Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-11-2018.pdf
PDF · 160.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10C/11/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu : Q. O., A.. XX.XX.XXXX, W. O. XXX/XX, XXX XX X. D.Á., zastúpeného JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom, so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, proti žalovanému : T. L., A.. XX.XX.XXXX, W. O. XXX/XX, XXX XX X. D., o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva a o odstránenie stavby, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa odvádzania dažďovej vody na nehnuteľnosti žalobcu parc. reg. I. O. Č..XXX Y. Č.. XXX, zapísané na LV Č..XXXX, katastrálne územie X. D., obec X.Á. D., okres O. tak, že vykoná opatrenia na zamedzenie prieniku dažďovej vody na nehnuteľnosti žalobcu parc. reg. I. O. Č..XXX Y. Č.. XXX, zapísané na LV Č..XXXX, katastrálne územie X. D., obec X. D., okres O.Ž., a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .
III. Súd neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu O. č. k. XXC/XX/XXXX- XXX zo dňa XX.XX.XXXX p o n e c h á v a v platnosti, a to do právoplatného skončenia konania Okresného súdu O. pod sp. zn. XXC/XX/XXXX.
IV. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.3.2018 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa odvádzania dažďovej vody na nehnuteľnosti žalobcu parc.reg. I. O. Č..XXX Y. Č..XXX, zapísané na LV Č..XXXX, katastrálne územie X. D., obec X. D., okres O. ( prvý navrhovaný výrok rozsudku) a tiež povinnosť odstrániť stavbu - tvárnicové oplotenie na betónovom základe, nachádzajúce sa na parc.reg. I. O. XXXX/X, zapísanej na D. Č..XXX, katastrálne územie X. D., obec X. D., okres O. a na parcele registra I. O. Č..XXXX, zapísanej na LV Č..X, katastrálne územie X. D., obec X. D., okres O., kde toto oplotenie zasahuje 17 cm (druhý navrhovaný výrok rozsudku). 2. Žalobu žalobca odôvodňoval tým, že ako výlučný vlastník pozemku reg. I. O. F..Č..XXX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, pozemku reg. I. O. Č..XXX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria a stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX postaveným na parcele Č..XXX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, nehnuteľnosti zapísané na D. Č..XXXX v katastri nehnuteľností SR, okres O., obec X. D., katastrálne územie X. D.Á. domáha sa touto žalobou ochrany svojich práv a oprávnených záujmov vyplývajúcich z vlastníckeho práva proti neoprávneným zásahom žalovaného, z ktorých bezprostredne hrozí vznik škody na jeho majetku. V žalobe uviedol, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti pozemku reg. I. O. F..Č..XXXX/X o výmere XX m2 zastavané plochy a nádvoria zapísanej na D. Č..XXX, okres O., obec X. D., katastrálne územie X. D., ktorú odkúpil od obce X. D. v auguste XXXX s tým, že táto parcela bola vytvorená z parciel
registra I. O. Č..XXXX/X a XXXX zapísaných na D. Č..X, okres O., obec X.Á. D., katastrálne územie X. D.. Na tomto pozemku, parcele č.XXXX/X, ktorý slúžil ako prístupová cesta a ako protipovodňová ochrana a kde bol vytvorený prirodzený rigol na odtok zrážkových vôd žalovaný podľa tvrdenia žalobcu začal stavať betónový plot s betónovým základom, a to ešte v čase, kedy pozemok bol vo vlastníctve obce. Žalobca tvrdil, že žalovaným uskutočnené zatarasenie prístupovej cesty a výstavba tvárnicového oplotenia s betónovým základom mali za následok, že sa zabránilo odtoku povrchových vôd ich pôvodným prirodzeným spádom a v dôsledku nepovolenej výstavby plotu žalovaného došlo k odtoku týchto vôd na pozemok žalobcu. V žalobe žalobca uviedol, že v dôsledku tvárnicového plotu s betónovým základom, ktorý v rozpore s právnymi predpismi postavil žalovaný na cudzom pozemku, ktorý až dodatočne odkúpil dochádza k zabráneniu odtoku zrážkových vôd v pôvodnej trase. Betónový múr podľa tvrdenia žalobcu odráža aj povrchové vody z celej ulice a priamo z pozemku žalovaného dochádza k odtoku dažďových vôd na pozemky žalobcu parc.reg. I. O. XXX a zaplavujú nielen dvor, ale poškodzujú aj stavbu rodinného domu súp.č.XXX, postaveného na parcele reg. I. O. XXX. Žalobca v žalobe poukázal na znalecký posudok č.51/2017 vyhotovený znalcom G.. U. W., ktorého obsahom je zistenie znalca, že postavením oplotenia v priestore prirodzeného rigolu došlo k zabráneniu odtoku zrážkových vôd v pôvodnej trase, stavebným zásahom došlo k odrazeniu dažďových vôd z celej ulice na súkromný pozemok parcelu registra I. O. Č..XXX, pričom povrchové vody zaplavujú nielen dvor, ale poškodzujú aj stavbu, rodinný dom na parc.č.XXX, keď podľa záverov znalca oplotenie je postavené bez technických opatrení ako je vstupná šachta a potrubie popod oplotenie, ktoré by zabezpečovali odtok povrchových vôd v nezmenenej trase a nepoškodzovali okolité stavby. Konaním žalovaného bolo podľa žalobcu zasiahnuté do pokojného užívania susednej nehnuteľnosti a došlo k neoprávnenému a neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva iného vlastníka, tieto zásahy sa prejavujú odvádzaním vody, dažďovej vody a topiaceho a snehu na pozemok žalobcu, čo spôsobuje zamákanie pozemku parc.č.XXX a parc.XXX a najmä stavby na ňom zriadenej, pričom žalovaný je pasívny a odmieta odstrániť stavbu, prípadne vykonať také úpravy, ktoré by zabránili vzniku ďalších škôd na majetku žalobcu, preto tento domáha sa súdnej ochrany, a to v zmysle § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka a § 417 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka.
