Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8C-45-2020.pdf
PDF · 97.13 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/45/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Barbarou Fedurcovou v spore žalobkyne: W. Z., I..: XX.XX.XXXX, Z. W. XX, právne zastúpenej: JUDr. Vladimír Poch - advokát, sídlo AK Bardejov, Hviezdoslavova 3, proti žalovanému: B. O., I..: XX.XX.XXXX, Z. Z., N. XXX/XX, právne zastúpenému: JUDr. Stanislav Súlety - advokát, sídlo AK Bardejov, Nám. SNP 1, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou súdu doručenou dňa 20.11.2020 domáhala voči žalovanému určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre kat.úz. W., parc.reg. „S.“, parc.č. XXX
- záhrada o výmere XXX m2 (ďalej len „nehnuteľnosť“) a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnila tým, že sa domnieva, že nehnuteľnosť patrí do jej vlastníctva. Na základe Osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva č. I. XXX/XXXX, I. XXXXX/XXXX, I. XXXXX/ XXXX zo dňa 04.11.2019 a na základe osvedčenia č. I. XXX/XXXX, I. XXXXX/XXXX, I. XXXXX/XXXX z XX.XX.XXXX a č. I. XXX/XXXX, I. XXXXX/XXXX, I. XXXXX/XXXX z XX.XX.XXXX, vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol žalovaný. Žalobkyňa je vlastníčkou rodinného domu č. XX, ktorý je postavený na parcele reg. „H.“ č. XXX, zapísaný na LV č. XXXX pre kat.úz. W., a tento stojí na nehnuteľnosti dnes už žalovaného. Žalobkyňa má trvalý pobyt na adrese W. XX od svojho narodenia, za predchádzajúci kalendárny rok má aj zaplatenú daň z nehnuteľnosti vo vzťahu k rodinnému domu. Žalobkyňa bývajúc v rodinnom dome, užívala aj všetky pozemky okolo rodinného domu. Žalobkyňa spornú nehnuteľnosť užívala najmenej 20 rokov s tým, že po celý čas bola dobromyseľná v tom, že jej nehnuteľnosť patrí. Žalobkyňa zároveň namietala oprávnenosť vydržania nehnuteľnosti žalovaným. Žalovaný nehnuteľnosť nemohol riadne vydržať, pretože ju vôbec neužíval, nemal ju v držba a nebol dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosť patrí.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním súdu doručeným dňa XX.XX.XXXX. Uviedol, že nárok žalobkyne neuznáva. Žalobkyňa uvádza, že sa legitímne domnieva, že je výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, avšak obsah žaloby a k nej pripojené listinné dôkazy túto jej domnienku nijako nepreukazujú, resp. nepotvrdzujú. Pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním sa vyžaduje súčasné splnenie zákonných predpokladov, a to spôsobilosť predmetu držby, uplynutie vydržacej lehoty, dobromyseľnosť a nepretržitosť držby. Preukázanie splnenia hmotnoprávnych predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v žalobe úplne absentuje. Žalobkyňa spochybnila oprávnenosť nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti žalovaným, to však nie je okolnosť, ktorá by bola rozhodujúca pre preukázanie vzniku vlastníckeho práva žalobkyňou. Žalobkyňa zároveň nijakým
spôsobom nepreukázala naliehavý právny záujem na ňou požadovanom určení. Ani žalobkyňa a ani jej právni predchodcovia nikdy neboli v T. W. považovaní za vlastníkov parcely reg. „H.“, parc.č. XXX.
4. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila podaním súdu doručeným dňa 16.02.2021. Uviedla, že žalobkyňa sa určenia vlastníckeho práva domáha z dôvodu, pretože žalovaný jej právny nárok neuznáva a ona chce eliminovať stav svojho právneho ohrozenia. Žalovaný je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník, preto žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, pretože rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti. Žalobkyňa má za to, že zo strany žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu nedošlo k naplneniu zákonných predpokladov pre osvedčenie vydržania, a preto mal notár povinnosť úkon odmietnuť. Žalovaný nadobudol určité podiely v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa užívala rodinný dom i okolité pozemky - nehnuteľnosť viac ako 20 rokov v presvedčení, že jej patria, bola dobromyseľná. Žalovaný nehnuteľnosť neužíval, nemal ju v držbe, a teda nemohol byť ani dobromyseľný, že mu nehnuteľnosť patrí.
