Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/117/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobcu: Východoslovenská distribučná a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice proti žalovanej: P. W., G.. XX.XX.XXXX, K. K. XXXX/XX, XXX XX Z. G. E., v konaní o zaplatenie 192,15 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 192,15 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania s tým, že o výške tejto náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde domáhal zaplatenia sumy 192,15 eur. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.02.2019 bola u žalovanej vykonaná kontrola odberného miesta K. Č.. XXXX/XX, Vranov nad Topľou. Vykonanou kontrolou bol na odbernom mieste (odbernom zariadení) K. Č.. XXXX/XX, Vranov nad Topľou zistený neoprávnený odber elektriny v zmysle o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaná pri neoprávnenom odbere elektriny elektrinu odoberala a je povinná uhradiť vzniknutú škodu. Doba trvania neoprávneného odberu od 14.08.2018 do 12.02.2019 bola určená podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Žalobca si voči žalovanej v rámci zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom uplatnil sumu 409,77 eur, ktorá mu bola vyúčtovaná faktúrou Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 18.02.2019 s lehotou splatnosti 04.03.2019. Nakoľko v prípade neoprávneného odberu ide o skutočnosť nasvedčujúcu tomu, že mohol byť spáchaný trestný čin krádeže podľa , bolo vo veci začaté trestné stíhanie. Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. zo dňa 13.06.2019, právoplatným dňa 05.07.2019 bola žalovaná uznaná vinnou z trestného činu krádeže podľa . Uvedeným rozhodnutím bola žalobcovi priznaná náhrada škody vo výške 217,62 eur, so zvyškom nároku na náhradu škody bol žalobca odkázaný na civilný proces. Žalovaná je naďalej povinná nahradiť žalobcovi škodu vo výške 192,15 eur.

2. V doplňujúcom vyjadrení žalobca uviedol, že dňa 12.2.2019 bol na odbernom mieste K. XXXX/XX Z. G. E. zistený neoprávnený odber elektriny podľa a o energetike, a to odber elektriny v rozpore so zmluvou o pripojení a odber elektriny bez určeného meradla. Podľa zákona o energetike je ten, kto proti oprávneniu elektrinu odoberal, povinný nahradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých

podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody, ktorú stanovuje Vyhláška ministerstva hospodárstva č. 292/2012. Pasívna legitimácia žalovanej ako osoby povinnej o náhradu škody vyplýva z rozhodnutia v trestnom konaní. Pri neoprávnenom odbere na uvedenom odbernom mieste, a to bez určeného meradla, bolo zistené, že ide o byt napojený z JOP-ky, umiestnenom na podlaží, kde sa nachádza predmetný byt bez riadne uzavretej zmluvy o pripojení a bez určeného meradla. Neexistujú žiadne objektívne a spoľahlivé podklady pre určenie skutočne vzniknutej škody. Preto bola určená vyhláškou, a to v zmysle §1 ods. 4 Vyhlášky, kde bola určená spotreba elektriny v technických jednotkách vo výške 13 637 kw, celková spotreba sa vypočíta vynásobením dennej spotreby a počtu dní, počas ktorých neoprávnený odber trval. Nakoľko žalobca v uvedenom prípade neoprávneného odberu nevedel určiť skutočný čas jeho trvania, určil ho v zmysle právnej domnienky podľa §1 ods. 4 2. veta Vyhlášky, a to na obdobie posledných 180 dní, teda od 14.8.2018 do 12.2.2019. Dennú spotrebu žalobca určil podľa §1 ods. 6 písm. b) Vyhlášky, čiže na výpočet použil hodnotu praktickej zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený odber elektriny, čo v uvedenom prípade predstavuje hodnotu 27 A, a to za časového využitia 12 hodín za deň, nakoľko nebola zistená dlhšia doba využitia. Pri takýchto údajoch sa pre výpočet dennej spotreby použije vzorec, ktorý predstavuje súčin denného využitia, počtu fáz, napätia a menovitej hodnoty praktickej zaťažiteľnosti vodičov, čo v matematickom vyjadrení predstavuje 12x1x230x27, čo sa rovná 74 520 wh, čo predstavuje 74,52 kw hodín dennej spotreby. Pre vynásobenie takto určenej dennej spotreby počtom dní neoprávneného odberu predstavuje celková spotreba po zaokrúhlení 13 637 kW. Vynásobením celkovej spotreby cenou neoprávnenej odobratej elektriny je určená škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny. Cena neoprávnene odobratej elektriny je v zmysle §1 ods. 2 Vyhlášky súčtom 1,5-násobku ceny elektriny na straty, tarify za distribúciu elektriny a ostatných taríf, poplatkov a odvodov. V roku 2018 boli uvedené hodnoty v nasledovnej výške: 0,047658 eur kWh ako 1,5-násobok ceny elektriny na straty, ďalej 0,0561 kWh ako tarifa za distribúciu elektriny vrátane prenosu elektriny, ďalej 0,00591 eur za kilowatthodiny ako tarifa za distribučné straty a 0,003210 eur na kilowatthodinu ako odvod do jadrového fondu. V roku 2019 boli nasledujúce hodnoty: 0,060735 eur na kilowatthodiny ako 1,5-násobok ceny elektriny na straty, ďalej 0,0514 eur na kilowatthodinu ako tarifa za distribúciu elektriny vrátane prenosu elektriny, ďalej na kilowatthodiny, ako tarifa za distribučné straty a 0,003210 eur na kilowatthodinu ako odvod do jadrového fondu. Návrh žalobcu na náhradu škody za neoprávnený odber predstavuje sumu 1569,87 eur. Nakoľko táto škoda predstavuje neprimeranú tvrdosť, žalobca si uplatnil v trestnom konaní len sumu 409,77 eur s DPH a uplatňuje si v tomto konaní iba sumu vo výške 192,15 eur.

3. Žalobca k žalobe doložil zápis o zistenom neoprávnenom odbere zo dňa 13.02.2019, faktúru Č.. XXXXXXXXXX, trestný rozkaz Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. zo dňa 13.06.2019, predžalobnú upomienku zo dňa 18.02.2019.

4. Žalobca ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a z dôvodu hospodárnosti konania.

5. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila. Svoju neprítomnosť neospravedlnila, pojednávanie odročiť nežiadala.

6. Zo zápisu o zistenom neoprávnenom odbere zo dňa 12.2.2019 bolo na odbernom mieste K. XXXX/ XX, Vranov nad Topľou zistené, že žalovaná v dobe od 14.08.2018 do 12.02.2019 v byte bez uzavretej zmluvy o dodávke elektrickej energie neoprávnene odoberala elektrickú energiu, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu a to po tom, čo v elektromerovom rozvádzači tzv. JOP- ka nachádzajúcom sa na chodbe na štvrtom poschodí tohto bytového domu si zabezpečila spojenie prívodových a vývodových vodičov 2 x CY 2.5 mm2 určených pre montáž elektromera, ktorý vodič bol priamo vedený bez merania a istenia do elektroinštalácie bytu, čo bolo zistené dňa 12.02.2019 inšpektorom sieťových pripojení žalobcu s tým, že bola vypočítaná škoda vo výške neoprávnene odobratej energie v množstve 13.637 kWh.

7. Faktúrou VS: XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 04.03.2019 naúčtoval žalobca žalovanej sumu 409,77 eur za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny.

8. Trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 13. júna 2019 bola žalovaná uznaná za vinnú zo spáchania prečinu krádeže podľa na tom skutkovom

základe, že preukázateľne v období od 14.8.2018 do 12.02.2019 na adrese trvalého bydliska K. XXXX/ XX Z. G. E. bez uzavretej zmluvy o dodávke elektrickej energie neoprávnene odoberala elektrickú energiu, čím spôsobila žalobcovi škodu vo výške 217,62 eur. Podľa bola žalovanej uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská 31, Košice, T.: XX XXX XXX škodu v sume 217,62 eur a zároveň podľa poškodenú spoločnosť Z. V., Q..A.., so sídlom M. XX, C., T.: XX XXX XXX súd so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 5.7.2019.

