Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-2-2019.pdf
PDF · 123.28 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/2/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobcov: a/ Z. a b/ D. a zast. JUDr. Vladimírom Barcíkom, advokátom vo Veľkom Krtíši, Mierová 1 vedenej proti žalovaným: 1./ Z. a 2./ O. o zriadenie vecného bremena takto
rozhodol:
Súd p r i p ú š ť a zmenu žaloby ohľadom jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena.
Súd z r i a ď u j e vecné bremeno in rem, právo cesty za účelom vstupu, prechodu a prejazdu motorovým vozidlom, cez parcelu registra C, parc.č.1708/3, zapísanú na Okresnom úrade Rimavská Sobota, katastrálny odbor, pre k.ú. a Obec X., na LV č.XX, ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 707 m2 v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných v podiele 1/1 a cez parcelu registra C, parc.č.1695/3, zapísanú na Okresnom úrade Rimavská Sobota, katastrálny odbor, pre k.ú. a Obec X., na LV č.XX, ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 49 m2 v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných v podiele 1/1 za účelom prístupu vlastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným na Okresnom úrade Rimavská Sobota, katastrálny odbor, pre k.ú. a Obec X., na LV č.XXX, parcely registra C, parc.č.1693/2 záhrady o výmere 723 m2, parc.č.1694/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 212 m2, parc.č.1695/2 orná pôda o výmere 1055 m2 a stavby, rodinný dom súpisné číslo 203 na parc.č.1694/2 v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov v podiele 1/1.
Žalobcovia a/, b/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalovaným 1./, 2./ jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 356,- eur v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcom a/, b/ sa voči žalovaným 1./, 2./ priznáva právo na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia podali na súd žalobu, v ktorej žiadali, aby súd zriadil vecné bremeno, a to právo cesty za účelom vstupu, prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez parcely žalovaných k parcelám žalobcov, keďže podľa žalobcov na svojich nehnuteľnostiach majú postavený rodinný dom, ktorý je v ich spoluvlastníctve spolu s pozemkami, kde k týmto pozemkom a stavbe nie je možné zabezpečiť prístup inak ako po prístupovej ceste žalovaných. Žalobcovia ďalej poukázali na to, že pôvodne nehnuteľnosti žalobcov a žalovaných tvorili jeden celok, teda dvor, stavby a záhrady, ktoré patrili rodičom žalobcu a/, kde zo súboru týchto nehnuteľností žalobcovia nadobudli nehnuteľnosti, ktoré sú ich vlastníctvom, na základe darovacej zmluvy v roku 1984 a ostatné nehnuteľnosti z tohto súboru nehnuteľností nadobudli žalovaní. Podľa žalobcov k tomuto súboru nehnuteľností žalobcov a žalovaných vedie jediná prístupová cesta po pozemkoch žalovaných. 2. Žalobcovia ďalej poukázali na to, že k pôvodnému súboru nehnuteľností viedla prístupová cesta, ktorá je čiastočne totožná s cestou, ktorá je vo vlastníctve žalovaných, kde túto pôvodnú cestu žalobcovia aj
užívali na základe dohody z roku 1955 asi do roku 1968, kde od tohto obdobia cesta bola rozoraná a bol zbúraný mostík, kde od tohto obdobia bol prístup k nehnuteľnostiam žalobcov a žalovaných pešo aj autom cez pozemky I. a G.. Žalobca a/ vo svojej výpovedi zároveň uviedol, že asi v roku 2004 začali žalovaní s výstavbou cesty, kde materiál na cestu zabezpečovali žalovaní, on im pri výstavbe cesty pomáhal, práce boli ukončené asi v roku 2007 alebo 2008, on žalovaným žiadnym spôsobom finančne neprispel na výstavbu novej cesty, kde podľa jeho názoru na novú cestu dal peniaze jeho otec. Nový prístup po ceste na pozemku žalovaných žalobcovia so žalovanými užívali až do roku 2012 alebo 2013, kedy žalobcovia začali uvažovať, že nehnuteľnosti chcú predať a vtedy žalovaní začali vyhlasovať, že je to ich cesta a nikoho tam nepustia. Čo sa týka pôvodného prístupu k nehnuteľnostiam žalobcov a žalovaných cez pozemky I. a G., tento prístup bol užívaný ešte vtedy, keď sa stavala nová cesta, avšak podľa žalobcov posledných 10 rokov tento prístup už nie je možné využívať, keďže nový vlastníci nehnuteľnosti oplotili a takto podľa žalobcov zostáva jediný možný prístup cez nehnuteľnosti žalovaných po ceste, ktorú vybudovali. Pokiaľ ide o ďalšie alternatívy prístupu k nehnuteľnostiam žalobcov, ktoré uvádzali žalovaní, po týchto alternatívach nie je možný prístup k nehnuteľnostiam žalobcov. 