Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Saz-1-2021.pdf
PDF · 125.06 KB
Case nature
Area
Subarea
3Saz/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnom spore žalobcu: R. N., nar.: XX.XX.XXXX, bangladéšska štátna príslušnosť, t. č. Pobytový tábor Rohovce, Slovenská republika, zastúpený: Slovenská humanitná rada, o. z., Budyšínska 1, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad, Pivonková 6, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: ČAS: MU-PO-215-29/2020-Ž zo dňa 15.01.2021, takto
rozhodol:
I. Krajský súd žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle neudelil žalobcovi azyl a zároveň podľa §13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol doplnkovú ochranu. Po zhodnotení všetkých okolností na strane žalobcu mal za to, že žiadosť žalobcu o udelenie azylu je potrebné považovať za nedôvodnú a účelovú. Mal za to, že žalobca opustil krajinu dobrovoľne, bez toho, že by mal opodstatnené obavy z prenasledovanie z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako je to uvedené v ustanovení § 8 zákona o azyle. Žalovaný mal za to, že skutočným a jediným dôvodom, pre ktorý žalobca požiadal o azyl je snaha o legalizáciu pobytu na území SR po tom, ako bol slovenskou políciou zadržaný. Obava pred neštátnymi pôvodcami prenasledovanie je relevantným dôvod pre udelenie azylu len v prípade, ak štát alebo politické strany, hnutia, ktoré ovládajú štát nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím. Pokiaľ ide o podmienky na udelenie azylu v zmysle ust. § 10 zákona o azyle, t. j. na účel zlúčenia rodiny tieto neboli v jeho prípade splnené z objektívnych dôvodov, keďže nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom. Keďže neboli splnené podmienky na udelenie azylu žalovaný posudzoval, či neboli v prípade žalobcu splnené podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13a a §13b zákona o azyle . V konaní nebolo preukázané, že by v prípade návratu do Bangladéša mohlo žalobcovi ako žiadateľovi hroziť reálne, vážne a individuálne ohrozenie na živote alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, tento nebol v minulosti zo stany bangladéšskych štátnych občanov vystavený mučeniu, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu a keďže teda nebolo v konaní preukázané, že by žalobca v prípade návratu do Bangladéša mohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, nebola mu poskytnutá doplnková ochrana v zmysle ust. § 13a zákona o azyle. Taktiež u žalobcu neboli splnené podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany za účelom zlúčenia rodiny podľa §13b zákona o azyle a to z objektívnych dôvodov, nakoľko na území SR nemá žalobca žiadnych rodinných príslušníkov s poskytnutou doplnkovou ochranou.
2. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 29.03.2021 sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia. Má za to, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu veci je nedostačujúce pre riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. V žalobe žalobca popísal skutkový stav, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia a uviedol, že so závermi žalovaného uvedenými v napadnutom rozhodnutí nemožno súhlasiť, nakoľko : tvrdenie žalovaného, že žalobca počas pohovoru uviedol, že v krajine pôvodu nebol členom žiadnej politickej strany a ani nevyvíjal žiadne politické aktivity, nie je pravdivé. Naopak, žalobca uviedol, že celá rodina patrila k sympatizantom strany BNP. Žalovaný označil problémy bratov žalobcu so stúpencami vládnej strany za „osobné problémy/ spory, to môže naznačovať, že nesúviseli s politickým presvedčením bratov žalobcu, prípadne, že sa netýkali samotného žalobcu. To je však zavádzajúce, nakoľko sám žalobca počas pohovoru uviedol, že jeho bratia museli odísť z domu z dôvodu, lebo ich napadli členovia AL a uviedol tiež, že stúpenci vládnej strany bojovali proti jeho bratom. Žalovaný dospel k záveru, že žalobca nemá politický názor, a preto v jeho prípade nemôže ísť o prenasledovanie z politických dôvodov. K tomuto záveru však dospel bez toho, aby túto skutočnosť náležite zistil počas vstupného pohovoru. V tomto poukázal na rozsudok NS SR sp. zn.: 1Sžak/18/2017 zo dňa 01.02.2018.