Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27P-124-2021.pdf
PDF · 89.43 KB
Case nature
Subarea
27P/124/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. K., G.. XX.XX.XXXX, K. C.Á. X, K., zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/a, Bratislava, dieťa rodičov - matky: G. P., G.. XX.XX.XXXX, E. K. C. X, K. a otca: T.. P. K., G.. XX.XX.XXXX, E. K. E. XXX, Ž., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
I. Súd dočasne zveruje maloletého E. K., G.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
II. Otec je povinný platiť na maloletého E. K., G.. XX.XX.XXXX, výživné vo výške 100,- EUR mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky počnúc doručením tohto uznesenia.
III. Súd dočasne upravuje styk otca s maloletým E. K., G.. XX.XX.XXXX, v prítomnosti matky, nasledovne:
- v každom kalendárnom týždni v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod.,
- v každom kalendárnom týždni v piatok od 15.00 hod. do 18.00 hod.
IV. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi styk s maloletým dieťaťom umožniť.
V. Vo zvyšnej časti súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
VI. Neodkladné opatrenie sa nariaďuje do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 27P/120/2021.
VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.08.2021, sa matka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloletého E. K., G.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky s výlučným právom na zastupovanie maloletého a spravovanie jeho majetku a zaviazal otca povinnosťou platiť na maloletého výživné vo výške 300,- EUR mesačne. Zároveň navrhovala upraviť styk otca s maloletým každú stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. v mieste bydliska matky a to výhradne v prítomnosti matky. Súčasne s návrhom vo veci samej podala matka aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd do právoplatného rozhodnutia vo veci samej zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky s výlučným právom na zastupovanie maloletého a spravovanie jeho majetku, zaviazal otca povinnosťou platiť na maloletého výživné vo výške 300,- EUR mesačne a upravil styk otca s maloletým tak, že otec
je oprávnený stretávať sa s maloletým výhradne v prítomnosti matky, v mieste trvalého bydliska matky každú stredu od 16.00 hod do 18.00 hod.
2. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že s otcom maloletého žili v spoločnej domácnosti približne dva roky, pričom manželstvo neuzavreli. Dňa XX.XX.XXXX sa im narodil maloletý E., o ktorého sa od narodenia stará. Uvidela, že spolužitie bolo spočiatku harmonické. Problémy nastali v auguste 2020, keď začal mať otec maloletého zdravotné problémy, čo sa začalo odzrkadľovať na jeho správaní. Uzatváral sa do seba a odmietal akúkoľvek pomoc, dokonca začal uvažovať nad samovraždou. Otec maloletého prestal mať záujem o čokoľvek, nič ho nebavilo, synovi sa prestal venovať, nedokázal sa z ničoho tešiť, bol veľmi náladový a výbušný. S matkou maloletého prestal ohľadom bežných vecí komunikovať. Upadal do depresií. Vo februári 2021 navštívil psychiatrickú kliniku A., kde mu bol diagnostikovaný syndróm vyhorenia. Vzhľadom na jeho zdravotný stav mu boli predpísané antidepresíva. Matka uviedla, že otec mal psychické problémy (panická porucha) už v minulosti, cca pred 10 rokmi, na ktoré sa liečil na psychiatrickej klinike návštevami aj liekmi. Napriek matkinej snahe sa otec maloletého rozhodol odsťahovať zo spoločnej domácnosti. Od tohto momentu sa na nevedia dohodnúť na starostlivosti o maloletého, ani ohľadom financií. Matka uviedla, že mala snahu dohodnúť sa na kompromise, avšak táto snaha bola iba z jej strany. Uviedla, že podľa slov otca ju po rozchode začal nenávidieť, stratil všetky zábrany, začal byť ešte viac agresívny a hrubo jej nadával, urážal ju a to aj pred maloletým. Aj po upozornení od matky v tom pokračoval. Uvedenú situáciu matka riešila oznámením o podozrení zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Mala za to, že jeho zdravotný stav je t.