3. Žalovaní žiadali žalobu žalobcov v plnom rozsahu zamietnuť, nespochybňovali tú skutočnosť, že pôvodne nehnuteľnosti žalobcov a žalovaných tvorili jeden celok. K rozdeleniu pôvodne spoločných nehnuteľností došlo v roku 1984, kedy časť nehnuteľností bolo darovaných žalobcovi a/, ktorý následne na týchto nehnuteľnostiach si postavil chatu v súčasnosti evidovanú ako rodinný dom č. 203 a zriadil dvor a záhradu. Zvyšnú časť nehnuteľností odkúpili žalovaní. Pokiaľ ide o pôvodnú prístupovú cestu ešte k pôvodne spoločným nehnuteľnostiam, podľa vedomostí žalovaných táto prístupová cesta sa minimálne od 50-tych rokov 20. storočia nevyužívala. Na prístup bola využívaná prístupová cesta cez pozemky I. a G., ktoré pozemky sa nachádzali v susedstve pôvodného N. majetku. 4. Po tom, ako žalovaní v roku 1997 odkúpili zvyšnú časť spoločného majetku, začali riešiť potrebu priameho prístupu k svojim nehnuteľnostiam, keďže nechceli využívať na prístup k pozemku cudzie nehnuteľnosti, ktorý prístup v horšom počasí bol sťažený. Za účelom vybudovania vlastnej prístupovej cesty potom žalovaní odkúpili nehnuteľnosti, na ktorých vedie súčasná prístupová cesta, ktorá z časti ide aj po hraniciach, kde na mape bola zakreslená pôvodná prístupová cesta. Žalovaní ďalej tvrdili, že po nadobudnutí svojich nehnuteľností oslovili žalobcov, že majú záujem vybudovať prístupovú cestu, čo bude finančne náročné, keďže predpokladali, že aj žalobcovia budú mať záujem novú cestu využívať. Túto ponuku žalobcovia odmietli, a preto žalovaní vybudovali cestu na svoje náklady na svojich nehnuteľnostiach. Poukázali na to, že bolo potrebné navoziť asi 250 nákladných áut väčšinou stavebnej sute. Žalovaní ďalej uviedli, že po vybudovaní novej prístupovej cesty vzhľadom na príbuzenské pomery so žalobcami umožnili žalobcom užívanie tejto prístupovej cesty, keďže tento prístup im podstatne zjednodušil príchod k ich nehnuteľnostiam oproti predchádzajúcemu prístupu cez susedné pozemky I. a G.. 5. Žalovaní sa vyjadrili tiež v tom smere, že so žalobcami nemajú žiadne spory ani nezhody, avšak podľa vedomostí žalovaných žalobcovia prejavili záujem svoje nehnuteľnosti odpredať a zrejme potencionálnych záujemcov o kúpu ich nehnuteľností odradzuje neprístupnosť nehnuteľností žalobcov priamo zo štátnej cesty. Žalovaní by boli ochotní v krajnom prípade zriadiť v prospech žalobcov vecné bremeno, ale výlučne len v prospech samotných žalobcov a v prípade poskytnutia polovičky nákladov za vybudovanie cesty vo výške 25.000,- eur. Zároveň uviedli, že podľa ich názoru je stále možný iný prístup k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov v podobe pôvodnej cesty cez susedné pozemky pôvodných vlastníkov I. a G.. 6. Na pojednávaní žalovaný 1./ uviedol, že pokiaľ sa on pamätá, pôvodný prístup sa počas jeho života nevyužíval. K spoločným nehnuteľnostiam žalobcov aj žalovaných sa chodilo cez pozemky I. a G., avšak táto cesta sa už nedá použiť viac ako 4 roky, pretože noví vlastníci nehnuteľnosti oplotili. Ďalej uviedol, že v súčasnej dobe nie je daný iný prístup k ich nehnuteľnostiam, len po ceste, ktorú žalovaní vybudovali. Za účelom vybudovania cesty žalovaní odkúpili susedné nehnuteľnosti od pána N. a v roku 2004 začali so stavbou cesty, ktoré práce boli dokončené asi v roku 2008, kde od dokončenia tejto cesty túto cestu používajú aj žalobcovia, ktorým žalovaní umožňujú prístup, avšak len im a nie cudzím ľuďom. Žalovaní zároveň mali záujem odkúpiť nehnuteľnosti žalobcov, avšak ponúknutá cena bola neakceptovateľná pre žalovaných. Priamo na pojednávaní právny zástupca žalovaných upresňoval vyjadrenie žalovaného 1./ v tom smere, že na nehnuteľnosti žalobcov je možný aj iný prístup, ktorý prístup umožňuje terén susedných nehnuteľností, dá sa ísť aj okolo oplotených nehnuteľností pôvodne vo vlastníctve I. a G., ďalší prístup je možný po nehnuteľnostiach ďalšej rodiny G., ku ktorých domu ide poľná cesta a od tohto domu je možný prístup po lúke k nehnuteľnostiam žalobcov. Podľa žalovaných tieto iné možnosti nie sú tak komfortné ako po ceste žalovaných, avšak je po nich umožnený prístup k nehnuteľnostiam žalobcov.
