Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Sa-68-2020.pdf
PDF · 118.55 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/68/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: V.. C. H. - Y., T., Tr. A. R. XXX/XX, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava, IČO 30796482, za účasti Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. pobočka Nitra, Mostná 58, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 22. 06. 2020, č. 16683/2020/912, č.k.: PV 912/00030/2020, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a. Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou krajskému súdu dňa 25. 08. 2020 žalobca žiadal preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 22. 06. 2020, č. 16683/2020/912, č.k.: PV 912/00030/2020, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a Výkaz nedoplatkov č. 2006000111 zo dňa 02. 03. 2020 (ďalej len „VN“) vydaný zdravotnou poisťovňou Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, pobočka Nitra (ďalej len „zdravotná poisťovňa“), z dôvodu porušenia povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 1 a 2 písm. a) a c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z. z.“) zaplatiť zdravotnej poisťovni preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie 11/2017, 01/2018 - 05/2018, 11/2018 - 12/2018, 02/2019 - 05/2019 v sume 929,33 Eur a poplatok za vydanie VN v sume 10,00 Eur, potvrdil podľa § 77a ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z.
2. V podanej žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného je nesprávne, pretože žalovaný porušil § 3 ods. 5 správneho poriadku, nakoľko vychádzal z nesprávne zisteného stavu veci, tým, že sa nezaoberal skutočnosťou, aké doklady žiadala Všeobecná zdravotná poisťovňa, pobočka Nitra od zamestnávateľa a ani námietkou zamestnávateľa ohľadne nezrovnalostí dokladov, ktoré namietal, teda, že prvostupňový orgán žiadal pri kontrole 09. 01. 2020 predložiť podklady k pracovným zmluvám, čím porušil § 20 ods. 4 tým, že vôbec nevznikol dôvod na postup, pretože nie je preukázané, že by prvostupňový správny orgán žiadal zamestnávateľa o predloženie podkladov k dohodám o vykonaní práce, a tie by odmietol predložiť. Žalovaný porušil ustanovenie § 1, § 17 ods. 9 a § 49 správneho poriadku, nakoľko fyzická kontrola začínala na návrh, ktorým oznámila výkon kontroly odvedenia poistného, uviedla, aké doklady požaduje, je to správnym konaním a má byť aj ukončená rozhodnutím. Fyzická vonkajšia kontrola odvodu poistného zamestnávateľa, nie je konanie na vydanie výkazu nedoplatkov, na ktorý s nevzťahuje správny poriadok, nie je ukončená vždy výkazom nedoplatkov. Ad absurdum v prípade absencie správneho poriadku pri fyzickom výkone správnosti odvedenia poistného by sa správny orgán ocitol značne výhodnom postavení oproti kontrolovanému subjektu, nakoľko by nemusel reagovať na námietky, nemusel by sa vyporiadať s predloženými dôkazmi a nemusel by vôbec vydať rozhodnutie,
kde by nemusel zdôvodňovať, prečo sa rozhodol tak, ako sa rozhodol. Na proti tomu všeobecná zdravotná poisťovňa disponovala informáciou o nedoplatku poistného, mala vystaviť výkaz nedoplatkov, na vystavenie ktorého sa nevzťahuje správny zákon, nakoľko samotné konanie o výkaze nedoplatkov nie je konaním, nezačína sa totiž na návrh. Žalobca ako zamestnávateľ uplatnil voči protokolu o výsledku kontroly námietku, kde uviedol dôvody nulových výkazov poisteného a nahlasovania zamestnancov na dohody o vykonaní práce, ktorý však nedokončili pracovnú úlohu, a preto boli výkazy poistného za uvedené obdobie nulové, nakoľko im nevznikol nárok na mzdu. Zamestnávateľ neporušil zákon o zdravotnom poistení tým, že vykázal nulový príjem, nakoľko predmetným zamestnancom nevznikol v posudzovanom období nárok na príjem. Žiadal rozhodnutie zrušiť.
3. Žalovaný správny organ sa vyjadril písomne a vo vyjadrení poukazoval na to, že žalovaný sa pridržiava svojho druhostupňového rozhodnutia, ktorý postupoval v súlade s § 23 ods. 1 písm. g/ a § 77a zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou správnym poriadkom. Žalovaný sa komplexne zaoberal a vysporiadal a jasne vysvetlil žalobcovi ako platiteľovi poistného odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, kompletný rozpis dlžných súm poistného, prehľady zamestnancov, jednotlivé obdobia - dohody o vykonaní práce, preverenie správnosti výpočtu poistného, resp. preddavkov na poistné, na verejné zdravotné poistenie za jednotlivých zamestnancov.
4. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadne dokladov, resp. podkladom k pracovným zmluvám, že zdravotná poisťovňa nežiadala o predloženie podkladov k dohodám o vykonaní práce, zo spisovej dokumentácie, je preukázané, že prvostupňový správny orgán žiadal aktualizovaný výpis z obchodného registra, pracovné zmluvy, mzdové listy, výplatné listiny, mesačný výkazy zamestnávateľa o výške poistného, hromadné oznámenia o zmenách, bankové výpisy, poštové poukážky, príjmové pokladničné doklady, prípadne iné doklady týkajúce sa poistného vzťahu zamestnancov žalobcu poistených vo všeobecnej zdravotnej poisťovni. V spise sa nachádza kompletná emailová komunikácia zdravotnej poisťovne a platiteľa poistného a taktiež úradný záznam zo dňa 15. 12. 2019, kde zdravotná poisťovňa vynaložila enormné úsilie na vyriešenie sporných námietok platiteľa poistného, kedy žiadala opätovne predložiť všetky doklady. Zároveň podala opätovné stanovisko platiteľovi poistného k vykazovaniu poistného k zárobkovej činnosti, v zmysle § 10b ods. 1 písm. a/ zákona č. 580/2004 Z.z., k dohodám o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, k zamestnancom, k poberateľom predčasného starobného dôchodku.
Žalovaný sa zaoberal aj oprávnenosťou vykonanej kontroly zo strany zdravotnej poisťovne, jej priebehom, ukončením, ďalej oprávnenosťou pri výkone kontrolnej činnosti, vyčísliť platiteľovi poisteného preddavok na poistné, ak ho nevykázal vôbec alebo v nesprávnej výške. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí zaoberal aj vykazovaním zamestnancov zamestnaných na základe dohody o vykonaní práce, ktoré upravuje metodické usmernenie v bodoch č. 4, č. 5c, č. 12, č. 13 a č. 17. Podľa § 10b písm. a/ zákona č. 580/2004 Z.z. sa za zárobkovú činnosť považuje aj príjem, resp. dosahovanie príjmu z dohôd o pracovnej činnosti a dohôd o vykonaní práce, a z tohto dôvodu v súlade s ustanovením § 11 ods. 3, poistenec dosahujúci takýto príjem v tomto prípade z dohôd o vykonaní práce sa považuje za zamestnanca. Zamestnanec je v zmysle zákona fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť. Pokiaľ sa jedná o zamestnanca žalobcu Tomáša Horváta, po preverení skutočností v zmysle § 29b zákona č. 580/2004 Z.z. žalovaný mal za preukázané, že uvedený poistenec nie je poberateľom invalidného dôchodku, z toho dôvodu považuje žalovaný námietky žalobcu za právne irelevantné.
Žalovaný má za to, že mal všetky potrebné podklady pre rozhodnutie, náležite zistil skutkový stav, ktorý bol dostačujúcim podkladom pre posúdenie veci a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
5. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci prejednal podanú žalobu na pojednávaní, pričom dospel k záveru, že v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil vady, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť jeho žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
6. Žalobca na pojednávaní uviedol, že bola kontrola pobočky prvostupňovým správnym orgánom, kde žiadala predloženie dokladov - výpis z obchodného registra, pracovné zmluvy, mesačné výkazy zamestnávateľa, hromadné oznámenia o zmenách, bankové výpisy a ďalšie v zmysle oznámenia. Následne žalobca reagoval, kde uviedol, že nezamestnáva zamestnancov na pracovný pomer a