3. Žalovaný vo svojich vyjadreniach žalobu označil za nedôvodnú. Tvrdil, že sa nedopustil žiadnych neoprávnených zásahov a konal v súlade s príslušnými úradmi, všetko má legálne, všetko má v poriadku, pričom z ním predložených dôkazov podľa neho vyplýva, že žiadna škoda žalobcovi jeho pričinením nehrozí. Vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 2.7.2018 žalovaný potvrdil, že pozemok parc.č.XXXX/X na ktorom dnes stojí betónový plot slúžil ako požiarny chodník a ako odvod zrážkovej vody, v súvislosti s jeho protipožiarnou funkciou však poukázal na to, že na tieto účely aj podľa požiarnikov bol nevyužiteľný, čo sa potvrdilo aj pri požiari jeho domu v roku 2010. Podľa žalovaného nie je pravdou, že by v dôsledku polohy betónového oplotenia dochádzalo k odtoku povrchových vôd na pozemok žalobcu, nakoľko základ sa nachádza 0,5 metra pod zemou a prechádza cez neho drenáž, ktorá prebieha po celej dĺžke jeho pozemku a ústí do pôvodnej najnižšej časti odvodňovacieho rigolu. K tvrdeniu žalobcu, že plot bol postavený skôr ako odkúpil od obce pozemok žalovaný uviedol, že plot začal stavať až po doručení oznámenia obce, že proti uskutočneniu drobnej stavby nemá žiadne námietky. Od začiatku vyhotovenia betónového plotu odtekajú zrážky podľa tvrdenia žalovaného prirodzeným spádom vytvorenou drenážou a zrážková voda sa nikdy v priestore medzi oplotením a vchodom žalobcu nehromadila a ani neodtekala smerom k domu žalobcu, nakoľko pozemok žalobcu je vyššie ako jeho pozemok a je vyspádovaný smerom k jeho oploteniu. Žalovaný žalobu žalobcu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na ktorom žalobca trval na žalobe v celom rozsahu a žalovaný zotrvával na stanovisku o nedôvodnosti žaloby. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu poukazoval na to, že obec dlhodobo odmietala žiadosti žalovaného o odkúpenie danej uličky práve z dôvodu, že slúži na odvádzanie vody a ako protipovodňová ulička, poukazoval tiež na videozáznam predložený ako dôkaz na ktorom podľa neho vidno, že po vybudovaní plota všetka voda ktorá tam príde je odvádzaná na pozemok žalobcu, ktorý je nižšie ako pozemok žalovaného, čím sa zhoršuje kvalita jeho bývania, života, znehodnocuje sa nehnuteľnosť, pričom k danému stavu došlo až po vybudovaní daného plota. Vyriešiť danú vec môže podľa neho len súd, lebo obec odmietla žalobcovi poskytnúť ochranu a preto náprava a ochrana súkromného vlastníctva žalobcu dá sa dosiahnuť jedine oboma navrhovanými výrokmi. K tvrdeniu žalovaného o vybudovanej drenáži uviedol, že ak by tam bola riadne vykonaná drenáž, na konci plota by bol výpust, k zatekaniu na pozemok žalobcu by nedochádzalo, nedošlo by k takej zmene v porovnaní s predošlým časom, keďže roky nebol problém kým nebol plot, chce len aby fungovalo to, čo dlhé roky, kedy k zatekaniu nedochádzalo.
5. Pri svojom výsluchu žalobca uviedol, že chce len toľko, aby to bolo všetko ako bolo, ulička naspäť, všetko naspäť, aby to dal žalovaný všetko do pôvodného stavu, lebo žalovaný svojimi úpravami spôsobil že všetka voda je teraz u neho, pričom ak tvrdí, že má tam rúru, tak žiadna rúra tam nie je. Tvrdil, že ohľadom tej vody bol za starostom, ale ten mu len povedal, že v X. D. si robí každý čo chce, so starostom nemá dobré vzťahy, súdili sa. Uviedol, že nebol účastníkom konania o oznámení stavby plota, nikto mu nič nedal vedieť, nikto od neho nič nepýtal, keď to riešil so žalovaným, povedal mu, že ak sa mu nepáči, má to dať na súd.
6. Žalovaný na pojednávaní tvrdenia žalobcu označil za nepravdivé. Tvrdil, že býva tam 42 rokov a voda tam vždy bola, vždy tam stála, ak by neurobil drenáž, stále by tam bola. Poukázal na to, že žalobca má k dispozícii 4 vchody na pozemok, on len jeden a aj jemu tam voda vždy stojí, keď prší, ani on sa nevie dostať do domu, nech si aj žalobca postaví riadny plot ako on alebo nech žaluje obec aby s tým niečo spravila, napríklad kanalizáciu, keď už štyria starostovia sľubovali že sa tam vykoná úprava, urobí kanalizácia, ale stále sa to nestalo. Tvrdil, že pod svojim pozemkom má 200 mm rúru, a keď prší, krásne vidno ako tá voda cez ňu prechádza z jednej strany na druhú, vidno jej začiatok aj koniec. Podľa žalovaného, keď tam bol predtým ten chodník bolo to s vodou ešte horšie, lebo tým, že bol hore, išlo všetko na jeho pozemok a aj ku susedom.
7. Pri svojom výsluchu žalovaný uviedol, že on nemôže robiť zmeny, lebo ak by sa posunul vyššie s terénom, sused z druhej strany, ktorý je na ňom nalepený mal by tam vodu, k nemu by to išlo. Tvrdil, že žalobca mal stále s niekým nejaké problémy, súdil sa aj s inými susedmi, možno preto to obec takto riešila keď vedela aký je.
8. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a všetkých písomných vyjadrení strán v priebehu sporu, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých stranami predložených listinných dôkazov, fotografií a videozáznamov. Súd vykonal tiež navrhnuté dokazovanie výsluchom strán sporu a výsluchom žalovaným navrhnutého svedka H. E., ako aj navrhnutú obhliadku na mieste samom za účasti znalca Ing. Jozefa Bujňáka, ktorého písomný znalecký posudok č.51/2017 predložil žalobca ako dôkaz spolu so žalobou.
9. K vykonanému dokazovaniu súd uvádza, že vyhovel všetkým dôkazným návrhom strán, vykonanie žiadneho z navrhnutých dôkazov nezamietol, vykonanie žiadneho z navrhnutých dôkazov nebolo stranami navzájom namietané. Keďže nejedná sa tu o spor s ochranou slabšej strany ale o klasický kontradiktórny spor, žiadne iné dôkazy ako tie, ktoré strany samé do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania navrhli súd vzhľadom na § 185 ods.2 Civilného sporového poriadku vykonať nemohol a nesmel. Procesná zodpovednosť za zistenie skutkového stavu slúžiaceho v zmysle ust. § 215 CSP pre rozhodnutie vo veci bola tu len a výlučne na stranách sporu. V klasickom sporovom konaní, pre ktoré platí dispozičný a prejednací princíp, princíp kontradiktórnosti a koncentrácie a (s nimi spojený) princíp formálnej pravdy súd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu teda nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“ či „materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Bez tejto aktivity strán súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje - uzavrie proces vytvárania skutkového základu pre meritórne rozhodnutie a vec rozhodne. Neúspešnej strane sa tak v konkrétnom prípade môže skutkový stav javiť ako zistený nedostatočne, avšak jeho zisťovanie bolo v súlade s koncepciou sporového konania ukončené ako dôsledok (procesná sankcia) nedostatočnej procesnej aktivity strany sporu ( k tomu bližšie pozri Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku autorov Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Praha : C. H. Beck., 2016, z ktorého súd citoval, strana 798, výklad k § 215 CSP).
10. Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:
11. Skutkovo nebolo medzi stranami sporné, že pozemky žalobcu, parcela reg. I. O. Č..XXX, na ktorej má žalobca postavený rodinný dom a parcela č.XXX zapísané na LV Č..XXXX v k.ú. X. D. bezprostredne susedia s pozemkom žalovaného, parcela č. I. O. XXXX/X o výmere XX m2. Sporné nebolo ani to, že tento pozemok, nachádzajúci sa medzi vyššie uvedenými pozemkami žalobcu a pozemkom žalovaného parc.č.XXX žalovaný odkúpil od obce X. D., a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX (viď výpis
z listu vlastníctva č.XXX pre k.ú. X. D. na čl.19 spisu). Nebolo tiež sporné, že na tomto pozemku žalovaný vybudoval oplotenie z betónových tvárnic na betónovom základe tak, že toto v priestore bráničky žalobcu pripojil na oplotenie pozemku žalobcu z vlnitého plechu, ako je to zrejmé z fotografií predložených obidvoma stranami, a tiež zo zistení a zhotovených fotografií z obhliadky súdu na mieste samom.
12. Zo znaleckého posudku č.51/2017 znalca G.. U. W. (čl. 23 až 30 spisu) bolo zistené, že predmetná, novovytvorená parcela registra I. O. Č..XXXX/X pôvodne predstavovala verejný neknihovaný majetok a súčasne verejný prirodzený rigol na odvedenie povrchových vôd, ktoré pred odpredajom a zastavaním pozemku pretekali práve týmto rigolom nachádzajúcim sa za oplotením z vlnitého plechu, pričom odtok povrchových vôd medzi parcelami registra CKN Č..XXX (žalobcu) a č.555 (žalovaného) existoval od nepamäti a umožňoval nerušené užívanie okolitých pozemkov.
