Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Csp/115/2021

Uznesenie

Okresný súd Levice v spore žalobcu: B., zastúpený JUDr. Petrom Vachanom, advokátom so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, IČO: 42350026, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA , Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava 811 09, IČO: 47 258 713, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia označeného ako „Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 Obč. zákonníka v platnom znení)“ uzatvoreného ako súčasť zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru evidenčné číslo XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2003.

II. Žalovaný je povinný vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu G., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy.

III. Súd poučuje žalovaného, že na Okresný súd Levice môže podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 22.10.2003, ktorú žalovaný eviduje vo svojej databáze pod č. XXXXXXXXXXXXXXX.

IV. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 100%. O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Na Okresnom súde Levice sa pod sp. zn. vedie konanie v spore žalobcu: OT. zastúpený JUDr. Petrom Vachanom, advokátom so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, IČO: 42350026, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA , Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzska republika, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava 811 09, IČO: 47 258 713, o nariadenie neodkladného opatrenia.

2. Žalobca dňa 23.8.2021 doručil súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhol, aby súd uložil žalovanému zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia označeného ako „Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 Obč. zákonníka v platnom znení)“ uzatvoreného ako súčasť zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru evidenčné číslo XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Ďalej aby súd uložil žalovanému povinnosť vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu G. aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. Taktiež navrhol, aby súd poučil žalovaného o tom, že na Okresný súd Levice môže podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 22.10.2003, ktorú žalovaný eviduje vo svojej databáze pod č. XXXXXXXXXXXXXXX.

3. Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783 došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorá je evidovaná u žalovaného pod č. XXXXXXXXXXXXXXX. Súčasťou tejto formulárovej zmluvy bolo aj ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy nachádzajúce sa v bode F zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s názvom: „Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 Obč. zákonníka v platnom znení).“ Žalobca ďalej uviedol, že CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783, so sídlom Panenská 7, Bratislava 812 36 bol vymazaný z obchodného registra, a to na základe oznámenia Súdnej kancelárie Obchodného súdu v Paríži zo dňa 22.7.2016, z ktorého vyplýva, že v súlade s článkom R.123-74-1 v spojení s článkom 13 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES zo dňa 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností, došlo s účinnosťou ku dňu 30.06.2016 k cezhraničného zlúčeniu medzi spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, akciovou spoločnosťou, zapísanou v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paris, so sídlom na adrese 1 boulevard Haussmann 75009 Paríž a spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, spoločnosťou podľa slovenského práva so sídlom na adrese Panenská 7, 812 36 Bratislava, Slovensko, zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, IČO: 35 787 783. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že v danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah pre ktoré je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal). Formulácia dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Žalovaný pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 29.7.2021 označeným ako „Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy“ prílohou, ktorého bola zmluva o úvere. Vyššie uvedený skutkový a právny stav umožňuje siahnuť žalovanému na majetok žalobcu prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. Podľa názoru žalobcu, z predložených listinných dôkazov vyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ako jeden z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia.

4. Žalobca poukázal na ustanovenia , čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o. „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorými v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. , keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.

5. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 20.8.2021 (doručený tunajšiemu súdu dňa 23.8.2021), zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 260602812197093, ako aj žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 29.7.2021 adresovanú zamestnávateľovi žalobcu.

6. Podľa (ďalej len ), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa , ak súd nepostupoval podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,12cd) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/20200721> ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

13. Podľa (ďalej len „“), uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

14. Podľa , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určitý čas.

15. Z výkladu ustanovenia ad contrario vyplýva, že súd primárne neurčuje čas po ktorý má neodkladné opatrenie trvať. Ustanovenie prezumuje trvanie neodkladného opatrenia počas vopred neurčeného obdobia (upúšťa sa od línie dočasnosti poskytnutej ochrany), ustanovenie obdobia trvania neodkladného opatrenia súdom prichádza do úvahy len subsidiárne. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy.