9. Predžalobnou upomienkou zo dňa 08.04.2019 vyzval žalobca žalovanú na úhradu sumy 409,77 eur alebo uzatvorenie splátkového kalendára najneskôr do 24.04.2019 inak pristúpi k vymáhaniu predmetnej pohľadávky.

10. Podľa o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

11. V zmysle pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa .

12. Podľa , ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. c), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Na výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takýmto neoprávneným odberom elektriny na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 2.

13. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sústave na účel zabránenia neoprávnenému odberu elektriny ( ).

14. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012, ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej len „vyhláška“) škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.

15. V zmysle § 1 ods. 2 vyhlášky cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt:

a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „úrad“) pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny, c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu.

16. Ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a prístupe do distribučnej sústavy, ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá sa určí ako súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za výkon schválenej úradom pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny (§ 1 ods. 3 vyhlášky).

17. Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len „denná spotreba“) zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.

18. Podľa § 1 ods. 5 vyhlášky denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu s napätím medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia, b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej, c) za odber elektrického výkonu sa považuje rezervovaný výkon; ak výkon nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov.

19. V zmysle § 1 ods. 6 vyhlášky denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak a) je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo z viacerých fáz, b) nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt prúdu na neoprávnene pripojených elektrických vodičoch a časového využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia.

20. K škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny (§ 1 ods. 6 vyhlášky).

21. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

22. Podľa záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

23. V zmysle záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

24. V zmysle pri záväzkoch vzniknutých zo spôsobenej škody sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo, t.j. ušlý zisk.

25. V zmysle splnením dlh zanikne.

26. Podľa § 420 a nasl. Občianského zákonníka, (zodpovednosť za škodu) je možné toto ustanovenie aplikovať na porušenie mimozáväzkovej povinnosti alebo ako zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením zmluvnej záväzkovej povinnosti. Zodpovednosť za škodu možno uplatniť, ak sú splnené predpoklady, a to porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), vznik škody ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkon spôsobil. Základným predpokladom je teda úkon

- prejav vôle fyzickej osoby, pričom tento úkon je protiprávny. Protiprávny úkon je konanie subjektu, ktoré je v rozpore s právom. Protiprávnosť konania sa môže prejaviť v aktívnom konaní alebo opomenutí konania, na ktoré je osoba povinná. Protiprávnosť úkonu spočíva v porušení právnej povinnosti, t.j. že úkon je v rozpore s objektívnym právom. Na to, aby úkon bolo možné kvalifikovať ako protiprávny zákon vyžaduje porušenie právnej povinnosť, ktorá je uložená fyzickej osobe a právnickej osobe. Táto právna povinnosť môže vyplývať priamo z právnych predpisov, iných noriem, zo zmluvy alebo iných právnych úkonov. Ak škoda vznikla ako dôsledok protiprávneho úkonu, ktorý zároveň napĺňa i znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu dochádza tu k súbehu trestnoprávnej zodpovednosti a občianskoprávnej zodpovednosti za škodu.

