Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Csp-46-2019.pdf
PDF · 153.6 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/46/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Jozefom Jaselským, v spore žalobcu: Q. G., K.. XX.XX.XXXX, O. X. XXXX/X, XXX XX V., právne zastúpeného: JUDr. Monika Marjanovič, advokátka so sídlom Urbánkova 1562/6, 040 01 Košice, proti žalovanému: VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., Vajnorská 98, 831 04 Bratislava, IČO: 31 341 438, právne zastúpený JUDr. Elena Štefančíková, advokátka so sídlom Veternicová 1, 841 05 Bratislava, o určenie neplatnosti právnych úkonov a vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Žalobu o určenie že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.843385 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 22.7.2014 a Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 862911 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.1.2015 sú neplatné, z a m i e t a.
II. Súd u r č u j e, že spotrebiteľské úvery poskytnuté na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 843385 uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.7.2014 a Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 862911 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.1.2015 je bezúročný a bez poplatkov.
III. Konanie v časti zaplatenia bezdôvodného obohatenia vo výške 430,98 €, z a s t a v u j e.
IV. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi sumu 2.712,82 € titulom bezdôvodného obohatenia v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Žalovaný je p o v i n n ý uskutočniť prevod osobného motorového vozidla zn. Nová ŠKODA Octavia Combi ELEGANCE, VIN: I., rok výroby 2014, farba čierna metalíza, na žalobcu v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku .
VI. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 50 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 20.02.2019 v spojení s podaním doručeným súdu dňa 04.03.2021 domáhal určenia, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 843385 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.07.2014 a Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 862911 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.01.2015 sú neplatné, alternatívne, že spotrebiteľské úvery poskytnuté na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 843385 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.07.2014 a Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 862911 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.01.2015 sú bezúročné a bez poplatkov. Zároveň sa domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 3.143,80 €, ako aj určenia povinnosti pre žalovaného uskutočniť bezodplatný prevod osobného motorového vozidla na žalobcu.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca dňa 22.07.2014 uzavrel so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 843385 /ďalej aj „zmluva“/. Predmetom tejto zmluvy je „dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby kúpnej ceny predmetu financovania formou splátok“. Zo zmluvy nie je vôbec zrejmé, o aký právny úkon tu vlastne ide, aká je jeho kauza. Nie je možné jednoznačne určiť, či ide o kúpnu zmluvu, alebo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Nie je možné z nej určito a zrozumiteľne vyvodiť právne postavenie zmluvných strán. Obsah zmluvy nekorešponduje so skutočnou vôľou zmluvných strán. Zámerom žalobcu bolo kúpiť si auto na splátky. Čo bolo skutočným zámerom žalovaného však určiť nevie. V zmluve sa ďalej uvádza predmet financovania /kúpy/: ŠKODA Nová ŠKODA Octavia Combi ELEGANCE, VIN: I., rok výroby: 2014, farba: ČIERNA METALÍZA. V zmluve sa uvádza kúpna cena predmetu financovania 23.562,- €, vopred hradená časť kúpnej bola 5.277,89 €, výška spotrebiteľského úveru je uvedená v sume 18.849,60 €. Z faktúry č. 34111 z 22.07.2014 je zrejmé, že žalobca uhradil v deň podpisu zmluvy v hotovosti sumu 5.277,89 €. Súčasťou tejto zmluvy je formulár o zmluvných podmienkach, z ktorého vyplýva, že žalobca má uhradiť žalovanému šesť splátok, avšak v skutočnosti má uhradiť len jednu, a to poslednú splátku kúpnej ceny vo výške 18.849,60 €. Splátok teda nie je šesť, ale je tu len jedna splátka. Čiže celý „úver“ má byť fakticky splatený len jednou, poslednou splátkou. Následne žalobca dňa 11.06.2015 uzavrel so žalovaným aj Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 862911 (Dodatok k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 843385 zo dňa 22.07.2014). Tým malo medzi zmluvnými stranami dôjsť k dohode o zmene doby splácania na 72 mesiacov a výške splátok. Súčasťou tejto zmluvy je opäť aj splátkový kalendár. Vyplýva z neho, že žalobca by mal titulom splátok spotrebiteľského úveru zaplatiť celkom 23.795,28 €. Dodatok zmluvy a jeho splátkový kalendár z 22.01.2015 vôbec nereflektujú, že žalobca dňa 22.07.2014 uhradil aj sumu 5.277,89 €. Žalobca doposiaľ uhradil žalovanému na kúpnu cenu predmetného vozidla sumu 26.705,80 EUR. Z toho vyplýva, že žalobca splatil už aj „úver", nielen kúpnu cenu vozidla. Napriek tomu od neho žalovaný stále požaduje úhradu ďalších splátok až do 22.12.2020.
