvoch v kancelárii zostali všetci ďalší, dorobili to, čo bolo treba. Po príchode z práce doma kontaktoval obidvoch kolegov, čo odišli, zaujímalo ho, čo im povedal doktor, na čo sa vyjadrili, že lekár ich dal do karantény. Dovolenkový lístok si nevypísal na 16.3. pred týmto dňom, ale až neskôr, keď vznikli problémy ohľadne dátumov a keď mal nastúpiť karanténu až 17.3.2020. Dňa 13.3. ešte kontaktoval covid linku ministerstva, uviedol okolnosti uvedeného dňa a bolo mu povedané, že keď bol dve hodiny v kontakte s osobami, ktoré sú v karanténe, tak má ísť aj on do karantény. Od 13.3. sa začal správať, ako keby bol v karanténe. Dňa 16.3. kontaktoval obvodného lekára B.. B. M., nakoniec sa emailom dopracoval k jeho zástupcovi B.. X. B., ktorá mu po popísaní udalosti oznámila, že má dokončiť karanténu a hlásiť sa u svojho obvodného lekára. Vtedy to fungovalo tak, že k lekárovi nebolo treba ísť, a ošetrujúci lekár to vybavil so sociálnou poisťovňou. Dňa 16.3. volal zastupujúcemu v kancelárii Romanovi Bochovi a všetko mu vysvetlil, že je v karanténe a dva týždne nepríde do práce. Vie o tom, že spolupracovník S. chodil celý čas do práce. Rovnako do práce chodili aj zvyšní traja spolupracovníci z kancelárie. Za polhodinu sa mu ozval vedúci kancelárie p. R. O.Č., či je ochotný pracovať z domu, že má iba karanténu a nie je chorý. Súhlasil s tým. Bol mu umožnený vzdialený prístup a celý týždeň pracoval, aj ten nasledujúci. Pred ukončením karantény sa u obvodného lekára informoval čo ďalej, a ten mu oznámil, že môže pokračovať v práci. V pondelok asi 30.3. nastúpil riadne do práce. So zástupcom kancelárie sa dohodli, že hodiny, ktoré odpracoval doma, vzhľadom k tomu, že mal uznanú maródku, mu budú preplatené v nadčasoch. Pracoval až do štvrtku, kedy si ho zavolal riaditeľ, že je problém s preplatením tejto práce z domu. Dozvedel sa, že preplatené to nebude, s čím rázne nesúhlasil a došlo ku konfliktu. Pod vplyvom emócií sa vyjadril, že v práci končí. Po stretnutí odišiel späť na pracovisko, napísal výpoveď, ktorú pri konci smeny odniesol na podateľňu. Podateľňa mu odmietla potvrdiť prevzatie písomnosti na doklade, ktorý si chcel ponechať. Dokument bol podpísaný. Pracovníčky si ďalšie kópie výpovede zobrali s vyjadrením, že riaditeľ to musí odsúhlasiť. Potvrdenú výpoveď následne videl až v rámci predmetného súdneho sporu. V ďalší deň čerpal dovolenku, a nasledujúci pondelok si ho zavolal riaditeľ a predložil mu na prečítanie asi okamžité skončenie pracovného pomeru. Po prečítaní sa vyjadril, že to nepodpíše, že nemá právnické vzdelanie, a že sa potrebuje s niekým poradiť. Riaditeľ mu vytrhol dokument z ruky, vyzval ho, aby okamžite opustil pracovisko, že ho tu nechce. „Celý čas mu stál za chrbtom.“ Pobalil si veci v kancelárii a za 5 minút bol pred dverami firmy. Krátko na to mal záujem získať písomnosť. Organizácia mu ju už však odmietla vydať. Dostal sa do zlého psychického stavu, navštívil doktora, ktorý mu dal lieky a poslal domov. Po porade so známym sa v nasledujúci deň dostavil na pracovisko, žiadal o prideľovanie práce, no zostal iba vo vestibule. Pri stretnutí sa riaditeľ vyjadril, že v práci skončil, má opustiť pracovisko, nechcel dokonca ani prevziať pripravenú písomnosť so žiadosťou o pokračovaní v práci. Dokumenty, ktoré sú zo sociálnej poisťovne, vyhotovila poisťovňa aj s opravami. Po tom, ako mu organizácia znemožnila pokračovať v práci, si obnovil živnosť, a po dobe asi 3 týždňov začal pokračovať vo výkone práce pre pôvodnú firmu ako živnostník. Žalovaný mu doručil zápočtový list o výkone práce, k čomu došlo až niekedy v januári 2021. Bližší obsah tohto zápočtového listu nevie uviesť.