27. Ďalej pre náhradu škody má zásadný význam pojem škoda a ide o ďalší nevyhnutný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Pod škodou treba rozumieť akúkoľvek ujmu, ktorá vznikla subjektu súkromného práva zásahom do jeho subjektívnych práv. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou, teda protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom porušenia právnej povinnosti škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom vzťahu k príčine a následku, a teda ak je doložené, že nebyť protiprávneho úkonu ku škode by nedošlo. Posledným nevyhnutým predpokladom je zavinenie. Zavinenie ako psychický vzťah musí zahrňovať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť. Zavinenie možno charakterizovať ako psychický vzťah zodpovedného subjektu k jeho vlastnému protiprávnemu úkonu ako i ku škode ako následku tohto protiprávneho úkonu. Zavinenie je založené na prvku vedomia a prvku vôle. Pri zodpovednosti za škodu sa uhrádza skutočná škoda, a to čo poškodenému ušlo - ušlý zisk. Skutočnú škodu možno vymedziť ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v dôsledku protiprávneho úkonu, resp. škodovej udalosti v zničení, strate, zmenšení, znížení, či inom znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného a ktorá predstavuje majetkové hodnoty nevyhnutné na uvedenie veci do pôvodného stavu. Ušlý zisk spočíva v tom, že v dôsledku škodovej udalosti nedošlo k rozmnoženiu (zväčšeniu) majetku poškodeného, ktorý poškodením mohol odôvodnene vzhľadom na bežný (pravidelný, normálny) chod vecí očakávať. Nestačí teda hypotetický ušlý zisk, ale musí vždy ísť o zisk, ktorý sa dá reálne očakávať čo so sebou prináša povinnosť vierohodného preukazovania zo strany poškodeného.

28. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že dňa 12.2.2019 bolo na odbernom mieste K. XXXX/XX, Z. G. E. zistené, že žalovaná preukázateľne v dobe od 14.08.2018 do 12.02.2019 v byte bez uzavretej zmluvy o dodávke elektrickej energie neoprávnene odoberala elektrickú energiu. Žalobca vyčíslil spôsobenú škodu v zmysle § 1 ods. 4 Vyhlášky, kde bola určená spotreba elektriny v technických jednotkách vo výške 13.637 kWh, celková spotreba sa vypočítala vynásobením dennej spotreby a počtu dní, počas ktorých neoprávnený odber trval. Nakoľko žalobca v uvedenom prípade neoprávneného

odberu nevedel určiť skutočný čas jeho trvania, určil ho v zmysle právnej domnienky podľa § 1 ods. 4 druhá veta Vyhlášky, a to na obdobie posledných 180 dní, teda od 14.8.2018 do 12.2.2019. Žalobcovi bola v trestnom konaní priznaná suma 217,62 eur s DPH a v tomto konaní si uplatnil sumu 192,15 eur. Zo spôsobenej škody určenej podľa § 1 ods. 4 Vyhlášky vo výške 1.569,87 si však žalobca žiadal priznať iba podstatne poníženú škodu vo výške zvyšku 192,15 eur ( 409,77-217,62), preto súd mal za to, že keďže došlo k značnému poníženiu náhrady škody, že takto uplatňovaná škoda nie je ani v rozpore s dobrými mravmi. Úmyselným konaním žalovanej bola žalobcovi spôsobená škoda; tým vznikol medzi stranami záväzkový vzťah, v ktorom žalobca má voči žalovanej (dlžníkovi) pohľadávku spočívajúcu v nároku na náhradu škody, čomu zodpovedá povinnosť žalovanej škodu nahradiť. Keďže žalovaná tak doposiaľ neurobila a žalobca v konaní preukázal dôvod nároku i jeho výšku, žalovaná nepoprela dôvodnosť žaloby, súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalovanú zaviazal uhradiť dlžnú sumu.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku.

30. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

31. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. V zmysle , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a túto priznal žalobcovi v rozsahu 100 %, ktorý mal vo veci plný úspech, keď súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.

34. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. Podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

36. Podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, od poplatku sú oslobodení: žalobca v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom.

37. Zároveň súd zavial žalovanú zaplatiť súdny poplatok za žalobu na účet Okresného súdu Vranov nad Topľou, pretože žalobca je oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku za žalobu / keďže ide o žalobu na náhradu škody spôsobenej trestným činnom/, a keďže žalovaná bola neúspešná v celom rozsahu, je povinná zaplatiť súdny poplatok za žalobcu, ktorý je od súdneho poplatku oslobodený. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.