Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_11Pc-11-2020.pdf
PDF · 82.02 KB
Case nature
Area
Subarea
11Pc/11/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci navrhovateľky: P. K., T.. K., N.. X.X.XXXX, A. V.. S. XXXX/X, XXX XX, V., proti manželovi: V.. Q. K., N.. XX.X.XXXX, A. V.. S. XXXX/X, XXX XX, V., v konaní o rozvod manželstva
rozhodol:
I. Manželstvo navrhovateľky P. K., T.. K., N.. X.X.XXXX P. V.. Q. K., N.. XX.X.XXXX, ktoré bolo uzavreté dňa XX.X.XXXX pred Matričným úradom mesta Martin, sa rozvádza.
II. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 22.6.2020 sa navrhovateľka proti svojmu manželovi domáhala rozvodu manželstva. Uviedla, že manželstvo obaja partneri uzavreli dňa XX.X.XXXX pred Matričným úradom mesta Martin a z ich manželstva pochádza len jedno dieťa, plnoletá dcéra R. K., N.. XX.XX.XXXX. Manželstvo bolo uzavreté po ročnej známosti a impulzom k jeho uzavretiu bolo aj tehotenstvo navrhovateľky. Navrhovateľka konštatovala, že už od začiatkov manželstva pociťovala rôzne problémy a najmä rozdielne názory na rodinný život a fungovanie rodiny, pričom v snahe zabezpečiť súlad v rodine, snažila sa prispôsobovať manželovi a to aj kvôli dcére, aby vyrastala v úplnej rodine. V súčasnosti sa už ale navrhovateľka v manželstve necíti dobre, veľmi intenzívne si uvedomuje rozdielnosť pováh, žije v napätí z očakávania reakcií manžela v prípade, ak by mu odporovala, alebo niečo neurobila podľa jeho predstáv. Konštatovala, že v takomto zväzku nie je ochotná ďalej zotrvať.
2. Manžel sa k návrhu vyjadril prvýkrát písomným podaním zo dňa 6.9.2020, na súd došlým 8.9.2020, z ktorého vyplynulo, že s rozvodom manželstva nesúhlasí. Podľa jeho názoru vzťahy medzí ním a manželkou nie sú tak vážne narušené, aby toto narušenie bolo dôvodom pre rozvod manželstva. Pripustil, že v priebehu manželstva sa zmenila úloha tohto inštitútu a to vzhľadom ma skutočnosť, že manželia sa už nestarajú o maloleté dieťa. Za čisto subjektívne považoval tvrdenie manželky ohľadne toho, že kvôli dcére sa vždy prispôsobila jeho požiadavkám. Takéto tvrdenie evokuje zdanie, že manžel je nejaký despota, ktorý nepripúšťa názory iných. Z jeho pohľadu sa manželia najmä v začiatkoch manželstva jeden druhému vzájomne prispôsobovali a pokiaľ by sa tak nestalo, tak vzťah by bol z dlhodobého hľadiska neudržateľný. Z jeho pohľadu je subjektívne tvrdenie manželky, že povahy manželov sú rozdielne. Rozdielnosť pováh považuje za prirodzenú skutočnosť vzhľadom na rôznorodosť ľudí. Z jeho pohľadu však názory manželov sú takmer rovnaké, pretože zdieľajú skoro rovnaké pohľady na celospoločenské dianie, na otázky morálky, etiky a pod.. Podľa jeho názoru psychické napätie u jeho manželky je spôsobené vysokou pracovnou zaneprázdnenosťou a jej vysokým pracovným nasadením. Manželka nahradila svoj osobný život prácou a preto sa začali odcudzovať. Stres vyvolaný trvalým preťažením spôsobuje v oblasti emočného prežívania a vo zvýšenej miere prežíva nepokoj úzkosť,
napätie a možno aj strach z možného zlyhania v budúcnosti. Sama sa mi totiž v poslednom období sťažovala na nespavosť, úzkosť, depresie. Takisto spomínala aj biologické príznaky. Na záver uviedol, že manželku stále veľmi ľúbi a je presvedčený, že jeho manželstvo môže naďalej plniť svoju spoločenskú úlohu a preto s rozvodom manželstva nesúhlasí.
