Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-35-2020.pdf
PDF · 120.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-12C/35/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Petrou Hrebíčkovou v spore žalobcu: HATI SERVIS s.r.o., IČO: 47578025, Kováčska 14,044 25 Medzev, zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice-Staré Mesto, IČO: 47237406, proti žalovaný: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 00585441, zast. JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 37928422, o zaplatenie 232,93 eura s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 232,93 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 232,93 eur od 24.8.2019 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.04.2020 proti žalovanému domáhal zaplatenia poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia za škodovú udalosť v celkovej výške 232,93 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 232,93 eur od 24.8.2019 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.
2. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tak, že dňa 29.04.2019 bola spôsobená škoda na motorovom vozidle SUZUKI SWIFT, EČV: S., rok výroby 2011, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému X. X., K.. XX.XX.XXXX, O. W. Q. XXXX/XX Q.. Vinník nehody mal v čase nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, ktorý škodovú udalosť zaregistroval na základe riadneho ohlásenia pod číslom poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Poškodený si dal poškodené motorové vozidlo opraviť do servisu HATI SERVIS s.r.o., so sídlom Kováčska 14, 044 25 Medzev, IČO: 47 578 025. Náklady na opravu boli vo výške 1363,90 eur, pričom suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. XXXXXXX. Suma uznaná žalovaným bola 1130,97 eur. Neuznaná suma vo výške 232,93 eur bola poškodenou X. X.Y., K.. XX.XX.XXXX postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 9.1.2020. Podľa rekapitulácie bolo poistné plnenie krátené kvôli nadhodnotenej cene práce. Žalobca tak žiada zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu z predmetnej škodovej udalosti. Žalobca z tejto škodovej udalosti žiada zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Žalobca ďalej poukázal na to, že náklady na prácu sa vypočítajú s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje sumu danú v obvyklom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade, že by hodinová sadzba účtovaná opravcom bola vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu danú v obvyklom regióne pre obvyklú značku a typ vozidla. Žalobca pre porovnanie poukázal na cenník mechanických, klampiarskych a lakovníckych prác v košickom regióne pre daný typ motorového vozidla a to SUZUKI SWIFT, ktorý patrí podľa kategorizácie vozidiel do kategórie B - malé vozidlá, pri ktorom sa ceny
pohybovali v Auto Gabriel, s.r.o. Košice - mechanické práce, elektrické, lakovacie práce 37 eur bez DPH, v Moris Slovakia, s.r.o. - mechanické práce: 35 eur bez DPH, klampiar/ lakovňa: 32 eur bez DPH. Žalobca si ako autoservis vyúčtoval za normohodinu 22 eur bez DPH, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná, resp. výhodnejšia a nižšia cena. Z tohto dôvodu nepovažoval za dôvodné, že neboli uznané náklady na množstvo práce v plnej výške.
3. Súd vo veci dňa 22.4.2020 vydal platobný rozkaz č. k. 26Up/654/2020-0 voči ktorému podal žalovaný včas odpor. Uviedol, že nárok žalobcu v celom rozsahu rozporuje. Súčasne namietol aktívnu legitimáciu žalobcu pre konanie z dôvodu, že postúpená časť neuhradeného dlhu, ktorú žalobca nazýva pohľadávkou je neexistujúcim dlhom a je vylúčené postúpenie neexistujúcej pohľadávky, preto nedošlo ani k založeniu aktívnej legitimácie. Taktiež namietal absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi poškodenou X. X., K.. XX.XX.XXXX ako postupníkom a žalobcom, kde vychádzajúc z textu samotnej zmluvy o postúpení je zrejmé, že ku dňu 9.1.2020 zostávajúci dlh vo výške 232,93 eur, ktorý je predmetom zmluvy o postúpení časti pohľadávky je neuhradený, preto nikdy pohľadávka žalobcu nevznikla a tento neuhradený dlh, ktorý žalobca nazýva pohľadávkou, bol postúpený na žalobcu. Zároveň poukázal na ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a teda, že žalobcovi nepatria úroky z omeškania, nakoľko žalovaný ako poisťovňa neporušila povinnosti poisťovateľa stanovené v § 11 ods. 6 cit. zákona. Žalovaný zároveň rozporoval, že poškodený nie je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škodu priamo proti poisťovateľovi. Žalovaný tiež podotkol, že vzhľadom na to, že opravu predmetného vozidla vykonal neautorizovaný servis, výška normohodiny prác bola priznaná max. v rozsahu 20 eur bez DPH. Z týchto dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
