Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/50/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci obžalovaných B. G. a Y. D. pre zločin sexuálneho zneužívania spolupáchateľstvom podľa , , písmeno a) a iné, o odvolaniach obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 7.4.2021, sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 2.9.2021 takto

rozhodol:

Podľa sa odvolania B. G., nar. XX.X.XXXX a Y. D., nar. XX.X.XXXX, z a m i e t a j ú .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Piešťany (ďalej aj len ako „okresný súd“) bol obžalovaný B. G. uznaný za vinného zo zločinu sexuálneho zneužívania spolupáchateľstvom podľa , , písmeno a) s poukazom na písmeno g) v súbehu so zločinom výroby detskej pornografie podľa a obžalovaný Y. D. uznaný za vinného zo zločinu sexuálneho zneužívania spolupáchateľstvom podľa , , písmeno a), písmeno b) s poukazom na písmeno g) a písmeno c) , ktorých sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že v presne nezistený deň v období od 1.1.2020 najneskôr do 23.3.2020 v obci Z., v rómskej osade v obydlí obžalovaného B. G., najmenej jedenkrát po tom, ako obžalovaný Y. D. priviezol maloletú dvanásťročnú V. B., duševne zaostalú dcéru svojej družky A. I., s ktorou v tom čase žil v spoločnej domácnosti, z miesta jej trvalého bydliska v E. A. nad K. do obce Z., využijúc jej neskúsenosť, obžalovaný Y. D. spolu s obžalovaným B. G. vykonali s maloletou dvanásťročnou V. B. súlož a aj iné sexuálne praktiky, v rámci ktorých ju chytali za prsia a prirodzenie, do pošvy jej strkali prsty, bozkávali ju, masturbovali pred ňou, pričom obžalovaný Y. D. maloletú V. B. aj bozkával a vložil jej pohlavný úd do úst, čo viedlo u oboch mužov k ich sexuálnemu uspokojeniu, pričom obžalovaný B. G. počas pohlavného styku s maloletou dvanásťročnou V. B. prostredníctvom svojho mobilného telefónu zn. Xiaomi, typ Redmi Note 5, striebornej farby, IMEI: 865395033495068, vyhotovil video ako vykonáva súlož s maloletou dvanásťročnou V. B. a toto video si následne zaznamenal aj do svojho druhého mobilného telefónu zn. Sony Xperia, IMEI: 35183.0065323425, v ktorom si z neho vyhotovil najmenej šesť digitálnych fotografií obnaženej postavy maloletej pri pohlavnom styku s ním a z týchto si vytvorili viacero kópií a to za účelom následného vyvolania sexuálneho vzrušenia a uspokojenia, obžalovaný B. G. sa tohto konania dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. zo dňa 25.5.2010, právoplatným dňa 3.11.2010, bol odsúdený za trestný čin sexuálneho zneužívania podľa , účinného do 31.12.2005 a za to mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny, obžalovaný Y. D. sa tohto konania dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 29.3.1984, právoplatným dňa 16.4.1984, bol odsúdený za trestný čin pohlavného

zneužívania podľa účinného do 31.12.2005 a za to mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny. Za to súd obžalovanému B. G. podľa , s poukazom na písmeno h) , , a s použitím uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov. Podľa písmeno b) obžalovaného súd pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa písmeno a) súd obžalovanému uložil trest prepadnutia vecí: mobilný telefón zn. Sony Xperia, typu C5303, IMEI 351830065323425, čiernej farby s prasknutým krycím sklom displeja a spodnej časti a mobilný telefón zn. Xiaomi, Redmi Note 5A, IMEI 865395033495068, 865395033495076. Podľa vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva Slovenská republika. Obžalovanému Y. D. podľa , s poukazom na písmeno m) , , a s použitím , súd uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov a 8 (osem) mesiacov. Podľa písmeno b) ho súd pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa zrušil výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. zo dňa 10.7.2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Podľa a písmeno a) obžalovanému uložil trest prepadnutia veci: 1 ks mačeta s drevenou rúčkou