16. Súd, čo sa týka trvania neodkladného opatrenia, predmetný zákaz uložil bez časového obmedzenia z dôvodu, že v súčasnosti nie je možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práva a oprávnených záujmov navrhovateľa bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia ( ).

17. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Z citovaných ustanovení taktiež vyplýva, že základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona takýmito dôvodmi sú právny a faktický stav medzi stranami sporu, ktorý vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov, alebo obava, že exekúcia by mohla byť ohrozená, ako aj osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným neodkladným opatrením. Pokiaľ ide o osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti a pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a tým preukázať existenciu právneho a faktického vzťahu medzi stranami sporu. Súd pri posudzovaní osvedčenia dôvodnosti nároku nevykonáva proces dokazovania ako v prípade rozhodovania vo veci samej, ale pre účely rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia postačuje rozhodovanie súdu len na základe listín predložených navrhovateľom/žalobcom. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým jej spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť

nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených dôkazov. Takýto postup predpokladá platná právna úprava ( <aspi://module='ASPI'&link='%2523329'&ucin-k-dni='30.12.9999'>), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje podľa obsahu návrhu, pripojených dôkazov a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj podľa dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené, pričom reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je na posúdení súdu. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len navrhovateľ neodkladného opatrenia. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi stranami sporu, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.

18. Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava právnych pomerov strán. Ako vyplýva z tohto procesného inštitútu, ide o dočasné opatrenie, nariadením ktorého súd poskytne dočasnú ochranu práv a právom chránených záujmov strán konania. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy. Účelom neodkladného opatrenia nie je prejudikovať rozhodnutie súdu v samotnom merite sporu.

19. Pred začatím, počas konania ako aj po jeho skončení, je možné nariadiť neodkladné opatrenie z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov strán a druhým je zabezpečenie exekúcie, ak by táto mala byť ohrozená. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich predbežný charakter. Znamená to, že sa nimi dočasne upravujú pomery strán alebo zabezpečuje exekúcia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Neodkladné opatrenie musí mať preto vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Neodkladné opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdenia navrhovateľa bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

20. Súd skúmal, či žalobca tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčil, že prípadným nariadením neodkladného opatrenia je možné v danom prípade dosiahnuť účel ochrany poskytovanej súdom, teda či je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Súd pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení žalobcu bez hodnoverného osvedčenia skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.

21. Oboznámením sa so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedených žalobcom a k návrhu priloženými listinnými dôkazmi dospel súd k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Nesporným je, že žalobca a právny predchodca žalovaného dňa 22.10.2003 uzatvorili zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX, ktorej súčasťou v bode F) je dohoda o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2003. Žalobca je zamestnaný v spoločnosti SOMEK s.r.o., pričom zo žiadosti o vykonávanie

zrážok zo mzdy zo dňa 29.7.2021 adresovanú zamestnávateľovi žalobcu vyplýva, že zamestnávateľovi bola zaslaná žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy. Žalovaný je právny nástupcom právneho predchodcu žalovaného a to obchodnej spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a. s. Bratislava, ktorá zanikla z dôvodu zlúčenia so žalovaným. Táto skutočnosť vyplýva z výpisu z obchodného registra s tým, že je známa súdu aj z jeho činnosti.

22. Žalobca ako spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky (napr. Dohody o zrážkach zo mzdy) v právnom vzťahu k dodávateľovi (žalovanému) a v tomto slova zmysle je nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil.

23. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany spotrebiteľa zavedený Smernicou 93/13/EHS z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 37).

24. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 27; Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 39).

25. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Moc nad majetkom žalobcu je koncentrovaná v rukách veriteľa - žalovaného, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia majetku žalobcu nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva tak veriteľovi poskytuje priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení, ktoré sú v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale naopak, na subjektívnej predstave veriteľa o výše pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako uvádza Súdny dvor EÚ (C-76/10 POHOTOVOSŤ proti Korčkovskej), pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva sa do kolízie s verejným poriadkom, ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok, alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (C-106/77 Simmenthal).