5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadril podaním súdu doručeným dňa 28.04.2021. Uviedol, že žalobkyňa vo svojom vyjadrení oproti žalobe neuviedla žiadne ďalšie skutočnosti, resp. neoznačila dôkazy, ktorými by preukázala splnenie hmotnoprávnych podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. V doterajších písomných podaniach žalobkyne absentuje opis a najmä preukázanie konkrétnych skutkových okolností, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že u žalobkyne ide o držbu oprávnenú. Na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním nemôže postačovať opakovaná konštatácia, že žalobkyňa užívala nehnuteľnosť po dobu viac ako 20 rokov s tým, že po celý čas držby bola dobromyseľná v tom, že jej predmetná nehnuteľnosť patrí. Poukázal na to, že žalobkyňa prevažnú časť svojho vyjadrenia venuje neoprávnenosti nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného k nehnuteľnosti. Vzhľadom na predmet konania je ale táto otázka právne bezvýznamná.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedka V. Y., W. Z., výpisom z LV č. XXXX pre kat.úz. W., Prehlásením z XX.XX.XXXX V. Z., Potvrdením Obce W. z XX.XX.XXXX, výpisom z LV č. XXXX pre kat.úz. W., Potvrdením Obce W. z XX.XX.XXXX, Uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru N. z XX.XX.XXXX, Č.:T.-XXX/KU-Z.-XXXX, stanoviskami právneho zástupcu žalobkyne i žalovaného, a ostatnými listinami, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil tento skutkový stav:
7. Žalobkyňa býva od svojho narodenia v rodinnom dome č. XX v Obci W., ktorý dom je postavený na parcele vo vlastníctve žalovaného. Nakoľko žalobkyňa užívala predmetný rodinný dom viac ako 20 rokov spolu aj s okolitými pozemkami, teda nehnuteľnosťou, ktorá je vo vlastníctve žalovaného, domnieva sa, že vlastnícke právo k nej nadobudla uplynutím predpísanej doby vydržania do svojho vlastníctva.
8. Výsluchom žalobkyne súd zistil, že rodinný dom na spornej nehnuteľnosti postavil ešte starý otec a otec žalobkyne, nevie presne, kedy to bolo. Za tejto situácie nemá prístup do domu. Nemôže ani k rieke, nemôže prať veci, nemá veci kde zavesiť, má 7 vnúčat, ktoré nemajú kadiaľ chodiť do školy.
9. Výsluchom žalovaného súd zistil, že starý dom si pamätá, ako dieťa sa tam hrával. Do 14 rokov bol stále u starej matky. Obec potrebovala kováča. Zohnali kováča, ale potrebovali miesto, kde by pracoval, tak v podstate za 200.000 Sk bol kúpený pozemok deväťdesiatimi troma spoluvlastníkmi a postavili aj dom pre kováča a dielňu, aby tam mohol svoju činnosť vykonávať. Svedčí o tom LV č. z XXXX ešte v maďarčine, kde je uvedený aj prastarý otec žalovaného. Z tohto listu vlastníctva vyplýva, kto vlastnil pozemok pôvodne. Pokiaľ kováč mal funkciu, pracoval, bola tam prístupová cesta, ich starostlivosť o nehnuteľnosť spočívala v tom, že stačilo, že si ten pozemok pokosili. Následne tam ostali bývať ďalšie generácie. Na mieste v susedstve rodinného domu žalobkyne č. XX bývala stará matka, matka, prastarý otec žalovaného a on tam teraz zdedil dom. Čo si pamätá, neboli žiadne spory, spolunažívanie bolo bezproblémové, pretože susedov nebolo veľa. Dnes ich tam ale žije 20. Dodržiavali zásady slušnosti, všetko bolo v poriadku, ale potom sa to zmenilo. Dom bol zapísaný na list vlastníctva až v roku XXXX, dovtedy zapísaný nebol. Cieľom bolo dosiahnuť príspevok na bývanie.