7. Pôvodne žalobcovia vo svojej žalobe navrhli v prípade zriadenia vecného bremena zaviazať ich na povinnosť zaplatiť jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 200,- eur. Keďže medzi stranami sporu nedošlo k dohode ohľadom tejto jednorazovej náhrady, bolo nariadené znalecké dokazovanie, kde znalkyňa určila náhradu vo výške 356,- eur a vzhľadom na tú skutočnosť na poslednom pojednávaní žalobcovia žiadali pripustiť zmenu žaloby ohľadom výšky jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena, ktorú zmenu žaloby v tomto smere súd pripustil, keďže ide o zmenu žaloby v tom smere, že sa rozširuje uplatnené právo v zmysle § 140 ods. 1 C.s.p. a o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodol na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1, 2 C.s.p. 8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, výsluchom právnych zástupcov strán sporu, žalobcu a/ a žalovaného 1./, oboznámením sa s dohodou o dare nehnuteľností z roku 1955, výzvou zo dňa 13. 08. 2018, informatívnou kópiou z mapy z čl. 26, 27 spisu, LV č. XXX a XX kat. územie X., vyjadrením žalobcov na čl. 32 spisu, snímkou na čl. 46 a 47 spisu, snímkou na čl. 53 spisu, znaleckým posudkom č. 51/2021, dokladmi v prílohovej obálke - CD s fotodokumentáciou z ohliadky, snímkou kat. územie X., dodatočným stavebným povolením zo dňa 11. 05. 2006, článkom zo Správnych novín a zistil nasledovný skutkový stav. 9. Nie je sporné, že žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č. XXX kat. územie X. ako parc. č. 1693/2 - záhrada, 1694/2 - zastavaná plocha a 1695 - orná pôda, kde na parc. č. 1694/2 sa nachádza rodinný dom číslo súpisné 203. Taktiež nie je sporné, že žalovaní sú mimo iné vlastníci nehnuteľností vedených na LV č. XX kat. územie X. ako parc. č. 1708/3 - zastavaná plocha a 1695/3 - zastavaná plocha. Na nehnuteľnostiach žalovaných je vybudovaná prístupová cesta k nehnuteľnostiam žalobcov aj žalovaných. Nie je ďalej sporné, že žalobcovia na svojich nehnuteľnostiach majú postavený rodinný dom, kde zo svojich nehnuteľností nemajú priamy prístup na verejnú komunikáciu, na prístup k verejnej komunikácii musia byť využité susedné nehnuteľnosti. V rámci konania žalobcovia tvrdili, že z ich nehnuteľností nie je možný iný prístup len po nehnuteľnostiach žalovaných, a to konkrétne po ich parcelách č. 1708/3 a 1695/3, na ktorých parcelách je vybudovaná prístupová cesta, ktorú momentálne využívajú strany sporu. Naproti tomu žalovaní tvrdili, že k nehnuteľnostiam žalobcov je možný aj iný prístup, nielen po ich nehnuteľnostiach. 10. Podľa § 151n ods. 1 až 3 Obč. zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania. 11. Podľa § 151o ods. 1 až 3 Obč. zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. 12. Medzi stranami sporu teda zostala spornou otázka, či je možný k nehnuteľnostiam žalobcov aj iný prístup ako po nehnuteľnostiach žalovaných, kde v prípade podmienok v zmysle § 151o ods. 3 Obč. zákonníka ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Keďže medzi stranami sporu nedošlo k dohode o tejto spornej okolnosti, na návrh žalobcov súd nariadil ohliadku na mieste samom za účelom posúdenia, či z nehnuteľnosti žalobcov je možný iný prístup na verejnú komunikáciu ako po nehnuteľnostiach žalovaných. 13. Na tejto ohliadke žalobcovia zotrvávali na tom, že k nehnuteľnostiam je možný len prístup, ktorý je vybudovaný priamo zo štátnej cesty po nehnuteľnostiach žalovaných. Žalovaní pritom zotrvávali na tom, že sú možné aj iné prístupy k nehnuteľnostiam, kde na mieste samom žalovaný 1./ v prírode ukázal, kde podľa jeho názoru je umožnený iný prístup k nehnuteľnostiam žalobcov. Jedna z možností podľa žalovaných je prístup v časti po ich nehnuteľnostiach a potom tento prístup je smerom tým, ako bol pôvodný prístup cez pozemky G. a I. okolo oplotených nehnuteľností pôvodného prístupu, kde súd na