4. V písomnom vyjadrení žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu (replika), žalobca k námietke nedostatku aktívnej legitimácie uviedol, že nárok na vznik poistného plnenia vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Ďalej poukázal na to, že poškodený, (t. j. veriteľ) postúpil svoju pohľadávku vo výške 232,93 eur voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená z titulu nároku na náhradu škody na postupníka, t. j. na žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Takýto postup je v právnej praxi bežný a súdmi akceptovateľný. K vyjadreniu žalovaného, že tento neporušil povinnosti poisťovateľa ustanovené v § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. a aj preto je uplatňovanie príslušenstva pohľadávky nedôvodné, žalobca uviedol, že poisťovateľ, teda žalovaný nevyplatil poškodeného riadne, jeho nárok na náhradu škody, t. j. v plnej výške, čím sa dostal do omeškania a poškodený má nárok aj na úrok z omeškania. Nárok na náhradu škody, resp. poistné plnenie vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Rozsah náhrady škody poskytnutý poškodenému resp. žalobcovi by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené prostriedky použité na vrátenie poškodeného motorového vozidla do predošlého stavu v rovnakej kvalite. Nie je daný dôvod, aby časť nákladov neuhradených žalovaným musel znášať poškodený, resp. žalobca, ktorý nezavinil dopravnú nehodu a predmetnou opravou motorového vozidla sa len domáhal uvedenia motorového vozidla do stavu pred nehodou. K námietke žalovaného, že poškodený nie je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škodu priamo proti poisťovateľovi, uvádza, že takýto výklad je nesprávny, bez opory v zákone, ktorý popiera spravodlivý výklad právnych predpisov a aj samotnú prax poisťovní v obdobných konaniach. Poškodený, ako veriteľ, postúpil krátený nárok na náhradu škody, ktorý mal voči žalovanému, ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie, nepostúpil svoj dlh voči žalobcovi, ako to nesprávne a účelovo prezentuje žalovaný.
5. Na výzvu súdu, aby sa žalovaný vyjadril k vyjadreniu žalobcu (duplika) žalovaný nereagoval, preto súd vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 06.09.2021 v neprítomnosti sporových strán ako aj ich právnych zástupcov, keďže na to boli splnené podmienky podľa ust. § 180 CSP zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
6. Súdom bol zistený tento skutkový stav:
7. Faktúrou č. XXXXXXX vyhotovenou dňa 27.5.2019 a splatnou 10.6.2019 žalobca účtoval poškodenému - X. X., O. W. Q. XXXX/XX, XXX XX Q. sumu 1363,90 eur za opravu osobného motorového vozidla SUZUKI SWIFT, EČV: S..
8. Listom z 2.7.2019 (ďalej aj ako „oznámenie“) žalovaná oznámila poškodenému, že mu poukazuje z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX poistné plnenie z povinného zmluvného poistenia ich poisteného sumu vo výške 1.004,03 eur. Z predmetného oznámenia vyplýva, že výpočet poistného plnenia bol vypočítaný podľa kalkulácie nákladov na opravu. Výška normohodiny pre neautorizovaný servis je max. 20 EUR bez DPH. Zároveň nebola dostatočne preukázaná originalita dielov. V prípade doloženia môže byť výška poistného plnenia prehodnotená.
9. Listom z 10.8.2019 (ďalej ako „oznámenie“) žalovaná oznámila žalobcovi, že dňa 08.08.2019 ukončila šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého v prílohe tohto listu predložila výpočet výšky plnenia. Z tohto oznámenie ďalej vyplýva, že výška poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia jej poistenca na základe dolikvidácie, t.j. predložením nadobúdacích dokladov je vo výške 126,94 eur. Z prílohy k oznámeniu o poistnom plnení vyplýva, že spolu bolo priznané plnenie vo výške 1130,97 EUR.
10. Zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou medzi poškodeným - X. X., K.. XX.XX.XXXX, O. W. Q. XXXX/XX Q. (vlastník poškodeného motorového vozidla SUZUKI SWIFT, EČV: S.) ako postupcom a žalobcom ako postupníkom zo dňa 09.1.2020 bola nezaplatená časť pohľadávky vo výške 232,93 eur postúpená. Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpisu, t. j. 09.1.2020.
11. Zo splnomocnenia zo dňa 27.5.2019 vyplynulo, že poškodený - X. X., K.. XX.XX.XXXX, O. W. Q. XXXX/XX Q. splnomocnil ako splnomocniteľ splnomocnenca - žalobcu, aby ho zastupoval vo veci súvisiacej s vybavením likvidácie poistnej udalosti a opravou vozidla vrátane prevzatia poistného plnenia stanoveného poisťovateľom a na vystavenie krycieho listu k poistnej udalosti. Prípadnú spoluúčasť sa splnomocniteľ zaviazal uhradiť žalobcovi.
12. Z faktúry č. XXXXXXX žalobcu vyplynulo, že sadzba za jednu normohodinu („Nh“) mechanických a klampiarskych prác bola 22 eur bez DPH rovnako ako aj práca za lakovanie. Celkovo náklady na opravu vrátane DPH činili 1363,90 eur, bez DPH 1136,58 eur.
13. Z doloženého cenníku servisných služieb autoservisu Moris Slovakia, spol. s.r.o. vyplynulo, že pri motorovom vozidle Volkswagen Up, Polo, vozidlo porovnateľné podľa kategorizácie vozidiel B - malé vozidlá, účtujú cenu normohodiny za mechanické práce od 35 eur bez DPH a klampiarske práce od 32 eur bez DPH.
14. Z hlásenia škodovej udalosti zo dňa 6.5.2019 vyplýva, že dňa 29.4.2019 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo SUZUKI SWIFT, EČV: S., rok výroby 2011, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému X. X., K.. XX.XX.XXXX, O. W.Í. Q. XXXX/XX Q., pričom poisteným a držiteľom vozidla, ktorého vozidlom bola škoda spôsobená je U. Y., K.. XX.XX.XXXX, S. XXX/XXX, XXX XX Q..
15. Z uplatnenia nároku na náhradu škody, doručenom žalovanému dňa 7.5.2019 vyplýva, že poškodený si žiadal škodu vyplatiť na základe doložených faktúr, pričom škoda bola riešená i políciou ako škodová udalosť.
16. Zo zápisu o poškodení motorového vozidla SUZUKI SWIFT, EČV: S. B. Q., dňa 9.5.2019 vyplýva, že dielom na výmenu bol nosník nárazníka Z, vrátane jeho lakovania ako aj s tým súvisiace práce.
17. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:
18. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom (ďalej ako „zákon o PZP“) poistený má z poistenia zodpovednosti právo aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
19. Podľa ust. § 11 ods. 6 písm. a), b) zákona o PZP je poisťovateľ povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti, poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, u ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výšku poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
20. Podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
21. Podľa ust. § 11 ods. 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ods. 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
22. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
23. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
24. Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
25. Podľa ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
26. Predmetom konania je zaplatenie poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia za škodovú udalosť, pričom medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že dňa 29.4.2019 došlo k dopravnej nehode, ktorej vinník mal v čase nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, pričom vinník mal v čase nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Strany nerozporujú ani to, že poškodený si dal svoje motorové vozidlá opraviť v autoservise, ktorý má postavenie žalobcu v tomto konaní. Žalovaný uznal a uhradil pri škodovej udalosti týkajúcej sa poškodeného motorového vozidla SUZUKI SWIFT, EČV: S. poistné plnenie z celkovej uplatnenej sumy 1363,90 eur len sumu 1130,97 eur. Žalovaný v konaní spochybnil platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi poškodeným a žalobcom, teda že nemal právo previesť časť nepreplateného poistného plnenia, nakoľko poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Sporným teda medzi stranami bolo, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu a či žalobca má priamy nárok proti žalovanému na zaplatenie sumy 1363,90 eur (1130,97 eur + 232,93 eur).