13. Sám žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 02.07.2018 (čl. 39 a 55 spisu) potvrdil, že predmetný pozemok parc. č.XXXX/X na ktorom dnes stojí betónový plot predtým slúžil ako požiarny chodník a ako odvod zrážkovej vody. Tvrdil však, že všetko má postavené v súlade s predpismi, v súlade s úradmi, že má vybudovanú drenáž a že preto nie je možné, aby jeho vinou dochádzalo k zamákaniu pozemku žalobcu, pričom stav je tam taký, aký bol posledných viac ako 40 rokov. Naopak, podľa žalobcu konaním žalovaného bolo zasiahnuté do pokojného užívania susednej nehnuteľnosti a došlo k neoprávnenému a neprimeranému zásahu do jeho vlastníckeho práva, tieto zásahy sa prejavujú odvádzaním vody, dažďovej vody a topiaceho a snehu na pozemok žalobcu, čo spôsobuje zamákanie pozemku parc.č.XXX a parc.XXX a najmä stavby na ňom zriadenej, pričom žalovaný je pasívny a odmieta odstrániť stavbu, prípadne vykonať také úpravy, ktoré by zabránili vzniku ďalších škôd na majetku žalobcu, preto tento domáha sa súdnej ochrany, a to v zmysle § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka a § 417 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka.
14. Vychádzajúc z tvrdení a argumentácie strán, spor medzi nimi je v tom, či postavením predmetného oplotenia žalovaným došlo k zmene situácie na mieste samom, k zásahu do pokojného stavu a práv žalobcu, teda či došlo k zmene prirodzených odtokových pomerov a k odkloneniu zrážkových vôd na pozemok žalobcu a tým k zasiahnutiu do vlastníckeho práva žalobcu a k jeho vážnemu ohrozeniu a tiež to, či prípadné opatrenia mal by realizovať žalovaný alebo obec, keď žalovaný v konaní opakovane odvolával sa na to, že problém s vodou je tam vyše 40 rokov, predtým všetka voda bola u neho a nie je to on, ale obec kto by mal riešiť situáciu s vodou v danom mieste a že ak žalobca nie je s niečím spokojný, mal sa obrátiť na obec.
15. Podľa článku 20 ods.1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
16. Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
17. Podľa § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
18. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
19. Podľa § 417 ods.1 Občianskeho zákonníka komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.
20. Podľa § 417 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.
21. Na úvod je treba uviesť, že zo samotného obsahu vlastníckeho práva a z právnej úpravy práv a povinností vlastníka, vyplývajúcej jednak z článku 20 ods.3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj z úpravy vlastníckeho práva v Občianskom zákonníku (viď jeho §§ 123 až 128 ) a tiež z osobitnej právnej úpravy obsiahnutej jednak v zákone č.364/2004 Z.z. o vodách a tiež v zákone č.442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách možno vyvodiť niekoľko zásad pokiaľ ide o likvidáciu vody z atmosferických zrážok, ktorá sa v zmysle uvedených osobitných vodných predpisov označuje tiež ako voda z povrchového odtoku (viď § 2 písm. i/ zákona o vodách). Prvou takouto zásadou je, že tzv. voda z povrchového odtoku (dažďová voda) dopadajúca na strechu stavebných objektov alebo ich častí, ako aj voda dopadajúca na pozemok musí byť likvidovaná na vlastnom pozemku a v prípade, že sa v blízkosti pozemku nenachádza odvodňovací kanál alebo technické parametre kanála neumožňujú odviesť vodu do odvodňovacieho kanála, musí byť voda z povrchového odtoku zvedená do terénu v rámci pozemku majiteľa buď prostredníctvom trativodu alebo vsakovacích objektov, pričom náklady spojené s odvedením dažďovej vody z povrchového odtoku musí znášať majiteľ nehnuteľnosti, na ktorú zrážky spadnú. Vychádzajúc z obsahu a obmedzení vlastníckeho práva, práv a povinností vlastníka a tiež z už uvedených osobitných právnych predpisov nemôže byť tiež pochybností o tom, že pri odvádzaní dažďovej vody nesmie dôjsť k narušeniu vlastníckeho práva susedných nehnuteľností a ani k poškodeniu priľahlých nehnuteľností vplyvom nevhodne umiestneného trativodu.
22. Pokiaľ ide o vodu, ktorá na pozemok prirodzene priteká z okolia, teda v dôsledku prirodzených prírodných výškových pomerov, u tejto vody považuje zákon za stav súladný s právom v zásade ten, ktorý zodpovedá prirodzeným vodným pomerom susedných pozemkov. Vlastník pozemku sa v zásade nemôže brániť prirodzenému pritekaniu napr. dažďovej vody z vyššie položeného pozemku, teda prirodzenému prítoku, ale môže sa brániť prítoku umelému, teda takému, ktorý je (čo by aj nechcene) spôsobený úpravami susedného pozemku, prípadne stavby ktorá na ňom stojí. Možno sa preto brániť zaplavovaniu (podmáčaniu) pozemku spôsobenému tým, že vlastník susedného pozemku zabránil prirodzenému odtoku vody (napr. postavil hrádzu, prípadne ho vyasfaltoval a podobne), čím zabránil prirodzenému vsakovaniu dažďovej vody, ktorá následne steká na pozemok suseda, prípadne je tam dokonca odvedená. V takých prípadoch môže postihnutý vlastník žiadať, aby sused uviedol svoj pozemok, či na ňom stojacu stavbu do stavu, pri ktorom nebude vodou obťažovaný.
23. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (Rc) 2Cz 36/73 podľa záverov ktorého ak sused postavením betónového múru zmení odtokové pomery dažďovej vody tak, že v dôsledku toho dažďová voda zhromažďuje sa pri múre domu jeho suseda, nemá kde odtekať a spôsobuje zamokanie múrov domu, ide o neoprávnený zásah do jeho vlastníckeho práva v zmysle § 132 O.z. ( v súčasnosti § 126 ods.1 OZ).
24. Aj z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že v prípadoch, kedy sa tvrdí, že postavením múru došlo k zabráneniu odtoku vody, ktorá teraz steká k domu suseda a spôsobuje jeho zamokanie je povinnosťou súdu predovšetkým zistiť, či žalovaný postavením spomenutého múru zmenil odtokové pomery dažďovej vody.
25. Súd len podporne, v rámci komparatistiky uvádza, že nám historicky tradične blízka česká právna úprava už aj priamo vo svojom Občianskom zákonníku (viď § 1019 zákona č.89/2012 Sb.) precizovala a stanovila zásady, za ktorých možno rušenie vodou považovať za obmedzenie vlastníckeho práva, keď výslovne normatívne zakotvila, že vlastník pozemku má právo požadovať, aby sused upravil stavbu na svojom pozemku tak, aby zo stavby nestekala voda alebo nepadal sneh alebo ľad na jeho pozemok s tým, že ak voda na pozemek priteká prirodzeným spôsobom z vyššie položeného pozemku, najmä pokiaľ tam pramení či v dôsledku dažďa alebo odmäku, nemôže sused požadovať, aby vlastník tohoto pozemku svoj pozemok upravil. Aj táto úprava teda jednoznačne stanovila, že vlastník nižšie položeného pozemku nemôže sa brániť prirodzenému prítoku, ale naproti tomu to znamená, že sa môže brániť prítoku umelému, teda takému, ktorý je spôsobený úpravami vyššie položeného pozemku, prípadne stavby ktorá na ňom stojí (k tomu bližšie pozri napr. článok autorov JUDr. Jiří Spáčil, JUDr. Dušan Hrabánek a kolektiv Susedské práva: Imisie, rušenie vodou, publikovaný v Bulletine českej advokácie dňa 28.12.2015, dostupný na http://www.bulletin-advokacie.cz/sousedska-prava-imise).