3. Žalovaný uviedol, že zo zmluvy a jej dodatku nie je zrejmé, o akú zmluvu vlastne ide, t. j. či ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere alebo o kúpnu zmluvu. Z predmetných zmlúv nie je možné zreteľne určiť, aká bola skutočná vôľa zmluvných strán. Podľa jeho názoru pri obidvoch týchto právnych úkonoch absentujú ich základné náležitosti, ako je vážnosť vôle, určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu. Javí sa, že v danom prípade účastníci zmluvy len predstierali uzatvorenie zmluvy o spotrebnom úvere s účelom financovania kúpy motorového vozidla, pretože v skutočnosti si chcel žalovaný týmto spôsobom zabezpečiť pohľadávku vo vzťahu k žalobcovi. Ak by sa súd s argumentáciou žalobcu o absolútnej neplatnosti zmlúv nestotožnil, a bude mať za to, že ide o platný spotrebiteľský úver, žalobca poukázal na to, že úver je nutné ex lége považovať za bezúročný a bez poplatkov, keďže neobsahuje náležitosti podľa zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch. V predmetných zmluvách absentuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm.: c/ adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f/ termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k/ výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalobca uhradil žalovanému spracovateľský poplatok vo výške 565,49 €. V skutočnosti tak žalovaný neposkytol úver v takej výške, ako sa so žalobcom dohodli. Žalovaný poskytol úver nižší o sumu rovnajúcu sa poplatku hradenému v deň poskytnutia úveru (18.849,60 - 565,49 = 17.388,61 €). Poplatok zinkasovaný od spotrebiteľov v deň poskytnutia pôžičky je nezákonný. Uvedené opakovane judikovali súdy, ktoré konštatovali, že poplatok by mal vždy korešpondovať určitému predmetu plnenia. „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene.“. Poplatok pokrýva výlučne aktivity žalobcu a nesleduje záujem žalovaných. Poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť je v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru. Skryté poplatky znamenajú spoplatnenie úveru navyše, nad rámec uvedenej úrokovej sadzby. Zmysel ochrany spotrebiteľa tkvie v tom, že je jasná výška odplaty za poskytnutý úver. Preto sú skryté poplatky neprijateľné (§ 53 ods. 4 písm. t/, v/ Občianskeho zákonníka). Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ani informáciou o pravidelnej mesačnej splátke. Žalobca ako spotrebiteľ nie je povinný plniť to, čo nie je v zmluve písomne uvedené. Údaj o RPMN uvedený v obidvoch zmluvách vzhľadom na skutočne poskytnutú výšku úveru (t. j. bez spracovateľského poplatku), nie je správny. Žalobca doposiaľ žalovanému uhradil 26.705,80 €. Kúpna cena predmetu financovania bola určená na 23.562,- €. Každé ďalšie plnenie, ktoré žalovaný od žalobcu prijal predstavuje obohatenie bez právneho dôvodu. Žalovaný prijal bez právneho dôvodu sumu 3.143,80 €. Žalobca tiež namietal tzv. „Výhradu vlastníckeho práva“, ktorú si žalovaný v zmluve vymienil. Zo zmluvy o úvere, časť „Dohodnuté zmluvné vzťahy“ vyplýva, že „vlastnícke právo k predmetu financovania prejde na kupujúceho až po úplnom zaplatení kúpnej ceny, resp. všetkých jej splátok aj príslušenstva.“ Žalovaný túto podmienku neupravil písomne v kúpnej zmluve
tak, ako to vyplýva z ust. § 601 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“). Z ust. § 601 OZ vyplýva možnosť dohody zmluvných strán o tzv. výhrade vlastníctva, spočívajúcej v dohode o nadobudnutí vlastníckeho práva k hnuteľnej veci neskôr, až zaplatením kúpnej ceny. Platným dojednaním výhrady vlastníctva v kúpnej zmluve dôjde k prevodu vlastníckeho práva k hnuteľnej veci neskôr, než prevzatím veci. Dojednať výhradu vlastníctva je možné buď v samotnej kúpnej zmluve alebo v dodatku ku kúpnej zmluve. Žalobca namietal, že listiny, ktoré so žalovaným uzavrel sú práve pre neurčitosť a zmätočnosť absolútne neplatné. Vôbec z nich nevyplýva, že by sa malo jednať o kúpnu zmluvu. V čase pred odovzdaním a prevzatím hnuteľnej veci - motorového vozidla mala byť výhrada vlastníctva uzavretá písomne v kúpnej zmluve. Aj z tohto dôvodu nie je platne dohodnutá výhrada vlastníctva, keďže k prevodu vlastníckeho práva už došlo prevzatím veci.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení považoval tvrdenia uvádzané žalobcom v žalobe za účelové a nepravdivé, pričom je presvedčený, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, a preto navrhol žalobu zamietnuť.