27. V zmysle ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka je nepochybné, že predpokladom vzniku práva na plnenie je poistná udalosť, teda skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť. Takou skutočnosťou, poistnou udalosťou je v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP aj škoda vzniknutá zničením, poškodením, odcudzením alebo stratou veci; v konkrétnom prípade je poistnou udalosťou (a škodovou zároveň) poškodenie motorového vozidla SUZUKI SWIFT, EČV: S., pričom samotné poškodenie veci - motorového vozidla nebolo medzi stranami sporné.
28. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku priamo proti poisťovateľovi, pričom poisťovateľ vykonávajúci povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba ktorá škodu priamo spôsobila. Priamy nárok poškodeného proti poisťovateľovi vypláva teda priamo z § 15 ods. 1 zákona o PZP, pričom poškodený si môže uplatniť škodu buď priamo voči škodcovi, alebo voči jeho poisťovateľovi, avšak s tým, že plnenie môže dostať len raz a plnením jedného z nich zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/256/2012 zo 17.10.2013). Pohľadávka
poškodeného voči žalovanému predstavuje nedoplatok na poistnom plnení, t. j. rozdiel medzi cenou vykonanej opravy poškodeného motorového vozidla a sumou uhradenou žalovaným. Z toho vyplýva pasívna vecná legitimácia žalovaného.
29. V ďalšom žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu a to z dôvodu, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý postúpil, s tým, že nemohlo dôjsť s postúpeniu pohľadávky, ktorá nevznikla, keďže ju neuhradil. K tomu súd uvádza, že škoda je majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, teda vlastníka poškodeného motorového vozidla. Skutočná škoda je taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby prišlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu, v danom prípade teda škoda predstavuje náklady na opravu poškodených motorových vozidiel. Poškodený má zo škodovej udalosti ako veriteľ pohľadávku (neuhradenú časť poistného plnenia) voči žalovanému. V žiadnom prípade teda nejde o záväzok poškodeného voči žalobcovi ako autoservisu.
30. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
31. Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
32. Postúpením pohľadávky je taká zmena v subjektoch záväzkového právneho vzťahu, keď na základe zmluvy medzi pôvodným veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku novému veriteľovi a to aj bez súhlasu dlžníka. Zmluva o postúpení pohľadávky je dvojstranným právnym úkonom, podmienkou jej platnosti je písomná forma. V ostatnom musí zmluva vyhovovať všeobecným podmienkam platnosti právneho úkonu, ktoré sú zakotvené v § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky patrí: označenie účastníkov, t. j. postupcu, postupníka a postúpenej pohľadávky a to spôsobom, z ktorého možno jednoznačne zistiť aká pohľadávka je predmetom postúpenia. Postupovaná pohľadávka musí obsahovať riadne označenie dlžníka, postupcu a opis pohľadávky čo do jej výšky a skutočností, na ktorých sa zakladá. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi vlastníkom poškodeného vozidla SUZUKI SWIFT, EČV: S. zo dňa 9.1.2020 (nebolo sporné, kto je vlastníkom poškodeného motorového vozidla) vyplynulo, že je dostatočne identifikovaný postupca - X. X., K.. XX.XX.XXXX, ako aj postupník
- žalobca, pričom je zrejmá aj identifikácia postupovanej pohľadávky podľa čísla poisnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Takto označená pohľadávka je nezameniteľná a teda zmluva o postúpení pohľadávky je platná. Predmetom postúpenia je pritom rozdiel v sume, ktorú poisťovňa (žalovaná) uhradila za opravu motorového vozidla a celkovou sumou vykonanej opravy t.j. suma 232,93 EUR. Zo zmluvy o postúpení časti pohľadávky uzatvorenej medzi postupcom a postupníkom, teda žalobcom je zrejmé, že táto zmluva je dostatočne identifikovaná čo sa týka postupcu, postupníka, ako aj časti pohľadávky, ktorá je predmetom postúpenia a to vo výške 232,93 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi fakturovanou opravou poškodeného motorového vozidla a škodou reálne zaplatenou žalovaným. Keďže zmluva o postúpení časti pohľadávky je platná, žalobca, ktorý odvádza svoje právo na poistné plnenie zo škodovej udalosti zo dňa 29.04.2019 od poškodeného, je aktívne legitimovanou stranou v predmetnom spore.