samozrejme nie je zapísaný v OR. Na stanovený termín 29. 01. 2020 sa nedostavil, pretože písomne oznámil, že on takýmito vecami nedisponuje, pretože nemá žiadnych zamestnancov na základe pracovných zmlúv a nemá ani evidované žiadne doklady, ktoré žiadajú. Na termín sa nedostavil, nakoľko boli tieto nezrovnalosti, ani sa neospravedlnil, iba zaslal svoje stanovisko elektronicky. Pobočka zdravotnej poisťovne odpovedala, že nakoľko boli predložené dôkazy, pristúpila k výpočtu poistného s tým, že zamestnávateľ nepredložil doklady ku kontrole, vypočítala poistné na základe § 20 zákona o zdravotnom poistení a následne vystavila výkaz nedoplatkov. Žalovaný uvádza v rozhodnutí, že sa nezaoberal vôbec skutočnosťou, a to námietkou žalobcu, ktorý namietal rozpor, že VšZP Nitra žiadala od neho doklady, ktorými jednoducho nedisponuje. Dôkazom uvedeného je jeho citát v rozhodnutí, kde uviedol, že nepredložil doklady ku kontrole, ktoré žiadala. V tom vidí rozpor, porušenie správneho poriadku, nakoľko rozhodnutie správneho orgánu má vychádzať zo správneho skutkového stavu veci. Pobočka VšZP Nitra sa neriadila správnym poriadkom a správnym zákonom, nakoľko na konanie o výkone kontroly poistného sa vzťahuje všeobecný správny poriadok. Rozporuplne uviedol a ničím nepreukázal, že tak nie je, naopak, žalobca preukázal, že podľa § 1 sa na konanie vzťahuje správny poriadok podľa § 18, začína na návrh a zákon o zdravotnom poistení uvádza jedinú výnimku, kedy sa nepoužije správny poriadok, a to na samotný výkaz nedoplatkov. Rozdiel medzi vystavením výkazu a vonkajšou kontrolou je v tom, že výkaz nedoplatkov začína na návrh, a to doručením písomného oznámenia o výkone kontroly, kdežto výkaz nedoplatkov je vnútornou kontrolou. V tomto vidí porušenie zákona Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Na otázku súdu, či predložil predmetné dohody o vykonaní práce, so zamestnancami ktoré mal uzatvorené, v období ktoré cituje, žalobca uviedol, že on tieto osoby pozná, mal s nimi uzatvorenú dohodu o vykonaní práce, v tomto období aj pracovali, avšak prácu nedokončili, čím im nevznikol nárok na dohodnutú odmenu. On im nezaplatil žiadnu mzdu. Zachoval sa tak v zmysle zákonníka práce. Na ďalšiu otázku, či predložil predmetné dohody o vykonaní práce prvostupňovému správnemu orgánu žalobca uviedol, že nepredložil. Na ďalšiu otázku súdu, či títo pracovníci, ktorí sú uvedení v rozhodnutiach vykonávali prácu a boli zahlásení do zdravotnej poisťovne žalobca uviedol, že áno boli prihlásení a následne aj odhlásení. Z nulového príjmu žiadal odviesť odvody do zdravotnej poisťovne, pričom to dôkazné bremeno preniesol na zamestnávateľa, kde uviedol, že si nesplnil oznamovaciu povinnosť a na základe uvedeného, mu boli vypočítané odvody z priemernej mesačnej mzdy na základe § 20 zákona o zdravotnom poistení, pričom ničím nepreukázal, že títo zamestnanci nedosiahli príjem. Zamestnávateľ si splnil všetky zákonné povinnosti, ktoré vyplývajú, zamestnancov nahlásil aj odhlásil z registra zdravotnej poisťovne, pokiaľ u neho nevykonávali prácu a zaslal nulové výkazy do zdravotnej poisťovne. Poukázal na to, že pracovníci prvostupňového správneho orgánu mali podklady už pred kontrolou ohľadne dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, konkrétne už 12. 12. 2019 mu bol posielaný mail, ktorá ho žiadala o vykonanie opravy v zmysle zákona o sociálnom poistení. On samozrejme na tento mail reagoval, telefonicky sa spojil s touto zamestnankyňou a vysvetlil jej taký istý postup, ktorý uskutočnil v okrese Levice, pretože týmto zamestnancom nevznikol nárok na mzdu, pretože práca nebola dokončená v zmysle dohody o vykonaní práce. Má knihu dochádzok a vedie si evidenciu. Na otázku súdu, či ju predložil uvádza, že ju nedoložil, pretože reagoval tak k začatiu kontroly, že nemá zamestnancov na pracovnú zmluvu ani tieto doklady, ktoré žiadali ku kontrole predložiť. Žalobca žiadal rozhodnutie zrušiť ako nedôvodné a nanovo vo veci rozhodnúť. 7. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného a postupu správneho orgánu č. 16683/2020/912, PV 912/00030/2020 zo dňa 22. 