5. Žalovaný uviedol, že strany sporu uzavreli dňa 22.07.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 843385 (ďalej len „Pôvodná zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi finančný úver vo výške 18.849,60 € účelovo určený na financovanie časti kúpnej ceny motorového vozidla, ktoré žalobca osobne prevzal v rovnaký deň (27.06.2014) tak, ako preukazuje Protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla (ďalej len „Preberací protokol“). Povinnosťou žalobcu v postavení dlžníka bolo poskytnutý finančný úver vrátiť žalovanému dohodnutým spôsobom, a to v pravidelných mesačných splátkach v období 6 mesiacov. Neoddeliteľnou súčasťou Pôvodnej zmluvy bol aj splátkový kalendár (ďalej len „Splátkový kalendár 1“), v ktorom sa žalobca oboznámil s celkovou výškou jednotlivých šiestich splátok a ich splatnosťou. V prípade splátok s poradovým číslom 1. až 5. (označených v splátkovom kalendári ako „Poistenie“, t. j. splátka za poistné) bol žalobca povinný uhrádzať len poistenie motorového vozidla vo výške 100,60 € mesačne v súlade s čl. V. ods. 9 Všeobecných zmluvných podmienok Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „VZP“), t. j. nie samotný poskytnutý úver (ide o jeden zo spôsobov financovania motorových vozidiel, ktoré žalobca ponúka svojim klientom) a v prípade splátky s poradovým číslom 6. bol žalobca povinný uhradiť sumu vo výške 18.950,20 €, ktorú tvorila poskytnutá istina úveru vo výške 18.849,60 € a poistenie motorového vozidla vo výške 100,60 €. Žalovaný vystavil z dôvodu podrobného oboznámenia sa žalobcu s podmienkami poskytovaného úveru Formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „Formulár k Pôvodnej zmluve“), v ktorom sú uvedené všetky obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako má tieto na mysli ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), a ku ktorému žalobca na znak súhlasu s jeho obsahom pripojil svoj podpis. Následne sa strany sporu dňa 22.01.2015 dohodli na zmene doby a výšky splatnosti pohľadávky z Pôvodnej zmluvy, ktorú tvorila časť 6. splátky vo výške poskytnutého úveru, t. j. vo výške 18.849,60 € a uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 862911 (Dodatok k Pôvodnej zmluve) (ďalej len „Pokračujúca zmluva“). Dobu splácania, výšku jednotlivých mesačných splátok a ich splatnosť si strany dohodli v splátkovom kalendári ako nedeliteľnej súčasti Pokračujúcej zmluvy (ďalej len „Splátkový kalendár 2“), z ktorého vyplýva, že záväzok žalobcu z Pokračujúcej zmluvy je splatný v 72. pravidelných mesačných splátkach (pričom každú jednotlivú mesačnú splátku tvorila splátka poskytnutého úveru vo výške 330,49 € a splátka poistenia motorového vozidla vo výške 101,10 €, resp. od splátky č. 56 vo výške 79,72 €) zo splatnosťou stanovenou na 22. deň v mesiaci, pričom posledná 72. splátka je splatná až 22.12.2020, čo bezpochyby predstavuje termín konečnej splatnosti poskytnutého úveru. Žalovaný opätovne vystavil z dôvodu podrobného oboznámenia sa žalobcu s aktuálnymi podmienkami poskytovaného úveru Formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „Formulár k Pokračujúcej zmluve“), ku ktorému žalobca opätovne na znak súhlasu s jeho obsahom pripojil svoj podpis. V súlade s článkom V, ods. 1 a 2. VZP bol žalobca povinný uzavrieť k motorovému vozidlu povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla i havarijné poistenie vozidla. Podľa ods. 9 toho istého článku VZP v prípade, ak potrebné poistenie sprostredkuje dcérska spoločnosť žalovaného a žalobca prejaví súčasne záujem o hradenie poistného spolu so splátkami poskytnutého úveru, poveruje súčasne žalobca v postavení príkazcu veriteľa (žalovaného) v postavení príkazníka uhrádzaním splátok poistného, pričom sa príkazca zaväzuje poskytnúť príkazníkovi prostriedky na realizovanie daného úkonu. Vôľa žalobcu uzavrieť poistnú zmluvu bola vyjadrená jasne, určito a zrozumiteľne, a to v listine označenej ako „Informačný leták (záznam) finančného agenta“ zo dňa 22.07.2014, ktorú pripojil k žalobe žalobca, a to nasledovne“ „Týmto vyhlasujem a svojím podpisom potvrdzuje, že som bol na základe
svojho slobodného a uváženého výberu druhu a typu poistenia z mojej strany dôkladne oboznámený s poistným produktom HP - havarijné poistenie, PZP - povinné zmluvné poistenie a GAP - poistenie finančnej straty i právnymi následkami uzavretej zmluvy....“ K predmetnému vyhláseniu pripojil žalobca na znak súhlasu svoj vlastnoručný podpis. Na základe uvedeného je tak poistenie motorového vozidla súčasťou uzavretých zmlúv. Vôľa Žalobcu uhrádzať poistné k motorovému vozidlu spolu so splátkami poskytnutého finančného úveru vyjadril žalobca aj podpisom Splátkového kalendára 1 a Splátkového kalendára 2, v ktorých je táto skutočnosť zreteľne vyjadrená.