10. Výsluchom svedka V. Y. súd zistil, že starý dom stál na nehnuteľnosti dávno, svedok bol ešte malý. Predkovia žalobkyne boli kováči, mali tam aj dielňu. Bolo to na okraji obce, takže to užívali všetko. Išlo o miesto na okraji obce, kde sa o to nikto nestaral, pásli sa tam kravy, vysypávali sa tam odpadky a
predkovia žalobkyne to tam užívali až po plot rodičov žalovaného. Z jednej strany je potok, z druhej les, z tretej plot rodičov žalovaného. Nehnuteľnosť má akoby tvar trojuholníka, zo štvrtej strany nie je nič. Keďže obec mala záujem na tom, aby bol v obci kováč, vyčlenila mu toto miesto. Tak to svedkovi tvrdila jeho stará matka, že obec pridelila tieto koncové pozemky právnym predchodcom žalobkyne. Nebolo tam nič, pásli sa tam kravy, bolo to zarastené kríkmi a neporiadok. Nevedel uviesť, akou formou obec túto nehnuteľnosť poskytla právnym predchodcom žalobkyne. Či išlo k dar alebo nájom, nevedel uviesť, či vôbec prenechanie do užívania malo nejakú formu. Po rokoch, ako už nebolo kováča, dielňa chátrala, tak to žalobkyňa zrovnala so zemou. Bol postavený nový dom, žalobkyňa s manželom sa oňho starajú.
11. Výsluchom svedka W. Z. súd zistil, že žalobkyňa je jeho teta, svedok tam býval od mala. Už 30 rokov tam nebýva. Jeho otec, brat žalobkyne by o veci vedel viac povedať, ale má sklerózu a nedávno prekonal infarkt, nebol by schopný vypovedať. Nevie, čo sa teraz stalo, nikdy tam neboli žiadne problémy, na tom mieste bývali ešte aj starí rodičia, teda rodičia svedkovho otca a žalobkyne, ktorá je jeho sestrou. Starý otec bol kováč a ľudia z obce im tam dali postaviť dom. Nehnuteľnosť neužívala ani obec ani žalovaný, v minulosti odtiaľ putovali kravy a prechádzali stroje z lesa. O nehnuteľnosť sa starali žalobkyňa s manželom, kosili ju svojpomocne, teda sami. Žalovaný býval v Z.. Otázkou, kto je vlastníkom pozemku, sa svedok nikdy nezaoberal.
12. Z Prehlásenia V.I. Z., bývalého starostku Obce W. zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že v období rokov 2006 - 2014 žalobkyňa spolu s rodinnou bývala v rodinnom dome č. XX F. užívala pozemky okolo domu, v akej výmere, nevedno.
13. Z dodatku zo dňa XX.XX.XXXX k tomuto prehláseniu vyplynulo, že žalobkyňa okolité pozemky používala na vstup a prístup do domu a V. Z. vedel, že tieto pozemky sú vo vlastníctve iných osôb.
14. Z potvrdenia Obce W. z XX.XX.XXXX súd zistil, že rodinný dom č. XX bol postavený pred rokom XXXX na parcele č. XXX v kat.úz. W..
15. Z Uznesenia Obvodného oddelenia Policajného zboru N. z XX.XX.XXXX, Č.:T.-XXX/KU-Z.-XXXX súd zistil, že obvodné oddelenie odovzdalo písomne oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu neoprávneného uskutočnenia stavby podľa § 299a Trestného zákona Obecnému úradu W., pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania. Z uznesenia vyplýva, že neznámy páchateľ v prvej polovici roka 2017 k rodinnému domu č. XX bez založeného listu vlastníctva, zrealizoval prístavbu, ktorá sa pôdorysne rozširuje, a ktorá je navzájom prevádzkovo spojená s pôvodnou stavbou, pričom táto podlieha stavebnému povoleniu. Z uznesenia na strane 3 vyplýva, že pri výsluchu W. Z., žalobkyne v tomto konaní, táto uviedla, že sa bola niekoľkokrát na obecnom úrade pýtať, či si môže jej zať pristaviť k rodinnému domu č. XX kuchynku. Bolo jej povedané, že najprv si musí vyporiadať vlastníctvo k pozemku so spoluvlastníkmi. Keďže na pozemku bolo veľa spoluvlastníkov a bolo by veľmi zdĺhavé to vyporiadať, jej zať prístavbu postavil aj bez stavebného povolenia a vyporiadania sa so spoluvlastníkmi nehnuteľnosti.