a čepeľou dlhou 45 cm. Proti tomuto rozsudku podali obaja obžalovaní, ihneď po jeho vyhlásení, na hlavnom pojednávaní odvolanie. Prokurátor sa na hlavnom pojednávaní vzdal práva na podanie odvolania. Obžalovaný B. G. odôvodnil podané odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa 07.05.2021. Obhajca v písomných dôvodoch odvolania uviedol (skrátene): Namieta spáchanie zločinu výroby detskej pornografie podľa za účelom vyvolania sexuálneho vzrušenia a uspokojenia. Tieto vyhotovil za účelom kreslenia z fotografií, čo aj preukázal na hlavnom pojednávaní, keď doložil rôzne kresby. Popiera spáchanie zločinu sexuálneho zneužívania podľa , s poukazom na spáchaný formou spolupáchateľstva podľa . Nemal žiadnu dohodu s obžalovaným Y. D. sexuálne zneužívať poškodenú maloletú. Z jeho strany nedošlo k žiadnemu vykonaniu súlože s poškodenou maloletou, nechytal ju za prsia a prirodzenie, nepchal jej do pošvy prsty, nebozkával ju a nemasturboval pred ňou. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z výsluchu maloletej poškodenej, ako aj zo záznamu prehrávanom na hlavnom pojednávaní. Zo záznamu je vidieť len ako maloletá poškodená skáče vyzlečená po jeho bruchu a on som si ju natáčal na mobil, žiadne iné skutočnosti ohľadom sexuálneho zneužívania nie sú preukázané súdom. Namieta výpoveď maloletej K. zo dňa 24.4.2020, ktorá nebola súvislá. Zo znaleckého posudku znalca PhDr. Andreja Benkoviča vyplýva, že všeobecná vierohodnosť jej výpovede je znížená z dôvodu duševnej zaostalosti. Poukazuje na znalecký posudok znalca RNDr. Mgr. Dušana Kešického, PhD. a jeho výsluch na hlavnom pojednávaní, z ktorého vyplýva, že u obžalovaného B. G. ide o podpriemernú tumescenčnú aktivitu jedinca. V tejto súvislosti poukazuje aj na svoj výsluch, kde uviedol, že vzhľadom na jeho vek a zdravotné problémy sa nedokáže vzrušiť a ani nedôjde k stoporeniu pohlavného údu. Takže na základe zistenia znalca nemohol vykonať súlož s maloletou. Je názoru, že výpoveď maloletej je jediným dôkazom voči jeho osobe. Argumentuje tým, že na hlavnom pojednávaní neurobil žiadne vyhlásenie v zmysle písmeno a) až c) , nakoľko počas výsluchu na hlavnom pojednávaní sa priznal k spáchaniu zločinu výroby detskej pornografie podľa . Takže dôkaz, ktorý spomína súd, a to videozáznam, je dôkazom k spáchaniu zločinu výroby detskej pornografie podľa , ku ktorému sa priznal. Na tomto videozázname je vidieť, ako maloletá po ňom skáče a vidieť len hornú časť jej tela. Obžalovaného B. G. ako aj spodnú časť tela maloletej nie je vidieť. Takže žiaden dôkaz k tomu, že by sa mal dopustiť aj zločinu sexuálneho zneužívania spolupáchateľstvom podľa , písmena a) s poukazom na písmeno g) nie je, len výpoveď maloletej, ktorá bola urobená na polícii až 31 dní od skutku, pričom na základe znaleckého posudku znalca PhDr. Andreja Benkoviča vyplýva, že chápavosť a rýchlosť myslenia je výrazne pomalá u maloletej, jej myslenie je v subštádiu intuitívneho myslenia, čo sa vyskytuj u detí od 4 do 7 rokov a

je v pásme stredne ťažkej duševnej zaostalosti. Tým chce uviesť, že jej výpoveď po 31 dňoch nemôže byť dôveryhodná. Ďalej uvádza, že súd nebral pri vyhlásení rozsudku do úvahy to, že neurobil žiadne vyhlásenie v zmysle písmeno a) až c) , a že sa priznal k spáchaniu zločinu výroby detskej pornografie podľa . Žiada odvolací súd, aby zrušil napadnutý rozsudok a vydal vlastný rozsudok, kde ho oslobodí spod obžaloby zo zločinu sexuálneho zneužívania spolupáchateľstvom podľa , , písmeno a) s poukazom na písmeno g) a u zločinu výroby detskej pornografie podľa , ku ktorému sa priznal spravodlivo rozhodol. Obžalovaný Y. D. odôvodnil podané odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa 03.06.2021. V tomto uviedol (skrátene): Je toho názoru, že postupom súdu prvého stupňa bolo zásadným spôsobom porušené právo Y. D. na obhajobu, keďže nebol urobený kontradiktórny výsluch maloletej K. a zároveň súd ustálil na základe nepriamych dôkazov, ktoré vyústili