6. K tvrdeniam Žalobcu o absolútnej neplatnosti uzavretých zmlúv z dôvodu, že nie je jasné, čo je ich predmetom, ich obsah je neurčitý, nejasný, zmätočný, uviedol, že uzavreté zmluvy obsahujú v sebe nielen náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale aj podstatné náležitosti iného právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy, čo je platnou legislatívou dovolené a z čoho je zrejmé, že nemožno takú zmluvu označiť za nezrozumiteľnú či chaotickú. Na základe uzavretých zmlúv sa veriteľ a tiež predávajúci zaväzuje poskytnúť svojmu klientovi/kupujúcemu finančné prostriedky formou, ktorú platná legislatíva predpokladá a umožňuje, t. j. formou odloženej platby kúpnej ceny za predmet financovania (motorové vozidlo) a tiež previesť vlastnícke právo k danému vozidlu po splnení dohodnutých podmienok, pričom obe zmluvy vyjadrujú pohnútku a vôľu oboch zmluvných strán (žalobca mal záujem kúpiť auto na splátky, na základe čoho žalovaný poskytol žalobcovi potrebné peňažné prostriedky prostredníctvom úveru). Nie je pritom podstatným, aký názov má daný dokument/listina, keďže každý právny úkon sa posudzuje podľa jeho obsahu, nie podľa jeho označenia. Z obsahu uzavretých zmlúv jednoznačne vyplýva, že Pôvodná zmluva i Pokračujúca zmluva majú v sebe inkorporované podstatné náležitosti oboch zmluvných typov a tak v súlade s platnou legislatívou prijatím zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola žalobcom prijatá aj kúpna zmluva s dohodnutou výhradou vlastníctva. Na základe uvedeného je tak žalovaný toho názoru, že obe zmluvy sú uzavreté platne, pričom ich obsah, ako aj právne postavenie strán, sú vyjadrené dostatočne jasne a zrozumiteľne, na základe čoho nie je možné konštatovať ich absolútnu neplatnosť. V neposlednom rade žalovaný dal do pozornosti, že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR i právnej praxe, žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo aj požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právo. Vyhovujúci výrok o neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy by právne postavenie žalobcu nezlepšil. Vyhovujúci výrok by mal právny význam len v prípade, ak by nedošlo k plneniu z úverovej zmluvy. Medzi stranami sporu však nie je sporné, že žalobca finančné prostriedky poskytnuté na základe uzavretých zmlúv čerpal, čo preukazuje samotný fakt, že osobne prevzal motorové vozidlo, na financovanie kúpy ktorého bol poskytovaný úver určený. Podľa názoru žalovaného tak ide o zákonný dôvod, pre ktorý ani jedna z uzavretých zmlúv nemôže byť určená za neplatnú.
7. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu o tom, že uzavreté zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, na základe čoho je potrebné poskytnutý úver ex lege považovať za bezúročný a bez poplatkov dal do pozornosti Pôvodnú zmluvu, časť „Dohodnuté zmluvné vzťahy“, ods. 4, veta druhá: „Záväznú súčasť tejto zmluvy tvoria aj Splátkový kalendár, stanovujúci výšku a splatnosť jednotlivých splátok úveru, Protokol o odovzdaní a prevzatí predmetu financovania, Formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Sadzobník poplatkov, ktorý je uvedený na wwww.vwfs.sk/sadzobnik- poplatkov.“ Uvedené listiny tak tvoria súčasť uzavretých zmlúv, jeden celok. Vo formulároch o zmluvných podmienkach k obom zmluvám je ako predajca v bode 1. jasne a zrozumiteľne označený žalovaný v postavení veriteľa a predávajúceho súčasne, preto nie je možné prijať argumentáciu žalobcu o absencii tejto náležitosti spotrebiteľskej zmluvy. Rovnako splátkové kalendáre k obom zmluvám obsahujú nielen termín konečnej splatnosti, ale aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a to v členení, ktoré platná legislatíva v čase uzavretia zmlúv vyžadovala. Splátkový kalendár 2 k Pokračujúcej zmluve, ktorý pripojil k žalobe sám žalobca, uvádza výšku, počet a splatnosť jednotlivých mesačných splátok, vrátane poslednej, 72-hej mesačnej splátky splatnej dňa 22.12.2020, ktorá bezpochyby predstavuje termín konečnej splatnosti poskytnutého úveru. S uzavretými zmluvami a ich podmienkami, i splátkovými kalendármi žalobca dobrovoľne vyjadril svoj súhlas pripojením svojho vlastnoručného podpisu k daným listinám a oboznámil sa tak so všetkými podmienkami poskytovaného úveru tak, ako to mala na mysli legislatíva platná v čase uzavretia oboch zmlúv. Tvrdenia žalobcu o absencii obligatórnych náležitostí uzavretých zmlúv tak v celom rozsahu neobstoja. K tvrdeniam žalobcu o tom, že žalovaný mu poskytol úver v nižšej sume ako sa v Pôvodnej zmluve strany dohodli, uviedol, že pokiaľ kúpna cena financovaného motorového vozidla predstavuje sumu 23.562,- € tak ako to vyplýva z uzavretých zmlúv a nie je táto skutočnosť medzi stranami sporná, pričom žalobcom vopred uhradená
