Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-23C-58-2021.pdf
PDF · 107.48 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-23C/58/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Belanovou, v spore žalobcu : Poistná udalosť s.r.o., Sabinovská 11, 821 03 Bratislava, IČO: 45 474 231, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený JUDr. Felix Neupauer, Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 230,00 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 230,- EUR s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 230,- EUR od 16.02.2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.11.2021, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu zaplatenie sumy 230,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 230,- EUR od 16.02.2020 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobca v žalobe tvrdil, dňa 12.12.2019 došlo k dopravnej nehode pričom vinník dopravnej nehody mal uzavreté povinné zmluvné poistenie so žalovaným, u ktorého si náhradu škody uplatňoval poškodený, resp. žalobca. Priebeh nehody, zavinenie, vzniknutý rozsah poškodenia vozidiel ani právny základ nehody či žalobcom vznesených nárokov nie sú medzi stranami sporu sporné. Poškodený, A. B., bol v dôsledku škody vzniknutej na jeho motorovom vozidle značky Nissan X-trail, ečv. C. nútený účelne si požičať náhradné motorové vozidlo a to po dobu opravy jeho poškodeného vozidla. Poškodený za týmto účelom uzavrel nájomnú zmluvu so spol. Poistná udalosť s.r.o., predmetom ktorej bol nájom náhradného motorového vozidla, ktoré zodpovedalo rovnakej kategórii akej bolo poškodené motorové vozidlo poškodeného.Za 5 dní nájmu náhradného motorového vozidla značky Nissan Qashqai bola poškodenému následne vystavená faktúra č.200101 v celkovej výške 575,- Eur. Žalovaný z povinne zmluvného poistenia vinníka nehody (poistná udalosť č. 8006480945) vyplatil žalobcovi za náhradné vozidlo poistné plnenie v celkovej výške 345,- Eur. K dnešnému dňu teda ostáva neuhradené nájomné vo výške 230,- Eur. Pohľadávku poškodeného voči žalovanému, ktorá spočíva v nároku na náhradu škody za náklady vynaložené na nájom náhradného vozidla žalobca prevzal od poškodeného na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.1.2020 pričom postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené.
3. Ako dôkaz označil žalobca: Nájomná zmluva zo dňa 20.1.2020, Faktúra za nájom č. 2000101, Pokladničný blok na čiastku 575,- Eur Čestné prehlásenie k platbe 575,- Eur v hotovosti Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 24.1.2020.
4. Okresný súd Bratislava I vydal dňa 01.12.2021 platobný rozkaz, ktorým žalobcovi v plnom rozsahu vyhovel.
5. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva a považuje ho za nepreukázaný, neoprávnený a bez právneho dôvodu. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že namieta zákonné kritéria požadované ustanovením § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), nakoľko žalobca nešpecifikoval skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca podľa žalovaného neopísal rozhodujúce skutočnosti, z ktorých si žalobca uplatňuje peňažný nárok. Žalovaný vo vyjadrení rovnako tak namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu a nemohol teda so žalobcom platne uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky. Ako žalovaný uviedol, uzatvorením zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, nakoľko uvedenú pohľadávku pred jej cesiou na žalobcu neuhradil, a teda mu pohľadávka nevznikla. Žalovaný zároveň považoval zmluvu o postúpení pohľadávky za absolútne neplatnú, nakoľko k postúpeniu neexistujúceho predmetu postúpenia. Žalovaný zároveň predmet postúpenia považoval za neurčitý a nejasný. Žalovaný rovnako tak poukázal na skutočnosť, že žalobcovi nevyplýva nárok na náhradu nákladov za nájom náhradného vozidla ani zo zákona o PZP ani z Občianskeho zákonníka. Rovnako tak mal žalovaný za to, že žalobca nepreukázal nutnosť a účelnosť nájmu náhradného vozidla. Podľa žalovaného boli žalobcovi priznané náklady za nájom vozidla v dĺžke 5 dní, s dennou sadzbou prenájmu vo výške 69,- EUR ako obvyklou, nakoľko nebola preukázaná oprávnenosť účtovania prirážky vo výške 46,- EUR/deň.