3. Navrhovateľka reagovala písomným podaním z 23.9.2020, z ktorého vyplynulo, že na rozvode manželstva kategoricky trvá a naviac uviedla, že od 19.5.2020 býva v spoločnej domácnosti s J.. V. N., s ktorým plánuje spoločnú budúcnosť. To je jeden z dôvodov, pre ktorý z jej strany nie je možné obnoviť spoločný život. Naviac manželia sa citovo odcudzili, o čom svedčí aj dlhodobá absencia intímneho života.
4. Manžel reagoval podaním z 30.11.2020, v ktorom spochybnil vážnosť vzťahu navrhovateľky s jej priateľom. K absencii intímneho života uviedol, že ten nie je možný vzhľadom na to, že manželia nebývajú spolu. Naďalej trval na názore, že manželstvo sa dá zachrániť a je možno vhodné vyhľadať pomoc manželskej poradne.
5. Na pojednávaní dňa 2.9.2021 navrhovateľka na návrhu zotrvala. Pridržala sa skutočností, ktoré tvrdila v návrhu na rozvod manželstva. Uviedla, že v manželstve sa cíti veľmi diskomfortne a po odchode plnoletej dcéry do Bratislavy začala uvažovať nad tým, ako si zariadiť vlastný život. Dospela k presvedčeniu, že nechce žiť v manželstve. S manželom sa snaží normálne komunikovať a stretávať sa najmä kvôli spoločným záležitostiam, akou je starostlivosť o rodinný dom, spoločnú dcéru a pod. a v tejto rovine o takýchto spoločných veciach dokážu spolu racionálne komunikovať. Ako náhle sa však témou stáva ich spoločný vzťah, manžel na ňu nalieha, nechce počúvať jej argumenty, nerešpektuje jej postoj k manželstvu a nedokáže s ňou triezvo a racionálne o vzájomnom vzťahu komunikovať. Ona voči manželovo citovo vychladla, má s ňou vzťah ako ku kamarátovi. Naopak, veľmi komfortne sa cíti v spoločnosti svojho súčasného priateľa. Má pocit, že konečne žije svoj vlastný život a má vedľa seba partnera, ktorý ju po všetkých stránkach rešpektuje.
6. Manžel V.. Q. K. vo svojej výpovedi v podstate zotrval na tvrdeniach, ktoré uviedol už v písomných vyjadreniach a aj keď na začiatku pojednávania s rozvodom manželstva nesúhlasil, v záverečnom návrhu akceptoval názor navrhovateľky a prejavil súhlas s rozvodom. On sám uviedol, že na rozpade manželstva sa predovšetkým podpísal vzťah manželky s mužom, ktorý je od navrhovateľky podstatne starší a ktorý si ju nasťahoval k sebe domov, čím narúša manželovo právo na súkromný rodinný život. On sám si o sebe nemyslí, že by bol až tak prchkej povahy ako to uvádzala navrhovateľka a pokiaľ sa mu stalo, že v niektorých situáciách vybuchol, nešlo o také výbuchy, ani na verejnosti, ktoré by spôsobovali nejaký škandál, alebo rozhorčenie okolia. Sám nemal pocit, že niečo v jeho manželstve nefunguje a keď mu manželka povedala, že sa s ním chce rozviesť a chce sa odsťahovať, zaskočilo ho to, pretože svoje manželstvo vnímal ako v podstate normálne s väčšími, menšími problémami, prebiehajúce, ale funkčné. Preto on sám sa domnieva, že hlavnou príčinou rozpadu ich manželstva bol vzťah navrhovateľky s iným mužom. Súhlasil s tým, že intímny život manželov neexistoval už dlhšiu dobu pred odchodom navrhovateľky zo spoločnej domácnosti. On bol partnerom, ktorý nikdy na manželku nenaliehal v tejto oblasti a čakal na iniciatívu z jej strany. Preto pokiaľ manželka stratila záujem o intímny život, on takýto jej postoj akceptoval a na manželku nenaliehal. Manžel manželku stále ľúbi, avšak vzhľadom na skutočnosť, že manželia žijú oddelene, nemá mnoho príležitostí urobiť niečo pre záchranu manželstva.