ohliadke konštatoval, že jedna z možností tohto prístupu okolo pôvodného vstupu cez pozemky G. a I. vedie po lúke okolo oplotených pozemkov, časť pozemku je v značnom stúpaní a časť pozemku bola vykosená a časť zarastená. Druhá možnosť z tohto prístupu okolo pozemkov pôvodných vlastníkov Boľfovcov a Václavíkovcov bola okolo celej oplotenej nehnuteľnosti po štátnej ceste v časti po spevnenej ceste a z väčšej časti po lúke, kde žalovaný 1./ uviedol, že nehnuteľnosti, po ktorej ide tento prístup, mu vlastnícky nepatria, on však tento prístup využíva, pričom žalobca a/ na ohliadke uviedol, že obidve tieto načrtnuté alternatívy okolo pôvodného prístupu oplotených pozemkov pôvodných vlastníctvom G. a I. nikdy nevyužíval. Žalovaný 1./ pritom uviedol, že obidve naznačené alternatívy okolo pôvodného prístupu on využíva bez problémov, tieto prejazdy po nehnuteľnostiach tretích osôb nie sú nejako zvlášť dohodnuté, je zaužívaná prax, že aj sused chodí po jeho pozemkoch a on tým pádom chodí aj po susedných nehnuteľnostiach. Časť týchto prístupov sú na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaných a ostatné časti týchto alternatív prístupu sú na nehnuteľnostiach cudzích osôb. 14. Ďalej na ohliadke žalovaný 1./ fyzicky na mieste samom poukázal na ďalšiu možnosť prístupu k nehnuteľnostiam strán sporu okolo domu pána G., ktorý sa na leteckej snímke nachádza v pravom dolnom rohu snímky, kde táto cesta prebieha poza nehnuteľnosť pána G. po ceste, kde táto cesta ide po lúkach, z ktorých časť podľa žalovaného 1./ vlastní aj žalobca a/, táto cesta vychádza na štátnu cestu asi 300 metrov od cesty, ktorú v súčasnej dobe strany sporu užívajú. Na ohliadke žalovaný 1./ uviedol, že tento ďalší prístup on nevyužíva, využívajú ho hlavne poľovníci, nevyužíva ho hlavne z dôvodu, že má svoj vlastný prístup a taktiež ho nevyužíva ani žalobca s manželkou z dôvodu, že im umožnil vstup cez ním vybudovanú cestu. Na ohliadke bolo zistené, že táto alternatíva vstupu, okolo rodinného domu pána Boľfa je v časti tvorená spevnenou cestou pomocou drvenej kameniny až po dom pána G., kde súd zároveň na ohliadke konštatoval, že zvyšná časť cesty je prechod cez lúky až k nehnuteľnostiam strán sporu. 15. Ďalšou alternatívou, na ktorú poukázal žalovaný 1./ na ohliadke, je alternatíva prístupu cez pozemok pána G. v susedstve, kde od štátnej cesty po dom pána G. asi v 1/3-ine je prístupová cesta spevnená, odtiaľ je možné sa napojiť cez jeho pozemok na prístup k nehnuteľnostiam žalobcov, avšak by bolo potrebné urobiť mostík cez jarok, ktorý sa tu nachádza, kde žalovaný 1./ uviedol, že on je ochotný umožniť žalobcom urobiť taký prístup. Táto ďalšia možná alternatíva by teda išla v časti cez jeho pozemok a potom sú tam ďalšie 4 parcely, cez ktoré parcely prechádzajú aj vlastníci rodinného domu G.. K tomuto prístupu žalobca a/ uviedol, že je pravdou, že na časti tohto prístupu na jednej z parciel má spoluvlastnícky podiel spolu so sestrou, avšak túto alternatívu prístupu okolo rodinného domu G. nikdy nevyužíval, ani v minulosti, keďže nemal na to dôvod. Na ohliadke zároveň právny zástupca žalovaných zdôrazňoval, že na všetkých alternatívach prístupov, ktoré na ohliadke naznačil žalovaný 1./, bolo zreteľné, že sú využívané občasne na prístup k nehnuteľnostiam strán sporu a tento prístup podľa jeho názoru je umožnený aj osobným motorovým vozidlom. V tejto súvislosti však na ohliadke predseda senátu konštatoval, že v častiach týchto alternatív prístupov je zreteľné, že sú užívané viac, niektoré časti sú užívané menej, na niektorých častiach je vidno, že bolo len v nedávnej dobe prejdené motorovým vozidlom a na niektorých častiach je vidno, že tieto cesty alebo časť týchto ciest sú užívané viac, niektoré sú užívané menej, kde na niektorých miestach je zreteľné, že len výslovne v nedávnej minulosti bola cesta použitá ako prejazd. Zo samotnej ohliadky na mieste samom súd vyhotovil fotodokumentáciu, ktorá je súčasťou spisu, z ktorej fotodokumentácie je zreteľné, že časti jednotlivých alternatív prístupov sú užívané viac, niektoré sú užívané menej a iné iba ojedinele užívané. 16. Z ohliadky na mieste samom súd vyhotovil aj jednoduchý náčrt, aby boli zrejmé jednotlivé alternatívy, ktoré na mieste samom ukázal žalovaný 1./, kde tento náčrt súd na pojednávaní doručil aj stranám sporu. Na tomto náčrte modrou farbou je naznačená štátna cesta, v hornom rohu v strede naznačené rodinné domy žalobcov a žalovaných. Naľavo od rodinného domu žalovaných je naznačená červenou farbou prvá alternatíva vstupu, ktorá v časti je spoločná pre možnosť 1a, ktorá najskôr ide od rodinného domu žalovaných popri novom oplotení pôvodných pozemkov G. a I., cez ktoré pozemky išiel pôvodný vstup k nehnuteľnostiam strán sporu, kde v 1/3-ine pred štátnou cestou táto možnosť 1a ide cez prudký svah. Možnosť 1b taktiež naznačená červenou farbou ide zo štátnej cesty v časti po spevnenej ceste a ďalej v časti po lúke až k rodinnému domu žalovaných. Ďalšia alternatíva na tomto náčrte je naznačená oranžovou farbou, táto alternatíva ide okolo rodinného domu pána Boľfa od štátnej cesty po rodinný dom pána G. po spevnenej ceste, kde možnosť 2a ide od rodinného domu pána G. a napája sa na vybudovanú cestu žalovanými na parc. č. 1708/3, avšak s potrebou vybudovania mostíka cez jarok. Druhá možnosť tejto alternatívy je od rodinného domu pána G. cez lúky priamo k rodinnému domu žalobcov. 