26. Súd v tu súdenej veci, vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania nemá absolútne žiadne pochybnosti, že postavením plota z betónových tvárnic na betónovom základe žalovaný zmenil prirodzené odtokové pomery dažďovej vody, v dôsledku čoho táto bola odrazená na pozemok žalobcu, čím došlo k neoprávnenému zásahu do jeho vlastnického práva. Preto v zmysle § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka žalobca ako vlastník má právo na jeho ochranu a preto bolo namieste mu ju na základe jeho žaloby poskytnúť. V okolnostiach súdenej veci, vzhľadom na preukázané skutočnosti jedná sa vzhľadom na povahu a vážnosť zásahu a jeho dôsledky, keď ohrozený je aj rodinný dom, obydlie žalobcu súčasne o vážne ohrozenie, preto v zmysle § 417 ods.2 Občianskeho zákonníka žalobca ako ohrozený mal právo popri požadovanom zdržaní sa zásahov súčasne sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody. Žalobca však nepreukázal, že odstránenie oplotenia tak, ako to žiadal v druhom požadovanom výroku svojej žaloby je vhodným a primeraným opatrením, výsledky vykonaného dokazovania toto jeho tvrdenie nepotvrdili, naopak vyvrátili ho. Preto súd žalobe žalobcu čo do požadovaného prvého výroku ( uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa odvádzania dažďovej vody na predmetné nehnuteľnosti žalobcu) vyhovel so spresnením, že žalovaný je povinný vykonať opatrenia na zamedzenie prieniku dažďovej vody na nehnuteľnosti žalobcu a čo do druhého požadovaného výroku (odstránenie oplotenia) ju ako nedôvodnú zamietol, a to z týchto dôvodov.
27. Pokiaľ žalobca v súvislosti so svojimi tvrdeniami, že žalovaným postavený betónový múr odráža aj povrchové vody z celej ulice na pozemok žalobcu domáhal sa ochrany s poukazom na § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), tak k tomu treba v súlade so zásadou, že právne posúdenie je vecou súdu uviesť, že v tejto časti nemohlo ísť o žalobu podľa § 127 ods.1 OZ, ale súd ju v tejto časti posúdil ako žalobu podľa § 126 ods.1 OZ. Vlastnícke právo možno chrániť nielen žalobou podľa § 127 ods. 1 OZ, ale aj (predovšetkým) vlastníckou žalobou podľa § 126 ods. 1 OZ. Žaloba z imisií podľa § 127 ods.1 OZ na ktorú poukazoval žalobca predstavuje osobitný prípad negatórnej (zapieracej) žaloby, pričom ustanovenie § 127 ods. 1 OZ treba považovať za osobitnú úpravu v pomere k ustanoveniu § 126 OZ. Imisiami (zásahmi) sa spravidla rozumie prenikanie nejakých účinkov (z činnosti alebo z nečinnosti vlastníka) z jednej nehnuteľnosti na druhú (susednú) nehnuteľnosť (porovnaj, napríklad, R 37/1985).
28. Keďže tu žalovaný nie je vlastníkom ani pôvodcom tej dažďovej vody, ktorá priteká k žalobcovi zvonku ( z ulice ) a je v dôsledku plota žalovaného odvádzaná na pozemok žalobcu, nemôže ísť o imisiu žalovaného, manipulácia touto vodou prejavujúca sa ako zásah do vlastníckeho práva žalobcu nespadá pod súdnu ochranu podľa § 127 ods. 1 OZ, ale tento nárok na ochranu treba vyvodiť z § 126 ods. 1 OZ (k tomu podporne pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.1Cdo/68/2008 publikovaný v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č.05/2010). Uvedené súd uvádza len pre úplnosť, lebo v okolnostiach tu súdenej veci by vyhovujúci výrok č. I tohto rozsudku bol v konečnom dôsledku na mieste tak podľa § 127 ods.1 OZ ako aj podľa § 126 ods.1 OZ, nakoľko obe citované ustanovenia vo svojom výsledku poskytujú obdobnú (formulačne zhodnú) ochranu v tom, že rušiteľ je povinný zdržať sa určitého konania (presne vymedzeného rušenia), ktorým neoprávnene zasahuje do práva vlastníka veci (omittere). Súčasne niet pochýb o tom, že konaním žalovaného dochádza k vážnemu ohrozeniu výkonu práv žalobcu. Preto či už podľa § 126 ods.1 OZ alebo podľa § 127 ods.1 OZ by i tak bol výsledok tohto konania rovnaký. V ustanovení § 126 ods. 1 OZ poskytuje zákonodarca vlastníkovi ochranu pred akýmkoľvek neoprávneným zásahom. V danom prípade ide o tzv. zapieraciu (negatórnu) žalobu, podstatou ktorej je, že vlastník sa domáha ochrany proti zásahom do jeho vlastníckeho práva, ktoré spočívajú v inom rušení než v neoprávnenom zadržovaní jeho veci (ochranu proti neoprávnenému zadržovaniu veci poskytuje iná vlastnícka žaloba - žaloba vindikačná). Zákonodarca v ustanovení § 126 ods. 1 OZ nežiada, aby pri neoprávnenom zásahu, proti ktorému žaloba smeruje, išlo o zásah „nad mieru primeranú pomerom", preto z tohto aspektu nebolo vôbec potrebné vec posudzovať (skúmať), resp. aby išlo o zásah vážne ohrozujúci výkon práv vlastníka dotknutej nehnuteľnosti (ani takúto podmienku nestanovuje); rozhodujúca je už samotná protiprávnosť (nedovolenosť) zásahu. Pokiaľ teda niekto umelou zmenou prirodzených odtokových pomerov povrchových vôd neoprávnene odvádza vodu na cudzí pozemok, môže sa vlastník tohto pozemku domáhať ochrany proti takémuto zásahu negatórnou žalobou podľa § 126 ods. 1 OZ.
29. Zapieracia žaloba podľa § 126 OZ (actio negatoria, žaloba na zdržanie sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva ) predstavuje ochranu vlastníka pred každým iným konaním, odlišným od
zadržiavania veci, teda voči konaniu, ktoré vlastnícke právo obmedzuje alebo porušuje. Takouto žalobou sa vlastník môže domáhať uloženia povinnosti tomu, kto jeho vlastnícke právo obmedzuje alebo porušuje, aby mu bolo uložené napr. upustiť od konania znamenajúceho existenciu závadného stavu, obnoviť pôvodný stav. Samotný žalobný petit môže mať rôznu podobu a to v závislosti na tom, v čom spočíva rušenie, resp. závadný stav. Bude teda závislý od formy a povahy zásahu.
