Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Ps-29-2021.pdf
PDF · 78.64 KB
Case nature
Subarea
9Ps/29/2021
Uznesenie
Okresný súd Malacky, v konaní o spôsobilosti na právne úkony I. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., o návrhu navrhovateľa C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. C. XXX/X, X., na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.08.2021 domáhala obmedzenia spôsobilosti na právne úkony svojho syna, ako aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd obmedzil jeho spôsobilosť na právne úkony v rozsahu rozhodovania vo veciach poskytovania zdravotnej starostlivosti jeho osobe. Zároveň navrhla, aby bola ustanovená svojmu synovi za opatrovníka.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila navrhovateľka tým, že u jej syna sa dlhodobo prejavujú príznaky duševnej poruchy. V priebehu posledných 2 rokov opakovane musela zasahovať rýchla zdravotná pomoc v spolupráci s políciou. Následne je vždy hospitalizovaný na psychiatrickej klinike. Po prepustení však nedodržiava predpísanú ambulantnú liečbu a za krátky čas sa situácia opakuje. Syn sa dlhodobo lieči na psychiatrii u MUDr. Y.. Bol mu priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Syn požíva omamné látky. Jeho stav nie je len prechodný. Bol aj súdne trestaný. Navrhovateľka mu chce touto cestou pomôcť a predísť niečomu fatálnemu. Jej syn má samovražedné sklony, depresie, halucinuje, nevie sa ovládať. Tento rok je hospitalizovaný už 4-krát. Na uvedenom riešení sa dohodla s ošetrujúcimi lekármi, aby jej syn neprerušoval liečbu.
3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení § 325 ods. 2 C.s.p., tento však nie je taxatívne daný.
6. Podľa § 325 ods. 2, písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
10. Podľa ust. § 10 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.
11. Podľa § 243 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná.
12. Podľa § 243 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.
13. Podľa § 244 Civilného mimosporového poriadku, súd v konaní ustanoví a vyslúchne znalca.
14. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Pri prijímaní takéhoto opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Rozhodné skutočnosti (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú rozhodné skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými, a teda umožňujú záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Zároveň neodkladné opatrenie nariadi súd len za predpokladu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, teda ak je splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy a je nevyhnutný okamžitý zásah súdu. Dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia musí existovať v čase, keď súd o neodkladnom opatrení rozhoduje. Posúdenie bezodkladnosti úpravy pomerov je na úvahe súdu, pričom je potrebné starostlivo zvážiť dôsledky, ktoré pre účastníkov konania nariadením neodkladného opatrenia môžu nastať.
15. Súd sa oboznámil s návrhom a zistil, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, keďže súd v danom prípade nemal za osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľka svoje tvrdenia žiadnym spôsobom neosvedčila, nepriložila žiadnu lekársku správu ani žiaden iný listinný dôkaz, ktorý by jej tvrdenia akokoľvek osvedčoval. Jediné, čo má súd z lustrácie v registri obyvateľov za osvedčené je to, že navrhovateľka je matkou osoby, o ktorej spôsobnosti sa koná. Ako blízka osoba je preto v zmysle uts. § 233 Civilného mimosporového poriadku aktívne legitimovaná na podanie návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.
16. Súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu Košice sp.zn. 7Co/15/2020 zo dňa 25.05.2020, podľa ktorého: „Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je vážnym zásahom do osobnej a majetkovej sféry fyzickej osoby, ktorej sa obmedzenie týka, je značným zásahom do jej osobnej slobody a takto je významným zásahom do jej základných ľudských práv, a to spôsobilosti na práva podľa článku 14 Ústavy SR, na nedotknuteľnosť osoby a súkromia podľa článku 16 ods. 1 Ústavy SR, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa článku 19 ods. 2 Ústavy SR, ktorým korešpondujú články 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na súkromný a rodinný život, ako aj právo na rovnosť pred zákonom podľa článku 12 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Práve z uvedeného dôvodu musí súd starostlivo skúmať jednak zdravotný
stav osoby, o spôsobilosti ktorej sa koná, predovšetkým odborným znaleckým posúdením a taktiež musí skúmať vplyv mentálneho postihnutia, resp. závislosti na omamných a psychotropných látkach na celkové konanie a činy tejto osoby v rodine, v jeho spoločenskom styku s okolím, s prihliadnutím na jeho osobné, rodinné, majetkové, zárobkové a iné pomery. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností môže súd následne dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a v akom rozsahu. Ustanovenie § 243 CMP zároveň súdu ukladá povinnosť túto osobu vyslúchnuť a ak by to bolo na ujmu jej zdravotného stavu, musí túto osobu aspoň vzhliadnuť. V rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia zjavne nie je možné vykonať dokazovanie v naznačenom smere vzhľadom na zákonné lehoty určené procesným predpisom pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia (30 dní), preto súd vychádza len z tvrdení a dôkazov predložených navrhovateľom, ktoré však pre rozhodnutie o osobnom stave posudzovanej osoby, teda osoby o spôsobilosti ktorej sa koná, nemôžu náležite osvedčiť všetky okolnosti odôvodňujúce potrebu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a jeho rozsahu. Pokiaľ navrhovateľ vyjadruje obavu týkajúcu sa odmietania liečby, prípadne hospitalizácie jeho syna, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne poukázal na konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení upravené v § 252 až 271 CMP. K obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony bude teda možné pristúpiť až po vyčerpaní všetkých menej represívnych prostriedkov a opatrení alebo v prípade, ak sa už iné obmedzenia nebudú dať použiť. Navrhovateľom tvrdené skutočnosti takto budú predmetom dokazovania vo veci samej, nemôžu však byť podkladom pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom navrhovateľa.“
17. Súd sa plne stotožňuje so závermi citovaného rozhodnutia, ktoré sú v plnom rozsahu aplikovateľné aj na prejednávanú vec, pričom návrhu navrhovateľky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nemožno vzhľadom na uvedené vyhovieť. Aby súd mohol tak vážnym spôsobom zasiahnuť do práv dotknutej osoby, je nevyhnutné vykonať riadne dokazovanie vo veci samej (výsluch vyšetrovaného, znalecké dokazovanie), na čo nie je priestor pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení. Navrhovateľka poukazovala na možné ohrozenie súvisiace so zdravotným stavom jej syna. V tejto súvislosti však súd poukazuje na ust. § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa informovaný súhlas nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Z uvedeného vyplýva, že ak syn navrhovateľky trpí duševnou poruchou, pri ktorej ohrozuje seba alebo svojho okolie, môže byť aj bez jeho súhlasu umiestnený v zdravotníckom zariadení, čo následne zakladá dôvod na postup podľa ust. § 252 a nasl. Civilného mimosporového poriadku, kde súd rozhoduje o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení. Teda ani tvrdené ohrozenie syna navrhovateľky v súvislosti s jeho zdravotným stavom, nie je dôvodom na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, keď zákon na takéto prípady pamätá a poskytuje takýmto osobám a ich okoliu ochranu aj bez nutnosti rozhodnutia súdu o obmedzení ich spôsobilosti na právne úkony.
18. Súd záverom poznamenáva, že predmetné rozhodnutie neprejudikuje rozhodnutie súdu vo veci samej, kde súd rozhodne na základe dôkladne vykonaného dokazovania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.