17. Pokiaľ súd vychádza z toho, že žalobcovia sú vlastníkmi rodinného domu, pričom ako vlastníci stavby nie sú zároveň vlastníkmi priľahlých pozemkov, z ktorých sa priamo dá napojiť na verejnú komunikáciu, jednoznačne pre žalobcov vznikla potreba zriadenia vecného bremena k priľahlému pozemku, pričom
účelom ohliadky na mieste samom bolo zistiť, či týmto priľahlým pozemkom, ku ktorým sa má zriadiť vecné bremeno, sú pozemky žalovaných alebo s poukazom na ustanovenie § 151o ods. 3 Obč. zákonníka je možné zabezpečiť prístup vlastníka k stavbe inak. 18. Po vykonaní ohliadky na mieste samom súd prijal nasledovné právne závery, ktoré súd strán predostrel na pojednávaní aj s predbežným právnym posúdením veci. 19. Pokiaľ by mala existovať iná rovnocenná alternatíva práva prechodu k nehnuteľnostiam žalobcov, táto iná alternatíva nemôže byť závislá na neistých podmienkach súvisiacich s tým, že väčšina každej z alternatív práva cesty a prechodu je po nehnuteľnostiach tretích osôb, s ktorými žalobcovia nemajú žiadne dohody o práve cesty či prechodu, žalobcovia fakticky tieto iné alternatívy prístupov, ktoré na ohliadke žalovaný 1./ predostrel, v minulosti nikdy nevyužívali. Časti týchto jednotlivých prístupov sú síce po spevnených cestách, ale v časti aj po pozemkoch, ktoré sú zjavne užívané na prechod len celkom výnimočne. V prípade jednej z alternatív, ktorá by počítala aj s vybudovaním mostíka cez jarok, by sa predpokladalo nielen toto technické riešenie, ale aj dohoda o užívaní pozemku so žalovanými, keďže v časti jedna z týchto alternatív ide aj po pozemkoch žalovaných a ďalej by bola potrebné dohoda s vlastníkmi ďalších susedných nehnuteľností, keďže tento prístup ide aj cez ďalšie pozemky tretích osôb. 20. Ďalšia alternatíva, ktorá prechádza okolo oplotených susedných pozemkov pôvodne vo vlastníctve G. a I., cez ktoré pozemky bol pôvodný prístup k spoločným nehnuteľnostiam, tento prístup v časti prechádza cez svah ústiaci na štátnu cestu, ktorý svah predstavuje značné prevýšenie, dosť nebezpečné pre prejazd motorovým vozidlom hlavne za dažďa či zimného počasia, kde treba stále podotknúť, že žalobcovia žiadnu z alternatív, ktorú prezentoval žalovaný 1./ na ohliadke, neužívajú, ani nikdy v minulosti nevyužívali. 21. Žalobcovia roky užívajú vstup po spornej ceste na parc. č. 1708/3 a 1695/3, ktorý vstup im umožnili žalovaní, pričom pôvodne používaný vstup cez pozemky G. a I. už následkom stavebných úprav nie je realizovateľný, čo nie je sporné. Na ohliadke bolo konštatované, že každá z alternatív vstupu na nehnuteľnosti žalobcov a k ich stavbe je minimálne v časti len ojedinele využívaná, ak vôbec je užívaná na prechod, len žalovaný 1./ uviedol na ohliadke, že tieto ďalšie alternatívy vstupu on občas užíva po dohode s vlastníkmi nehnuteľností na základe vzájomnosti, keď on tiež umožňuje vlastníkom susedných parciel prejazd cez svoje nehnuteľnosti. To ale neplatí pre žalobcov, kde žalobca a/ na ohliadke uviedol, že ani jednu z ďalších alternatív prípadného vstupu k svojim nehnuteľnostiam po susedných pozemkoch nevyužíva, ani v minulosti nevyužíval. Nie je preukázané, že by žalobcovia mali nejaké dohody o práve prechodu či práve cesty k svojim nehnuteľnostiam s vlastníkmi susedných nehnuteľností, nie je preukázané, že by vlastníci susedných pozemkov do budúcnosti umožňovali prechod žalobcov k svojim nehnuteľnostiam cez susedné nehnuteľnosti. Tieto iné alternatívy vstupu cez nehnuteľnosti tretích osôb žalobcovia v minulosti vôbec nevyužívali, a preto možno uzavrieť, že všetky ďalšie alternatívy vstupu na pozemky žalobcov mimo vstupu cez parc. č. 1708/3 a 1695/3 nie sú reálne realizovateľné ako možné spôsoby prístupu k nehnuteľnostiam žalobcov. 