3.Riaditeľ dňa 13.3. bol v práci. Dodatočne sa vyjadril, že návrat spojený s karanténou platil až od piatku od 7.00 hod. ráno a on toto opatrenie dodržal. Voči M. T. X. Č. bol vyvodený postih. Dostali napomenutie. Nebol s nimi skončený pracovný pomer. V piatok poobede prišiel riaditeľ do kancelárie s opatrením s tým, že on karanténu neporušil. Preto nevedel, čo má robiť, pretože tak jeho dvaja spolupracovníci ako aj riaditeľ mali v ruke nejaký papier. Nakoniec mu dvaja lekári potvrdili karanténu, aj im potvrdili karanténu.
4.Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach navrhol žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania. Poukázal na to, že žalobca si neuplatnil svoj nárok v lehote dvoch mesiacov stanovenej v § 77 Zákonníka práce. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobcovi doručené dňa 6.4.2020. Žalobu žalobca doručil súdu až 8.6.2020. Žalobcom nebola zachovaná hmotnoprávna prekluzívna dvojmesačná lehota. Ďalej uviedol, že dňa 13.3.2020 bol žalobca v práci počas celého pracovného dňa. Na deň 16.3.2020 požiadal o čerpanie dovolenky. Dňa 19.3.2020 mu bolo doručené potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu od sociálnej poisťovne. Z potvrdenia vyplýva, že žalobca bol práceneschopný od 17.3.2020. Zamestnávateľ v pobočke sociálnej poisťovne zistil, že dôvodom práceneschopnosti je 14-dňová domáca karanténa. Preto usúdil, že pracovná neschopnosť žalobcu mala trvať do 30.3.2020 vrátane. Skutočnosť, že sa žalobca dostavil na pracovisko dňa 30.3.2020 žalovaný považoval za porušenie karantény a možné ohrozenie zdravia zamestnancov. Preto žalobcu požiadal o opustenie pracoviska s cieľom vylúčiť nebezpečenstvo šírenia nákazy COVID - 19 ďalších
zamestnancov. Až dňa 3.4.2020 žalobca predložil správu, podľa ktorej domáca karanténa nemala trvať tak, ako bolo uvedené v potvrdení, ale od 13.3.2020 do 27.3.2020 a dočasná pracovná neschopnosť od 16.3.2020 do 27.3.2020. Zamestnanec bol povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a túto prekážku preukázať. Žalobcovi dôvod prekážky v práci bol známy už 13.3.2020, no žalovaný sa o dočasnej pracovnej neschopnosti dozvedel až 19.3.2020. Žalobca preto porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 144 ZP. Žalovaný má za to, že žalobca porušil karanténne opatrenia tým, že sa 30.3.2020 alebo 13.3.2020, kedy sa mal zdržiavať v domácej karanténe, dostavil do práce, čím mohol ohroziť zdravie zamestnancov, žalovaného, prítomných na pracovisku. Dôvod domácej karantény pre podozrenie z nákazy je ochrana okolia pred šírením choroby, nie ochrana samého seba. Y.. N. sa dňa 12.3.2020 vrátil z Poľska, avšak v tom čase neexistovalo opatrenie, z ktorého by mu vyplývala povinnosť ísť pre návrat zo zahraničia do domácej karantény. V Poľsku sa nestretol so žiadnou potencionálne nakazenou osobou. Ako majiteľ firmy by zamestnancov nevystavoval riziku nákazy choroby. Zároveň majiteľ firmy nemal vedomosť o tom, aby sa v tom čase vrátil niektorý zo zamestnancov z Ukrajiny. Ak by mu bola táto skutočnosť oznámená, požiadal by tohto zamestnanca o opustenie pracoviska. Žalobca dňa 2.4.2020 doručil žalovanému výpoveď z pracovného pomeru, ktorú žalovaný prostredníctvom podateľne riadne prevzal. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu o riadnom nedoručení výpovede z dôvodu, že nebola zo strany žalovaného potvrdená. Potvrdenie doručenia výpovede nie je podmienkou jej riadneho doručenia. Účinky výpovede nastali dňom 2.4.2020 a výpovedná doba uplynula dňom 30.6.2020. Žalobcom uvádzanie zmätočných informácií o domácej karanténe a s tým súvisiacej pracovnej neschopnosti, porušovanie povinností vyplývajúcich mu z ust. § 144 bolo konaním, ktoré vyvolávalo strach z nebezpečenstva nákazy choroby COVID - 19 ďalších zamestnancov, a z toho vyplývajúcich rizík. Je závažným porušením pracovných povinností, pre ktoré bol so žalobcom okamžite skončený pracovný pomer. Nezrovnalosti v domácej karanténe žalobcu a jeho dočasná pracovná neschopnosť boli medzi stranami riešené už dňa 30.3.2020. Ako nedôvodné považuje popísanie úzkostného psychického stavu žalobcom v čase doručovania výpovede a v neskoršom období. Pre opätovné doručovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaný nemal žiadny dôvod a opätovné doručenie mohlo spôsobiť iba nejasnosti ohľadom doručovania. Žalobca nepožiadal o nahliadnutie do svojho osobného spisu, v opačnom prípade by mu žalovaný nahliadnutie umožnil. Nie je možné od zamestnávateľa spravodlivo očakávať, že kvôli nezodpovednému konaniu jedného zamestnanca vzhľadom na možné riziká, ktoré pripadli do úvahy, ohrozí celú prevádzku firmy. Žalobcovi nebránilo už dňa 13.3.2020 informovať zamestnávateľa o skutočnostiach, ktoré predstavujú dôvod pre domácu karanténu. Ak by súd zistil, že nedošlo k preklúzii práva na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, navrhol žalobu rovnako zamietnuť, pretože boli splnené všetky zákonné podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Ak by súd dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, upozornil na skutočnosť, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil dňom 30.6.2020, a preto už netrvá. Na preukázanie svojich tvrdení predložil list o okamžitom skončení pracovného pomeru, žiadanku o dovolenku, potvrdenie, emailovú správu, výpoveď a listiny strán.
5.V ďalších písomných podaniach zotrval na svojich skutkových tvrdeniach a ďalej uviedol, že na základe dokladov predložených žalobcom existoval rozpor medzi potvrdením sociálnej poisťovne a lekárskou správou. Sociálna poisťovňa vykonala dňa 7.5.2020 šetrenie, z ktorého vyplýva, že žalobca prvýkrát kontaktoval lekára až 17.3.2020 a to B.. B., ktorej uviedol, že sa dňa 13.3.2020 vrátil zo zahraničia a že odvtedy bol aj v kontakte s kolegami z práce, ktorí sa vrátili zo zahraničia a nedodržali karanténu. Na základe týchto tvrdení mu B.. B. vystavila dočasnú pracovnú neschopnosť z dôvodu karantény od 17.3.2020. Následne žalobca kontaktoval ošetrujúceho lekára B.. M., I. žalobcu nesprávne porozumel, že žalobca bol v domácej karanténe od 17.3.2020, a preto pracovnú neschopnosť mu ukončil už dňa 27.3.2020. Sociálna poisťovňa vo svojom liste uviedla aj tretí údaj o trvaní pracovnej neschopnosti z dôvodu karantény od 16.3.2020 do 29.3.2020. Z uvedeného vyplýva, že žalobca klame a dôvody karantény si vymyslel. Je nepochybné, že 13.3.2020 bol prítomný v práci a nemohol byť v zahraničí. Rovnako je nepravdivá informácia, že jeho kolegovia sa vrátili zo zahraničia a porušili karanténu. Dôsledkom zmätočných informácií boli lekármi uvedené rôzne časy karantény a pracovnej neschopnosti.