časť kúpnej ceny (tzv. akontácia) predstavuje 20 % kúpnej ceny vozidla, t. j. sumu 4.712,40 €, je zrejmé, že rozdiel medzi danými vstupnými veličinami predstavuje sumu vo výške 18.849,60 €, ktorá je potrebná na dofinancovanie žalobcom vybraného motorového vozidla, a ktorá je tiež uvádzaná v Pôvodnej zmluve. O poskytnutie takejto sumy žalobca písomne požiadal žalovaného v listine označenej ako „Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru“ zo dňa 22.07.2014. Pokiaľ ide o platbu, ktorú žalobca uhradil pred podpisom samotnej Pôvodnej zmluvy vo výške 5.277,89 €, túto tvorí akontácia vo výške 4.712,40 € a jednorazový spracovateľský poplatok uvedený v Pôvodnej zmluve vo výške 565,49 € (3 % poskytnutého úveru). V tejto súvislosti žalovaný konštatoval, že ide o poplatok ako súčasť nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, pričom ale v súlade s platnou legislatívou netvorí súčasť istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, preto tiež nie je možné akceptovať tvrdenie žalobcu o tom, že mu zo strany žalovaného bol poskytnutý úver v nižšej výške, ako sa uvádza na zmluvách. Zo strany žalobcu ide o zjavnú špekuláciu a prekrúcanie skutočnosti. Zo znenia § 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch jednoznačne vyplýva, že v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje povinnosť spotrebiteľa uhradiť určitý poplatok, je tento absolútne legitímny a spotrebiteľ je povinný tento uhradiť. Spracovateľský poplatok vo výške 3 % (z výšky poskytnutého úveru), t. j. 565,49 € je v Pôvodnej zmluve jasne a zrozumiteľne uvedený a vyčíslený, je nepochybne spojený s poskytnutím spotrebiteľského úveru, žalobca podpisom Pôvodnej zmluvy vyjadril s týmto poplatkom svoj písomný súhlas, na základe čoho tak podľa názoru žalovaného neexistuje právny dôvod na to, aby si tento poplatok žalovaný v postavení veriteľa v čase poskytnutia úveru voči žalobcovi v postavení klienta neuplatnil. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o údajne nesprávne uvádzanej výške RPMN v Pôvodnej zmluve z dôvodu, že žalovaný neposkytol žalobcovi úver v deklarovanej výške, tieto tvrdenia žalovaný v znení vyššie uvádzaných skutočností v celom rozsahu vyvrátil. Navyše, svoje tvrdenia žalobca v tejto súvislosti ničím nepreukázal. Žalovaný však zdôraznil, že pri výpočte RPMN uvedenom v Pôvodnej zmluve i v Pokračujúcej zmluve postupoval v súlade s ustanovením § 19 Zákona o spotrebiteľských úveroch a výlučne v zmysle príslušnej prílohy k tomuto zákonu, ktorá určuje jediný akceptovateľný výpočtový vzorec pre danú hodnotu. Na základe uvedenej skutočnosti je žalovaný presvedčený o tom, že výška RPMN uvádzaná v Pôvodnej zmluve i Pokračujúcej zmluve sú vypočítané správne. Záverom, vzhľadom na skutočnosť, že žalobcom spochybňované údaje sú v zmysle vyššie uvedeného preukázateľne nedôvodné a sú obsiahnuté v uzavretých zmluvách, resp. jej nedeliteľných súčastiach a tvoria tak obsah samotnej zmluvy, v súlade s platnou legislatívou nie je možné považovať žalovaným poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.
8. K návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia uviedol, že žalobca tvrdí, že jeho záväzok zanikol splnením, no uvedená skutočnosť nebola zo strany žalobcu žiadnym spôsobom preukázaná, nie je ani zrejmé, kedy k splneniu malo dôjsť. Žalovaný však zdôraznil, že záväzok žalobcu titulom Pôvodnej zmluvy predstavoval sumu 19.415,09 € (poskytnutý úver + spracovateľský poplatok pri uzavretí zmluvy). Nie je medzi stranami sporné, že žalobca uhradil spracovateľský poplatok riadne a včas. V ďalšom žalobca uhradil poistenie vozidla v celkovej výške 603,60 €, čo predstavuje sumu zodpovedajúcu poistnému za splátky č. 1. až 6. Záväzok žalobcu titulom Pokračujúcej zmluvy predstavoval sumu 23.795,28 € (poskytnutý úver + dohodnutý úrok) tak, ako to vyplýva nielen z Formulára k Pokračujúcej zmluve, ale aj zo Splátkového kalendára 2. Žalobca však bol spolu s poskytnutým úverom tiež povinný uhrádzať aj poistenie vozidla, t. j. žalobca bol povinný uhradiť na účet žalovaného v súlade s Pokračujúcou zmluvou sumu spotrebiteľského úveru vo výške 23.795,28 € (bez akontácie), resp. celkovú sumu 30.711,02 € vrátane poistenia motorového vozidla, pričom posledná 72. splátka úveru i poistenia bola stranami dohodnutá na deň 22.12.2020. Posledná úhrada bola zo strany žalobcu prijatá na účet žalovaného dňa 10.01.2019 vo výške 556,20 € (splátka č. 48 + faktúra žalovaného č. FA18103004 vo výške 124,61 €, ktorou vyúčtoval žalobcovi úroky z omeškania za oneskorené úhrady jednotlivých splátok). Celkom ku dňu podania tohto vyjadrenia bola pod variabilným symbolom označujúcim Pokračujúcu zmluvu uhradená zo strany žalobcu na účet žalovaného suma vo výške 20.996,93 €. Z uvedeného je tak zrejmé, že žalobca uhradil len 48 mesačných splátok, no napriek vedomosti o tom, že splatnosť poslednej 72. splátky je stranami dohodnutá až na 22.12.2020, tieto splátky prestal svojvoľne plniť (t. j. pred riadnym splnením), čím vlastne sám potvrdil tvrdenia žalovaného o tom, že záväzok vyplývajúci žalobcovi z Pokračujúcej zmluvy nebol riadne splnený. Opakujúce sa tvrdenia žalobcu o tom, že uhradil na účet žalovaného titulom záväzku vyplývajúceho z Pokračujúcej zmluvy sumu vo výške 26.705,80 € nezodpovedá skutočnosti a žalovaný tieto považuje za zjavne účelové a právne bez významu. Navyše je zrejmé, že žalobca do sumy, ktorú uvádza ako uhradená titulom Pokračujúcej zmluvy, započítal aj sumu označenú v Pôvodnej zmluve ako „Vopred hradená časť kúpnej ceny“ vo výške 4.712,40 €, t. j. akontáciu, ktorá rovnako ako spracovateľský poplatok hradený
pri podpise Pôvodnej zmluvy či poistenie motorového vozidla nebola a ani nie je predmetom odloženej platby kúpnej ceny motorového vozidla, ktorú je žalobca povinný žalovanému v postavení veriteľa v zmysle uzavretých zmlúv vrátiť. V tejto súvislosti žalovaný mal za to, že tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe preukázateľne vyvrátil, na základe čoho má za nespochybniteľné, že pre vznik a vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.143,80 € nie sú splnené zákonné predpoklady.
9. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú výhradu vlastníctva k financovanému Motorovému vozidlu z dôvodu, že údajne nebola uzavretá písomne v kúpnej zmluve uviedol, že výhradu vlastníctva, ktorá súčasne plní zabezpečovaciu funkciu, si strany sporu dohodli v súlade s ustanovením § 601 Občianskeho zákonníka priamo v Pôvodnej zmluve na str. 1, ods. 2 v časti „Dohodnuté zmluvné vzťahy“ a rovnako v Pokračujúcej zmluve na str. 2, ods. 4 v časti „Dohodnuté zmluvné vzťahy“, t.j . písomne, pričom s týmto znením Žalobca v oboch prípadoch vyjadril súhlas, na znak ktorého pripojil k zmluvám svoj vlastnoručný podpis. Na základe tejto dohody tak žalobca v postavení kupujúceho nadobudol tzv. čakateľské právo stať sa vlastníkom motorového vozidla a až do celkového zaplatenia kúpnej ceny, t. j. do uhradenia všetkých splátok vrátane príslušenstva v zmysle uzavretých zmlúv, zostáva vlastníkom predávanej veci predávajúci, t. j. žalovaný. Splatenie dohodnutého záväzku je budúca udalosť, od ktorej závisí prechod vlastníckeho práva k veci. Žalobca sám vo svojej žalobe v bode 7) uvádza, že „... titulom kúpnej ceny za predmetný automobil uhradil žalovanému sumu 26.705,80 € a aj napriek tomu mu hrozí odobratie tohto auta pre nezaplatenie troch splátok.“ V súlade s uvedeným je tak zrejmé, že žalobca si je plne vedomý nesplnenia dohodnutého záväzku, čo len preukazuje, že vlastníkom motorového zostáva naďalej žalovaný. Tvrdenia Žalobcu uvádzané v žalobe napr. v bode V. o tom, akú sumu už žalobcovi doteraz uhradil, sú bez právneho významu, pokiaľ ide o sumu nižšiu než tú, akú bol podľa Pokračujúcej zmluvy povinný žalovanému uhradiť. Záväzok žalobcu voči žalovanému titulom uzavretých zmlúv nebol preukázateľne do dňa podania tohto vyjadrenia splnený, na základe čoho tak podľa názoru žalovaného neexistuje ani právny dôvod pre uloženie povinnosti žalovanému ako legitímnemu vlastníkovi motorového vozidla, aby previedol (bezodplatne) vlastnícke právo k danému vozidlu na Žalobcu (či akúkoľvek inú osobu).
10. Žalobca vzal na pojednávaní žalobu späť v časti zaplatenia sumy vo výške 430,98 €. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia vo vyššie uvedenej sume v zmysle § 144 a nasl. Civilného sporového poriadku zastavil.
11. Súd vykonal dokazovanie listinami (Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 843385 z 22.07.2014 vrátane splátkového kalendára; Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 862911 z 22.01.2015 vrátane splátkového kalendára; Protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla; Formulár o zmluvných podmienkach; Všeobecné zmluvné podmienky; Návrh poistnej zmluvy; Informačný leták; príkaz na úhradu; prehľad transakcií; prehľad splátok prijatých na zmluve č. 862911; Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru; Upomienka; Potvrdenie zamestnávateľa), pričom zistil tento skutkový a právny stav:
12. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 22.07.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.843385, pričom z tejto zmluvy vyplýva, že žalovaný (v zmluve označený ako veriteľ) poskytol žalobcovi (v zmluve označený ako klient, spotrebiteľ/kupujúci) úver vo výške 18.849,60 € na financovanie osobného motorového vozidla zn. Nová ŠKODA Octavia - Combi ELEGANCE, farba čierna metalíza, číslo karosérie - VIN: I., rok výroby 2014. Kúpna cena predmetu financovania bola stanovená na 23.562,- € a vopred bola uhradená časť kúpnej ceny 4.712,40 € (20 % kúpnej ceny). Úroková sadzba je označená ako 0,00 % ročne, spracovateľský poplatok pri uzavretí zmluvy 565,49 € (3 % z úveru). RPMN bola stanovená vo výške 11,96 %, priemerná RPMN činila 15,37 %, doba splácania v mesiacoch je 6 mesiacov a mesačné poistné
- Škoda poistenie je stanovené na 100,60 €.
13. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 22.01.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 862911 (Dodatok k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 843385 zo dňa 22.07.2014), v ktorej je uvedená kúpna cena zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 843385 je vo výške 18.849,60 €, zostatok istiny úveru v rovnakej výške, úroková sadzba je už stanovená na 8 % ročne, spracovateľský poplatok je 0 eur, RPMN vo výške 17,92 %, priemerná RPMN vo výške 12,84 %, doba splácania v mesiacoch je 72 mesiacov a mesačné poistné - Škoda poistenie je stanovené na 101,10 €.