22. Právo prístupu a právo cesty pre žalobcov do budúcnosti nemožno ponechať na zatiaľ nepodložených predpokladoch, že vlastníci susedných nehnuteľností umožnia do budúcna na neobmedzený čas žalobcom prechod k ich nehnuteľnosti cez svoje pozemky s prihliadnutím na to, že takéto prechody po týchto susedných pozemkoch žalobcovia v minulosti vôbec nevykonávali. Nie je preukázané, že by žalobcovia v minulosti vykonávali nejaké takéto právo prechodu len na základe akýchsi dohôd urobených aj mlčky, či že by išlo o nejakú dlhodobú obyčaj. 23. Žalovaní už dlhodobo umožňujú vstup žalobcom k ich nehnuteľnostiam, avšak obmedzujú to len na samotných žalobcov. Tým akoby mlčky súhlasili, že žalobcovia nemajú iný reálny prístup k svojim nehnuteľnostiam hlavne s prihliadnutím na oplotenie susedného pozemku, cez ktoré pozemky pôvodne bol realizovaný prístup k nehnuteľnostiam strán sporu cez pozemky pôvodných vlastníkov G. a I., kde sám žalovaný 1./ na pojednávaní uviedol, že po oplotení susedného pozemku, kadiaľ viedol pôvodný vstup k nehnuteľnostiam strán sporu, už žalobcovia nemajú iný prístup k nehnuteľnostiam. 24. Takto súd uzatvára, že sú splnené všetky predpoklady v zmysle § 151o ods. 3 Obč. zákonníka na zriadenie vecného bremena, ktoré bude zaťažovať priľahlý pozemok pre prístup vlastníka stavby, keďže iný prístup reálne k nehnuteľnostiam žalobcov nie je možný ako po nehnuteľnostiach žalovaných, ktorý sa využíva niekoľko rokov fakticky oboma stranami sporu na prístup k svojim nehnuteľnostiam, a z tohto dôvodu súd zriadil vecné bremeno v prospech vlastníkov nehnuteľností, ktoré v súčasnej dobe vlastnia žalobcovia, na ktorých nehnuteľnostiach sa nachádza stavba rodinného domu, kde prístup k stavbe nie je možné zabezpečiť inak ako po nehnuteľnostiach žalovaných. Pokiaľ ide o ďalšie alternatívy prístupu k nehnuteľnostiam žalobcov, na ktoré poukazovali žalovaní na ohliadke, pri všetkých týchto alternatívach je možné konštatovať, že tieto alternatívy nie sú právne možné, keďže žalobcovia tieto alternatívy vstupu k svojim nehnuteľnostiam nikdy neužívali, nie je preukázané, že by vlastníci týchto susedných
nehnuteľností umožnili vstup či prechod cez svoje nehnuteľnosti žalobcom za účelom prístupu k svojim nehnuteľnostiam. Neboli produkované žiadne dôkazy o tom, že by existovali nejaké dohody medzi žalobcami a vlastníkmi susedných nehnuteľností o takýchto právach prechodu, nie je ani preukázané, že by vlastníci susedných nehnuteľností aspoň mlčky tolerovali prechod žalobcov cez svoje nehnuteľnosti k nehnuteľnostiam žalobcov. 25. Ďalej je možné konštatovať pri všetkých alternatívach, že tieto jednotlivé alternatívy, každá z alternatív je minimálne v časti aj reálne nerealizovateľná pre účely prejazdu či prechodu k nehnuteľnostiam žalobcov, kde pri alternatívach prechodu okolo pôvodného vstupu, ktorý pôvodný vstup bol oplotený, jedna z možností tejto alternatívy je v prudkom svahu, ktorý sa zjavne nepoužíva na prístup k nehnuteľnostiam a druhá možnosť tejto alternatívy je síce z časti po štátnej ceste a z časti po spevnenej ceste, avšak veľká časť tejto možnosti ide po lúke, ktorá skutočnosť nesvedčí o tom, že by táto časť tejto možnosti slúžila ako príjazdová cesta k nehnuteľnostiam žalobcov. Obdobne to platí aj pri druhej alternatíve okolo rodinného domu pána G., kde aj tu je časť prístupu po spevnenej ceste, avšak táto spevnená cesta ide len po rodinný dom pána G., od ktorého rodinného domu je možnosť ísť buď cez pozemky žalovaných, ktorá možnosť predpokladá výstavbu mostíka cez jarok a napojiť sa následne už na existujúci vstup vybudovaný žalovanými a druhá možnosť tejto alternatívy od rodinného domu pána G. celý ďalší prístup ide po pozemkoch tretích osôb, ktoré taktiež sa vyznačujú charakterom lúky, nie sú tam viditeľné stopy, že by opakovane tieto pozemky slúžili na prejazd po týchto pozemkoch, a preto z týchto záverov súd vyvodil to, že zriadil vecné bremeno tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia v prospech nehnuteľností, ktoré vlastnia žalobcovia, kde právo vecného bremena bude zaťažovať nehnuteľnosti, ktoré v súčasnej dobe sú vo vlastníctve žalovaných. 