06. 2020, ktorým žalovaný ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu, proti výkazu nedoplatkov č. 200600111 zo dňa 02. 03. 2020, vydanou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a.s. Bratislava, Panónska cesta 2, mestská časť Petržalka, pobočka Nitra, a tento výkaz potvrdil. Správny súd sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, z ktorého zistil, že listom zo dňa 09. 01. 2020 prvostupňový správny orgán Všeobecná zdravotná poisťovňa, pobočka Nitra oznámila žalobcovi, že v zmysle § 9 ods. 10 zákona č. 581/2004 Z.z. vykoná u neho kontrolu správnosti odvodov vyplývajúcich zo zákona č. 580/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov za kontrolované obdobie od 01. 11. 2017 do 31. 05. 2016, a táto kontrola sa uskutoční dňa 20. 01. 2020 v priestoroch Všeobecnej zdravotnej poisťovne Nitra o 9.00 hodine. Prvostupňový správny orgán žiadal, aby žalobca sa k vykonaniu kontroly dostavil a priniesol so sebou aktualizovaný výpis z obchodného registra, pracovné zmluvy, mzdové listy, výplatné listiny, mesačné výkazy zamestnávateľa o výške poistného, hromadné oznámenia o zmenách, bankové výpisy, poštové poukážky, príjmové pokladničné doklady, prípadne iné doklady týkajúce sa poistného vzťahu ich zamestnancov, poistných vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni.
Žalobca zaujal stanovisko k predloženiu kontroly, že on ako fyzická osoba - podnikateľ, nedisponuje žiadanými dokumentami, pretože nemá žiadnych evidovaných zamestnancov pracujúcich na základe pracovných zmlúv, žiadne výkazy na pracovné zmluvy zamestnancov a nemá evidované žiadne mzdové listy na uvedené pracovné zmluvy.
Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 10. 02. 2020 oznámil žalobcovi, že mu bola vykonaná kontrola zameraná na správnosť výpočtu a odvodu poistného na zdravotné poistenie za kontrolované obdobie od 01. 11. 2017 do 31. 05. 2019 a na základe výsledkov kontroly bol vypracovaný Protokol o kontrole č. 20060001, ktorý mu bol zaslaný s tým, že ak má k nemu pripomienky, námietky, alebo výhrady, je potrebné ich zaslať na pripojenom tlačive najneskôr do 15 dní.
V Protokole o kontrole č. 20060001 zo dňa 10. 02. 2020 prvostupňový správny orgán uviedol, že za kontrolované obdobie od 01. 11. 2017 do 31. 05. 2019 zistil u žalobcu a/ predchádzajúca kontrola u platiteľa nebola vykonaná, b/ kontrolou údajov v informačnom systéme prvostupňového správneho orgánu bolo zistené, že platiteľ vykázal príjem v mesačnom výkaze preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie zamestnávateľa (ďalej len „MV“) len u zamestnávateľa Tomáš Horvát, r.č. 6710186527 za obdobie 03/2019 sumárnej výške 210,- Eur.
Príjem u zamestnancov, C., zamestnaný v období od 12. 11. 2017 do 21. 11. 2017, M. S., r.č. XXX XXX XXXX, zamestnaný v období od 12. 03. 2018 do 01. 05. 2018, Q. Y., r.č. XXX XXX XXXX, zamestnaný od 13. 11. 2018 do 31. 12. 2018, C. F., r.č. XXX XXX XXXX, zamestnaný v období od 19. 01. 2018 do 26. 02. 2018, I. B., r.č. XXX XXX XXXX, zamestnaný od 06. 03. 2018 do 07. 03. 2018, I. Y., r.č. XXX XXX XXXX, zamestnaný v období od 30. 04. 2019 do 09. 05. 2019 a U. R., r.č. XXX XXX XXXX, zamestnaný v období od 26. 02. 2019 do 16. 05. 2019 je po celé obdobie vykázaný v MV nulový.
V MV za obdobie 5/2018 platiteľ u zamestnanca M. uviedol iný počet dní (31), ako v Oznámení zamestnávateľa (1). V MV za obdobie 12/2018 platiteľ u zamestnanca Q. Y. uviedol iný počet dní (15), ako v Oznámení zamestnávateľa (31).
Platiteľ do dňa vykonania kontroly neuviedol žiadny zákonný dôvod v súlade so zákonom č. 580/2004 Z.z. preukazujúci oprávnenosť vykázania nulového príjmu.