33. Nedôvodnosť námietky žalovaného ohľadne aktívnej legitimácie žalobcu vyplýva aj zo samotného správania žalovaného, ktorý v podstate uhradil žalobcovi časť požadovaného poistného plnenia. Žalovaný tým akceptoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, pri ktorej pre následné rozporovanie v rámci konania neexistuje opodstatnený základ.
34. Žalovaný rozporoval aj výšku škody s odôvodnením, že cena vyúčtovaná žalobcom je za jednu normohodinu nadhodnotená, keďže opravu vozidla vykonal neautorizovaný servis. Výška normohodiny prác bola zo strany žalovaného priznaná max. v rozsahu 20 eur bez DPH. Medzi stranami tak bolo sporné, či možno cenu za jednu normohodinu účtovanú žalobcom vo výške 22 eur priznať a posúdiť či ju možno považovať za cenu obvyklú. Súd sa plne stotožňuje s argumentáciou žalobcu v podaní
- záverečná reč, doručenú súdu dňa 31.8.2021. Poškodený je oprávnený rozhodnúť sa, v akom autoservise nechá svoje motorové vozidlo opraviť, čo je v súlade s nariadeniami Európskej únie, ktoré sú priamo aplikovateľné a právne záväzné aj v právnom poriadku Slovenskej republiky, v zmysle ktorých je stanovená „ bloková výnimka,“ ktorá má zaručiť, že všetky servisy majú rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať niektoré z nich. Pojem obvyklosti vniesli do konania strany sporu bez toho, aby mala zákonný kontext. Súd sa plne stotožňuje s vyjadrením žalobcu o prirodzenom rozdiele cien práce normohodiny účtovaných autoservismi na trhu a dodáva, že žalovanému ako poisťovni neostáva iné ako rozdiely akceptovať, keďže v konaní nevyšlo najavo, že by žalovaný mal dosah (právne obhájiteľný) na výber autoservisu zo strany poškodených. Súd na dôvažok uvádza, že žalobca za účelom preukázania, že cena ním účtovaná obvyklá je, predložil ceny normohodín účtované autoservismi pôsobiacimi v regióne v Košiciach a cena nimi účtovaná za jednu hodinu práce je vo výške od 35 eur bez DPH za mechanické práce a od 32 eur bez DPH za klampiarske práce, z čoho vyplýva, že cena ním účtovaná je teda nižšia ako je normohodina u porovnateľných servisov v rovnakom regióne.