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 04.05.2021 k námietke nesprávneho právneho posúdenia odkázal na judikatúru NS SR a to na jeho rozsudok sp. zn.: 1Sžak/10/2017 zo dňa 27.06.2017. Má za to, že táto námietka je apriori nedôvodná, nakoľko z citovaného rozsudku je zrejmé, že predpokladom právnej situácie nesprávneho právneho posúdenia veci je správne a zákonne zistený skutkový stav. Logicky z toho možno dôvodiť, že rozhodnutie správneho orgánu nemôže trpieť vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu a súčasne aj nesprávneho právneho posúdenia veci. Teda aj žalobca tvrdí, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci, potom je jeho námietka apriori nedôvodná. Ako je z napadnutého rozhodnutia a jeho odôvodnenia zrejmé, žalobca z krajiny pôvodu odcestoval letecky do Turecka bez akýchkoľvek problémov, odkiaľ asi po jednom roku odcestoval ďalej do Gruzínska, odkiaľ sa po nejakom čase dostal ukrytý v kamióne spolu so svojimi dvoma krajanmi na územie Slovenska. Ako sám uviedol, jeho cieľovou krajinou malo byť Rakúsko, nakoľko mu jeho priatelia povedali, že tam dostane doklady na pobyt a bude mať možnosť pracovať a žiť lepší život. Dôvodom, prečo krajinu pôvodu opustil, mal byť incident, ktorý sa odohral v roku 2017. Nakoľko celá jeho rodina sympatizovala v tom čase s opozičnou politickou stranou Bangladesh National Party / BNP/, vtrhli do ich domu nejakí sympatizanti v tej dobe vládnucej strany Awami League /AL/, pričom hľadali jeho starších bratov kvôli osobným sporom. Pretože týchto doma nezastihli, fyzicky napadli žalobcu. Až do odchodu žalobcu z krajiny pôvodu k ďalším útokom na jeho osobu nedošlo. Osobne ďalšie problémy nemal. Iné dôvody, kvôli ktorým krajinu pôvodu opustil, neuviedol. Žalobca nebol členom žiadnej politickej strany alebo hnutia, bol iba sympatizantom opozičnej politickej strany BNP, pričom žiadne politické aktivity nevyvíjal. Ak by menovaný aj mal obavy z prenasledovania zo strany nejakých členov AL, mohol využiť alternatívu vnútroštátneho presídlenia, o čo sa však žalobca ani nepokúsil. Za účelom preverenia takejto skutočnosti žalovaný zabezpečil informácie, z ktorých vyplýva, že alternatíva vnútroštátneho presídlenia v rámci Bangladéša je reálna a to aj vzhľadom na to, že v prípade žalobcu nejde o verejne známu osobnosť. Žalovaný taktiež posúdil aj možnosť poskytnutia doplnkovej ochrany menovanému podľa § 13a a 13b zákona o azyle. Z jeho výpovede vyplýva, že v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu mu nehrozí vážne bezprávie v podobe uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu, pretože tam nevykonával žiadnu takú činnosť, za ktorú by mu takéto sankcie mali hroziť. Vzhľadom na to, že v Bangladéši v súčasnosti neprebieha žiadny vnútorný, či medzinárodný ozbrojený konflikt, žalovaný vylúčil aj reálnu hrozbu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby, z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Z dôvodov, ktoré sú podrobne rozvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, dospel žalovaný k názoru, že žalobca nespĺňa podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany. Námietky žalobcu považuje žalovaný za účelové. Skutkový stav bol žalovaným zistený riadnym a dostatočným spôsobom a to na základe skutočností , ktoré sú obsahom spisového materiálu na základe ktorých vydal napadnuté rozhodnutie. Žalovaný vychádzal z obsahu pohovoru vykonaného s menovaným, posúdil situáciu v krajine jeho pôvodu, pričom sa zameral na dôvody, ktoré žalobca sám vo svojej výpovedi uviedol. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že akých podkladov žalovaný vychádzal pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu, resp. doplnkovej ochrany. V prípade žalobcu nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle a takisto ani neboli zistené dôvody na poskytnutie doplnkovej ochrany, pretože žalobcovi v krajine azylu nehrozí vážne bezprávie tak, ako to má na mysli zákon o azyle v ustanovení § 2 písmeno f) zákona o azyle. Žalovaný má za to, že žalobca v priebehu konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia neuviedol a nepreukázal také skutočnosti, ktoré by žalovaného oprávňovali vydať rozhodnutie o udelení azylu, resp. o poskytnutí doplnkovej ochrany a má za to, že žalovaný správny orgán komplexne, objektívne a individuálne posúdil všetky relevantné okolnosti týkajúce sa predmetnej veci. Zistil, že žalobca nespĺňa podmienky na udelenie azylu v zmysle Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle, resp. o poskytnutie doplnkovej ochrany.