14. V tejto druhej spotrebiteľskej zmluve, resp. v dodatku je v spodnej časti označenej ako „Dohodnuté zmluvné vzťahy“ okrem iného uvedené, že „Zmluvné strany sa dohodli, že vlastnícke právo k predmetu
financovania prejde na kupujúceho až po úplnom zaplatení kúpnej ceny, resp. všetkých jej splátok s príslušenstvom“. Toto isté ustanovenie je uvedené aj v prvotne uzavretej zmluve.
15. Z Návrhu poistnej zmluvy vyplýva, že predmetné motorové vozidlo bolo poistené cez Škoda poistenie od 27.07.2017, kde mesačné poistné predstavovalo sumu 100,60 €.
16. Z Protokolu o odovzdaní a prevzatí vozidla vyplýva, že predmetné motorové vozidlo bolo preberajúcemu (žalobcovi) odovzdané 22.07.2014.
17. Z upomienky žalovaného vo vzťahu k žalobcovi týkajúcej sa zmluvy č. 862911 (druhá v poradí uzavretá zmluva) vyplýva, že žalovaný sa dožadoval nedoplatku na splátkach počnúc istinou k 09.05.2019 s príslušenstvom (úrok, poistenie, poplatky).
18. Z Potvrdenia zamestnávateľa vydaného pre žalovaného z 23.07.2014 vyplýva, že žalobca bol v postavení zamestnanca spoločnosti SBS SHIELD, s.r.o. s príjmom vo výške 370,- € mesačne, z ktorého podľa tejto obchodnej spoločnosti nie sú zrážané žiadne čiastky.
19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len citovaného zákona) účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
20. Podľa § 2 písm. a) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
21. Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
23. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
24. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y .
25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
26. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
27. Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
28. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
29. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.).
30. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod..
31. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať.
32. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t. j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
33. Podľa NSS ČR, sp. zn. 1 As 30/2015, Dle kasačního soudu je třeba uvedené závěry krajského soudu chápat ve vzájemné souvislosti tak, že součástí odborné péče při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele je také posouzení rozhodujících listin a vynaložení patřičného úsilí, podloženého odborností a profesionalitou, aby byly zjištěny všechny potřebné skutečnosti v nezbytném rozsahu. Proto je nutno dovodit také požadavek na doložení tvrzení dlužníka o jeho majetkových poměrech. Samotné ničím nedoložené prohlášení spotřebitele nemůže vést k řádnému prověření jeho schopnosti splácet úvěr, neboť se dle slov krajského soudu jedná o situace, kdy by osoba jednající s odbornou péčí měla a mohla mít pochybnosti o pravdivosti tvrzených skutečností. Smyslem zakotvení povinnosti poskytovatelů spotřebitelských úvěrů posuzovat úvěruschopnost spotřebitele (§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru) je především ochrana spotřebitelů před rizikovými úvěry a dále řešení problému rostoucího
zadlužeností domácností (viz důvodová zpráva k zákonu o spotřebitelském úvěru). Povinnost věřitele posoudit před uzavřením smlouvy bonitu spotřebitele představuje pro spotřebitele i určitou záruku, že věřitel bude při poskytování úvěru postupovat tak, aby jej do určité míry chránil před neschopností splácet. Primárním chráněným zájmem je zde ochrana spotřebitele před neodpovědným poskytnutím úvěru, které by vedlo k jeho insolvenci se všemi negativními následky, a to jak ekonomickými v podobě ztráty majetku, tak společenskými v podobě společenské stigmatizace (viz Wachtlová, L., Slanina, J.: Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 99).
34. Nakoľko predmetná spotrebiteľská zmluva neobsahovala minimálne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c/, f/ j/ zákona č. 129/2010 Z. z. - neuvedenie adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, rovnako tak neuvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, je nutné tieto zmluvy považovať za bezúročné a bez poplatkov.
35. V zmluvách chýba uvedenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f), nakoľko podľa názoru súdu konečná splatnosť ako bola uvedená v zmluve (zmluvách), t. j. 6 resp. 72 mesiacov nie je postačujúca, pričom by malo ísť o určenie konečnej splatnosti ohraničenej presným dátumom. Nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm. k), kde sa uvádza aj počet splátok. Počet splátok teda nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru a preto pri písm. f) citovaného ustanovenia iný výklad než ten, že konečná splatnosť úveru musí byť určená dátumovo, neprichádza do úvahy (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline 5Co/286/14 zo dňa 27.5.2014).
36. Za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“), pretože uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti, či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi, stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa podľa vyššie citovanej právnej úpravy musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet. Je pritom nepochybné, že v zmluve spomínaný údaj chýba, napriek tomu, že je uvedená hodnota RPMN, čo však v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nepostačuje. Súd preto musel dospieť k záveru, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba povinný údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ spočívajúci v uvedení všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN.