35. Podľa ust. § 559 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.
36. Podľa ust. § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.
37. Žalovaný napokon rozporoval aj uplatňovaný úrok z omeškania, nakoľko mal za to, že si splnil voči poškodenému všetky povinnosti, nakoľko poskytol plnenie a zároveň, uviedol, z akých dôvodov nebola uplatnená výška priznaná v plnom rozsahu. Uviedol, že z tohto dôvodu nemožno prijať záver, že sa dostal do omeškania. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017, z ktorého vyplýva tento záver. K tejto námietke žalovaného súd uvádza, že rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018 sa aplikuje len na nesplnenie nepeňažnej povinnosti v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001. V danom prípade však ide o nesplnenie peňažnej povinnosti zo strany žalovaného, to znamená nevyplatením ceny prác, na ktoré má žalovaný nárok a to opierajúc sa o ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP. K tomu súd uvádza, že žalobca vo svojej záverečnej reči poukázal na množstvo rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach ohľadne priznávania úrokov z omeškania, z nároku na náhrady škody z povinného zmluvného poistenia, ktoré bližšie špecifikoval. V tejto súvislosti súd uvádza, že ukončenie prešetrovania žalovaného, vykonané v lehote stanovenej v § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., ho nezbavuje zodpovednosti za oneskorené plnenie, ktorého splatnosť je stanovená v § 11 ods. 7 citovaného zákona na uplynutie 15 dní od skončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi. V danom prípade, keď si žalobca ako právny nástupca poškodeného priamo uplatnil právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. proti poisťovni, nie je namieste aplikovať ustanovenie § 11 ods. 7 tohto zákona po spojke alebo (t.j. druhá časť predmetného ustanovenia), pretože v tomto prípade je poisťovňa stranou sporu, a nie je dôvod jej preto doručovať ešte následne právoplatné rozhodnutie o výške náhrady škody. Uvedené platí pre prípady, ak by poisťovňa nebola stranou sporu a povinnosť plniť by jej vyplývala z právneho vzťahu k poistníkovi, ktorý bol stranou sporu. Nemožno sa stotožniť ani s takým výkladom ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z., že oznámením o poistnom plnení, v rámci ktorého poisťovňa krátila plnenie uplatnené právnym nástupcom poškodeného, žalovaný splnil podmienky v zmysle § 11 ods. 6 písm. a/ predmetného zákona a v zmysle § 11 ods. 7 označeného zákona mu vzniká omeškanie s plnením priznaným v rozsahu skráteného plnenia až doručením právoplatného rozhodnutia súdu. Otázka splatnosti poistného plnenia je upravená v § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo poškodeného, príp. jeho právneho nástupcu (aktuálne žalobcu) popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 11 ods. 8 citovaného zákona upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 citovaného zákona, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné zo strany poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu, v prípade uplatnenia si skráteného poistného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu a účelu zákonných ustanovení zákona č.381/2001 Z.z.. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie
povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného (a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania.
38. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvod neplnenia uvedený žalovaným v liste zo dňa 2.7.2019 adresovaný poškodenému nebol v zmysle Zákona č. 381/2001 Z.z. ako ani v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich poistenie daný a tento dôvod v súlade s ust. § 497 ods. 4 Občianskeho zákonníka nie je možné dodatočne meniť. Žalobcovi vznikol nárok na úhradu poistného plnenia v súlade s ust. § 11 ods. 7 Zákona č.381/2001 Z.z. v lehote 15 dní po skončení vyšetrenia poistnej udalosti poisťovateľom, pričom z listu zo dňa 10.8.2019 vyplýva, že žalovaný vykonal šetrenie škodovej udalosti potrebnej k zisteniu rozsahu povinnosti plniť škodovú udalosť.
39. Na základe vyššie uvedeného súd uzavrel, že žalovaný v konaní nepreukázal relevantný dôvod neposkytnutia časti poistného plnenia, žalobca preukázal vznik škody v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 29.04.2019 - prevádzky motorového vozidla poisteného v spoločnosti žalovaného, ako aj rozsah škody. Žalovaný naopak neuniesol dôkazné bremeno preukázať ním tvrdené skutočnosti ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, nároku na rozsah plnenia zo strany žalovaného a tvrdenia o neprípustnosti priznať úroky z omeškania.
40. Na základe uvedeného súd priznal nárok žalobcu, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podľa ust. § 11 ods. 8 zákona o PZP v spojení s ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
41. Nakoľko došlo k likvidácii poistnej udalosti dňa 8.8.2019, poistné plnenie, teda nárok na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia sa stal splatným dňa 23.8.2019. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou poistného plnenia žalobcu, po uplynutí 15.dňa od ukončenia šetrenia poistnej udalosti, t.j. od 24.8.2019, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania bola stanovená v súlade s ust. § 3 vládneho nariadenia SR č. 87/1995 Z.z. účinného ku dňu vzniku omeškania žalovaného.
42. Lehota na plnenie vyplýva z ust. § 232 ods. 3 CSP.
43. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. Podľa ust. § 255 ods. 1,2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
45. Nakoľko žalobca mal v konaní úspech v celom rozsahu, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
46. O výške trov konania bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( 358 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.