Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_12P-30-2021.pdf
PDF · 109.91 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/30/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: T. J., nar. XX. XX. XXXX, A. J., nar. XX. XX. XXXX, S. J., nar. XX. XX. XXXX, a P. J., nar. XX. XX. XXXX, všetky deti bytom u otca, všetky deti zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, deti rodičov: matka J. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J., a otec Ľ. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. X., R. XXXX/XX, t. č. bytom W., H. XX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
I. Maloleté deti T. J., A. J., S. J. a P. J. sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti otca, pričom obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
II. Matka sa z a v ä z u j e prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
III. Styk matky s maloletými deťmi sa n e u p r a v u j e .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 26. 05. 2021 sa otec domáhal úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, a to zverenia maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, zaviazania matky výživným v zákonom stanovenej minimálnej výške so splatnosťou do 20. dňa v mesiaci vopred, bez úpravy styku.
2. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že uznesením, č. k. 37P/20/2020-8 zo dňa 22. 09. 2020, súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloleté deti dočasne zveril do starostlivosti ich starej matky J. F., určil vyživovaciu povinnosť rodičov, a to z dôvodu, že matka odišla z domácnosti v auguste 2020 a otec v tom čase pracoval v zahraničí. Z tohto dôvodu sa o deti nevedel ihneď postarať. So starou matkou maloletých detí bol dohodnutý, že sa o deti dočasne postará, kým si nájde nové zamestnanie na Slovensku. To sa mu aj podarilo a od jesene 2020 pracuje v U.. Jeho príjem je cca 1.000 Eur mesačne. Zostal bývať spoločne so svokrou a deťmi v rovnakej domácnosti a prevzal o nich kompletnú starostlivosť. V prípade potreby mu so starostlivosťou o deti naďalej vypomáha J. F., ktorá dňa 15. 03. 2021 vzala svoj návrh na zverenie detí do NOS späť a súd konanie zastavil. O deti sa naďalej otec riadne stará. Matka sa o ne žiadnym spôsobom nezaujíma. Nevie, kde sa v súčasnosti nachádza.
3. Matka ani procesný opatrovník sa k návrhu otca nevyjadrili.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom otca a listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, najmä lustráciou účastníkov konania v registri obyvateľov a v sociálnej poisťovni, oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 09. 06. 2021, výsluchom otca na pojednávaní, keď pojednával v neprítomnosti matky, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, o odročenie pojednávania nepožiadala, vyjadrením procesného opatrovníka, ako aj obsahom ostatného spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
5. Maloleté deti sa narodili z manželského zväzku matky a otca, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti, pričom deti zostali v starostlivosti otca.
6. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 09. 06. 2021 vyplýva, že matka nepoberá prídavky na dieťa ani rodičovský príspevok.
7. Lustráciou v sociálnej poisťovni matka neprechádza. Podľa lustrácie v registri obyvateľov matka inú vyživovaciu povinnosť nemá.
8. Otec v rámci výsluchu na pojednávaní uviedol, že s maloletým deťmi býva u svokry J. F., ktorá pracuje ako osobný asistent, jej príjem uviesť nevie. Matka sa s deťmi nekontaktuje od 16. 08. 2020, kedy odišla zo spoločnej domácnosti. Pracuje ako SZČO ako elektrikár a jeho príjem je cca 1.500 - 2.000 Eur. Pracuje v Nemecku 20 pracovných dní a 10 pracovných dní je doma. V čase, keď je v Nemecku, starostlivosť o deti zabezpečuje ich stará matka. Rodinné prídavky nepoberá. Náklady na domácnosť predstavujú strava 600 Eur, drogéria 100 Eur, inak má len bežné výdavky spojené s domácnosťou a oblečením. Maloletá T. má 11 rokov, je žiačkou 4. triedy základnej školy. Jej náklady sú strava 150 Eur mesačne, obedy v škole 28 Eur mesačne, družina 15 Eur mesačne, ZRPŠ 15 Eur ročne, kartička na autobus 20 Eur mesačne. Maloletý A. má 7 rokov, je žiakom prvého ročníka základnej školy, jeho náklady sú strava 150 Eur mesačne, obedy v škole 28 Eur mesačne, družina 15 Eur mesačne, kartička na autobus 20 Eur mesačne, školské potreby pri vstupe do 1. ročníka 150 Eur. Maloletý S. má 5 rokov, chodí do materskej školy, náklady sú strava 100 Eur, obedy v škôlke 35 Eur. Maloletá P. má 3 roky, materskú škôlku zatiaľ nenavštevuje, chcel by, aby do materskej škôlky nastúpila od 01. 01. 2022. Jej náklady na stravu sú 100 Eur mesačne. Inak majú deti len bežné náklady spojené s oblečením a hygienou. Zdravotný stav detí je dobrý. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá.