6. Ako dôkaz označil žalovaný: Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 03.02.2020.
7. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že pokiaľ ide o námietku k nesplneniu náležitostí ustanovenia § 132 CSP s tými sa nestotožňuje, nakoľko priebeh škodovej udalosti nebol zo strany žalovaného sporovaný a preto nepovažuje tieto skutočnosti uvádzať. Pokiaľ ide o námietku aktívnej legitimácie žalobca uviedol, že v zmysle platnej legislatívy je možné postúpiť aj budúcu pohľadávku a podľa žalobcu zmluva o postúpení pohľadávky obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom na určenie tejto pohľadávky. K nutnosti a účelnosti nájmu náhradné vozidla žalobca uviedol, že tá medzi stranami nie je sporná, sporná je iba cena tohto nájmu, pričom ako žalobca ďalej uviedol, Žalovaný relevantným spôsobom doposiaľ nepreukázal neobvyklosť (neprimeranosť) fakturovanej ceny nájmu náhradného motorového vozidla. poškodený si v prejednávanej veci požičal náhradné vozidlo v režime doby neurčitej a za takých podmienok, ktoré mu v danej chvíli najviac vyhovovali pričom v zmluve uvedenú orientačnú-predpokladanú dobu nájmu „predĺžoval“ výlučne pre dôvody spočívajúce v dĺžke opravy jeho vozidla, príp. pre dôvody spočívajúce v neflexibilnej a ťažkopádnej činnosti žalovanej poisťovne. poškodený požadoval výlučne taký nájom, pri ktorom sa nevyžaduje zloženie depozitu a zároveň ani platba celého nájomného vopred a ešte aj splatnosť faktúry za nájom má výrazne predĺženú lehotu (2 mesiace). Čo sa týka ďalších používaných vyjadrení žalovaného o neopodstatnených prirážkach k cene nájmu a podobne, tak uvádzame, že k dohodnutému nájomnému nie sú fakturované žiadne prirážky. Nájomná zmluva jednoznačne a zrozumiteľne uvádza dennú sadzbu nájmu vyjadrenú jedným číselným údajom pričom táto denná sadzba nájmu sa zhoduje s dennou sadzbou nájmu fakturovanou vo faktúre za nájom motorového vozidla. Cena nájmu neobsahuje žiadne prirážky či príplatky a ani nie sú k nej fakturované žiadne prirážky či príplatkové služby. Doplňujúca informatívna tabuľková poznámka k cenám, zľavám a akciám, ktorá je uvedená vo faktúre spoločnosti Poistná udalosť s.r.o. má pre prenajímateľa a nájomcu iba informačný charakter o tom, z čoho všetkého je tvorená v nájomnej zmluve zrozumiteľne dohodnutá a jednoznačne číselne zobrazená denná sadzba nájomného pričom táto informatívna poznámka vo faktúre má iba z marketingového hľadiska uľahčiť orientáciu v rozdielnostiach produktov ponúkaných prenajímateľom pod označením Ponuky č. 1 a Ponuky č. 2. Informatívna marketingová tabuľka vo faktúre za nájom nevyjadruje žiadne relevantné prirážky či príplatky k nájmu a vo vzťahu k dohodnutej a fakturovanej cene nájmu je úplne bezpredmetná.
8. Žalovaný možnosť vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu nevyužil. Na pojednávaní zotrvali obe strany sporu na svojich doterajších písomných vyjadreniach.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými alebo navrhnutými stranami. Z vykonaného dokazovania a zo skutočností, ktoré medzi stranami sporu neboli sporné, má súd za preukázaný nasledovný skutkový stav.
10. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu považoval súd za nesporné skutkové tvrdenia o tom, že dňa 12.12.2019 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo p. A. B. zn. Nissan X- trail, ečv. C..Z dôvodu poškodenia vozidla bol poškodený nútený si požičať náhradné vozidlo na dobu 5 dní za čo mu bola vystavená faktúra v sume 575,- Eur. Žalovaný za nájom vozidla poškodenému uhradil sumu 345,- Eur.
11. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.
12. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len “OZ”), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
13. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
14. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
15. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
16. Podľa 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
17. Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
18. Podľa § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
19. Podľa § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
20. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
21. Podľa § 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla písm e) poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len "poistná zmluva"), f) poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, g) poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona,
22. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
23. Podľa § 4 ods. 4 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 15 ods.1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
25. Podľa §11 ods. 6 písm. a), b) Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
26. Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
27. Podľa § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.1
28. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis“.
29. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
30. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. „je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu“.
