Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Csp-82-2021.pdf
PDF · 85.35 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/82/2021
Uznesenie
Okresný súd Humenné v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava-Petržalka, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, Brtislava-Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému M. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. č. XXX, toho času bytom Y. XXX/X, D. J., Č., o zaplatenie 8 666,03 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Okresný súd Humenné n e m á právomoc na prejednanie tohto sporu.
II. Súd konanie o zaplatenie 8 666,03 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.
III. Súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na Okresný súd Banská Bystrica dňa 28.01.2021 žalobu, ktorou žiadal, aby žalovaný bol zaviazaný uhradiť mu 8 666,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6 682,81 eur od 25.03.2020 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania.
2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 24.03.2020 mu bola postúpená pohľadávka pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s., ktorá so žalovaným dňa 15.01.2018 uzatvorila zmluvu č. XXXXXXXXXX. Na základe zmluvy poskytol veriteľ žalovanému finančné prostriedky, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť v splátkach. Svoju povinnosť však porušil a preto veriteľ podaním z 2.12.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru z 1.12.2018 - žalovaný bol predtým v nepretržitom omeškaní viac ako 90 dní a to aj napriek výzve veriteľa na doplatenie omeškaných splátok.
Pohľadávka v čase postúpenia bola vo výške 8 666,03 eur a pozostávala z istiny vo výške 6 682,81 eur, riadneho úroku vo výške 1 679,97 eur, úrokom z omeškania vo výške 240,72 eur a poplatkov vo výške 62,53 eur.
3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu aj listinné dôkazy, najmä zmluvu o postúpení pohľadávky, zmluvu o splátkovom úvere, všeobecné obchodné podmienky banky, výzvu banky pred postúpením pohľadávky žalobcovi, výzvu pred zosplatnením a list o zosplatnení.
4. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci vydaním platobného rozkazu 35Up/140/2021, ktorým podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel. Keďže sa platobný rozkaz nepodarilo žalovanému doručiť, lebo na označenej adrese bol neznámy a žalobca navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde, vec bola dňa 6.7.2021 postúpená Okresnému súdu Humenné.
5. Podľa ust. § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“) súd doručoval žalovanému žalobu s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach, uznesenie - výzva na vyjadrenie k žalobe na adresu uvedenú žalobcom v žalobe, ktorú uviedol ako
adresu pobytu Obec G. č. XXX, pričom zásielka sa vrátila súdu nedoručená z dôvodu, že adresát nie je známy.
6. V zmysle ust. § 116 ods. 1 CSP ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.
7. Podľa ust. § 106 ods. 1 písm. a) CSP ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo na adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.
8. Podľa ust. § 108 CSP ak to súd považuje za potrebné, môže určiť, že písomnosť sa doručí prostredníctvom útvaru policajného zboru, súdneho exekútora alebo obecnej polície. 9. Z lustrácie v registri obyvateľov vyplynulo, že žalovaný je prihlásený na trvalý pobyt v Obci G. č. XXX a má štátnu príslušnosť Českej republiky. Súd doručoval žalobu s prílohami a ostatnými listinami žalovanej aj prostredníctvom útvaru Policajného zboru (Obvodné oddelenie PZ v Humennom), pričom pri doručovaní zásielky bolo zistené, že miesto, kde by sa mal žalovaný zdržiavať nebolo zistené. Susedia ho nepoznajú, nikdy ho nevideli, nevedia o koho ide.
10. Zo správy podanej obcou G. zo dňa 29.7.2021 vyplynulo, že žalovaný je prihlásený na trvalý pobyt v obci na adrese č. XXX, kde sa však dlhú dobu nezdržiava a obec o ňom nemá žiadne informácie.
11. Následne súd zisťoval adresu žalovaného cez dožiadaný orgán v Českej republike (Obvodní soud pro Prahu 7), z ktorej z odpovedi zo dňa 27.7.2021 bolo zistené, že žalovaný má v Centrálnej evidencii obyvateľov ČR záznam o adrese pobytu a to na ulici Y. XXX/X, D. J., Č., od 10.8.2018.
12. Keďže v predmetnej veci vystupuje žalovaný ako osoba s bydliskom mimo územia Slovenskej republiky, a teda ide o spor s medzinárodným prvkom, bolo nevyhnutné vo veci aplikovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len ako „nariadenie Brusel I“). Z hľadiska aplikácie nariadenia Brusel I. súd konštatuje, že je splnená podmienka teritoriálnej pôsobnosti nariadenia, keď má byť nariadenie Brusel I aplikované v členských štátoch Európskej únie. Splnená je tiež podmienka časovej pôsobnosti nariadenia, keď spor bol začatý po tom, čo nariadenie vstúpilo v oboch uvedených členských štátoch do platnosti. Splnená je i podmienka vecnej pôsobnosti nariadenia, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, pričom nariadenie upravuje aj právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv.
13. Podľa článku 4 nariadenia Brusel I ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Podľa článku 17 ods. 1 písm. b) nariadenia Brusel I vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.
Podľa článku 18 ods. 1 písm. b) nariadenia Brusel I druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Podľa článku 26 ods. 1 písm. b) nariadenia Brusel I okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.
Podľa článku 28 ods. 1 písm. b) nariadenia Brusel I ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
Podľa článku 62 nariadenia Brusel I na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. Ak účastník nemá bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, potom na určenie, či má účastník bydlisko v inom členskom štáte, súd použije právny poriadok tohto členského štátu.
14. Otázku bydliska tak posudzuje konajúci súd podľa svojho národného práva, v konkrétnom prípade ide o právo slovenské. Pojem bydlisko nie je možné stotožňovať s pojmom trvalý pobyt. Bydliskom treba rozumieť miesto, v ktorom osoba býva s úmyslom zdržovať sa tam trvale (nie prechodne). Z hľadiska určenia bydliska nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva prihlásený na trvalý pobyt, ale úmysel osoby trvale sa v určitom mieste zdržovať. Bydlisko je predovšetkým miesto, kde má fyzická osoba svoj byt, rodinu, poprípade, kde pracuje. Trvalý pobyt má čisto evidenčný charakter pre účely evidencie obyvateľov. Z uvedeného dôvodu nie je možné obsah pojmu bydlisko, stotožňovať s obsahom pojmu trvalý pobyt, ktoré používajú predpisy správneho práva upravujúce evidenciu obyvateľov. Uvedený výklad je súladný aj s doterajším chápaním uvedených pojmov v praxi súdov. Z uvedeného je potom zrejmé, že slovenské právo chápe pojem bydlisko ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby, v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržovať.
15. V spotrebiteľských veciach nariadenie Brusel I upravuje osobitnú právomoc na konanie, ktorá závisí od postavenia spotrebiteľa ako strany žalujúcej alebo žalovanej. V prejednávanej veci je spotrebiteľ na strane žalovanej, a teda druhý účastník zmluvy ho môže žalovať len na súde členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ svoje bydlisko.
16. Vykonaným šetrením súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by osvedčovali akúkoľvek väzbu žalovaného so Slovenskou republikou, z ktorej je možné prijať záver, že v čase začatia konania mal bydlisko na území Slovenskej republiky. Zmluva o úvere bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená dňa 15.1.2018, v čase kedy žalovaný mal evidovaný pobyt v Českej republike na adrese Y. XXX/X, D. J. a na území SR sa trvalo nezdržiaval.
17. Na základe zistených skutočností je potrebné konštatovať, že Okresný súd Humenné nemá právomoc konať vo veci a nemôže si ju ani založiť. Predmetom sporu je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy uplatňovaný voči štátnemu príslušníkovi iného členského štátu Európskej únie. Podľa čl. 4 nariadenia Brusel I sa má viesť konanie na súde v tom členskom štáte, kde má osoba bydlisko, teda v Českej republike. Žalovaný sa konania na území Slovenskej republiky nezúčastnil, lebo sa mu ani nepodarilo doručiť žalobu a iné písomností. Súd si tak nemohol založiť právomoc. Mal za preukázané, že žalovaný sa na území Slovenskej republiky na adrese, na ktorej je formálne prihlásený k trvalému pobytu, nezdržiava niekoľko rokov. Nikto zo susedov domu, kde je prihlásený k trvalému pobytu, ho nepozná ani ho nevidel. Obec Ptičie o ňom nemá žiadne informácie a miesto, na ktorom by sa mal zdržiavať nebolo vypátrané ani prostredníctvom orgánov polície. Teda možno konštatovať, že na území Slovenskej republiky nemá bydlisko, lebo ide o občana Českej republiky, ktorý je prihlásený k trvalému pobytu na území tohto členského štátu Európskej únie. Preto súd rozhodol, že nemá právomoc konať vo veci.
18. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
19. Súd je povinný počas celého konania skúmať existenciu svojej právomoci. Právomocou sa rozumie sumár oprávnení a povinností rozhodovacieho charakteru orgánov ochrany práv uplatňovaných pri ochrane porušených alebo ohrozených subjektívnych práv jednotlivcov, fyzických alebo právnických osôb. Kompetencia, teda právomoc určitého orgánu ochrany práva, je stanovená zákonom. V prípade, ak súd zistí, že nedisponuje právomocou vo veci konať, jeho povinnosťou je spoľahlivo ustáliť, do právomoci, ktorého orgánu zo sústavy orgánov ochrany práva daná vec patrí.
20. Nakoľko bolo v danej veci zistené, že žalovaný nemá bydlisko na území Slovenskej republiky, zdržuje sa na území Českej republiky, žalobca sa voči žalovanému domáha splnenia povinností vyplývajúcich
zo spotrebiteľskej zmluvy, a žalovaný sa konania na tunajšom súde nezúčastnil, súd skonštatoval, že nemá právomoc vo veci konať, a pretože nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou prekážkou konania, súd podľa § 161 ods. 2 CSP konanie zastavil. Súd nemohol do svojho výroku začleniť aj výrok o postúpení veci inému orgánu, nakoľko do úvahy pripadá súd iného štátu a súdy Slovenskej republiky môžu vykonávať svoju jurisdikciu len na území Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu len poučuje stranu sporu, že sa so svojou žalobou môže obrátiť na príslušný orgán v cudzine.
21. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
23. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, je povinnosťou súdu skúmať pri rozhodovaní o náhrade trov konania procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch stranách. V tomto prípade bolo konanie zastavené z dôvodu nedostatku právomoci na strane súdu a súd vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyšli najavo v procese doručovania žaloby žalovanej, je toho názoru, že zastavenie konania nezavinil ani žalobca a ani žalovaná. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, kedy zavinenie za zastavenie konania nie je možné pričítať žiadnej zo strán sporu. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto v danej veci s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak súd konanie zastavil bez preukázateľného zavinenia niektorej zo strán sporu, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva žiadnej zo strán sporu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno v zmysle ustanovenia § 357 písm. a/, a m/ Civilného sporového poriadku podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.