9. Procesný opatrovník uviedol, že odporúča návrhu otca v celom rozsahu vyhovieť a matku zaviazať povinnosťou prispievať na výživu primerane jej zárobkovým možnostiam a schopnostiam, s prihliadnutím na vek a potreby maloletých detí. Otec sa dlhodobo stará o maloleté deti. Počas pandémie zostal doma a zabezpečoval celodennú starostlivosť o deti, aktuálne sa opäť zamestnal a v čase, kedy je v práci, mu so starostlivosťou vypomáha stará matka. Rodina žije v rodinnom dome v podnájme, kde maloleté deti majú vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť, zdravý rast a vývin.
10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
11. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
12. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
13. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia po rozvode.
14. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
18. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
25. Predmetom konania bolo teda rozhodovanie o návrhu otca na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca, o zastupovaní maloletých detí a spravovaní ich majetku, o uložení povinnosti matke prispievať na výživu maloletých detí s tým, že styk matky s maloletými deťmi sa neupravuje.
26. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, je potrebné, aby výkon ich rodičovských práv a povinností upravil svojím rozhodnutím súd. Zákon o rodine v ustanovení § 24 ods. 1 presne vymedzuje, ktoré otázky majú byť obsiahnuté v rozhodnutí. Súd sa v prvom rade musí vysporiadať s otázkou zverenia maloletého
dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, s otázkou jeho zastupovania a spravovania majetku. Ďalej je potrebné vyriešiť otázku výšky výživného, ktorým bude na dieťa prispievať rodič, ktorému nebude rozhodnutím zverené a stretávania sa dieťaťa s rodičom, ktorému nebude zverené do osobnej starostlivosti. Naproti tomu všetky autoritatívne výroky súdu môžu byť nahradené dohodou rodičov. Dohoda rodičov je základným predpokladom zdravej výchovy maloletého dieťaťa, ktoré kultivovaným správaním rodičov získava pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti, ale tiež oslobodzuje dieťa od rozhodovania o tom, ktorého z rodičov uprednostní. Zároveň je potrebné rešpektovať právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Až v prípade, ak sa rodičia nevedia navzájom dohodnúť, by mal práva a povinnosti rodičov upraviť súd autoritatívnym rozhodnutím, ktoré by však malo byť krajným riešením.
27. V prejednávanej veci sa rodičia na úprave výkonu rodičovských páv a povinností k maloletým deťom nevedeli dohodnúť, preto bolo potrebné, aby ich upravil súd svojím rozhodnutím. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citovú väzbu, k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu, ako aj na vývinové potreby, najmä vek, školské, zdravotné, záujmové potreby, ako aj stabilitu budúceho výchovného prostredia, životné ako aj bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti, atď.
28. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje výlučne riadne otec. Pre starostlivosť o maloleté deti má vytvorené podmienky a predpoklady aj v budúcnosti, pričom aj s ohľadom na zachovanie stability výchovného prostredia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku a maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti otca, pričom právo (aj povinnosť) ich zastupovať a spravovať ich majetok ponechal obom rodičom. Napokon aj samotná matka so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti otca nevyjadrila nesúhlas.
29. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Zákon preto pojmovo vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitým a záujmami. Ide však o odôvodnené potreby oprávneného, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodilé. Ďalej sú odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.
30. Na strane povinného sa preskúmavajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Povinný môže mať príjmy z jedného alebo viacerých zdrojov, z výkonu závislej činnosti, z podnikateľskej činnosti, autorské honoráre, odmeny za zlepšovacie návrhy, vynálezy, z prednáškovej činnosti, odmeny za výkon rôznych funkcií, za účasť v kontrolných a iných orgánoch, v stavovských organizáciách, môže mať majetkovú účasť v podnikateľských subjektoch, príjmy z prenájmu nehnuteľností, dividendy, príjmy z tichého spoločenstva, dávky sociálneho zabezpečenia. Pravidelne zisťovanými okolnosťami v konaní o výživnom na strane výdavkov sú pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu,
domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania. Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľnosti (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Okolnosťou tvoriacou v súhrne celkové majetkové pomery povinného sú aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Zadlženie povinného z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, z tohto hľadiska znamená, že na ne súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať, navyše, v prípade kúpy takýchto vecí by sa majetkový stav nezmenil, povinnému by síce vznikli dlhy, majetok by sa však zhodnotil o kúpenú vec.
31. Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Ak rodičia dosahujú vysokú životnú úroveň, aj dieťa má zákonné právo podieľať sa na nej. Výživou dieťaťa sa rozume uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrnuté je v tom aj uspokojovanie potrieb bývania dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sú v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim musí súd pristupovať diferencovane. Schopnosti a možnosti rodiča pri tom súd má hodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti uplatnenia v danom regióne, atď. Majetkové pomery rodiča pritom súd má posudzovať nielen podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku, ktorý môže upozorniť na ďalšie nedoložené príjmy. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa, nakoľko pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, že ktorý z rodičov, v akej miere sa o dieťa osobne stará.
32. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzhľadom k schopnostiam a možnostiam matky a odôvodneným potrebám maloletých detí zodpovedá určenie výživného sume vo výške 30 % zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa.
33. Maloletá T. má 11 rokov, je žiačkou 4 ročníka základnej školy, maloletý A. má 7 rokov, je žiakom 1. ročníka základnej školy, maloletý S. má 5 rokov, navštevuje materskú škôlku, maloletá P. má 3 roky, materskú škôlku zatiaľ nenavštevuje. Vychádzajúc zo súdnej praxe, za odôvodnené výdavky súd považoval všetky otcom deklarované výdavky na maloleté deti. Preto výšku odôvodnených mesačných výdavkov u maloletej T. ustálil na sumu 214,25 Eur, u maloletého A. na sumu 213 Eur, u maloletého S. na sumu 135 Eur a u maloletej P. na sumu 100 Eur. Pokiaľ ide o výdavky maloletého A. v sume 150 Eur ako náklady pri jeho vstupe do 1. ročníka, súd tieto nezohľadnil, nakoľko ide o jednorazový, pravidelne sa neopakujúci výdavok. Z výšky ustálených odôvodnených výdavkov maloletých detí je potom zrejmé, že suma matke určeného výživného na maloleté deti bude plne spotrebovaná. Nebolo zároveň v konaní preukázané, že by otec starostlivosť o dieťa riadne nezabezpečoval.
34. Súd k výdavkom na maloleté deti poznamenáva, že dokladom o zaplatení, resp. potvrdením, je potrebné preukazovať len výdavky nie bežné. Ostatné bežné výdavky, pokiaľ sú ich výšky primerané, nie je potrebné a ani možné takto preukazovať, nakoľko ceny denného spotrebného tovaru sú všeobecne známe.