31. K námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie súd uvádza, že z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným č.l. 8-9 plynie, že predmetom postúpenia bol budúci nárok poškodeného voči žalovanému spočívajúci v náhrade nákladov za prenájom vozidla, a práve tento nárok bol predmetnou zmluvou postúpený žalobcovi. Predmetom postúpenia teda nebol dlh poškodeného voči žalobcovi z titulu nájmu náhradného vozidla. Pohľadávku poškodeného na poistné plnenie nemožno zamieňať so záväzkom poškodeného, ktorý vznikol zo samostatného zmluvného vzťahu v súvislosti s nájmom náhradného motorového vozidla. Nemožno preto súhlasiť stvrdením žalovaného, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu z dôvodu, že by predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky mal byť dlh poškodeného voči žalobcovi z titulu nájmu náhradného vozidla. Bol postúpený konkrétny nárok na náhradu škody v presne stanovenej výške. Účastníci zmluvy sú riadne označení; postúpená pohľadávka je jednoznačne identifikovateľná; predmet zmluvy je riadne určený. Z obsahu zmluvy vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Zmluva o postúpení pohľadávky tak mala spôsobilý predmet postúpenia a išlo o platný právny úkon a práve touto zmluvou preukázala žalobkyňa aktívnu vecnú legitimáciu. Zároveň z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky dostatočne vyplýva, že ide o postúpenie budúcej pohľadávky, pričom žiadny právny predpis nezakazuje postúpiť budúcu pohľadávku. Ani spôsob dojednanej odplaty a platobné podmienky nespôsobujú neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. V Článku III. zmluvy o postúpení pohľadávky je presne špecifikované, za akých podmienok je postúpenie pohľadávky odplatné. Súd zmluvu o postúpení pohľadávky považuje za platne dojednanú.( rovnako pozri rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.8.2018, sp. zn. 4 Cob/178/2017 ) „Odvolací súd k aktívnej legitimácii žalobcu
uvádza, že predmetom postúpenia pohľadávky bola jasne stanovená výška škody. V tomto prípade nešlo o postúpenie všetkých práv vyplývajúcich poškodenému z dopravnej nehody, ale o postúpenie konkrétneho nároku na náhradu škody v presne stanovenej výške a nie je možné tvrdiť, že ide o neurčitú pohľadávku. Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Otázku, či pohľadávka bola skutočne postúpená a či postúpenie bolo platné, možno riešiť len vo vzťahu medzi postupcom a postupníkom.
32. K námietke žalovaného, že náklady na prenájom náhradného vozidla nevyplývajú z Občianskeho zákonníka a ani zo zákona o PZP, súd poukazuje na to, že poškodený, t.j. právny predchodca žalobcu, nemohol z titulu poistnej udalosti užívať svoje motorové vozidlo, a preto bolo dôvodné, aby si zabezpečil náhradné vozidlo a náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla v podobe nájomného tak patria do oprávneného nároku poškodeného. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. Účelne vynaloženým je teda každý taký náklad, pri ktorom existuje dostatočná vecná súvislosť medzi opodstatnenou potrebou a nákladom, ktorý slúži na úhradu tejto potreby. Pri škodovej udalosti, ktorá poškodeného zbaví možnosti používať svoje vozidlo je opodstatnenou jeho potreba využívať náhradné vozidlo. Nebolo sporné, že žalovaný napriek tvrdeniu, že nárok na náhradu nákladov vynaložených za prenájom náhradného vozidla nevyplýva ani zo zákona o PZP ani z OZ, poškodenému časť týchto nákladov uhradil, čím sám potvrdil, že žalobcom uplatnený nárok je dôvodný.
33. K cene nájmu ktorá bola v konaní sporná. Z Oznámení o poistnom plnení zo dňa 03.02.2020 vyplýva, že žalovaný akceptoval iba časť výšky ceny nájmu z dôvodu, že žalobca si mal dojednať nájomné nevýhodné a s prenájmom nesúvisí podľa žalovaného prirážka 46 eur na deň, avšak opäť absentuje akýkoľvek dôvod takéhoto postupu a jeho opora v zákone či v zmluvných podmienkach, či preukázanie postupu, ktorým sa mal žalovaný k tejto úvahe dospieť. Pokiaľ chcel žalovaný účinne poprieť výšku uplatneného nároku, bol povinný poprieť skutkové tvrdenia žalobcu a uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (k tomu viď znenie ustanovenia § 151 CSP). Žalovaný bol teda povinný súdu okrem iného uviesť dôvod prečo od náhrady škody odpočítal sumu 46 eur na deň. V spore tak nebolo zo strany žalovaného preukázané, že zníženie náhrady škody malo oporu v zákone, resp. v zmluvných podmienkach, keď súdu nebol predložený žiadny relevantný dôkaz, z ktorého by vyplývala primeranosť ceny nájmu alebo oprávnenie znížiť náhradu škody z dôvodu tvrdenej neprimeranosti. Žalovaný