Nakoľko podľa zákona č. 580/2004 Z.z. zamestnávateľ nahlasuje zamestnanca pracujúceho na dohodu o vykonaní práce len na dni, ktoré reálne odpracuje (§ 10b ods. 1 písm. a/ a § 11 ods. 3) a poberá z nich príjem, VšZP platiteľovi v zmysle § 20 ods. 4 vyčíslila za obdobie uvedené v Oznámení zamestnávateľa o poistencoch preddavky na poistné z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca.
Platiteľ porušil povinnosť odvádzať preddavky na poistné na zdravotné poistenie včas a v správnej výške, ustanovenú v § 16 a § 17 zákona č. 580/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov tým, že preddavky na poistné za obdobie od 01. 11. 2017 do 31. 05. 2019 v úhrnnej sume 929,33 eur neodviedol vôbec.
Žalobca bol upovedomený, že môže podať námietky v určenej lehote. Žalobca sa k výzve vyjadril prípisom zo dňa 21. 02. 2020, nesúhlasil so zaplatením tohto poistného, čo odôvodnil tým, že podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou k nahlasovaniu dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru je evidencia osoby, ktorá vykonáva činnosť na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, sa realizuje iba v dňoch, kedy sa práce skutočne vykonávajú. Na dni, kedy nie je vykonávaná závislá činnosť, sa nahliada ako na dni, kedy osoba nie je zamestnancom, s výnimkou: a/ dní, kedy činnosť nie je vykonávaná z titulu čerpania nepretržitého odpočinku v týždni (§ 93 Zákonníka práce). Za tieto dni sa pokladajú presne 2 dni zo 7 dní, v súlade s ustanovením Zákonníka práce, podľa ktorého má zamestnanec nárok raz za týždeň na dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku. Ak osoba, vykonávajúca činnosť na základe dohody počas ucelených 7 dní (nasledujúcich po sebe) nevykonáva činnosť 2 po sebe nasledujúce dni, tieto dni sa pokladajú za obdobie zamestnania, b/ dní práceneschopnosti (nemocenské), ošetrovanie člena rodiny (ošetrovné), materskej, kedy sa osoba pracujúca na dohodu (a zúčastnená na nemocenskom poistení) pokladá za zamestnanca.
Zamestnávateľ pri nahlasovaní zamestnancov postupovať podľa predmetného usmernenia č. 17 a 17a a b menovite: M. S., C. F., I. Y., Q. Y., C. W. a nahlasoval na dni, ktoré reálne odpracovali a boli v práci. Podľa zákonníka práce odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a vykonaní práce. M. S., C. F., I. Y., Q. Y., C. W. tým, že nenastúpili do práce, nedokončili pracovnú úlohu, v zmysle zákona im nevznikol nárok na odmenu. Zamestnávateľ postupoval v zmysle Zákonníka práce. Odposlal mesačné výkazy s nulovým príjmom a následne správne vypočítal nulové poistenie.
Zamestnanec U. R. je poberateľom invalidného dôchodku, čím v zmysle zákona o zdravotnom poistení nie je považovaný za zamestnanca. Vykázané je preto nulové poistenie, aj keď bol vykázaný príjem.
Zamestnávateľ postupoval pri nahlasovaní dohôd mimo pracovnej činnosti v súlade s predmetným usmernením Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, v súlade so Zákonníkom práce a v súlade so Zákonom o zdravotnom poistení.
Keďže zdravotná poisťovňa námietkam platiteľa poistného nevyhovela, postúpila dňa 24. 03. 2020 Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou námietky, spolu so stanoviskom zdravotnej poisťovne a výkazom nedoplatkov.
Prvostupňový správny orgán vo svojom stanovisku k námietkam uviedol, že za účelom odstránenia nesprávne vykazovaných údajov v mesačných výkazoch preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie ako aj údajov nahlásených na Oznámení zamestnávateľa o poistencoch zdravotná poisťovňa vyvinula maximálne úsilie pre zistenie skutočností týkajúcich sa predmetných výkazov. Na žiadosť správneho orgánu o súčinnosť, zamestnanec Q. osobne priniesol na pobočku zdravotnej poisťovne dohodu o vykonaní práce. Žiadne iné doklady doložiť nevedel.