16. Podľa § 129 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
17. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
18. Podľa § 134 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
19. Podľa čl. 17 základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza
zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
20. Podľa § 137 písm. c) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
21. Podľa § 187 ods. 1 a 2 C.s.p., za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
22. Podľa § 191 ods. 1 a 2 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 215 ods. 1 a 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
24. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je daný vždy, ak je nutné posúdiť žalobcom tvrdený skutkový stav so stavom právnym. Tak je tomu i v prejednávanej veci, kedy žalobkyňa tvrdila, že nehnuteľnosti, ktoré roky užíva a užívali aj jeho právni predchodcovia, sú zapísané na liste vlastníctva v prospech inej osoby - žalovaného.
25. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.
26. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva.
27. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania zaoberal preukázaním všetkých náležitostí, ktoré zákon vyžaduje pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Bezpochyby parcela parc.reg. „S.“, parc.č. XXX zapísaná na LV č.XXXX pre kat.úz. W. je spôsobilým predmetom vydržania. Žalobkyni sa však nepodarilo preukázať, že s prihliadnutím na všetky okolnosti bola ona sama alebo jej právni predchodcovia dobromyseľní v tom, že im užívaná nehnuteľnosť patrí. Subjektívnemu, vnútornému presvedčeniu musí svedčiť najmä nadobúdací (právny) titul. V konaní pred súdom bolo ale vykonanými dôkazmi, a to najmä svedeckými výpoveďami, ako i výpoveďami strán sporu preukázané, že právni predchodcovia žalobkyne užívali predmetnú nehnuteľnosť so súhlasom podielových spoluvlastníkov, ktorí nehnuteľnosť prenechali do užívania starému otcovi žalobkyne, ktorý v obci pôsobil ako kováč. Žiadny nadobúdací titul teda nesvedčal právnym predchodcom žalobkyne a ani žalobkyni samotnej. Ako to vyplýva z výpovede pred povereným príslušníkom policajného zboru, žalobkyňa vedela, že nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov, a toto povedala aj svojmu zaťovi. Okolnosti, za ktorých žalovaný osvedčil pred notárom vydržanie predmetnej nehnuteľnosti, nie sú pre výsledok tohto konania rozhodujúce a súd sa vzhľadom na predmet sporu vymedzený žalobou
týmto ani nemohol zaoberať. Žalobou sa žiadalo určiť vlastnícke právo k nehnuteľnosti v prospech žalobkyne, a preto tvrdenia i navrhnuté dôkazy sa mohli a mali týkať len okolností, ktoré by svedčili o splnení zákonných podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva žalobkyňou k nehnuteľnosti. Bolo dostatočne preukázané, že právni predchodcovia i žalobkyňa samotná užívali nehnuteľnosť viacerých spoluvlastníkov preto, že im k tomuto dali v minulosti súhlas, aby sa mohli v obci usadiť a vykonávať remeslo kováča. Uvedené svedčí o tom, že právni predchodcovia žalobkyne i ona samotná nehnuteľnosť neužívali s prihliadnutím na všetky okolnosti v presvedčení, že táto im patrí, na základe konkrétneho právneho titulu, ale užívali ju ako cudziu nehnuteľnosť, so súhlasom jej spoluvlastníkov. I keď plynutím času sa k nehnuteľnosti podieloví spoluvlastníci nehlásili a na nehnuteľnosti následne žili aj ďalšie generácie právnych predchodcov žalobkyne, nemožno túto okolnosť považovať za takú, ktorá by mohla založiť dobromyseľnosť žalobkyne o tom, že užíva svoju vlastnú nehnuteľnosť, keď jej k tomu nesvedčil žiadny právny titul.
28. V zmysle vyššie uvedeného súd musel žalobu zamietnuť.
29. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 C.s.p. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobkyni. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.