tak nepreukázal kvalifikovaný právny dôvod zníženia náhrady škody, hoci ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno. Žalobca naopak riadne zdokladoval, že došlo k poškodeniu motorového vozidla, ako aj to, že bol po určitú dobu (5 dní) nútený si najať náhradné motorové vozidlo (po dobu vykonávania opravy poškodeného vozidla), ako aj výšku škody predloženou faktúrou preukazujúcou výšku nákladov za nájom náhradného vozidla. Nájomná zmluva jednoznačne a zrozumiteľne uvádza dennú sadzbu nájmu vyjadrenú jedným číselným údajom 115 eur pričom táto denná sadzba nájmu sa zhoduje s dennou sadzbou nájmu fakturovanou vo faktúre za nájom motorového vozidla. Cena nájmu neobsahuje žiadne prirážky či príplatky a ani nie sú k nej fakturované žiadne prirážky či príplatkové služby. Podľa nájomnej zmluvy z 24.01.2020 bod 15. je cena za deň nájmu motorového vozidla 115 eur. Následne vo faktúre č. 200101 je rovnako uvedená suma 115eur za deň nájmu motorového vozidla, pričom faktúra bližšie špecifikuje, že 46 eur je za dobu nájmu s dobou neurčitou, nájom bez zloženia celého nájomného a finančnej zábezpeky za vozidlo na začiatku doby nájmu, predĺžená splatnosť faktúry za nájom vozidla. Ide o súčasť ceny nájmu, tak ako to uviedla aj žalobkyňa, pričom sa súd stotožňuje s tým, že táto časť má informatívny charakter a nemožno sumu 46 eur považovať za akúsi dodatočne účtovanú prirážku, keďže cena nájmu bola vždy pevne stanovená sumou 116 eur za deň nájmu náhradného vozidla.
34. Od poškodeného nie je možné vyžadovať, aby v situácii, keď v dôsledku stretu prevádzok vozidiel, ktoré nezavinil, a pri ktorom bolo poškodené jeho motorové vozidlo, riešil náhradu za svoje poškodené motorové vozidlo tak, že najskôr bude organizovať zisťovanie cenových relácií v rôznych autopožičovniach v závislosti od podmienok prenájmu, následne uskutoční výber najlacnejšej autopožičovne. Pretože ceny rôznych autopožičovní sú veľmi rozdielne, najmä v závislosti od podmienok nájmu, súdna prax ustal i, že oprávnený nárok poškodeného je vo výške ceny obvyklej. Nie teda ceny nájmu priemerne, či ceny nájmu najnižše. Cena nájmu žalobcu vo fakturovanej výške 66,- Eur/deň za strednú triedu vozidiel, ako aj cena žalobcu vo fakturovanej výške 115,- Eur/deň za SUV triedu vozidiel je cenou obvyklou, viď prehľad rozhodovacej praxe č.l.10. Z uvedeného dôvodu súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 230,- Eur.
35. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje vznik nároku poškodeného na úrok z omeškania pri samotnom omeškaní s poskytnutím peňažného plnenia náhrady škody zo strany poisťovateľa, a preto nie je možné na základe tohto ustanovenia nárok na úrok z omeškania u poškodeného vylúčiť. Toto ustanovenie upravuje len omeškanie poisťovateľa s plnením jeho povinnosti riadne a včas začať a skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a jeho výsledky riadne poškodenému oznámiť, a nie aj omeškanie poisťovateľa so splnením jeho inej podstatnejšej právnej povinnosti včas a riadne poskytnúť poškodenému plnenie náhrady škody. Výklad ustanovenia § 11 ods. 8 zákona zvolený krajským súdom spočívajúci v tom, že poškodený má nárok na úrok z omeškania jedine v prípade uvedenom v tomto ustanovení, nemožno akceptovať pre jeho prílišný formalizmus popierajúci zmysel a účel inštitútu úrokov z omeškania.(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 263/2022 zo 7. septembra 2022).
36. Úroky sa podľa Ústavného súdu uplatňujú odo dňa, kedy si poškodený na škodu uplatnil nárok. Nepočíta sa do toho len obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu.
37. Žalobcovi bolo zo strany žalovaného oznámené ukončenie šetrenia poistnej udalosti dňa 31.01.2020. Uvedená skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Žalovaný bol povinný poskytnúť náhradu škody do 15 dní po skončení vyšetrovania v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP. Nakoľko tak nespravil, dostal sa s plnením náhrady škody do omeškania dňom nasledujúcim po uplynutí 15 dňovej lehoty na plnenie, t. j. dňa 16.02.2020. Z uvedeného dôvodu súd žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 230,- Eur od 16.02.2020 do zaplatenia v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP v spojení s ust. § 517 ods. 2 OZ.
38. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. Podľa § 262 ods. 2 CSP,o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
43. Súd konštatuje, že žalobca mal vo plný úspech, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %, v súlade s jeho návrhom.
44. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia.