Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12T-52-2021.pdf
PDF · 83.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-12T/52/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici, samosudkyňou JUDr. Luciou Kovačinovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.09.2021, trestnej veci obžalovaného N. S., nar. XX.XX.XXXX C. N. D., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák., takto
rozhodol:
obžalovaný N. S. O. C. V. W. E. J. , nar. XX.XX.XXXX C. N. D., trvale bytom N., J. XXXX/XX, V. N., toho času Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Žilina,
j e v i n n ý , ž e
v presne nezistenom období približne od júna 2020 do 14.03.2021, v mieste ich spoločného bydliska v priestoroch bytu číslo XX, na adrese J. XXXX/XX, N., týral svoju manželku K. S. Š. a jej syna z predchádzajúceho vzťahu maloletého V..Š.., narodeného v roku XXXX, spôsobujúc im fyzické a psychické utrpenie tým, že
- denne manželke aj maloletému nevlastnému synovi pre banálne dôvody vulgárne nadával, napríklad, keď manželka kúpila deťom oblečenie, keď nedala jedlo do chladničky, keď nebolo vyvetrané, alebo keď syn okamžite nevykonal nejaký jeho príkaz,
- jeden až trikrát mesačne fyzicky napádal maloletého V..Š.. tak, že keď ihneď nevykonal jeho príkaz, udieral ho dlaňami po hlave, päsťami do ramena a stehien, pričom mu týmto nespôsobil zranenia, ktoré by si vyžadovali lekárske ošetrenie,
- asi raz týždenne bezdôvodne alebo z banálneho dôvodu fyzicky napádal K. S. Š. tak, že ju sácal, škrtil, fackoval, udieral päsťou, čím jej opakovane spôsobil krvné podliatiny, škrabance, prípadne jej rozrazil obočie a pri týchto fyzických útokoch sa jej vyhrážal zabitím alebo inou ujmou na zdraví, pričom K. S. Š., so zraneniami na lekárskom ošetrení až do dňa 14.03.2021 nikdy nebola,
- naposledy dňa 14.03.2021 asi o 20.00 h v priestoroch uvedeného bytu po tom, ako K. S. Š. uložila deti spať a povedala mu, aby odložil telefón a išiel sa vyspať, pretože vravel, že je unavený a následne vypla wifi pripojenie na internet, vulgárne jej nadával, hovoril jej, aby zdochla a pri tomto ju rukami sotil na chodbu, kde spadla na zem, následne si na ňu sadol a rukami ju škrtil na krku, pričom, keď sa bránila, tak ju pustil, na čo odišiel do obývačky, odkiaľ ju naďalej vulgárne osočoval a vyhrážal sa, že ju aj deti zabije, v dôsledku čoho K. S. Š. vošla do kuchyne, kde vzala do rúk nôž a s nožom v rukách mu povedala, že už takto nedokáže žiť, a že aj keby ho zabila, tak to nemá zmysel, po čom nôž odhodila na kuchynskú linku, pričom obvinený na to reagoval takým spôsobom, že K. S. Š. v priestoroch chodby asi dvakrát udrel po hlave detskou plastovou hojdačkou, v dôsledku čoho jej z oblasti pravého obočia začala striekať krv, po čom ušla z priestorov bytu na spoločnú chodbu a keď obvinený chcel za ňou zatvoriť vchodové dvere, dala medzi dvere ruky, aby sa tieto nezabuchli, pretože v byte boli deti, a obvinený ju opakovane udrel dverami
do prstov, čím jej spôsobil tržnú ranu v oblasti čela a pravého obočia a periokulárny hematóm vpravo, čo si vyžiadalo jej lekárske ošetrenie s chirurgickým zásahom a dobou liečenia asi 7 dní,
pričom počas celého tohto obdobia sa obžalovaný N. S. voči svojej manželke K. S. Š. a mal. V..Š.. správal neprimerane agresívne, vyvolával u nich strach o život a zdravie, v dôsledku čoho prežívali sústavný stres a ohrozoval ich psychické a fyzické zdravie, nakoľko takéto správanie obžalovaného Petra Javorka bolo dlhodobé a intenzívne,
t e d a
blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním a vyvolávaním strachu a stresu,
t ý m s p á c h a l
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a
o d s u d z u j e s a z a t o :
Podľa § 208 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák., s prihliadnutím na § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 2 (slovom: dva) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica podal na obžalovaného obžalobu pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Obžalovaný po poučení urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Podľa § 257 ods. 6 Tr. por. pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, ako aj pred rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa odseku 4, súd zistí stanovisko prokurátora, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak sú prítomní na hlavnom pojednávaní.