6.Súd na základe vykonaného dokazovania vypočutím žalobcu, oboznámením listinných dôkazov, a to pracovnej zmluvy, dohody o zmene pracovnej zmluvy, lekárskej správy, návrhu a oznámenia o trvaní na
ďalšom zamestnávaní, listu o skončení okamžitom skončení pracovného pomeru, žiadanky o dovolenku, potvrdenia, emailovej správy, výpovede , listín strán, potvrdenia súdu o prijatí žaloby, výpisu hovorov, oznamu o dochádzke a výpisu konverzácie, dokladov Sociálnej poisťovne a.i. zistil nasledovný skutkový stav:
7.Dňa 8.1.2019 strany uzavreli pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalobca u žalovaného začal pracovať dňom 9.1.2019 vo funkcii konštruktér. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú.
8.Dňa 30.12.2019 strany uzavreli dohodu o zmene pracovnej zmluvy č. 1, podľa obsahu ktorej došlo ku zmene pracovného pomeru na dobu neurčitú. Zároveň sa strany dohodli na mzde a pohyblivej zložke mzdy.
9.Dňa 3.4.,2020 B.. B. M. vyhotovil lekársku správu týkajúcu sa M. B. I., podľa obsahu ktorej menovaný absolvoval povinnú karanténu od 13.3.2020 do 27.3.2020 vrátane. Práceschopným sa stal k 28.3.2020. Karanténa PN bola vypisovaná od prvého nasledujúceho pracovného dňa. Chyby v dátumoch boli ohlásené sociálnej poisťovni a budú riešené neskôr. PN od 16.3.2020 - PS k 28.3.2020.
10.Žalobca súdu predložil výpoveď z pracovného pomeru adresovanú žalovanému podanú podľa ust. § 67 Zákonníka práce, podľa obsahu ktorej sa pracovný pomer skončí uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby ku dňu 30.6.2020. Výpoveď je datovaná dňom 2.4.2020. Na dokumente sa nenachádza podpis zamestnanca ani údaj o prevzatí.
11.Dňa 13.3.2020 žalobca požiadal zamestnávateľa o dovolenku na deň 16.3.2020 v počte 1 deň. Zamestnávateľ mu dovolenku schválil.
12.Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 17.3.2020, žalobca sa stal neschopný práce od 17.3.2020.
13.Dňa 23.3.2020 žalovaný vyhotovil oznam pre Mgr. H. N. o prípadnú opravu dochádzky z dôvodu práce z domu u žalobcu dňa 3.3.2020, dňa 5.3.2020, dňa 6.3.2020, dňa 17.3.2020, dňa 18.3.2020 a 19.3.2020 v uvedenom počte hodín.
14.Dňa 2.4.2020 žalobca vyhotovil výpoveď podľa ust.§ 67 ZP s tým, že pracovný pomer skončí uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby ku dňu 30.6.2020. Na písomnej výpovedi sa nachádza podpis pracovníka, ktorý listinu prevzal a pečiatka žalovaného, podľa obsahu ktorej listina došla dňa 2.4.2020 a bola zaevidovaná pod č. 482 (AF/05/0902).
15.Listom zo dňa 6.4.2020 žalovaný so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer podľa § 68 ods.1 písm. b) ZP z dôvodu, že dňa 19.3.2020 žalovanému príslušná sociálna poisťovňa doručila doklad o jeho práceneschopnosti z dôvodu karanténnych opatrení. Začiatok práceneschopnosti je 17.3.2020, z čoho zamestnávateľ usudzuje, že mal byť v 14-dňovej povinnej karanténe do 30.3.2020 vrátane. Dňa 30.3.2020 nastúpil do práce, to znamená, že do práce nastúpil v čase trvania povinnej karantény. Na dotaz zamestnávateľa uviedol, že mu začala karanténa 16.3.2020, avšak zaslal lekársku správu vystavenú lekárom dňa 3.4.2020, že jeho karanténa začala dňa 13.3.2020.Dňa 13.3.2020 však bol žalobca na pracovisku a zamestnávateľovi zatajil, že bol v kontakte s osobou podozrivou z nakazenia koronavírusom a že z tohto dôvodu mal povinnú karanténu. Týmto nezodpovedným konaním a zavadzajúcimi informáciami o čase vzniku povinnej karantény ohrozil zdravie zamestnancov PSS a v prípade, že by sa u neho COVID-19 potvrdil, aj celý chod spoločnosti PSS. Toto jeho konanie spočívajúce v ohrozovaní zdravia zamestnancov a tým aj celého chodu spoločnosti PSS považuje za
závažné porušenie pracovnej disciplíny. Jeho pracovný pomer založený pracovnou zmluvou sa končí dňom doručenia tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru.