do podpory uznania jeho viny pre zločin sexuálneho zneužitia maloletej K. tým, že vzťah obžalovaného k maloletej K. bol dobrý, že jej kupoval veci, dával jej peniaze a tiež, že obžalovaný mal hovoriť, že ju má rád ako dcéru a mal ju radšej ako ostaté deti. Obhajoba je názoru, že tým, že obžalovaný Y. D. využil svoje právo a na hlavnom pojednávaní nevypovedal, rovnako nevypovedal v prípravnom konaní a počas dokazovania využíval svoje procesné právo, sa súdu prvého stupňa javilo ako akási provokácia, či obštrukcia voči súdu. Pričom bez pochyby musí v právnom štáte platiť, že využitie procesného práva nemôže byť v žiadnom prípade brané ako obštrukcia. Z uvedeného môže vyplývať, že súd bol ovplyvnený správaním sa obžalovaného, akoby účelovým správaním sa a preto rozhodol tak, ako rozhodol, čo nemožno považovať za spravodlivé rozhodnutie a samozrejme nemôže byť využitie procesného práva obžalovaným brané ako priťažujúce pri rozhodnutí o treste. Uvedené konanie súdu je možné hodnotiť ako porušenie práva na obhajobu a porušenie rovnosti zbraní. Porušenie vyššie označených práv Y. D. ďalej vidí v procese dokazovania kedy prvostupňový súd svoju konštatáciu o dôveryhodnosti výpovede maloletej založil výlučne na jedinom znaleckom posudku a následnom výsluchu znalca PhDr. Andreja Benkoviča. Má za to, že v trestnom konaní a osobitne v stave, kedy je vina obžalovaného Y. D. za závažný trestný čin pri ktorom zákon umožňuje uložiť vysoký trest odňatia slobody v podstate preukazovaná iba výpoveďou osoby, u ktorej sú jednak dôvodné pochybnosti o jej svojprávnosti a zároveň je potvrdené, že jej osobnosť je simplexná, prostá, naivná, ľahko manipulovateľná, kognitívne chudobná s nízkou kapacitou na dynamické vystihovanie a spracovávanie situačných premenných, nie je prípustné založiť výrok o vine iba na základe jedného konštatovania znalca, resp. iba na základe jedného znaleckého posudku, ktorý má potvrdzovať akúsi dôveryhodnosť predmetnej výpovede a vnímania toho, čo sa stalo. Má za to, že vo výsledku je uvedený postup arbitrárny a podstate znamená, že súd sa pri svojom rozhodovaní priklonil na stranu uznania viny založenom na jednej výpovedi, avšak bez opory v iných priamych dôkazoch (alebo aspoň jednom ďalšom priamom dôkaze) alebo v reťazi nepriamych dôkazov umožňujúcich a vytvárajúcich ucelenú reťaz o tom, že skutok sa vôbec stal. Nie je bez významu, že obžalovaný Y. D. vo svojom písomnom vyjadrení poukazoval na nezhody a spory s matkou mal. K., čo v spojitosti so závermi znalca PhDr. Andreja Benkoviča o ľahkej manipulovateľnosti maloletej zakladá pochybnosti o jeho vine, resp. na tom základe je tiež možné konštatovať, že matka maloletej ju mohla a mala dôvody manipulovať. Je toho názoru, že obžalovanému Y. D. nebola dokázaná vina. Z jasne vyplýva, že obžalovanému musí byť vina preukázaná; obžalovaný nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech; teda ak obžalovaný niektorú okolnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti; rovnako ak obžalovaný k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je nepravdivé; odsudzujúci rozsudok môže byť pritom vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obvineného, a v prípade, ak vina obvineného nie je preukázaná, musí byť obvinený oslobodený spod obžaloby podľa , pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Zastáva názor, že súd pochybil, keď v dôsledku namietaných rozporov nepostupoval v súlade s procesnou zásadou in dubio pro reo. Namieta, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu aplikoval s poukazom na odsúdenie obžalovaného D. Okresným súdom Trnava zo dňa 29.03.1985. Má za to, že takýto postup je v rozpore so zákazom retroaktivity v neprospech obžalovaného. Ďalej má za to, že súd nesprávne prihliadol na priťažujúcu okolnosť podľa , nakoľko zároveň s poukazom na odsudzujúci rozsudok z roku 1984 aplikoval ustanovenie . Uvedený postup je v dôsledku rovnaký, aký je s poukazom na neprípustný.