7. Vykonaným dokazovaním, najmä sobášnym listom účastníkov, mal súd preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX pred Matričným úradom mesta Martin. Spoločným bydliskom bol Martin a z ich manželstva pochádza jedna plnoletá dcéra R. K., N.. XX.XX.XXXX. Obaja účastníci konania sú slovenskej národnosti a sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky.
8. Príčiny rozpadu manželstva súd videl v rozdielnosti pováh účastníkov konania, kde navrhovateľka roky žila v manželstve s pocitom, že nemá možnosť naplno prejaviť svoje názory, postoje, či myšlienky z obavy pred prípadným nesúhlasom, niekedy výraznejšie prejaveným zo strany manžela. Navrhovateľka zrejme v snahe vyhnúť sa konfliktu s manželom dlhé roky podvedome prispôsobovala svoje správanie, konanie, názory manželovi, čo spôsobilo následne jej silnú frustráciu a pocit diskomfortu v takomto zväzku. Je otázne, či manželia, najmä navrhovateľka, vyvinuli dostatočnú snahu hovoriť o týchto problémoch a jej postojoch a pocitoch s manželom, ktorý ako sám uviedol, žije roky v presvedčení, že jeho manželstvo je fungujúce a každý z manželov je v tomto vzťahu spokojný. Na druhej strane, ak sa aj navrhovateľka snažila s manželom o problémoch v manželstve hovoriť, je otázne, či manžel jej výhrady
vnímal ako dostatočne vážne, nakoľko je zrejmé, že sa nesnažil zmeniť svoje správanie tak, aby bola navrhovateľka v manželstve spokojná.
9. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi manželmi sú splnené predpoklady pre aplikáciu ust. § 23 Zákona o rodine.
10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
11. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
12. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.
13. Manželstvo účastníkov je podľa presvedčenia súdu vážne a trvale rozvrátené a prejavom tohto rozvratu je jednak absencia intímneho života medzi manželmi a pocit diskomfortu navrhovateľky ešte počas súžitia s manželom pred odchodom zo spoločnej domácnosti, ale následne aj viac ako rok trvajúce oddelené bývanie obidvoch manželov a nadviazanie známosti s iným mužom navrhovateľkou. Napriek nesúhlasu manžela u navrhovateľky súd vnímal veľmi kategorické odmietanie obnovenia spolužitia s manželom a odmietanie návratu k manželovi. Bola to práve navrhovateľka, ktorá prezentovala pocit nespokojnosti počas súžitia s manželom a naopak, pocit vysokej spokojnosti v súčasnosti, keď žije so svojím novým partnerom a s manželom sa stýka len na kamarátskej rovine vzhľadom na zabezpečenie potrieb týkajúcich sa spoločného majetku, alebo dieťaťa. Vzhľadom na takýto postoj navrhovateľky napriek postoju manžela, ktorý je na navrhovateľku stále citovo intenzívne naviazaný, súd nevidel perspektívu obnovy manželského spolužitia v najbližšej dobe. Účastníci konania nemajú už maloleté deti, na záujmy ktorých by súd musel intenzívnejšie prihliadať a preto súd dospel k presvedčeniu, že podmienky na rozvod manželstva účastníkov splnené sú. Súd preto manželstvo účastníkov rozviedol.
14. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 C.m.p. (Zákon č. 161/2015 Z.z.) a pretože nezistil žiadne výnimočné okolnosti prípadu, žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania proti tomu druhému nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 C. m. p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 C. m. p. odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 C. m. p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 C. m. p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.