16.Podľa poznámky na listine zamestnanec odmietol podpísať okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 6.4.2020.
17.Podľa lekárskej správy zdravotného O. O. zo dňa 6.4.2020 žalobca mal v práci so zamestnávateľom konflikt, tento ho chcel prepustiť, cíti sa psychicky v strese, potrebuje niečo na ukľudnenie. Bol stanovený objektívny nález mierna panická reakcia na stresovú situáciu.
18.Listom zo dňa 7.4.2020 žalobca oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Podľa odôvodnenia podania dňa 6.4.2020 mu bolo zamestnávateľom predložené na podpis skončenie pracovného pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. Pretože sa žiadneho porušenia nedopustil, odmietol to podpísať. Nasledujúceho dňa mu zamestnávateľ oznámil, že má opustiť pracovisko a skončenie pracovného pomeru mu nebude doručované. To pokladá za neplatné. Trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával a prideľoval mu prácu podľa pracovnej zmluvy.
19.Listom zo dňa 14.4.2020 žalovaný žalobcovi oznámil, že nie je dôvod pre opätovné doručovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru, pretože jeho účinky nastali odmietnutím prijatia písomnosti.
20.Podľa potvrdenia okresného súdu žaloba žalobcu bola prijatá na okresný súd dňa 5.6.2020.
21.Listom zo dňa 7.5.2020 Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava žalovanému oznámila vo veci prešetrenia postupu všeobecných lekárov pri vystavovaní PN žalobcu, že ošetrujúcim lekárom žalobcu je B.. B. M. X. B.. B. bola v čase vystavenia potvrdenia zastupujúcim lekárom. Podľa jej vyjadrenia ju 17.3.2020 telefonicky kontaktoval žalobca s oznámením, že dňa 13.3.2020 sa vrátil zo zahraničia a bol aj v kontakte s kolegami z práce, ktorí sa vrátili zo zahraničia a nedodržiavali karanténu. Oslovená lekárka vystavila žalobcovi PN z dôvodu karantény od 17.3.2020. Žalobca nežiadal o vystavenie PN spätne. Za účelom ukončenia PN žalobca už kontaktoval ošetrujúceho lekára B.. M., ktorý nesprávne porozumel, že menovaný bol v karanténe už od 13.3.2020, preto dočasnú pracovnú neschopnosť ukončil ku dňu 27.3.2020. Žalobca nastúpil do práce dňa 30.3.2020, fyzicky nebol prítomný na pracovisku od 16.3.2020 do 29.3.2020, čo zodpovedá 14 dňom. Ošetrujúci lekári nepotvrdili začiatok a koniec dočasnej pracovnej neschopnosti v súlade s karanténnymi opatreniami Úradu verejného zdravotníctva SR, čo mohlo byť spôsobené neinformovanosťou lekárov a situáciou v oblasti zdravotníctva na začiatku pandémických opatrení.
22.Podľa rozpisu hovorov predložených žalobcom, tento dňa 17.3.2020 kontaktoval tel. č.091/5642660 v čase o 13.18 h a 20.39 h. Uvedené číslo kontaktoval aj dňa 18.3.2020 v priebehu dňa a dňa 20.3.2020.