Na základe vedeného navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vydal vlastný rozsudok, ktorým obžalovaného Kýra spod obžaloby oslobodí. Podaním zo dňa 03.06.2021 sa obhajca obžalovaného Y. D. vyjadril k písomných dôvodom odvolania podaného obhajcom B. G.. Súhlasí s písomným odôvodnením ním podaného odvolania, kde správne poukazuje na závažné pochybnosti (najmä) ohľadne dôveryhodnosti výpovede maloletej K. a na tom základe podložených záverov prvostupňového súdu ohľadom viny oboch obžalovaných. Stotožňuje sa so záverom, že výpoveď maloletej poškodenej je jediných dôkazom voči obžalovanému G. a uvedené konštatovanie je v plnej miere použiteľné aj vo vzťahu k obžalovanému D.. Má za to, že vina obžalovaným nebola dokázaná a súd by mal v tejto veci rozhodnúť s poukazom na a v súlade s procesnou zásadou in dubio pro reo a oboch obžalovaných spod obžaloby za zločin sexuálneho zneužívania oslobodiť. Odvolací súd rozhodoval o odvolaní na verejnom zasadnutí, ktoré vykonal za prítomnosti oboch obžalovaných, ich obhajcov a prokurátora. Prokurátor uviedol, že má za to, že prvostupňový súd správne vyhodnotil skutkový stav zistený dokazovaním, správne ho právne posúdil a vyvodil z neho skutočne správne dôkazy a závery. Trest, ktorý uložil obžalovaným, považuje vzhľadom na spôsob spáchania skutku, na samotný druh trestnej činnosti, ako aj s poukazom na osobu oboch obžalovaných za primeraný a spravodlivý. Navrhuje, aby obe odvolania obžalovaných boli zamietnuté ako nedôvodné. Obhajca obžalovaného B. G. doc. JUDr. Štefan Kočan, PhD. sa pridržal odôvodnenia odvolania a navrhol, aby súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby a aby ho odsúdil vlastným rozsudkom zo zločinu výroby detskej pornografie. Obhajca obžalovaného Y. D. Mgr. Matúš Chmelo sa rovnako pridržal dôvodov odvolania a tak isto návrhu na oslobodenia obž. D. spod obžaloby. Obžalovaný G. v rámci konania na prvostupňovom súde uviedol, že video, ktoré malo tvoriť jeden zo série dôkazov natáčal on sám a nikto v tom čase nebol prítomný v obydlí G.. Vzhľadom na písomné vyjadrenie D. navrhovali dopočuť zákonnú zástupkyňu poškodenej a nakoľko si myslia, že otázka nezhôd medzi obž. D. a matkou poškodenej mohla viesť k tomu, že bola navedená na výpoveď poškodená svojou matkou. Čo sa týka predchádzajúceho odsúdenia obž. D. z roku 1985, nevidí dôvod, prečo by malo byť na tento rozsudok prihliadané. Má za to, že tento postup je v rozpore so základnými princípmi trestného práva. Obžalovaný B. G. uviedol, že je pravda, že maloletú odfotil, nebolo to za účelom sexu, odfotil ju z videa, nefotil ju nahú. Chcel by, aby ho súd oslobodil, naozaj s tou malou nič nemal. V ostatnom sa pridržiava toho, čo bolo napísané v odvolaní a čo uviedol jeho obhajca. Obžalovaný Y. D. sa pridržal vyjadrenia pána advokáta, čo bolo uvedené v odvolaní, ale najmä žiada, aby bolo rozhodnuté spravodlivo. Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa , : 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie , e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (ďalej aj len ako „krajský súd“) podľa preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle , ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa . Odvolanie podali obžalovaní ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote, proti výroku o vine a proti výroku o treste, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaných nie je dôvodné. V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku rozsudku. Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery, ktoré z nich vyplývajú, a skutok posúdil podľa znakov trestných činov, z ktorých uznal obžalovaných za vinných. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaní sa dopustili skutku tak, ako im je kladený za vinu obžalobou a prvostupňovým rozsudkom. Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaných. Všetky vo veci vykonané dôkazy okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne rozoberá, preto krajský súd v podrobnostiach na tieto dôkazy len poukazuje. Z usvedčujúcich dôkazov krajský súd poukazuje predovšetkým na výpoveď poškodenej maloletej, čiastočne výpoveď obžalovaného G., na závery znaleckého dokazovania znalcov PhDr. Benkoviča, RNDr. Mgr. Kešického, doc. Ing. Mokrého, ako aj výpovede svedkov I., Z., I., Z.. K jednotlivým odvolacím námietkam krajský súd uvádza nasledovné: Okresný súd sa správne vysporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými pre rozhodnutie o vine obžalovaných. Takmer všetky odvolacie námietky obžalovaných sú totožné s obhajobou prednesenou v konaní pred okresným súdom. Je treba konštatovať, že odvolacie námietky sú nedôvodné, väčšinu odpovedí na pochybnosti obhajoby o zákonnosti napadnutého rozhodnutia poskytuje odôvodnenie napadnutého rozsudku. Krajský súd dáva do pozornosti, že okresný súd nerozhodoval za dôkaznej situácie, kde by stálo proti sebe len tvrdenie poškodenej proti tvrdeniam obžalovaných. Okresný súd oprel svoje rozhodnutie o celý rad dôkazov. V prejednávanom prípade okresný súd hodnoverným spôsobom objasnil, prečo považoval tú ktorú skutočnosť za preukázanú. Uvedené sa rovnako týka okolnosti, či obžalovaný G. spáchal trestný čin výroby detskej pornografie - sám obžalovaný nepopiera, že vyhotovil video zachytávajúce maloletú, tvrdí ale, že mala na sebe nohavičky, a účelom malo byť kreslenie podľa fotografií vytvorených z videa

- čo však okresný súd správne vyhodnotil ako spáchanie trestného činu, keďže obžalovaný vyhotovil nahrávku zobrazujúcu obnažené časti dieťaťa, pričom následne vyhotovil z videa aj fotografie obnaženej maloletej. Takéto dielo je svojim obsahom na základe všeobecných sexuologických kritérií potenciálne spôsobilé u sexuálne zdravého jedinca vyvolať sexuálne uspokojenie. Možno sa tiež stotožniť so závermi okresného súdu, ktorý neuveril obrane obžalovaného, a zároveň vyhodnotil ako vierohodnú výpoveď poškodenej a to najmä s ohľadom na zistenie znalca, že maloletá by nebola schopná z dôvodu jej mentálneho potenciálu vypovedať to, čo uvádzala, pokiaľ by takéto skúsenosti sama neprežila, nebola by schopná tieto skutočnosti namemorovať. V tomto smere je potom irelevantná aj námietka obžalovaného, že výpoveď poškodenej nemôže byť dôveryhodná z dôvodu, že bola vykonaná 31 dní po skutku. Dôkladne tiež vyhodnotil dôkaz získaný z dôkazného prostriedku a to videonahrávky v telefóne, zachycujúcej maloletú sediacu na obžalovanom a vyvodil z neho správny záver, že sa muselo jednať o maloletú bez nohavičiek, sediacu na osobe bez trička, s rozkročenými nohami zohnutými v kolenách od polovice stehien holými, a že muselo ísť o vykonávanie súlože medzi týmito zobrazenými osobami, čo vyvodil aj z pohybu zobrazených osôb. Zaoberal sa aj obranou ( a zároveň odvolacou námietkou ) obžalovaného, že tento kvôli podpriemernej tumescenčnej aktivite, veku a zdravotným problémom nie je schopný dosiahnuť vzrušenie a stoporenie pohlavného údu. Okresný súd správne poukázal na to, že znaleckým dokazovaním nebolo preukázané, že by obžalovaní ( teda aj obžalovaný G. ) neboli schopní vôbec dosiahnuť erekciu.