4. Na prejednanie veci samej súd za súhlasu účastníkov konania v zmysle ustanovenia § 107 ods. 2 SSP verejne vyhlásil rozsudok dňa 03.09.2021.
5. Z administratívneho spisu bolo zistené, že rozhodnutím Prezídia Policajného zboru Úradu hraničnej a cudzineckej polície Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, Oddelenie hraničnej kontroly PZ Petrovce zo dňa 10.08.2020 č. PPZ-HcP-SO13-14-019/2020-ZAV bol žalobca ako účastník konania zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia vydaného pod č. PPZ-HCP-SO13-12-011/2020-ZAV. Zároveň bola podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovená dĺžka doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný najdlhšie do 10.11.2020 a podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov sa účastník konania umiestnil do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce.
6. V Útvare Policajného zaistenia žalobca dňa 19.08.2020 do zápisnice požiadal o udelenie azylu, kde uviedol, že o udelenie azylu na Slovensku žiada po prvýkrát z dôvodu obavy o svoj život z politických dôvodov. Žiada o právneho zástupcu v azylovom konaní. Uviedol, že v roku 2017 bola celá jeho rodina napadnutá prívržencami politickej strany Awami League a z tohto politického dôvodu v roku 2018 odišiel z krajiny, bál sa o svoj život, jeho brat kontaktoval prevádzača a vybavil mu letenky do Turecka, ktorému zaplatil jemu neznámu sumu. V Turecku nepracoval a peniaze na život mu posielal brat. Tam sa spoznal s W. G. a následne odišiel za pomoci prevádzača a ďalších osôb na jemu neznáme miesto a rôznymi dopravnými prostriedkami sa presúvali. Niekedy išiel aj pešo cez neznáme krajiny. Chcel sa dostať do Rakúska a tam žiť a pracovať. Prevádzačovi za cestu do Rakúska zaplatil jeho brat 6.000 dolárov. O tom, že sa nachádza na Slovensku sa dozvedel až od policajtov, ktorí ho kontrolovali a zaistili.
7. Vo vstupnom pohovore, ktorý bol vykonaný so žalobcom ako žiadateľom o udelenie azylu dňa 15.12.2020 v priestoroch ÚPZC Medveďov tento uviedol svoje osobné údaje, osobné údaje rodinných príslušníkov, svoje vzdelanie, zamestnanie, majetkové pomery, predchádzajúce azylové konania a popísal aj svoju trasu, ktorou sa dostal na územie Slovenskej republiky a taktiež aj dôvody, pre ktoré sa rozhodol požiadať o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky. Uviedol, že sa chcel dostať do Rakúska, požiadať tam o azyl a zostať tam žiť. Keď bol medzi študentmi v Turecku tam mu hovorili, aby išiel do Rakúska kde dostane doklady a bude tam mať možnosť pracovať a žiť lepší život. Čo sa týka dôvodov požiadania o azyl uviedol, že sa bojí členov strany Awami League /AL/, nakoľko v Bangladéši je taká situácia, že sú tam dve hlavné strany a medzi nimi sa často vyskytujú potýčky. Jeho dvaja bratia museli z domu odísť, lebo ich napadli členovia AL a vyhrážali sa aj jemu. V jeho dedine boli dvaja muži, jeden sa volá M. a druhý sa vola F.. Títo sú známy stúpenci vládnucej strany a bojovali proti jeho bratom. Raz hľadali jeho bratov, on bol práve vtedy doma a ich nenašli, vtrhli do domu a zbili ho, bolo to v roku 2017. Napadnutie jeho a jeho rodiny nenahlásili na polícii, pretože táto je nápomocná vládnucej strane, ktorou je práve AL. On mal obavy, že by ho mohli aj zabiť, a preto po dohode s rodinou bolo rozhodnuté tak, že odišiel do zahraničia. Iné dôvody odchodu z Bangladéša už viac nemá. Nemal ani osobné problémy, krajinu opustil pre tieto dôvody, ktoré uviedol. Na otázku, či nemal možnosť presťahovať sa na nejaké iné miesto v rámci krajiny, žalobca ako žiadateľ o azyl uviedol, že jeho by členovia AL našli v ktorejkoľvek časti krajiny. Pokiaľ ide o obavy z prípadného návratu do krajiny pôvodu uviedol, že sa bojí členov AL.