23.Podľa žalobcom predloženej emailovej komunikácie, tento dňa 16.3.2020 kontaktoval ošetrujúceho lekára. Na výzvu lekára, aby uviedol či bol v zahraničí, uviedol, že nie, ale vo firme kde pracuje, sa nedodržiava karanténa a nenastali žiadne opatrenia proti šíreniu vírusu. Podozrivého zamestnanca s teplotou poslali potichu domov. Nechce tam ísť z dôvodu možného ohrozenia rodinných príslušníkov. Lekárom mu bolo oznámené, že nespĺňa podmienky vypísania karanténnej PN, a odkázal ho na zastupujúcu lekárku. Žalobca lekárovi následne oznámil, že na infolinke Úradu verejného zdravotníctva to vidia inak, a považujú za nevyhnutné, aby bol v karanténe, keď stretol človeka, ktorý v karanténe mal byť a nedodržiava ju. Lekár mu následne oznámil meno zastupujúceho lekára.
24.Podľa ďalšieho výpisu telefónnych hovorov predložených žalobcom, tento dňa 13.3.2020 vo večerných hodinách kontaktoval tel.Č..XXX/XXXXXXX.
25.Podľa opatrenia Úradu verejného zdravotníctva zo dňa 15.3.2020 s účinnosťou od 16.3.2020 od 6.00 hod. sa na obdobie 14 dní uzatvárajú všetky maloobchodné prevádzky okrem .... Podľa bodu D opatrenia, všetkým osobám, ktoré sa od 16.3.2020 od 6.00 hod. skupinovo vracajú z postihnutých oblastí zahraničia, sa nariaďuje izolácia v zariadeniach určených Ministerstvom vnútra SR, a to na dobu 14 dní.
26.Podľa tlačiva sociálnej poisťovne o potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobca bol uznaný neschopným práce dňa 16.3.2020 a práceschopným dňa 28.3.2020.
27.Podľa výmenného listu - poukazu pre sociálnu poisťovňu spracovanú B.. B. M. Q. X.X.XXXX M. B. I.
- M. administratívnu chybu je potrebná úprava dátumov karanténnej PN. Menovaný začal karanténu od 13.3.2020 a práceneschopný bol od 16.3.2020. Práceschopným bol uznaný k 28.3.2020.
Podľa § 15 Zákonníka práce Prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.
Podľa § 38 Z.p.
(1) Písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku. (3) Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku. (4) Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne. (5) Pri doručovaní písomností poštovým podnikom musia byť splnené podmienky podľa osobitného predpisu.
Podľa § 61 ods. 4 Z.p.
Výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.
Podaľ § 67 Z.p.
Zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.
Podľa § 68 Z.p.
(1) Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu. (2) Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z. %252368'&ucin-k-dni='30.12.9999'> okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 <aspi:// module='ASPI'&link='311/2001%20Z.z.%252363'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a 5.
Podľa § 70 Z.p.
Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 77 Z.p.
Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 144 Z.p.
(1) Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. (2) Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. (3) Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ je povinný mu umožniť odpracovanie zameškaného času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.