Ako už bolo vyššie uvedené, krajský súd sa stotožňuje aj s právnymi úvahami okresného súdu o tom, že výpoveď maloletej poškodenej nie je jediným usvedčujúcim dôkazom. Do tohto trestného konania ako dôkaz zabezpečený videozáznam ( a z neho vyplývajúce skutočnosti ) nie je len dôkazom preukazujúcim spáchanie trestného činu výroby detskej pornografie, ale aj dôkazom prispievajúcim k usvedčeniu obžalovaných ( a teda aj obžalovaného G. ) z trestného činu sexuálneho zneužívania. K námietke obžalovaného D. o porušení práva na spravodlivé súdne konanie nevykonaním opakovaného - kontradiktórneho - výsluchu maloletej poškodenej sa krajský súd už sčasti vyjadril vyššie. Plne sa možno stotožniť s úvahami okresného súdu vyjadrenými na stranách 16 až 18 napadnutého rozsudku, bez potreby ich opakovania. Obžalovaný zároveň nesúhlasí s názorom súdu, že sa nejedná o výnimočnú situáciu, kedy treba opätovne k okolnostiam spáchania činu vypočuť osobu mladšiu ako 18 rokov a v odvolaní tiež poukazuje na správanie obžalovaného, ktorý využil svoje procesné právo a odmietol vypovedať, čo podľa obhajoby dalo príčinu okresnému súdu posudzovať konanie obžalovaného ako obštrukciu, provokáciu a práve preto odmietol ( okresný súd ) vypočuť v konaní pred súdom maloletú poškodenú, pričom tak skrátil práva obhajoby spôsobom nezlučiteľným s obsahom čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pripravil ho o spravodlivé súdne konanie a porušil rovnosti zbraní. Krajský súd konštatuje, že takéto úvahy obhajoby sú v rovine hypotéz a domnienok. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku, ani z postupu súdu pri vedení trestného konania proti obžalovaným nevyplýva, že by bol ovplyvnený touto okolnosťou, teda tým, že obžalovaný Kýr vo veci nevypovedal. Ide o špekuláciu obhajoby, rovnako tak sú v hypotetickej rovine aj námietky poukazujúce na nezhody obžalovaného D. s matkou maloletej poškodenej, ktoré mali byť dôvodom možnej manipulácie maloletej jej matkou. Možná manipulácia, a možné dôvody tejto manipulácie sú naznačované obžalovaným v odôvodnení jeho odvolania, pričom obžalovaný nepredložil žiadne dôkazy o skutočnostiach reálne spôsobilých spochybniť dôkazy proti nemu. Na podklade listu, ktorý obžalovaný zaslal súdu a naznačil v ňom uvedené hypotézy, súd nemôže vyhodnocovať dôkaznú situáciu, resp. vylúčiť určité dôkazy zabezpečené v tomto konaní. V tomto bode opätovne treba upozorniť aj na závery znaleckého dokazovania, ktorý vylúčil možnosť manipulácie maloletej poškodenej vzhľadom na jej mentálnu retardáciu a neschopnosť zreprodukovať naučené ( to, čo by neprežila ). Nemožno sa stotožniť ani s námietkou, že súd oprel svoje rozhodnutie výlučne o nekontradiktórnu výpoveď maloletej poškodenej z prípravného konania, bez opory v iných priamych dôkazoch alebo reťazi nepriamych dôkazov. Krajský súd sa v úvode vyjadril, že okresný súd vychádzal z priamych aj nepriamych dôkazov ( vrátane lekárskej správy od gynekológa ), ktoré vytvorili ucelenú reťaz navzájom na seba nadväzujúcich dôkazov o tom, že sa skutok ( skutky ) stali a tieto spáchali