8. Rozhodnutím Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. MU-PO-215-29/2020-Ž zo dňa 15.01.2021 pre ID osobu 075417- žiadateľa R. N., nar. XX.XX.XXXX v Obci F., Z., bangladéšskej štátnej príslušnosti, bengálskej národnosti, islamského vierovyznania sunnitskej vetvy, bez dokladov totožnosti, bol neudelený azyl podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle a súčasne podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytnutá doplnková ochrana z dôvodov, ako sú popísané v bode 1 tohto rozsudku.
9. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.
10. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia 1. štát 2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v 1. a 2. bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.
11. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.
12. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
13. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
14. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 13b ods. 1 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak, a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako 18 rokov alebo osobe, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti, ak s tým cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, vopred písomne súhlasí.
16. Podľa § 13b ods. 2 zákona o azyle žiadatelia uvedení v odseku 1 sa musia zdržiavať na území Slovenskej republiky a nesmú mať na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt podľa osobitného zákona.
17. Podľa § 13c zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
18. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o
a) neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl, alebo b) odňatí azylu podľa § 15 ods. 3 písm. c).
19. Podľa § 19a /posúdenie žiadosti o udelenie azylu/ ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle, Ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.
20. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.
21. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.
22. Podľa § 52 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe.
23. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
25. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
26. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovil osobitný zákon.
27. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
28. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-215-29/2020-Ž zo dňa 15.01.2021 o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle a neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle.
29. Zo samotnej podstaty azylového práva vyplýva, že sa jedná o špecifický právny inštitút, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom vymedzené podmienky. V súlade so stanoviskom Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov za prenasledovanie môžu byť považované také znášané alebo obávané akty, ktoré musia byť dostatočne závažné svojim charakterom alebo opakovaním sa. Musia pritom preukázateľne brániť osobe, ktorá ich znáša, ďalej žiť vo svojej krajine pôvodu a tiež musia vychádzať zo skutočností uvedených v článku 1A Ženevského dohovoru.
30. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom, ako aj vo vnútroštátnom, kontexte uznávané.
31. V zákone o azyle je upravené aj poskytnutie doplnkovej ochrany. Zmyslom a účelom doplnkovej ochrany je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany sa viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, a pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa.
32. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu prechádzalo a po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že žalovaný postupoval správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými, pre posúdenie predmetnej veci rozhodujúcimi skutočnosťami, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. V jeho postupe neboli zistené také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť tohto rozhodnutia.
33. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d/ SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.
34. Po oboznámení sa s rozhodnutím žalovaného súd dospel k záveru, že nie je možné prijať záver o nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Z rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je zrejmé, že tento sa dostatočne zaoberal skutkovými zisteniami a zároveň je možné z neho aj dostatočne vyvodiť záver o úvahe správnych orgánov pri hodnotení zistených skutočností v kontexte s právnym záverom, ku ktorému žalovaný dospel. Rozhodnutie je riadne a dostatočne odôvodnené a závery z neho vyplývajúce sú jasné a presvedčivé.