Platiteľ poistného sa nedostavil na stanovený deň kontroly dňa 29. 01. 2020 o 9.00 hodine. Na oznámenie reagoval listom svojim stanoviskom, z ktorého sa prvostupňový správny orgán nedozvedel žiadne nové skutočnosti potvrdzujúce povinnosť platiteľom zaslaných mesačných výkazov preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie. Keďže platiteľ poistného neodstránil nesúlady medzi oznámením zamestnávateľa o poistencoch pracujúcich na dohodu o vykonaní práce a mesačnými výkazmi preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie a nepredložil ku kontrole dochádzku zamestnancov pracujúcich na dohodu čas ani mzdu, neplatené voľné ani práceneschopnosť. Tým platiteľ poistného porušil povinnosť odvádzať preddavky na poistné, včas a v správnej výške, ustanovenú v § 16 a § 17 zákona č. 580/2004 Z.z.
Nakoľko podľa zákona č. 580/2004 Z.z., zamestnávateľ nahlasuje zamestnanca pracujúceho na dohodu o vykonaní práce, len na dni, ktoré reálne odpracuje a poberá z nich príjem, zdravotná poisťovňa platiteľovi poistného v zmysle § 20 ods. 4 citovaného zákona vyčíslila za obdobie uvedené v oznámení zamestnávateľa o poistencoch preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie z priemernej mesačnej sumy.
Poradná komisia predsedu úradu prerokovala námietky platiteľa poistného na svojom zasadnutí dňa 19. 06. 2020 ako aj celý spisový materiál a mal za preukázané, že zamestnávateľ zamestnával zamestnancov, v rámci kontrolovaného obdobia na základe dohôd o vykonaní práce. Jednalo sa o týchto zamestnancov:
- C., zamestnanec za obdobie od 12. 11. 2017 do 21. 11. 2017,
- M. S., r.č.: XXXXXXXXXX, zamestnanec za obdobie od 12. 03. 2018 do 01. 05. 2018,
- Q. Y., r.č.: XXXXXXXXXX, zamestnanec za obdobie od 13. 11. 2018 do 31. 12. 2018,
- C. F., r.č.: XXXXXXXXXX, zamestnanec za obdobie od 19. 01. 2018 do 26. 02. 2018,
- I. B., r.č.: XXXXXXXXXX, zamestnanec za obdobie od 06. 03. 2018 do 07. 03. 2018,
- I., r.č.: XXXXXXXXXX, zamestnanec za obdobie od 30. 04. 2019 do 09. 05. 2019,
- U. R., r.č.: XXXXXXXXXX, zamestnanec za obdobie od 26. 02. 2019 do 16. 05. 2019.
Prvostupňový správny orgán si uplatnil voči platiteľovi poistného preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za obdobie 11/2017, 1/2018-5/2018, 11/2018, 12/2018, 2/2019-5/2019 v sume 929,33 eur.
Žalovaný správny orgán považoval tvrdenia platiteľa poistného, že výmer nedoplatkov nie je rozhodnutie o výsledku kontroly za neopodstatnené, resp. právne irelevantné.
Zo zákona č. 581/2004 Z. z. vyplýva, že zdravotná poisťovňa vykonáva kontrolnú činnosť platiteľov poistného a zároveň má právo vykonať kontrolu kedykoľvek aj bez predchádzajúceho oznámenia platiteľovi poistného. Zároveň zákonodarca v zákone č. 581/2004 Z. z. v ustanovení § 9 ods. 10 stanovil, na čo sa má zdravotná poisťovňa zamerať pri kontrole u platiteľa poistného v rámci kontroly preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie (napr. správnosť odvodu preddavkov, mesačné výkazy preddavkov a pod.).
Ďalej zo zákona č. 580/2004 Z. z. vyplýva, že zdravotná poisťovňa je oprávnená pri výkone kontrolnej činnosti vyčísliť platiteľovi poistného (zamestnávateľovi) preddavok na poistné, ak ho nevykázal vôbec alebo v nesprávnej výške (§ 20 ods. 2). Ďalej je zdravotná poisťovňa oprávnená v zmysle § 20 ods. 4 citovaného zákona v prípade nepredloženia podkladov potrebných na správny výpočet preddavkov na poistné zo strany platiteľa poistného (zamestnávateľa) vyčísliť preddavok na poistné z priemernej mesačnej mzdy, čo v tomto prípade zdravotná poisťovňa aj vykonala a to z dôvodu, že platiteľ poistného (zamestnávateľ) do dňa vykonania kontroly neuviedol žiadny zákonný dôvod v súlade so zákonom č. 580/2004 Z. z. preukazujúci oprávnenosť vykázania nulového príjmu u jednotlivých zamestnancov.