28.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané že žaloba je čiastočne dôvodná. Formálnym predpokladom okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť prejav vôle realizovaný písomnou formou, jeho doručenie druhému účastníkovi. Skutkovo vymedzený musí byť aj dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnený zamestnávateľom, ktorý nie je možné dodatočne meniť. Materiálnym predpokladom je porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom takej intenzity, ktorá odôvodňuje skončenie pracovného pomeru daným spôsobom. Závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá má byť základom na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru Zákonník práce nezakotvuje. Právna kvalifikácia závažného porušenia závisí od okolností konkrétneho prípadu. Súd nie je viazaný dôvodmi, ktoré zamestnávateľ popisuje ako dôvody pre okamžité skončenia pracovného pomeru v pracovných poriadkoch, prípadne iných vnútropodnikových normách. Ustanovenie § 68 ods. 1 písm. b) ZP, patrí k právnym normám s neurčitou hypotézou. Je vždy úlohou súdu, aby svojho uváženia s ohľadom na okolnosti prípadu sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou súdu, aby posúdil, či zamestnanec porušil pracovnú disciplínu a v prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia v danom prípade ide, teda či došlo k závažnému porušeniu prac. disciplíny. Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, ale berie do úvahy iba špecifiká prerokovanej veci, prípadne platnú judikatúru. Naplnenie tejto skutkovej podstaty najčastejšie súvisí so zavineným porušením pracovnej disciplíny, základných právnych povinností zamestnanca, formulovaných v ust. § 81 Zákonníka práce. Toto zavinenie musí byť aspoň z nedbanlivosti. Súd pri posudzovaní prípadu prihliada nielen na osobu zamestnanca, na pracovnú pozíciu, ktorú zamestnanec zastáva, na mieru zavinenia, spôsob porušenia pracovnej disciplíny, ale aj na čas a situáciu, v ktorej k porušeniu pracovnej disciplíny došlo. (viď rozhodnutie NS SR 21Cdo 1252/2002). O závažné porušenie pracovnej disciplíny nejde, ak zamestnanec, ktorému zamestnávateľ neprideľoval práce na dohodnutom mieste výkonu práce v zmysle pracovnej zmluvy, do zamestnania nechodil a po dobu trvania tejto prekážky v práci na strane zamestnávateľa, sa na pracovisku nezdržiava. Ak súd pri preskúmavaní rozhodnutia zistí, že jedno z viacerých porušení pracovnej disciplíny, za ktoré bol so zamestnancom okamžite skončený pracovný pomer, nie je dokázané, sám posudzuje, či ostatné porušenia pracovnej disciplíny ešte odôvodňujú okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalovaný v danom prípade splnil všetky formálne podmienky stanovené zákonom pre platné skončenie pracovného pomeru so žalobcom okamžitým skončením pracovného pomeru. Právny úkon bol urobený písomnou formou, zamestnávateľ dostatočne skutkovo vymedzil dôvod, a právny úkon bol doručený zamestnancovi zákonným spôsobom.
29.Vychádzajúc z obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca svojim nezodpovedným konaním a zavádzajúcimi informáciami o čase vzniku povinnej karantény mal ohroziť zdravie zamestnancov žalovaného, a v prípade, ak by sa u neho COVID - 19 potvrdil, aj celý chod O. M.. W. I. L. M. M. H. H. M. M. Q.. Nezodpovedné konanie a zavádzajúce informácie mali spočívať v tom, že dňa 30.3.2020 nastúpil do práce v čase trvania povinnej karantény. Zaslal však lekársku správu vystavenú
lekárom dňa 3.4.2020, že jeho karanténa začala dňa 13.3.2020, kedy však tiež bol na pracovisku a zamestnávateľovi zatajil, že bol v kontakte s osobou podozrivou z nakazenia koronavírusom a z uvedeného dôvodu má povinnú karanténu. Organizácia mala vychádzať zo skutočnosti, že dňa 19.3.2020 jej príslušná sociálna poisťovňa doručila doklad o jeho práceneschopnosti z dôvodu karanténnych opatrení, v ktorom začiatok práceneschopnosti je 17.3.2020, z čoho organizácia usudzuje, že mal byť v 14-dňovej povinnej karanténe do 30.3.2020.
