Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5To-96-2020.pdf
PDF · 70.67 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/96/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného P. M., pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 8.9.2020, sp. zn. 9T/19/2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 2.9.2021 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného P. M., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava napadnutým rozsudkom zo dňa 8.9.2020, sp. zn. 9T/19/2019 rozhodol tak, že obžalovaného P. M. uznal za vinného zo spáchania prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona. Za to ho odsúdil takto k podmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov so skúšobnou dobou dva roky a zároveň mu podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie a to čo do výroku o ochrannom liečení. Obžalovaný svoje odvolanie bližšie neodôvodnil. Odvolací súd rozhodoval o odvolaní obžalovaného na verejnom zasadnutí, na ktorom obžalovaný zotrval na svojom odvolaní. Uviedol, že síce neposlal súdu žiadne potvrdenie od lekára, že neužíva drogy, ale na odvolaní trvá, drogy neužíva, myslí si, že nie je potrebné, aby sa šiel liečiť. Navrhuje, aby mu bolo uložené len ambulantné liečenie. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (ďalej aj len ako „krajský súd“) podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o ochrannom liečení, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom. Napadnutým rozsudkom bolo obžalovanému uložené okrem podmienečného trestu odňatia slobody aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou v zmysle § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona. Podľa záverov znalkyne MUDr. Daniely Martišovej obžalovaný je dlhodobo závislý na drogách, jedná sa u neho o ťažkú a komplexnú závislosť, t. j. fyzickú aj psychickú. Navrhla uložiť obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. K ambulantnej liečbe u MUDr. S. sa vyjadrila v tom zmysle, že MUDr. S. sa nešpecializuje na liečbu drogových závislostí, nakoľko nemá možnosť priameho výkonu toxikologických vyšetrení. Okresný súd oprel svoje závery ohľadom ukladania ochranného opatrenia najmä o závery znalkyne. Odvolacia námietka obžalovaného, že liečbu nepotrebuje, drogy neberie a stačí mu liečenie ambulantnou formou, bola prednesená už ako súčasť jeho obrany pred okresným súdom. Ten sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal aj s tým, prečo považuje uloženie ochranného liečenia ústavnou formou u obžalovaného za nevyhnutné. Okresný súd zohľadnil, že obžalovaný priznal, že drogu naposledy užil v mesiaci jún 2020, t. j. viac ako 2 a pol roka po skutku, že sa doposiaľ nikde neliečil, hoci svojej závislosti si musel byť vedomý a o záveroch znalkyne MUDr. Daniely Martišovej sa dozvedel najneskôr pri záverečnom preštudovaní vyšetrovacieho spisu. Okresný súd uvádzal, že do termínu hlavného pojednávania obžalovaný hodnoverne nepreukázal, že by sa dobrovoľne liečil, rovnako nepreukázal ani efektivitu tejto liečby. Krajský súd k tomu dodáva, že obžalovaný ani v odvolacom konaní nepredložil žiadne potvrdenie o liečbe, ktorú by dobrovoľne podstupoval, dokonca nie je zrejmé, či sa vôbec niekde dobrovoľne lieči. Tvrdí, že drogy neužíva a preto si myslí, že liečenie nie je potrebné. V trestnom konaní na spoľahlivé splnenie účelu trestného konania, ktoré má prispieť tak k náprave obžalovaného, ako aj k účinnej ochrane spoločnosti, treba, ak to v prejednávanom prípade prichádza do úvahy, na základe poznatkov o povahe žalovanej činnosti a o súčasnom stave obžalovaného zadovážiť aj podklady na rozhodnutie, či tu nie je potrebné uložiť ochranné liečenie. Také rozhodnutie môže súd vydať až na základe zhodnotenia všetkých dôkazov prichádzajúcich do úvahy, najmä po zhodnotení znaleckého dôkazu. Ochranné liečenie možno uložiť len vtedy, keď sa zároveň zistilo, že ide o páchateľa, ktorý sa oddáva nadmernému požívaniu omamných prostriedkov, t.j. že ide o páchateľa, u ktorého má požívanie omamných prostriedkov povahu choroby. Každopádne však rozhodnutie súdu - a to aj o forme výkonu ochranného liečenia ústavného alebo ambulantného má byť založené na návrhu znalcov psychiatrov, odôvodnenom kritériami odbornej (medicínskej) povahy, z ktorých vychádzali. U obžalovaného znalkyňa zistila, že pod vplyvom drogy - amphetaminov - nastal u neho aj paralelný rozvoj závislosti od hazardných hier, pričom v súčasnosti už preferuje užívanie amphetaminov vnútrožilovou aplikáciou. S tým korešponduje aj jej záver o ťažkej a plne rozvinutej, mnohoročnej závislosti, pričom konštatovala, že po obvinení z inkriminovaného trestného činu mal možnosť dobrovoľnej ambulantnej aj ústavnej liečby závislosti, ale žiadnej z nich sa nepodrobil. Obžalovaný nepreukázal ani odvolaciemu súdu žiadne hodnoverné skutočnosti, pre ktoré by mal súd prehodnotiť závery o potrebe uloženia ochranného liečenia ústavnou formou.
Keďže odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie obžalovaného v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 ods. 6 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.