35. Taktiež v konaní nebola dôvodná námietka žalobcu ohľadom toho, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedôvodné pre riadne posúdenie veci a toho, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľ (žiadateľ o azyl) v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené, resp. aby verifikoval skutočnosti, ktoré nevie ani sám navrhovateľ adekvátne popísať. V súvislosti s tým treba zdôrazniť, že zásada, tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Je však na správnom orgáne, aby preukázal, či vyvrátil pravdivosť žiadateľových tvrdení, a to buď úplne nevyvrátiteľne zistením presných okolností viažucich sa na tvrdenie žiadateľa o azyl, alebo aspoň s takou mierou pravdepodobnosti, ktorá nevyvoláva zásadné pochybnosti o správnosti úsudku správneho orgánu. Konanie o medzinárodnej ochrane je špecifické tým, že je v ňom často potrebné rozhodovať v situácii dôkaznej núdze (pozri rozsudky Najvyššieho správneho súdu ČR z 26.02.2008, č. k. 2Azs 100/2007-64 a z 27.03.2008, č. k. 4Azs 103/2007-63, či rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.07.2014, sp. zn. 1Sža/17/2014), že ide o rozhodovania prospektívne (t. j. posudzuje sa opodstatnenia strachu z prenasledovania, či riziko vážneho bezprávia v budúcnosti), a že nesprávne rozhodnutie má pre sťažovateľa obzvlášť závažné dôsledky. Týmto špecifikám konania o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného bremena, ktoré sú vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Je nesporné, že ak by sťažovateľ ani nenamietal skutočnosti svedčiace o tom, že došlo, alebo že by potenciálne mohlo dôjsť, k zásahu do jeho ľudských práv v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, potom nie je potrebné sa situáciou v jeho krajine pôvodu do detailu zaoberať. V prípade, že žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany však uvádza skutočnosti podraditeľné pod taxatívny výpočet dôvodov pre udelenie azylu v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle, potom je potrebné žiadateľom uvádzané skutočnosti konfrontovať so zisteniami týkajúcimi sa situácie v krajine pôvodu žiadateľa. Správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Špecifikom konanie vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení daných podmienok sa uplatňuje pravidlo ,,v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu“ (,, benefit of doubt“). Ak súdané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názor, správanie, príslušnosť k sociálnej skupine atď., dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl.
36. Primárnym dôvodom neudelenia azylu navrhovateľovi bolo nesplnenie relevantných podmienok pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle. S takýmto záverom bolo potrebné súhlasiť. Navrhovateľ požiadal o udelenie azylu z politických dôvodov - z dôvodu obáv o svoj život. Pokiaľ teda odporca dospel k záveru, že dôvody navrhovateľa, pre ktoré žiadal udeliť azyl na území Slovenskej republiky nemožno považovať za relevantné dôvody pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky, pričom zistenie odporcu o tom, že žiadosť navrhovateľa je účelová a pričom dôvody navrhovateľa pre udelenie azylu nie je možné považovať za dôvody relevantné v zmysle zákona o azyle, nachádza oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania ako aj v citovaných ustanoveniach zákona o azyle, preto súd považoval rozhodnutie o neudelení azylu z týchto dôvodov za vecne správne a zákonné. Zároveň v predmetnej veci neboli zistené a ani potvrdené závažné dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu vážneho bezprávia, tak ako je definované v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle, pričom v podrobnostiach na správny záver odporcu uvedený v jeho rozhodnutí odkazuje.
37. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci túto nepovažoval súd za dôvodnú. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je dostatočne zrejmé, na základe ktorých ustanovení zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle žalovaný po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení všetkých dôkazov vec po právnej stránke posúdil a rozhodol o neudelení azylu podľa ustanovenia § 13 ods. 1 tohto zákona a o neudelení doplnkovej ochrany podľa ustanovenia § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle, keď mal po vyhodnotení skutkového stavu za to, že žalobca nespĺňa podmienky pre udelenie azylu podľa § 8 a § 10 zákona o azyle a teda jeho žiadosť o udelenie azylu je účelová a zároveň za to, že nie je u neho daná reálna hrozba vážneho bezprávia podľa § 13b zákona o azyle ani nie sú dané z objektívnych dôvodov podmienky pre udelenie doplnkovej ochrany podľa ustanovenia § 13b zákona o azyle.
38. Vzhľadom na vyššie uvedené súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu vo veci zaistenia podľa § 219 SSP zamietol, majúc za to, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti táto nie je dôvodná.
39. Podľa ust. § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
40. Podľa ust. § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
41. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s ustanovením § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne účelné trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť do 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.