obžalovaní. Krajský súd konštatuje, že okresný súd dôsledne vyhodnocoval jednotlivé výpovede, tak obžalovaného G. ( obžalovaný D. nevypovedal ), poškodenej ako aj svedkov, a zaoberal sa obranou obžalovaných. Okresný súd jasne a zrozumiteľne objasnil, ktorá preukázaná skutočnosť má aký význam pre rozhodnutie o vine obžalovaných. Odlíšil, v ktorom prípade sa jednalo o priamy dôkaz, v ktorom nepriamy, pričom dôkazy vyhodnocoval vo vzájomných súvislostiach. Ako je uvedené vyššie, okresný súd sa podrobne zaoberal prípadnými rozpormi vo výpovediach, aj s tým, že závery o priebehu skutku a o vine obžalovaných je možné oprieť aj o nepriame dôkazy, teda o výpovede svedkov ktorí nevideli, prípadne nepočuli, celý priebeh udalosti priamo, avšak sa navzájom dopĺňajú tak, že o skutkovom stave, tak ako ho ustálil okresný súd, nie je možné mať žiadne relevantné pochybnosti. Okresný súd tiež správne postupoval, keď ukladal obžalovaným trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov, resp. 10 rokov a 8 mesiacov, pričom v dostatočnom rozsahu odôvodnil uloženie trestu v tejto výmere a vysporiadal sa so všetkými relevantnými okolnosťami, na ktoré krajský súd v plnom rozsahu poukazuje tak, ako ich premietol okresný súd do odôvodnenia svojho rozhodnutia na stranách 19-24, a to vrátane uloženia úhrnného, resp. súhrnného trestu, zaradenia obžalovaných do na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, a uloženia trestov prepadnutia veci. Argumenty obžalovaného D. ohľadom aplikácie ustanovenia nie sú dôvodné, pretože nie je v rozpore so zákazom retroaktivity zohľadniť predchádzajúce odsúdenie pri ukladaní trestu. Ide o zákonom upravený postup pri trestnom postihu recidívy, v tomto prípade pri ukladaní trestu po opätovnom spáchaní zločinu. Čo sa týka súbežného prihliadnutia na priťažujúcu okolnosť podľa a aplikácie , okresný súd jasným a zrozumiteľným spôsobom objasnil, že vzhľadom na ustanovenie , ktoré ( okrem iného ) vylučuje súbežné zvyšovanie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu pri opätovnom spáchaní zločinu a ustanovenie odseku 4 , dolnú hranicu trestnej sadzby najprísnejšie

trestného zločinu sexuálneho zneužívania podľa zvyšoval len raz, a to o jednu polovicu v zmysle . A jasne tiež deklaroval, že pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa zohľadnil len nezahladené nepodmienečné odsúdenia, okrem odsúdenia Okresného súdu Trnava, sp.zn. , ktoré zohľadňoval ako predchádzajúce spáchanie zločinu. Zákon nevylučuje súčasné použitie ustanovenia a , rieši však prípadný konflikt pri kumulovaní dvoch skutočností na podklade ktorých by sa mala zvyšovať dolná hranica trestnej sadzby, a to v prospech odsudzovanej osoby, s cieľom zabrániť prílišnej tvrdosti trestu a jeho neprimeranosti. K takejto situácii ani postupu súdu v tomto prípade neprišlo a tresty oboch obžalovaných boli ukladané v súlade so zákonom, pričom ich považuje krajský súd za primerané a spravodlivé. Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolania obžalovaných v zmysle zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.