37. Súd prvej inštancie k zamietavému výroku tohto rozsudku konštatuje, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere síce posúdil ako bezúročné a bez poplatkov, avšak ide o zmluvy platné, preto nevyhovel žalobcovi v tejto časti žaloby. Je v rozpore s logikou, aby sa žalobca domáhal zároveň bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v spojení s vydaním bezdôvodného obohatenia, a zároveň žiadal vyhlásiť zmluvy za neplatné, preto súd žalobu v časti určenia zmlúv za neplatné zamietol. Okrem toho aj keď súd pripustil zmenu žaloby žalobcom formulovaný alternatívny petit je nesprávny. Alternatívny petit, je totiž petit, v ktorom žalobca uvedie niekoľko možných požadovaných plnení s tým, že žalovaný má možnosť voľby, aby plnil jedno z týchto plnení, avšak táto možnosť prichádza do úvahy len v prípade, ak to vyplýva z hmotno-právnej úpravy podľa § 561 Občianskeho zákonníka. Teda ak možno záväzok splniť viacerými spôsobmi, má právo voľby dlžníka, ak nebolo dohodnuté inak od vykonanej voľby však nemožno odstúpiť. Ak teda žalobca podľa vlastnej voľby splní jedno z určených plnení zbavuje sa zodpovednosti splniť ostatné plnenia. Alternatívny petit Neprichádza do úvahy v prípade určovacieho výroku.
38. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
39. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
40. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
41. Vyššie uvedené závery teda znamenajú, že žalobca by mal žalovanému vrátiť len sumu poskytnutého úveru po odpočítaní spracovateľského poplatku, t. j. 18.284,11 € a keďže doposiaľ mu zaplatil 20.996,93 €, čo nebolo medzi stranami sporné, žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 2.712,82 €. V danom prípade teda bezdôvodné obohatenie je plnením bez právneho dôvodu. Súd nepriznal žalobcovi úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, nakoľko túto formu príslušenstva žalobca v podanej žalobe nežiadal.
42. Len na margo súd prvej inštancie uvádza, že za hlavný predmet plnenia v zmysle európskej judikatúry sa považujú podmienky, ktoré upravujú základné plnenia zmluvy a ktoré ju ako také charakterizujú (napr. rozsudok SAIA d AHORROSY MONTE D PIEDAT D MADRID, EU: S: 2010:309, bod 34).
43. Sporný poplatok, ktorý je poplatkom za spracovanie pri uzavretí zmluvy vo výške 565,49 € (pričom výška predstavuje 3 % z kúpnej ceny, teda nejde ani o paušálny poplatok, ale odvodený od výšky úveru) rozhodne nie je základným plnením úverovej zmluvy a teda nepredstavuje jej hlavný predmet plnenia.
44. Druhý prípad vylúčenia súdnej kontroly nie je samotná cena, ale primeranosť ceny na jednej strane a tovaru a služieb na druhej strane ako protiplnenie (napr. Rozsudok C-26/13 zo dňa 30.4.2014 vo veci Arpád Kásler, Hajnalka Káslerné Raabai proti OTK Jelzalogbank Zrt, bod 54). Podmienky, týkajúce sa protihodnoty, ktorú dlhuje spotrebiteľ veriteľovi alebo ktorá má vplyv na skutočnú cenu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi, teda v zásade nepatria do tejto druhej kategórie podmienok vylučujúcich súdnu kontrolu s výnimkou otázky, či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je dohodnutá v zmluve primeraná službe veriteľa (rozsudok C-143/13 zo dňa 26.2.2015 vo veci Bogdan Matei, Iona Ofelia Matei proti SC Volksbank Romania SA, bod 55, 56).
45. V danom prípade súd neposudzoval cenu ako jej primeranosť k dodanej službe, ale celú dohodu o cene za spracovanie pri uzavretí zmluvy, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť za niečo, čo mu nie je dodané (tzv. teória skutočného plnenia). Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 18Co/109/2011 uviedol, že za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži záujmom dodávateľa.
46. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne, cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.
47. Podľa rozsudku ESD zn. C - 26/13 - Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, požiadavka, podľa ktorej zmluvná podmienka musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, sa má chápať tak, že stanovuje nielen to, aby dotknutá podmienka bola pre spotrebiteľa gramaticky jasná a zrozumiteľná, ale aj to, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú.
48. Súd prvej inštancie sa musel zaoberať aj petitom žaloby, kde žalobca žiadal uskutočniť bezodplatný prevod predmetného motorového vozidla zo strany žalovaného na žalobcu. Na tomto mieste súd prvej inštancie konštatuje, že v oboch zmluvách v spodnej časti označenej ako Dohodnuté zmluvné vzťahy bolo „Zmluvné strany sa dohodli, že vlastnícke právo k predmetu financovania prejde na kupujúceho až po úplnom zaplatení kúpnej ceny, resp. všetkých jej splátok s príslušenstvom“. Keďže kúpna cena bola stanovená na 18.849,60 € a žalobca zaplatil žalovanému 20.996,93 €, malo na kupujúceho prejsť aj vlastnícke právo, teda kupujúci (žalobca) by už okamihom zaplatenia mal byť vlastníkom predmetného motorového vozidla. Nakoľko tomu tak v čase rozhodovania súdu nie je, súd V. výrokom rozsudku žalobe aj v tejto časti vyhovel.
49. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
50. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
51. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
52. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
53. O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným súd rozhodol rovnako podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bola v konaní proti žalovanému na jednej strane čiastočne úspešný v rozsahu 75 % (3 výroky zo 4), žalovaný bol úspešný v časti určenia úverových zmlúv za neplatné, t. j. rovnako v rozsahu 25 % (1 výrok zo 4). Miera úspechu žalobcu tak činí 50 % (75 - 25). O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).