Podľa § 257 ods. 7 Tr. por. súd po vyhlásení obžalovaného podľa odseku 5 rozhodne uznesením, či toto vyhlásenie obžalovaného prijíma alebo neprijíma.
Podľa § 257 ods. 8 Tr. por. ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku 5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná iba dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej činnosti.
Keďže obžalovaný urobil vyhlásenie, že je vinný, na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/ g/ a h/ Tr. por. odpovedal „áno“ a prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia, a teda boli splnené všetky podmienky k tomu, aby súd vyhlásenie obžalovaného prijal, tento jeho vyhlásenie prijal a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
Vzhľadom na takto prevedené dokazovanie potom súd nemal pochybnosti, čo do zistenia skutkového stavu, nakoľko tento mal jednoznačne za preukázaný priznaním obžalovaného, resp. jeho vyhlásením. Po právnej stránke potom súd jeho konanie kvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., teda že blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním a vyvolávaním strachu a stresu.
Súd za účelom rozhodnutia a druhu a výmere trestu vykonal dokazovanie oboznámením odpisu registra trestov a registra priestupkov a zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, ani priestupkovo postihnutý.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o vine a uznaní viny a prijatí trestu.
Podľa § 39 ods. 4 Tr. zák. v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a/ trest odňatia slobody nie kratší ako 20 rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pre spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 ods. 4 Tr. zák.). Súd u obžalovaného súd zistil dve poľahčujúcu okolnosti v zmysle § 36 písm. j/, l/ Tr. zák., a to že obžalovaný viedol riadny život a že sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval. Priťažujúce okolnosti súd nezistil.
Pri ukladaní trestu tak súd vychádzal z trestnej sadzby 3 - 8 rokov. Vzhľadom na to, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., teda, že je vinný zo spáchania trestnej činnosti, ktorá mu je kladená na vinu, súd zohľadnil uvedenú skutočnosť pri ukladaní trestu a pristúpil k zníženiu trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby v zmysle § 39 ods. 2 písm. d/ a ods. 4 Tr. zák. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú súdnu prax a stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR prijaté dňa 27.06.2017 vo veci vedenej pod sp. zn. Tpj/55/2016. Na základe uvedených skutočností potom súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu, teda v trvaní 2 roky. Obžalovaný žiadal, aby mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, súd sa však týmto návrhom nestotožnil. Hoci obžalovaný sa doposiaľ nedopustil žiadnej protiprávnej činnosti, súd pri ukladaní trestu prihliadol najmä na povahu, závažnosť a následky trestnej činnosti. Obžalovaný sa trestnej činnosti dopúšťal takmer rok, a to nielen vo vzťahu ku svojej manželke, ale aj vo vzťahu k jej maloletému 10ročnému synovi, pričom je nepochybné, že takýmto svojim konaním poškodeným spôsoboval stres, vyvolával u nich strach o život a zdravie. Uvedeného konania sa mnohokrát dopustil bezdôvodne, pri plnom vedomí. Preto súd má za to, že len nepodmienečným trestom odňatia slobody možno u obžalovaného dosiahnuť účel trestu, pričom trest v
trvaní 2 roky súd považuje z hľadiska prevýchovy obžalovaného za dostatočný, takýto trest zabezpečí nápravu obžalovaného a zároveň rešpektuje hľadiská generálnej a individuálnej prevencie.
Pre výkon trestu súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Poučenie:
Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť: a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.