30.Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že žalobca dňa 13.3.2020 riadne nastúpil do práce a do práce nastúpili aj jeho ďalší dvaja spolupracovníci, ktorí boli v kontakte so štatutárnym zástupcom organizácie, ktorý sa dňa 12.3.2020 vrátil zo zahraničia. Z uvedeného dôvodu daní pracovníci opustili pracovisko a lekárom im bola uznaná karanténna PN. Žalobca po ukončení práce sa začal rovnako zaujímať o možnosť nastúpiť do karanténnej PN z rovnakých dôvodov, a na základe nepresných až zavádzajúcich informácií / viď šetrenie Sociálnej poisťovne a samotná mailová komunikácia žalobcu zo dňa 16.3./, čiastočne nedôslednosťou zastupujúceho praktického lekára, mu karanténna PN bola uznaná so začatím karantény od 13.3.2020. Zo správy sociálnej poisťovne, ktorá prešetrovala otázku práceneschopnosti vyplýva, že dôvodom na vystavenie práceneschopnosti bola informácia žalobcu, že sa dňa 13.3.2020 vrátil zo zahraničia a že odvtedy bol aj v kontakte s kolegami z práce, ktorí sa vrátili zo zahraničia a nedodržiavali karanténu. Lekárka vystavila dočasnú pracovnú neschopnosť z dôvodu karantény od 17.3.2020, kedy predpokladala, že bol posledný kontakt / nie prvý / s možnými nosičmi nákazy. Dodatočne, v priebehu konania žalobca uviedol, že otázku karantény riešil v súvislosti s návratom štatutárneho zástupcu zo zahraničia dňa 12.3.2020 a nejasnosťami Opatrení orgánov štátnej správy riešiacimi túto otázku. Žalobca dňa 13.3.2020 sa nevrátil zo zahraničia, nebol v kontakte s osobou podozrivou z nakazenia koronavírusom, a fakticky ani s osobou, ktorá mala spĺňať zákonné podmienky pre karanténu, pretože aj pri návrate štatutárneho zástupcu zo zahraničia predchádzajúceho dňa, karanténne opatrenia začali platiť až dňom nasledujúcim. Sám nemal príznaky ochorenia. Zavádzajúcimi informáciami mohol žalobca ovplyvniť konanie ošetrujúceho lekára, zastupujúceho lekára pri uznávaní PN a PS, avšak týmto konaním neohrozil zdravie zamestnancov tak, ako sa mu kladie za vinu v okamžitom skončení pracovného pomeru za vinu. Rovnako neporušil podmienky lekárom uznanej karantény ani dňa 13.3. 2020, ani dňa 30.3. 2020. Dňa 13.3. 2020 nastúpil do práce a po získaní sumy informácii po ukončení práce nastúpil do karantény. Dňa 30.3. mu už karanténa neplynula. Nedošlo preto k závažnému porušeniu pracovných povinností tak, ako ich skutkovo vymedzil žalovaný , ktoré by malo za následok ohrozenie zdravia zamestnancov. Preto nie sú splnené ani materiálne podmienky pre platné skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného. Skutkovými tvrdeniami týkajúcimi sa porušenia povinností zamestnancom súvisiacich s včasným neoznámením neprítomnosti v práci sa súd osobitne nezaoberal, pretože neboli vymedzené ako dôvody skončenia pracovného pomeru. Tu však súd odkazuje na výkaz vyhotovený samotným žalovaným, podľa obsahu ktorého žalobca na pokyn organizácie vykonával prácu v domácom prostredí a organizácia mala vedomosť o dôvode jeho neprítomnosti na pracovisku od 17.3. 2020.
31.Súd neuznal dôvodnou obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že žalobca žalobu nepodal na súd v dvojmesačnej prekluzívnej lehote. Žalobca podľa potvrdenia súdu žalobu na súd doručil dňa 5.6. 2020, teda v zákonnej prekluzívnej dvojmesačnej lehote.
32.V časti určenie trvania pracovného pomeru súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný v konaní preukázal, že žalobca mu dňa 2.4. 2020 doručil písomnú výpoveď. Neplatnosť výpovede na súde nenapadla ani jedna zo strán a rovnako žalobca nezobral výpoveď späť so súhlasom žalovaného. Výpovedná doba preto začala plynúť dňom 1.5. 2020 a pracovný pomer skončil jej uplynutím dňom 30.6. 2020. Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že výpoveď je neplatná iba preto, že žalovaný / pracovníčka podateľne žalovaného/ mu nepotvrdila jej prevzatie na rovnopise výpovede. Otázku doručovania písomností, ktoré sa týkajú vzniku, zmeny a skočenia pracovného pomeru upravuje ust. § 38 Z.p. Výpoveď žalobca doručil žalovanému v súlade s ust § 38 ods. 3 Z.p.na pracovisku.
33.V zostávajúcej časti súd žalobu vylúčil na samostatné konanie v súlade s ust. § 166 ods. 2 CSP. 34.Náhradu trov konania súd stranám nepriznal vychádzajúc z ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. V rozhodnutej veci obe strany mali úspech v porovnateľnej časti, preto im nárok na trovy neprislúcha.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Proti časti rozsudku o vylúčení na samostatné konanie odvolanie nie je prípustné.