26. Po zriadení vecného bremena súd riešil otázku jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena, na ktorú povinnosť by bolo potrebné zaviazať žalobcov ako oprávnených z vecného bremena v prospech žalovaných ako povinných z vecného bremena. V samotnej žalobe žalobcovia navrhli výšku jednorazovej náhrady vo výške 200,- eur. S touto výškou žalovaní nesúhlasili, a preto keďže nedošlo k dohode ohľadom výšky tejto jednorazovej náhrady, súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, kde znalkyňa z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a stavebných prác stanovila všeobecnú hodnotu jednorazovej náhrady vo výške 356,- eur. S takouto výškou jednorazovej náhrady žalobcovia súhlasili, žalovaný 1./ uviedol, že s takouto výškou nesúhlasí, keďže podľa jeho názoru pri určení výšky jednorazovej náhrady neboli zohľadnené náklady na výstavbu cesty a v tejto súvislosti navrhol, aby súd vykonal dokazovanie výsluchom znalkyne. 27. Zo znaleckého posudku podaného znalkyňou vyplýva, že znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu vecného bremena v súlade s Vyhláškou č. 492/2004 Z.z., kde závady viaznuce na nehnuteľnosti sa odhadnú podľa hospodárskej ujmy, ktorá vyplýva zo závady pre zaťaženého vlastníka. Výpočet sa vykoná kapitalizáciou hospodárskej ujmy, t.j. rozdielu budúcich znížených odčerpateľných zdrojov oproti bežným odčerpateľným zdrojom počas časovo obmedzeného obdobia. Pri závadách neobmedzeného trvania sa vezme za základ výpočtu obdobie 20tich rokov, pri závadách presne obmedzeného trvania toto obdobie. Podkladom pre výpočet hodnoty vecného bremena je stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku a všeobecnej hodnoty nájmu pozemku. Všeobecná hodnota ročného nájmu za pozemok je možné stanoviť na báze jeho všeobecnej hodnoty alebo aj porovnávaním. Všeobecná hodnota nájmu pozemku je stanovená výpočtom na základe všeobecnej hodnoty pozemku. 28. Podľa znaleckého posudku všeobecná hodnota pozemku, a to oboch parciel, po ktorých má byť realizované právo cesty, je vo výške 1.232,28 eur. Nájom pozemku bol stanovený vo výške 76,- eur za rok vychádzajúc z obdobia 20tich rokov ako obdobia predpokladanej návratnosti investície v závislosti od ekonomických, polohových a fyzikálnych faktorov s prihliadnutím na priemernú úrokovú mieru za apríl 2021 podľa podkladov na stránke Národnej banky Slovenska. V prípade zriadenia vecného bremena za účelom vstupu, prechodu a prejazdu motorovým vozidlom je možné predpokladať, že ide o vecné bremeno zriadené na dobu neurčitú. Stanovenie všeobecnej hodnoty vecného bremena predstavuje stanovenie hodnoty primeranej výšky jednorazovej úhrady, ktorá by primerane kompenzovala majetkovú ujmu povinného. Výpočet náhrady sa vykonal kapitalizáciou hospodárskej ujmy na dobu neurčitú v trvaní 20 rokov. Čistý príjem z nehnuteľnosti sa stanovil ako výnos z prenájmu nehnuteľnosti bez zohľadnenia vecného bremena a so zohľadnením nákladov súvisiacich z bežným hospodárením a straty pri bežnom hospodárení s nehnuteľnosťou. Strata sa zvyčajne preukazuje percentuálnym podielom z dosiahnuteľných hrubých výnosov, kde v danom prípade znalkyňa odhadla stratu vo výške 10 %. Budúci odčerpateľný zdroj predstavuje predpokladaný čistý príjem, ktorý dosiahne vlastník nehnuteľnosti pri riadnom hospodárení s nehnuteľnosťou pri existencii vecného bremena. Pri jeho výpočte boli zohľadnené jednorazová strata pri bežnom hospodárení s nehnuteľnosťou a zohľadnené vecné bremeno ako obmedzenie. Vzhľadom na veľkosť pozemkov, ktoré sú predmetom zriadenia
vecného bremena a jeho polohy, znalkyňa odhadla obmedzenie s titulom závady, teda titulom vecného bremena vo výške 25 %. 29. Znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty za účelom vstupu, prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez parc. č. 1708/3 a 1695/3 vo výške 356,- eur vychádzajúc z odhadovanej straty vlastníka povinného pozemku 10 %, z obmedzenia vlastníka pozemku titulom závady 25 %, budúceho odčerpateľného zdroja 39,22 eur za rok, hospodárskej ujmy 17,01 eur za rok, úrokovej miery 0,11 % ročne, všeobecnej hodnoty ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena 0,02 eur za 1 m2 a všeobecnej hodnoty jednorazovej odplaty 0,44 eur za 1 m2. Pri výpočte znalkyňa vychádzala z rozlohy pozemkov 756 m2, kde hodnota pozemkov, ktoré budú obmedzené pri zriadení vecného bremena predstavuje 1.230,- eur a nájom týchto pozemkov za rok by predstavoval sumu 76,- eur ročne. 