30. Vo vzťahu k ustanoveniu § 417 ods.2 OZ, ochrany podľa ktorého sa žalobca takisto žalobou dovolával treba uviesť, že aplikačná prax v otázke vzájomného stretu uplatnenia nárokov zapieracou žalobou podľa § 126 ods.1 a v rámci tzv. prevenčnej povinnosti podľa § 417 ods.2 OZ dospela k záveru, že ochrana podľa § 417 ods.2 OZ je namieste tam, kde zásah, teda aj zásah do vlastníckeho práva ešte len hrozí, kým v prípade uplatňovania ochrany podľa § 126 ods.1 OZ tento zásah už nastal a pretrváva, alebo hrozí jeho opakovanie. Ustanovenie § 417 ods.2 tak prioritne sleduje poskytnutie preventívnej ochrany, v kontexte zásady predchádzania vzniku hroziacim škodám. Rozdiel medzi žalobou podľa § 126 ods.1 a podľa § 417 ods.2 OZ spočíva teda najmä v tom, že prvé ustanovenie chráni vlastnícke právo k hmotnej veci pred neoprávnenými zásahmi, ktoré už nastali, trvajú, alebo bezprostredne hrozí, že sa budú opakovať. Ustanovenie § 417 ods.2 OZ pôsobí preventívne proti vzniku akejkoľvek vážnej škody, ktorá hrozí, t.j. nielen proti vzniku škody na hmotnej veci, ale aj na zdraví a živote, takouto žalobou sa možno domáhať zákazu zásahov, ktoré ešte len hrozia, musí však z nich hroziť vážna škoda.
31. Ďalší rozdiel medzi týmito žalobami je ten, že negatórnou žalobou možno sa v zásade domáhať len uloženia povinnosti zdržať sa presne vymedzeného rušenia (prípadne odstrániť následky konania) a na vlastníkovi potom je, aby si sám zvolil opatrenia, ktorými zamedzí ďalšie obťažovanie, pričom to, či sú vykonané opatrenia dostačujúce, sa bude riešiť až v prípadnom vykonávacom konaní. Ak sa žalobca domáha, aby súd žalovanému uložil povinnosť vykonať určité opatrenia (nie zdržať sa určitého rušenia) pretože mu hrozí vážna škoda, ide o žalobu podľa § 417 ods.2 OZ a nie o vlastnícku žalobu. Povinnosť niečo konať možno uložiť v rámci ochrany poskytovanej podľa § 417 ods.2 OZ a nie je vylúčené uložiť vlastníkovi napr. tiež odstránenie veci, ak to možno považovať za vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej vážnej škody (viď napr.R 3/88, Cpj 203/1986)
32. V aplikačnej praxi tiež niet sporu, že v konkrétnych okolnostiach veci je možná aj kumulácia uvedených žalôb a návrhov ak skutkový stav bude odôvodňovať ako žiadosť o zdržanie sa konkrétneho rušenia, tak žiadosť o vhodné opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. Ak teda došlo k neoprávneným zásahom do práv vlastníka veci (§ 126 ods.1 OZ), uloží súd tomu, kto neoprávnene do vlastníckeho práva zasahuje, aby sa týchto zásahov zdržal. Nemožno však ukladať iné povinnosti, ako tie, ktoré smerujú na odstránenie neoprávnených zásahov do práv vlastníka, iba ak by išlo o vážne ohrozenie (§ 417 ods.2 OZ) a ohrozený sa domáhal, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody tomu, z ktorého počínania vážne ohrozenie vzniklo (pozri R 3/1971).
33. V prípade tu prejednávanej žaloby žalobcu ide o práve o kumuláciu uvedených návrhov, keď tento sa domáha jednak uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa neoprávnených zásahov do svojho vlastníckeho práva (prvý požadovaný výrok) ako aj uloženia povinnosti vykonať opatrenie na odvrátenie hroziacej škody (druhý požadovaný výrok), pričom treba prisvedčiť žalobcovi v tom, že skutkové okolnosti veci a zistený skutkový stav odôvodňujú kumuláciu uvedených návrhov. Odrazenie dažďových povrchových vôd na pozemok žalobcu je tu svojou povahou takým zásahom, ktorý na jednej strane už nastal, trvá a bez vyhovenia žalobe je isté jeho opakovanie z ktorého súčasne reálne a bezprostredne hrozí vážna škoda u žalobcu, preto bola namieste ochrana tak podľa § 126 ods.1 OZ, ako aj súčasne podľa § 417 ods.2 OZ. Avšak žalobe aj tak bolo možné vyhovieť len v časti, lebo pokiaľ ide o druhý žalobcom požadovaný výrok (odstránenie oplotenia), tak aj keď bol dôvod uložiť žalovanému vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody, žalobca nepreukázal že takýmto opatrením je práve, len a výlučne odstránenie celého oplotenia. Podľa názoru súdu odstránenie oplotenia tu podľa výsledkov vykonaného dokazovania nespĺňa požiadavku vhodnosti a primeranosti opatrenia. Ochranu žalobcu je možné zabezpečiť aj inak, inými opatreniami, ktoré sú vhodnejšie, primeranejšie a menej zaťažujúce, preto toto nebolo dôvodné a preto súd žalobe vyhovel len v časti a vo zvyšku ju zamietol.
34. Ak žalovaný tvrdil, že nedopustil sa žiadnych neoprávnených zásahov a že jeho pričinením žiadna škoda žalobcovi nehrozí, s týmto nie je sa možné stotožniť. Je nepopierateľným faktom, že pozemok (v súčasnosti parcela Č..XXXX/X) roky, od nepamäti slúžil práve ako odvod zrážkovej vody, čo jednak je zrejmé zo znaleckého posudku č.51/2017 znalca G.. U. W. (ďalej len „znalecký posudok“), ale výslovne
to potvrdil aj sám žalovaný, a je teda zrejmé, že o uvedenom účele a význame tohto pozemku v čase jeho kúpy a výstavby oplotenia dobre vedel. Aj v oznámení Obce X. D. žalovanému zo dňa 03.07.2015 (čl. 9 spisu) sa v súvislosti s nesúhlasom obce s odpredajom pozemku (nebolo žalovaným rozporované, že jednalo sa práve o tento pozemok) výslovne uvádza, že slúžil ako požiarny chodník a protipovodňová ochrana. Žalovaný teda kupoval od obce pozemok, o ktorom vedel že slúži ako odtok zrážkovej vody, na čo bol v zmysle už vyššie uvedených zásad a povinností vlastníka povinný pri jeho využití a zastavaní pamätať a počínať si tak, aby tým nedošlo k zmene prirodzených odtokových pomerov, najmä nie tým spôsobom, že voda z ulice bude odrážaná na pozemok žalobcu, ako sa to stalo. Nemôže byť žiadnych pochybností, že postavením oplotenia na betónovom základe cez celú šírku uvedeného pozemku žalovaný zmenil prirodzené odtokové pomery v danom mieste.
35. Podľa znaleckého posudku č.51/2017 znalca G.. U. W.Ň., cit. “postavením nového oplotenia v priestore prirodzeného rigolu došlo k zabráneniu odtoku zrážkových vôd v pôvodnej trase. Stavebným zásahom došlo k odrazeniu dažďových vôd z celej ulice na súkromný pozemok parcelu registra I. O. Č..XXX. Povrchové vody zaplavujú nielen dvor, ale poškodzujú stavbu. Jedná sa o rodinný dom nachádzajúci sa na parcele registra I. O. Č..XXX...Oplotenie je postavené bez technických opatrení ako je vstupná šachta a potrubie popod oplotenie, ktoré by zabezpečovali odtok povrchových vôd v nezmenenej trase a nepoškodzovali okolité stavby“.