č. nestabilizovaný, otec maloletého je veľmi nevypočítateľný a jeho konanie sa nedá predvídať. Vzhľadom na uvedené, ako aj na nízky vek maloletého a skutočnosť, že je stále kojený matka navrhovala v záujme maloletého, aby styk s otcom prebiehal v jej prítomnosti, s čím však otec nesúhlasil. V období od 25.06.2021 do 28.07.2021 sa uskutočnil styk otca s maloletým E. šesť krát, vždy v prítomnosti matky na cca 2 hodiny. Matka dodala, že v styk otca so synom nijak nebráni, trvá však na svojej prítomnosti v záujme maloletého. Okrem času, kedy sa otec s maloletým stretol v mesiacoch jún a júl sa ani raz nespýtal, ako sa maloletý má, či mu niečo nechýba alebo či je zdravý. S matkou dieťaťa vôbec nekomunikuje, dokonca jej odmieta povedať, kde momentálne býva. Uviedla, že otec vlastní byt v L., ktorý počas ich vzťahu prenajímal. Vzhľadom na správanie otca sa matka obáva, že pokiaľ by bol so synom bez jej prítomnosti, vzal by syna a viac by s matkou nekomunikoval. Matka sa s otcom nevie dohodnúť ani ohľadom výživného na maloletého. Odkedy opustil spoločnú domácnosť na syna prispel sumou 67,- EUR na mesiaci jún a 100,- EUR na mesiac júl, raz kúpil plienky a maloletému kúpil nejaké jedlo. Vzhľadom na to, že rodičia maloletého spolu nekomunikujú je takýto spôsob výživného nedostatočný, pretože otec nevie, čo maloletý aktuálne potrebuje. K svojim majetkovým pomerom matka uviedla, že poberá rodičovský príspevok vo výške 378,10 EUR a príspevok na dieťa vo výške 25,50 EUR. Žiadny iný príjem nemá a vzhľadom na nepretržitú starostlivosť o maloletého, iný príjem ani nevie zabezpečiť. Matka je výlučnou vlastníčkou bytu na C. F., kde žije spolu so synom a na ktorý má hypotekárny úver vo výške 99.000,- EUR. Okrem toho nevlastní iné hodnotné veci ani automobil. Mesačné náklady spojené so starostlivosťou o maloletého vyčíslila nasledovne: oblečenie, topánky 60,- EUR, plienky a kozmetika 50,- EUR, strava 90,- EUR, lieky 10,- EUR, hračky a knihy 10,- EUR, náklady na bývanie (vrátane splátky hypotéky) - pomerná časť 230,- EUR, elektrina 15,- EUR, internet, TV, mobil 15,- EUR, MHD 5,- EUR, drogéria 8,- EUR t. j. spolu vo výške 493,- EUR. K pomerom otca uviedla, že je SZČO, pričom jeho mesačný príjem počas ich spolužitia bol vyše 1.000,- EUR. Zároveň prenajíma byt, z čoho má cca 200,- EUR.
3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojila matka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rodný list maloletého, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku, potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa, predpis úhrad za plnenia a preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv, oznámenie k zmluve o poskytnutí úveru, oznámenie o výške platieb za opakované dodávky a oznámenie o podozrení zo spáchania priestupku.
4. Súd sa oboznámil s obsahom návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojených listinných dôkazných prostriedkov a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
5. Z obsahu rodného listu maloletého E. K., G.. XX.XX.XXXX, zapísaného v knihe narodení matričného úradu K. - P., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslom XXXX, súd zistil, že matkou maloletého je G. P., G.. XX.XX.XXXX a otcom T.. P. K., G.. XX.XX.XXXX.
6. Z obsahu potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava o poberaní rodičovského príspevku súd zistil, že matka poberala rodičovský príspevok na maloletého E. K., G.. XX.XX.XXXX za obdobie od 12/2020 do 7/2021 vo výške 378,10 EUR.
7. Z obsahu potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava o poberaní prídavku na dieťa súd zistil, že matka poberala prídavky na dieťa v období od 06/2020 do 12/2020 vo výške 24,95 eur a za obdobie od 01/2021 do 07/2021 vo výške 25,50 EUR.
8. Z obsahu oznámenia k zmluve o poskytnutí úveru súd zistil, že anuitná splátka úveru predstavuje sumu 319,16 EUR.
9. Z obsahu predpisu úhrad za plnenia a preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv súd zistil, že mesačná zálohová úhrada predstavuje sumu 130,25 EUR.
10. Z obsahu oznámenia o podozrení zo spáchania priestupku súd zistil, že matka dňa 28.06.2021 podala na P. K., G.. XX.XX.XXXX oznámenie o podozrení zo spáchania priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 372/1990 o priestupkoch.
11. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "Civilný mimosporový poriadok") podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "Civilný sporový poriadok") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené.
Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
Podľa § 367 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
12. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný)
charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§ 326 ods. 1,2 CSP, § 329 ods. 1,2,3 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.
13. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, vyhodnotiac zistené okolnosti súd dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný. Z obsahu návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojených listinných dôkazných prostriedkov mal súd za preukázané, že rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od júna 2021 a v súčasnosti sa na starostlivosti o maloleté dieťa nevedia dohodnúť. Rodičia spolu nekomunikujú a to ani ohľadom starostlivosti o maloletého, prípadne medzi nimi vznikajú konflikty, o čom svedčí aj podané oznámenie o podozrení zo spáchania priestupku. Vzhľadom na uvedené, považoval súd za nevyhnutný autoritatívny zásah súdu, ktorým situáciu dočasne upokojí a maloletému dočasne stabilizuje rodinné prostredie. Súd mal za to, že v súčasnej dobe je v záujme dieťaťa dočasná úprava pomerov, a to na čas do právoplatnosti rozhodnutia o návrhu vo veci samej. Vzhľadom na to, že o maloletého sa od narodenia stará jeho matka, ako aj na nízky vek dieťaťa (rok a dva mesiace), zveril súd maloletého do osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletým.
14. Pokiaľ ide styk otca s maloletým, rozhodol súd tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý týždeň v piatok od 15.00 hod. do 18.00 hod a to v prítomnosti matky. V danom prípade tak súd prekročil návrh matky, ktorá žiadala upraviť styk iba v stredu od 16.00 do 18.00. Súd poukazuje na to, že dieťa má právo na kontakt s rodičom, rovnako ako má právo rodič na kontakt s dieťaťom. Obmedzovanie styku otca s maloletým môže postupne viesť k pretrhnutiu citových väzieb, a preto je potrebné pre zdravý vývin dieťaťa a pre jeho celkový rozvoj zabezpečiť styk s oboma rodičmi. Súd vyhovel návrhu matky a upravil styk otca s maloletým za prítomnosti matky, a to z dôvodu útleho veku maloletého, kedy je dieťa fixované na matku a plne odkázané na jej starostlivosť a zároveň je potrebné dieťa pravidelne dojčiť. Súd nevidel dôvod aby styk otca s dieťaťom prebiehal výlučne v mieste bydliska matky. Nič nebráni tomu, aby sa otec išiel s maloletým prejsť aj von za prítomnosti matky.
15. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorou navrhovala, aby jej bolo priznané právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach zamietol. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok priznáva Zákon o rodine obom rodičom, a to tak v bežných, ako aj v podstatných veciach, rozdiel spočíva v tom, že pokiaľ ide o rozhodovanie rodičov o bežných veciach maloletého dieťaťa a o spravovanie jeho majetku v bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov samostatne, zatiaľ čo pre rozhodovanie o podstatných veciach maloletých detí a spravovanie ich majetku v podstatných veciach je potrebný konsenzus oboch rodičov. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok patrí obom rodičom bez ohľadu na to ktorý z rodičov sa o maloleté dieťa osobne stará a možno ho obmedziť iba pozastavením výkonu, obmedzením výkonu alebo úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností. Vzhľadom na skutočnosť, že výkon rodičovských práv a povinností otca k maloletému nie je obmedzený, pozastavený, rovnako otec nie je pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, nie sú splnené zákonné podmienky na priznanie výlučného práva na zastupovanie maloletého a spravovanie jeho majetku matke.
16. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia o určenie povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. V súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom možno v rámci neodkladného opatrenia nariadiť rodičovi platiť výživné len v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť
výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že otec na maloletého prispieva nepravidelne a podľa svojho vlastného uváženia. Prihliadnuc na uvedené, za situácie kedy si otec, podľa návrhu matky vyživovaciu povinnosť plní v nepostačujúcom rozsahu, nepravidelne a podľa vlastného uváženia, mal súd preukázanú existenciu potreby jej dočasnej úpravy. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd zo sumy životného minima určeného na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime). Podľa vyššie uvedeného považoval za primeranú výšku výživného 100,- Eur na maloletého E., ktorú bude otec povinný predbežne platiť, pričom táto suma aspoň čiastočne pokryje náklady na odôvodnené potreby maloletého. V prevyšujúcej časti požadovaného výživného, súd návrh matky zamietol.
17. Uznesenie nadobúda vykonateľnosť dňom doručenia (§ 332 Civilný sporový poriadok).
18. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).