V rámci kontrolnej činnosti, jej priebehu, ukončenia, resp. postupu pri vykonaní kontroly, zdravotná poisťovňa nepostupuje v zmysle správneho poriadku, resp. nemá takúto povinnosť uloženú zákonodarcom v zákone č. 581/2004 Z. z. a zákone č. 580/2004 Z. z. To znamená, že po vykonanej kontrole nemá zdravotná poisťovňa povinnosť, resp. nie je povinná vydať rozhodnutie v zmysle správneho poriadku. Zdravotná poisťovňa v rámci tejto kontrolnej činnosti u platiteľa poistného (zamestnávateľa) doručila platiteľovi poistného oznámenie o vykonaní kontroly č. 20060001 zo dňa 09. 01. 2020, následne vydala protokol o kontrole č. 20060001 dňa 10. 02. 2020 a zároveň ho spolu s listom (protokol o kontrole - zaslanie) zo dňa 10. 02. 2020 aj zaslala platiteľovi poistného. Platiteľ poistného podal voči predmetnému protokolu námietky voči výsledkom kontroly číslo: 20060001. Zdravotná poisťovňa predmetné námietky voči protokolu platiteľovi poistného zamietla. Všetky uvedené skutočnosti sú opísané vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia.
Napokon na základe vyššie uvedených skutočností zdravotná poisťovňa v súlade s § 17a ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. vydala VN na nedoplatok dlžného poistného vyplývajúceho z neodvedeného preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie voči platiteľovi poistného, ktorý zistila vykonanou kontrolou. Z citovaného zákona vyplýva, že ani na toto konanie zdravotnej poisťovne vo veci vydávania VN sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, t.j. správny poriadok. Zároveň zákonodarca stanovil v ustanovení § 17a ods. 2 citovaného zákona, čo všetko musí obsahovať predmetný VN.
Žalovaný na námietku žalobcu, že postupoval pri nahlasovaní zamestnancov podľa metodického usmernenia úradu č. 12/2014 považuje za neopodstatnené, resp. za právne irelevantné, pretože predmetné metodické usmernenie upravuje spôsob oznámenia platiteľa poistného o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie voči zdravotnej poisťovni. Vykazovanie zamestnancov vykonávajúcich na základe dohody o vykonaní práce upravuje metodické usmernenie v bodoch pod č. 4, 5c, 12, 13 a č. 17.
Podľa § 10b ods. 1 písm. a/ zákona č. 580/2004 Z.z. sa za zárobkovú činnosť považuje aj príjem z dohôd o pracovnej činnosti a dohôd o vykonaní práce. Z tohto dôvodu aj v súlade s § 11 ods. 3 citovaného zákona sa poistenec dosahujúci takýto príjem považuje za zamestnanca. Zamestnanec je v zmysle zákona fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť. Samozrejme zákon upravuje, v ktorých prípadoch - dňoch, sa fyzická osoba nepovažuje za zamestnanca, a to keď nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti a v ktorých prípadoch nie je fyzickou osobu. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ ide o zamestnancov na základe dohody o vykonaní práce, ide o zárobkovú činnosť, a táto zakladá účasť na zdravotnom poistení a zamestnávateľ je povinný platiť za takýchto zamestnancov preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie. Podmienky platenia účasti na povinnom zdravotnom poistení upravuje zákon č. 580/2004 Z.z. a nie zákonník práce, ako to tvrdí žalobca - platiteľ poistného. Žalovaný správne rozhodol, keď potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, pretože platiteľ poistené - žalobca, nepostupoval v súlade so zákonom č. 580/2004 Z.z. a metodickým usmernením.
Žalovaný správny orgán je zriadený podľa § 17 ods. 1 písm. a/ zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého sa zriaďuje úrad ako právnická osoba, ktorému sa v oblasti verejnej správy zveruje vykonávanie dohľadu nad verejným zdravotnými poistením.
Podľa § 18 ods. 1 bod 3 tohto zákona, úrad vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením, tým že vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné.