36. Ďalej z tohto znaleckého posudku vyplýva, že predmetné oplotenie, postavené v priestore verejného rigolu odráža všetky povrchové vody na súkromný pozemok - parcely žalobcu, pričom z nadmorských výšok terénu a betónového základu oplotenia je zrejmé, že oplotenie je vyššie ako rastlý terén a z tohto dôvodu sú povrchové vody odrazené na súkromný pozemok - parcely žalobcu a že pred odpredajom a zastavaním pozemku povrchové vody z ulice pretekali rigolom nachádzajúcim sa za oplotením z vlnitého plechu, keďže pôvodný rigol mal jeden metrový sklon, ktorý umožňoval plynulý odtok povrchových vôd z ulice pred rodinnými domami k ďalšej verejnej parcele v smere k vodnému toku.
37. Znalec v znaleckom posudku zároveň uviedol, že podlahová plocha prvého nadzemného podlažia rodinného domu žalobcu postaveného na parcele I. Č..XXX je nižšie oproti ploche pred novým oplotením, a z toho dôvodu je zaplavovaný povrchovými vodami z verejného priestranstva.
38. Žalovaný tvrdil, že má vybudovanú drenáž, ktorá prebieha po celej dĺžke jeho pozemku a ústí do pôvodnej najnižšej časti odvodňovacieho rigolu, že zrážky odtekajú prirodzeným spádom vyhotovenou drenážou a zrážková voda sa nikdy v priestore medzi oplotením a vchodom žalobcu nehromadila a ani neodtekala smerom k domu žalobcu, nakoľko pozemok žalobcu je vyššie ako jeho a je vyspádovaný smerom k jeho oploteniu.
39. Tieto tvrdenia však žalovaný nepreukázal. Nepreukázal, žeby mal vybudovanú funkčnú drenáž, či akýkoľvek iný systém, ktorý by účinne bránil odrážaniu a prenikaniu vody na pozemky žalobcu. Na pojednávaní dňa 20.09.2019 žalovaný vo vzťahu k znaleckému posudku uviedol, že ak by znalec žalobcu pozrel, musel by vidieť, že je tam pod jeho pozemkom 200 mm rúra, cez ktorú keď prší, voda prechádza z jednej strany na druhú a že vidno jej začiatok aj koniec. K tomu treba uviesť, že tvrdenie o takejto rúre nebolo dokazovaním preukázané, lebo nielen znalec v roku 2017 pri obhliadke na mieste samom a vyhotovovaní znaleckého posudku nevidel uvedenú rúru, ale ani pri obhliadke súdu na mieste samom v septembri 2020 žiadna rúra, ktorej začiatok aj koniec podľa žalovaného je vidieť zistená nebola. Túto nevidno ani na fotografiách a videozázname predložených žalobcom a dokonca ani na tých fotografiách a videozázname, ktoré v spore predložil sám žalovaný. Na žiadnej fotografii či videozázname, vrátane tých, ktoré predložil sám žalovaný k svojmu vyjadreniu k žalobe (čl. 49 až 52 spisu) nie je viditeľná žiadna rúra. Priestor betónového základu plota je tam zarastený, je tam pôda, bez viditeľnej rúry, či iných technických opatrení ako je vstupná šachta a podobne. Keďže takýto stav je zaznamenaný na všetkých fotografiách a videozáznamoch od roku 2017 až po obhliadku na mieste samom v roku 2020, je nevierohodné a nepreukázané tvrdenie žalovaného na obhliadke, že niekto mu rúru pred obhliadkou zabétonoval. Ani na jednej, ani na druhej strane plota žalovaného nebola zaznamenaná žiadna rúra, žiadne vstupné opatrenie, ani žiadna drenáž. Žalovanému termín obhliadky na mieste samom bol písomne oznámený 2 mesiace vopred, preto ak by tam mal vybudované nejaké technické opatrenie na odvádzanie vody, mal dostatok času pripraviť ho súdu k videniu. Ani po odkrytí vrchu a trávy žalovaným pri ohliadke na mieste samom nebolo vidno žiadnu rúru ani iné technické opatrenie.
40. Na predloženej foto a videodokumentácii, ani pri obhliadke a znaleckom posudku znalca, ale ani pri obhliadke súdu na mieste samom, hoci všetko bolo vykonané v rôznych časových a ročných obdobiach nebol zistený a viditeľný žiaden drenážny systém, preto súd považuje za nepreukázané a vyvrátené aj tvrdenie v potvrdení vystavenom Obcou X. D. dňa 05.06.2019 (čl. 81 spisu), že vlastník po odkúpení predmetnej parcely vybudoval odvodnenie drenážnym systémom. Nie je zrejmé z čoho obec vychádzala pri vydaní takého potvrdenia, keďže nie je to tam uvedené, nie je teda zrejmé, či vychádzala len z tvrdenia žalovaného alebo iného dôkazu či šetrenia a zisťovania, ak áno akého, keď ako už bolo uvedené, žiaden iný dôkaz vrátane priameho vzhliadnutia súdom existenciu účinného drenážneho či iného systému na odvedenie vody nepotvrdil.
41. Navyše k týmto tvrdeniam žalovaného treba uviesť, že ak by tam aj mal niekde pod zemou drenáž, či iné opatrenie, tak tieto zjavne nie sú účinné a nezabraňujú odrážaniu a prenikaniu vôd na pozemky žalobcu, preto by to nič nezmenilo na závere súdu o dôvodnosti žaloby v jej vyhovenej časti. Je zjavné, že zabrániť odrážaniu a prieniku vôd na pozemky žalobcu môže len také technické opatrenie, ktoré bude urobené správne, bude funkčné a udržiavané a tým reálne zabráni odvádzaniu vody na pozemky žalobcu. Niet pochýb, že v tu súdenom spore tomu tak nie je. Na žalobcom predloženom videozázname, ktorý bol prehratý na pojednávaní dňa 20.09.2019 ( číslo záznamu P. XXXX) je jasne vidno, ako počas dažďa voda pritekajúca z ulice k betónovému oploteniu žalovaného je týmto oplotením odrazená na pozemok žalobcu, na ktorý preniká a vteká v priestore bráničky v značnom množstve, zaplavuje pozemok žalobcu a ďalej v smere výškového sklonu pozemku tečie smerom k domu žalobcu. Rovnako je to vidno na videozázname žalobcu č. G. XXXX a na ním predložených fotografiách. Uvedené jednoznačne vyvracia jednak tvrdenie žalovaného, že žiadna voda k žalobcovi neodteká a nezhromažďuje sa tam, ako aj tvrdenie žalovaného, že má účinný drenážny systém, ktorý všetku vodu odvádza popod jeho pozemok.