35. Súd mal tiež z vykonaného dokazovania za preukázané, že otec býva s maloletými deťmi v spoločnej domácnosti aj so starou matkou maloletých detí. Jeho mesačné náklady na domácnosť sú strava 600 Eur, drogéria 100 Eur, inak má len bežné výdavky spojené s chodom domácnosti a s oblečením. Jeho priemerný mesačný príjem súd ustálil na sumu 1.750 Eur mesačne (1.500 - 2.000 Eur mesačne).
36. Matka býva na neznámom mieste, podľa lustrácie v sociálnej poisťovni zamestnaná nie je, nepoberá rodičovský príspevok ani prídavky na deti. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
37. Súd vo výroku II. rozsudku uložil matke maloletých detí povinnosť platiť na maloleté deti výživné, a to vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona na každé dieťa, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo skutočnosti, že matka je nezamestnaná, prihliadol na počet vyživovacích povinností, vek a odôvodnené potreby detí, ako aj návrh otca, ktorý požadoval určiť výživné v zákonom stanovenej minimálnej výške.
38. Súd má za to, že matka sa nedostatočne snaží nájsť si zamestnanie, keď v súčasnej dobe je nezamestnaná, pričom v jej možnostiach je zamestnať sa a dosahovať aspoň minimálnu mzdu, ktorá v súčasnosti predstavuje 623 Eur brutto. Matka súdu nepreukázala, že by jej prípadne zdravotný stav bránil sa zamestnať. Matka si musí byť vedomá toho, že je v produktívnom veku a musí vynaložiť všetko úsilie, aby vykonávala akékoľvek zamestnanie a dosahovala hoci len minimálnu mzdu, nakoľko jej deti sú na ňu svojou výživou odkázané. Na také správanie matky, t. j. dobrovoľnú nezamestnanosť, je s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine potrebné nahliadať ako na vzdanie sa príjmu bez dôležitého dôvodu. Súd preto dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach matky dosahovať minimálnu hrubú mzdu vo výške 623 Eur mesačne, čo predstavuje čistú mzdu vo výške cca 437,02 Eur mesačne (použitá mzdová kalkulačka na stránke platy.sk), ktorú by dosahovala, ak by prejavila skutočný záujem sa zamestnať, a je potrebné z tejto sumy vychádzať. Z uvedenej čistej mesačnej mzdy vo výške 437,02 Eur by bola matka schopná plniť vyživovaciu povinnosť na svoje maloleté deti v rozmedzí od 20 % do 25 % z čistého príjmu, t. j. v rozmedzí cca od 87 Eur do 109 Eur na všetky maloleté deti.
39. Vzhľadom k uvedenému má súd za to, že súdom určené výživné je primerané odôvodneným potrebám maloletých detí, spravodlivé a zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom matky. Povinnosťou matky ako rodiča je starať sa o výživu svojho dieťaťa a vynaložiť všetko úsilie, aby dosahovala príjem, z ktorého ich výživu zabezpečí.
40. Deň splatnosti výživného určil súd na 20. deň v mesiaci, nakoľko takto bol otcom navrhnutý a matka ho nenamietala.
41. Pri určovaní rozsahu styku rodiča s maloletým dieťaťom súd musí vychádzať predovšetkým so záujmov maloletého dieťaťa. V danom prípade bolo v konaní preukázané, že matka sa s maloletými nestretáva, preto otec nežiadal styk matky s maloletými upraviť. Súd tak o styku matky s maloletými vo výroku III. rozsudku rozhodol tak, že tento sa neupravuje.
42. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
43. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
44. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
45. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. O trovách konania rozhodol súd vo výroku IV. tohto rozsudku v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP. Navyše súd uvádza, že v mimosporových konaniach sa neuplatňuje ani zásada úspechu, ani zásada zavinenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava, avšak odvolanie podané otcom a procesným opatrovníkom by nebolo právne účinné, nakoľko otec a procesný opatrovník sa práva podať odvolanie výslovne vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia. . Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.