Podľa § 23 ods. 1 písm. e/, predseda úradu rozhodujúce o rozkladoch proti rozhodnutiam úradu vydaným v I. stupni, a to na návrh ním ustanovenej poradnej komisie.
Podľa § 77a ods. 1 o zdravotných poisťovniach, na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a zistil, že žalovaný správny orgán postupoval v súlade s § 23 ods. 1 písm. g/ a § 77a zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, v dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, v spojení s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a dodržal svoj procesnoprávny postup.
K námietkam, ktoré uvádzal žalobca sa druhostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí dostatočne zaoberal a vysporiadal.
Aj podľa názoru správneho súdu neobstojí námietka žalobcu, že by sa prvostupňový správny orgán nezaoberal nezrovnalosťami dokladov, ktoré namietal žalobca, pretože prvostupňový správny orgán jasne v oznámení o vykonaní kontroly zo dňa 09. 01. 2020 uviedol miesto a deň uskutočnenia kontroly a aké doklady má žalobca predložiť, teda aj iné doklady ako pracovné zmluvy a mzdové listy, ktoré sa týkajú poistného vzťahu jeho zamestnancov poistených vo všeobecnej zdravotnej poisťovni. Po preštudovaní pripojeného administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu mal správny súd za preukázané, že prvostupňový správny orgán komunikoval mailom s platiteľom poistným a vynaložil maximálne úsilie na vyriešenie sporných otázok platiteľa poistného, ktorý však tieto podklady nepredložil. Prvostupňový správny orgán bol oprávnený rozhodnúť v zmysle § 20 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z., podľa ktorého ak platiteľ poistného nepredloží podklady potrebné na správny výpočet preddavkov na poistné zo strany zamestnávateľa, je oprávnený vyčísliť preddavok na poistné z priemernej mesačnej sumy, čo v danom prípade aj prvostupňový správny orgán urobil. Žalobca - platiteľ poistného do dňa vykonania kontroly, t.j. 29. 01. 2020, neuviedol žiaden zákonný dôvod preukazujúci oprávnenosť vykázania nulového príjmu u jednotlivých zamestnancov.
Námietka žalobcu týkajúca sa vydania výkazu nedoplatkov, ktorá bola zistená kontrolou, na toto konanie zdravotnej poisťovne sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní ale zákonodarca presne stanovil v ustanovení § 17a ods. 2 zákona č. 580/2004, čo má výkaz nedoplatkový obsahovať, teda a/ u právnickej osoby obchodné meno alebo názov, sídlo alebo miesto podnikania a identifikačné číslo, ak je pridelené, b/ u fyzickej osoby meno, priezvisko, trvalý pobyt a rodné číslo; ak ide o fyzickú osobu oprávnenú podnikať, výkaz nedoplatkov, ktorý musí obsahovať aj obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo, ak je pridelené, c/ určenie platiteľa poistného podľa § 11 ods. 1 písm. b/ alebo ods. 2 s uvedením dátumu začatia a dátumu skončenia povinnosti platiť poistné, d/ výšku nedoplatku podľa stavu účtu platiteľa poistného k určitému dňu vychádzajúcemu z údajov vykázaných platiteľom poistného alebo kontrol vykonaných zdravotnou poisťovňou z výšky preddavkov na poistné, stanovenej podľa ustanovenia § 20 ods. 4 a z úrokov z omeškania vypočítaných k tomuto dňu, e/ deň, ku ktorému bola výška nedoplatkov zistená, f/ rozpis výšky nedoplatkov podľa písmena. c/ na jednotlivé mesiace obdobia, za ktoré je výkaz nedoplatkov vystavený, g/ číslo účtu príslušnej zdravotnej poisťovne, na ktorý musia byť nedoplatky uhradené, h/ poučenie o možnosti podať námietky podľa ods. 4, i/ označenie zdravotnej poisťovne, ktorá výkaz nedoplatkov vydala, dátum vydania,
j/ podpis alebo faksimile podpisu s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby alebo autorizáciu podľa osobitného predpisu, a tieto údaje spomínaný výkaz nedoplatkov zo dňa 29. 01. 2020 obsahuje.
8. Správny súd mal jednoznačne preukázané, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené, obsahuje všetky náležitosti, vyžadované procesnými predpismi a na základe vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že nebola zistená vada, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ako aj postup správneho orgánu i prvostupňového správneho orgánu, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
9. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 a žalovanému, ktorý mal v konaní úspech náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).