42. Vo vzťahu k fotografii a videozáznamu, ktoré na pojednávaní predložil žalovaným navrhnutý svedok H. E. súd uvádza, že na týchto zaznamenaný je len dvor a pozemok žalovaného, nie žalobcu. Preto ak svedok tvrdil, že má byť z nich zrejmé, že počas silného dažďa voda netečie k susedovi, tak toto ani predložená fotka a ani predložený videozáznam nijako nedokazujú, keďže pozemok žalobcu a správanie sa vody vo vzťahu k nemu na nich ani nevidno. Rovnako tvrdenie svedka, že voda k susedovi nezamáka bolo jednoznačne vyvrátené žalobcom predloženými fotografiami a videozáznamami jasne zachytávajúcimi jej prenikanie na pozemky žalobcu a ich zamákanie a tiež závermi znaleckého posudku, ktorého závermi je zároveň preukázané vážne ohrozenie žalobcu a jeho majetku (§ 417 ods.2 OZ). Aj pri obhliadke na mieste samom bola zrejmá značná vlhkosť v priestore bráničky aj na pozemku žalobcu, hoci nebolo po daždi a pred obhliadkou dlhšie nepršalo. Pokiaľ ide o poukazy žalovaného a svedka H. E., že voda ide k nim, toto rovnako nie je nijako smerodatné vo vzťahu k nutnosti ochrany žalobcu, ku ktorému voda bezpochyby je takisto odrážaná. U žalovaného je predsa logické a očakávateľné, že mu steká voda na pozemok, ak od obce odkúpil parcelu, ktorá odnepamäti, o čom dobre vedel slúžila práve ako rigol, ako odvod zrážkovej vody a protipovodňová ochrana. Tým nemôže byť nijako prekvapený. Je však z pohľadu práva, z pohľadu otázky výkonu vlastníckeho práva žalovaného k majetku a vo vzťahu k nerušenému výkonu vlastníckeho práva žalobcu absolútne neprípustný taký postup aký zvolil žalovaný, kedy ten, aby chránil svoj majetok postupoval tak, že zmenil prirodzené odtokové pomery dažďovej vody tým spôsobom, že táto sa odráža od jeho plota a vteká na pozemok žalobcu, ktorý je týmto spôsobom znehodnocovaný a je vážne ohrozený majetok a bývanie žalobcu.
43. Len pre úplnosť, vzhľadom na obranu žalovaného, že na všetko má povolenie a je to v súlade s úradmi súd uvádza, že samotná otázka, či existuje alebo neexistuje stavebné povolenie, resp. ohlásenie stavby plota nie je pre rozhodnutie vzhľadom na predmet konania smerodatná. Pre občianskoprávnu ochranu vlastníckeho práva žalobcu a odvrátenie hrozby vážnej škody nie je podstatné, či daná stavba je alebo nie je ohlásená, či spĺňa alebo nespĺňa stanovené podmienky výstavby resp. či ju žalovaný sčasti postavil na pozemku obce. Také posúdenie patrí do právomoci a riešenia stavebného úradu, rovnako ako žalobcom nastolená otázka, či začal žalovaný plot stavať skôr ako mal na to potrebné povolenie, resp. ohlásenie, a ak žalobca má za to, že žalovaný nedodržal technické, či iné stanovené podmienky výstavby oplotenia v zmysle administratívnych predpisov, resp. že ho postavil sčasti na pozemku obce, nič mu nebráni domáhať sa ochrany či odstránenia oplotenia na stavebnom úrade, obci či inom úrade. Rovnako aktívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu k neoprávnenej stavbe (na cudzom pozemku), teda na požadovanie jej odstránenia z tohto dôvodu má len vlastník, tu obec a nie žalobca. Úlohou súdu a v jeho
právomoci bolo vzhľadom na ust. § 126 ods.1 a § 417 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 Civilného sporového poriadku posúdiť v tomto súkromnoprávnom spore len to, či danou stavbou a úpravami došlo k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, či súčasne ide o vážne ohrozenie a zároveň, či žalobcom žiadané odstránenie plota je na to vhodným a primeraným opatrením.
44. Nedá sa ale v súvislosti s obranou žalovaného nespomenúť, že sám žalovaný k tejto svojej obrane pripojil vo vzťahu k už uskutočnenej výstavbe sporného plotu oznámenie k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 6.10.2017 (čl. 42 spisu), kde sa ale uvádza, že stavba oplotenie pozemku bola ohlásená na pozemku parcelné číslo O. I. XXX a nie XXXX/X. Obrana žalovaného, že všetko je v súlade s povoleniami, úradmi a predpismi v okolnostiach súdenej veci nie je relevantná a nič nemení na tom, že žaloba je v časti dôvodná. Ani poukaz žalovaného na to, že žalobca si má tiež urobiť poriadny plot nie je na mieste a ani táto jeho obrana nemôže obstáť. V nadväznosti na otázku neoprávnenosti zásahu sa už aj Najvyšší súd SR vyjadril aj k prípadnému spolupodieľaniu sa subjektu, ktorý sa domáha ochrany, na vzniku závadného stavu a konštatoval (viď jeho rozsudok 1Cdo/68/2008), že „nie je podstatné (podmienkou poskytnutia tejto súdnej ochrany), či a do akej miery je zisteným neoprávneným zásahom vytváraný závadný stav na nehnuteľnosti žalobcu (zamokrenie rodinného domu), resp. či tento stav je vyvolaný (aj) konaním alebo nekonaním žalobcu ako vlastníka dotknutej nehnuteľnosti (napr. nezaizolovaním stavby)“.
45. Súd preto žalobe pokiaľ ide o prvý žalobcom navrhovaný výrok vyhovel so spresnením, že žalovaný je povinný zdržať sa odvádzania dažďovej vody na nehnuteľnosti žalobcu parc. reg. I. O. Č..XXX a č. XXX, zapísané na D. Č..XXXX, katastrálne územie X. D., obec X. D., okres O.Ž. tak, že vykoná opatrenia na zamedzenie prieniku dažďovej vody na nehnuteľnosti žalobcu parc. reg. I. O. Č..XXX a č. XXX, zapísané na D. Č..XXXX, katastrálne územie X. D., obec X. D., okres O..
46. Zapieracou žalobou sa vlastník môže domáhať predovšetkým zdržania sa konania, ktorým sa neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva, rovnako sa môže domáhať aj odstránenia závadného stavu, ktorý bol takýmto neoprávneným zásahom spôsobený. Súd pri formulácii výroku rozsudku s jeho spresnením potrebným na vykonateľnosť rozhodnutia a odstránenie závadného stavu vychádzal z obsahu žaloby a v nej vyjadrenej vôle žalobcu, ako aj účelu a efektívnosti ním žalobou sledovanej ochrany, pričom mal na pamäti princíp osobitne platný a zdôrazňovaný v sporoch na ochranu vlastníctva, a síce že súdy by mali v týchto sporoch vo zvýšenej miere venovať pozornosť požiadavke vyplývajúcej z § 124 ods.1 Civilného sporového poriadku a posudzovať každé podanie podľa jeho obsahu. Aj Ústavný súd SR v mnohých svojich rozhodnutiach odmietol prepiaty formalizmus a úradnícky spôsob výkonu súdnictva, odmietol prístup, kedy by sa súd odmietol zaoberať materiálnym predmetom sporu v celej jeho šírke a zdôraznil materiálnu ochranu práva v materiálnom právnom štáte pričom súčasne akcentoval, že pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov je potrebné vychádzať zo zmyslu a účelu príslušnej právnej úpravy a dbať o to, aby prijaté riešenie bolo akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti. Aj právna teória v súvislosti so špecifickými vlastníckymi žalobami a s negatórnou žalobou ( viď JUDr. Jaroslav Krajčo, Občiansky zákonník pre prax, komentár s judikatúrou, vydavateľstvo EUROUNION, Bratislava 2015, komentár k § 126, strana 947) výslovne pripomína a uvádza, že cit. „V súvislosti s aplikáciou Občianskeho súdneho poriadku (v súčasnosti Civilný sporový poriadok) vo vzťahu k záväznosti súdu navrhovaným petitom, je treba v sporoch na ochranu vlastníctva osobitne zdôrazniť, že súdy by mali vo zvýšenej miere venovať pozornosť požiadavke vyplývajúcej z ustanovenia § 41 ods. 2 OSP (teraz § 124 ods.1 CSP) a posudzovať každé podanie podľa jeho obsahu. Táto požiadavka je opodstatnená najmä z dôvodu, že žalobca pri formulácii žalobného petitu nie vždy tento formuluje tak, aby ním žiadaný petit vyjadroval jeho skutočnú vôľu. Preto nie je prekročením návrhu (petitu) taký výrok rozhodnutia súdu, ktorý formulačne síce inak, avšak vyjadruje vôľu navrhovateľa“.