30. Znalkyňa pri podaní znaleckého posudku a výpočte jednorazovej náhrady vychádzala z príloh F a G Vyhlášky č. 492/2004 Z.z., kde sú stanovené predpoklady v prílohe F.2 pre výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena, kde výpočet sa vykoná tak, že práva spojené s nehnuteľnosťou sa odhadnú tak, že sa zistí výhoda, ktorú tieto práva prinášajú oprávnenému v období jedného roka a hodnota tejto výhody sa vynásobí pri právach časovo neobmedzených 20timi rokmi, pri právach časovo obmedzených počtom rokov, počas ktorých má právo ešte trvať, najviac však 20timi rokmi. Zároveň sa zohľadnia závady viaznuce na nehnuteľnosti, ktoré sa odhadnú podľa hospodárskej ujmy, ktorá vyplýva zo závady pre zaťaženého vlastníka. Vo vzorci pre výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena sa použijú veličiny ako trvalo odčerpateľný zdroj, časové obdobie trvania vecného bremena, pri neobmedzenom trvaní platí 20 rokov a úroková miera. Ďalej sa postupuje podľa prílohy G Vyhlášky, kde je stanovený vzorec pre výpočet všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok, kde do vzorca sa dosadzujú veličiny ako všeobecná hodnota pozemku, úroková miera, koeficient zohľadňujúci daňové zaťaženie daňou z príjmu a obdobie predpokladanej návratnosti. Pri porovnaní týchto príloh Vyhlášky so znaleckým posudkom súd konštatuje, že znalkyňa pri výpočte jednorazovej náhrady postupovala v súlade s Vyhláškou a zohľadnila všetky Vyhláškou predpísané veličiny. 31. Pokiaľ žalovaný 1./ na pojednávaní namietal, že pri predpokladoch pre stanovenie jednorazovej náhrady znalkyňa nezohľadnila náklady na výstavbu cesty a v tejto súvislosti navrhol vykonať dokazovanie výsluchom znalkyne súd konštatuje, že z príloh Vyhlášky č. 492/2004 Z.z. nevyplýva, že by pri výpočte jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena, pri výpočte všeobecnej hodnoty vecného bremena a pri výpočte všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok, ktoré tvoria predpoklady pre výpočet jednorazovej náhrady, sa nezohľadňujú náklady za vybudovanie pozemku, ktorý bude zaťažený vecným bremenom a z tohto dôvodu súd ani nevyhovel návrhu žalovaného 1./ na vykonanie dôkazu výsluchom znalkyne. 32. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že v danom prípade sa stanovuje jednorazová náhrada za zriadenie vecného bremena a nerieši sa otázka vlastníctva nehnuteľností, kde pri porovnaní hodnoty nehnuteľností vo výške 1.230,- eur je treba takto pristupovať aj k hodnote jednorazovej náhrady, ktorá bola určená znaleckým posudkom. V danom prípade nejde ani o určenie nájmu za užívanie nehnuteľnosti, ktorý nájom bol určený vo výške 76,- eur ročne, kde v danom prípade nájmu by žalobcovia počas doby prípadného nájmu mali oprávnenie výlučne užívať pozemky žalovaných na základe prípadnej nájomnej zmluvy. V danom prípade však nehnuteľnosti zaťažené vecným bremenom zostávajú vo vlastníctve žalovaných, nehnuteľnosti zaťažené vecným bremenom budú na účely prístupu k nehnuteľnostiam užívať tak žalobcovia, ako aj žalovaní, preto pri zohľadnení hodnoty pozemkov, hodnoty prípadného nájmu je hodnota jednorazovej náhrady tak, ako ju určila znalkyňa primeraná a v súlade s právnou úpravou. 33. Len na okraj súd podotýka, že v prípade práva zodpovedajúceho vecnému bremenu ten, kto je oprávnený užívať cudziu vec je povinný znášať primerané náklady na jej zachovanie a opravy, ak ju však užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spolunažívania s poukazom na ustanovenie § 151n ods. 3 Obč. zákonníka, tieto náklady však neboli predmetom konania, a preto nie je možné sa k nim vyjadrovať. 34. Na základe všetkých horeuvedených skutočností, právnych a skutkových záverov súd zriadil vecné bremeno k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaných v prospech nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov a stanovil jednorazovú náhradu v súlade so znaleckým posudkom. 35. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p., keďže súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel, a preto mali žalobcovia plný úspech v konaní a súd im priznal voči žalovaným právo na plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že: a) Neboli splnené procesné podmienky. b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. g) Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.