47. Vzhľadom na obsah žaloby a vôľu žalobcu z nej vyplývajúcu preto súd spresnil prvý výrok rozsudku tam uvedeným spôsobom, k čomu podporne poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.20Co/204/2013 zo dňa 25.11.2014 kde ten v súvislosti s obdobným spresnením výroku rozsudku vyjadril súčasne názor, že uložené opatrenia majú byť všeobecné a má byť až vecou vykonávacieho konania na nepeňažné plnenie spôsobom na uskutočnenie prác a výkonov a žalovaného, aby zvolil ten najefektívnejší a najhospodárnejší prostriedok zamedzenia podmáčania rodinného domu žalobcu. Súd navyše v súvislosti s povinnosťou žalovaného vykonať opatrenia na zamedzenie prieniku dažďovej vody na nehnuteľnosti žalobcu opätovne pripomína, že v tu súdenej veci išlo o kombináciu návrhov podľa § 126 ods.1 a § 417 ods. 2 OZ, pričom súdnu ochranu žalobcovi, ako už bolo uvedené, bolo dôvodné
poskytnúť v zmysle oboch predmetných zákonných ustanovení, i keď vo vzťahu k § 417 ods.2 OZ nie žalobcom navrhovaným, ale iným spôsobom.
48. Opatrenie, ktoré súd môže uložiť podľa § 417 ods.2 OZ má byť vhodné (spôsobilé dosiahnuť zamýšľaný účel) a primerané (opatrenie má zaťažovať povinného iba v primeranej miere) a ak je možné uložiť opatrenie rôznej intenzity, má sa zvoliť to najmenej zaťažujúce. Nebola tak dôvodná žaloba čo do druhého žalobcom navrhovaného výroku rozsudku (o povinnosti odstrániť oplotenie). Žalobca totiž v súvislosti s touto povinnosťou a navrhovaným opatrením (§ 417 ods.2 OZ) nepreukázal zákonnú požiadavku vhodnosti a primeranosti opatrenia. Aj ním navrhnutý znalec G.. W. pri obhliadke na mieste samom uviedol, že existuje jednoduché, nenáročné riešenie danej situácie, kedy by žalovaný urobil jednoduchú betónovú šachtičku, čo by sa dalo urobiť za 3- 4 dni s tým, že nie je to žiaden problém, odkopať, urobiť jimku, betónovú šachtu, čím aj sám žalovaný by si zlepšil kvalitu života na pozemku. Preto nemôže byť odstránenie oplotenia v danej situácii vhodným a primeraným opatrením v zmysle § 417 ods.2 OZ. Koniec koncov, aj právny zástupca žalobcu v záverečnom návrhu poukazoval okrem iného práve na konštatovanie znalca, že túto situáciu je možné jednoducho vyriešiť vybudovaním drenáže, žľabu a prietokom popri alebo popod vybudované oplotenie, čím rovnako je vyvrátené to, aby požadované odstránenie oplotenia spĺňalo zákonnú požiadavku vhodnosti a primeranosti opatrenia.
49. Preto súd žalobe v rozsahu uvedenom vo výroku I tohto rozsudku vyhovel a vo zvyšku ju ako nedôvodnú zamietol. Žalobcom tvrdené a preukázané skutočnosti odôvodňovali vyhovenie žalobe len čo do výroku I., čím podľa názoru súdu bude dosiahnutá a dostatočne zabezpečená ochrana práv žalobcu vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdil a ktoré jedine v konaní preukázal.
50. Ak žalovaný tvrdil, že opatrenia mala by tu urobiť obec a že starosta obce po súdom vykonanej obhliadke na mieste samom vykonanie daných opatrení v dohľadnom čase aj prisľúbil, k tomu treba uviesť, že ak budú urobené opatrenia, ktoré zabránia odvádzaniu vôd na pozemky žalobcu a odstránia jeho vážne ohrozenie, hoci aj zo strany obce, voči tomu nemožno mať výhrady, avšak nič to nemení na aktuálnej dôvodnosti žaloby. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods.1 CSP) a bol to nepochybne žalovaný, nie obec, kto postavil predmetné oplotenie a spôsobil tu daný stav. Ak sa žalovaný dobrovoľne rozhodol odkúpiť od obce predmetný pozemok slúžiaci ako odvod dažďovej vody, hoci vedel aké problémy s vodou tam sú a napriek tomu cez celú šírku kúpeného pozemku postavil oplotenie s betónovým základom bez urobenia dostatočných opatrení na to, aby nezmenil prirodzené odtokové pomery vody a neodrazil ju na pozemky žalobcu, nemôže sa zbaviť svojej zodpovednosti za zásah do práv žalobcu poukazom na dlhodobú pasivitu obce. Bolo na žalovanom či a ako naloží s predmetným pozemkom, až postavením plota došlo vo vzťahu k žalobcovi k zásahu do pokojného stavu a k jeho ohrozeniu, preto je to žalovaný, komu bolo dôvodné uložiť opatrenia na odstránenie daného stavu a jeho dôsledkov. Navyše žiadna zo strán nenavrhla vo vzťahu k obci žiadne úkony, napr. žiadosť o informácie podľa § 190 CSP a keďže v sporovom kontradiktórnom konaní súd v zmysle § 185 CSP nemôže sám, bez návrhu aplikovať ustanovenia slúžiace práve strane sporu na prekonanie jej informačného deficitu, nebol dôvod niečo žiadať od obce a preto po vyjadrení strán, že nemajú žiadne ďalšie vyjadrenia ani dôkazné návrhy súd musel vo veci rozhodnúť a rozhodol.
51. V danom prípade jednalo sa o žalobu na plnenie, pričom vzhľadom na výrok rozsudku a v ňom uložené povinnosti súd v súlade s § 232 ods.3 veta druhá CSP určil na plnenie lehotu 30 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorú považuje za primeranú a postačujúcu tak vzhľadom na zrejmú naliehavosť potrebného riešenia situácie vo vzťahu k žalobcovi, ako aj k reálnej vykonateľnosti, teda možnosti v určenej lehote vykonanie potrebných opatrení stihnúť.
52. Nakoľko po začatí sporu na návrh žalobcu bolo uznesením tunajšieho súdu č. k. 10C/11/2018-124 zo dňa 15.05.2020 nariadené neodkladné opatrenie a súd týmto rozsudkom žalobu zamietol iba v časti, vyslovil súčasne, že toto neodkladné opatrenie ponecháva až do právoplatného skončenia sporu v platnosti zohľadniac stav konania vo veci samej (§ 335 ods.3 CSP). Súd vzal zreteľ na výsledok sporu, keď vzhľadom na čiastočne vyhovujúci výrok, jeho obsah a obsah neodkladného opatrenia bolo za účelom zabezpečenia súdnej ochrany poskytnutej žalobcovi neodkladným opatrením, ktoré je naďalej dôvodné a opodstatnené toto ponechané v platnosti do právoplatného skončenia tohto konania.
53. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, vo vzťahu k pôvodne uplatneným nárokom výsledok konania je taký, že v časti (prvý požadovaný výrok) žalobe bolo vyhovené, v časti (druhý požadovaný výrok) bola žaloba zamietnutá, preto pomer úspechu a neúspechu strán je pol na pol a preto v zmysle § 255 ods.2 CSP súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.