26. Z predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobca sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, pričom jeho povinnosťou bolo osvedčiť základné skutočnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že žalobca má postavenie spotrebiteľa nakoľko predmetnú úverovú zmluvu ako aj dohodu o zrážkach zo mzdy uzatváral s právnym predchodcom žalovaného, ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, ktorým okrem iného bolo aj poskytovanie úverov. Zároveň v konaní nebolo preukázané, že by žalobca konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Okrem toho úverová zmluva ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy mala formulárový charakter, ktorých obsah bol vopred pripravený právnym predchodcom žalovaného a žalobca nemohol podstatným spôsobom

ovplyvniť ich obsah. Z predložených dokladov tiež vyplýva, že žalovaný vyzval zamestnávateľa žalobcu na vykonávanie zrážok zo mzdy, a preto podľa názoru súdu žalobcovi bezprostredne hrozí možnosť ujmy tým, že prichádza o svoj majetok na základe takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá umožňuje vykonávať takéto zrážky bez ohľadu na to či je nárok žalovaného z takejto úverovej zmluvy dôvodný v celom rozsahu. Súd preto nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia takejto dohody o zrážkach zo mzdy nakoľko ten si prostredníctvom takejto dohody uhrádza svoju pohľadávku, ktorá je sporná a nebola doposiaľ judikovaná súdnym rozhodnutím. Súd tiež dospel k názoru, že takéto neodkladné opatrenie je primerané vzhľadom na skutočnosť, že žalobca má postavenie spotrebiteľa a z jeho mzdy sú vykonávané zrážky, pričom hrozí, že bude zrazená aj suma, ktorá presahuje odôvodnený a zákonný nárok žalovaného. Okrem toho možno mať dôvodné pochybnosti o platnosti takejto dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že je v rozpore so zákonom v zmysle , pretože ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa síce nevylučuje zabezpečenie záväzku v spotrebiteľských vzťahoch formou dohody o zrážkach zo mzdy avšak len za predpokladu, ak tá je dohodnutá formou osobitnej zmluvy, spotrebiteľ bol poučený o jej následkoch a mal možnosť ju odmietnuť. Uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy nebola dojednaná formou osobitnej zmluvy, pretože bola súčasťou úverovej zmluvy, pričom bola vopred pripravená právnym predchodcom žalovaného a spotrebiteľ - žalobca mal sťaženú možnosť odmietnuť ju nakoľko ak chcel získať úver tak musel uzavrieť aj takúto dohodu o zrážkach zo mzdy. Okrem toho z jej ustanovení nevyplýva, že by mal žalobca právo odmietnuť uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy. Takáto forma zabezpečenia záväzku tak jednoznačne bola výhodná pre žalovaného nakoľko mu umožňuje vymôcť svoju pohľadávku bez ohľadu na to, aby súd preskúmal, či si neuplatňuje aj nároky, ktoré vyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok resp. na ktoré nemá nárok z dôvodu, že zmluva o úvere je napríklad bezúročná resp. bezpoplatková prípadne, že jeho nárok je premlčaný a pod..

27. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobcovi je dôvodné poskytnúť neodkladným opatrením bezodkladnú ochranu a to i za stavu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený. Takouto bezodkladnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi, obsahom tejto úpravy súd nebude v konaní vo veci samej viazaný a môže rozhodnúť inak. Nakoľko zo strany žalovaného už došlo k použitiu dohody o zrážkach zo mzdy, pričom ten si z nej uplatňuje právo na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu, tak súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa používania takejto dohody o zrážkach zo mzdy ako aj povinnosť oznámiť takúto skutočnosť zamestnávateľovi žalobcu.

28. Zároveň súd dospel k názoru, že nariadením neodkladného opatrenia, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami sporu vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že takáto dohoda bola uzavretá pred viac ako 17 rokmi a žalovaný ju uplatnil až 29.7.2021, kedy požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy. Súd z uvedených dôvodov tak neuložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej ( ) a poučil žalovaného v zmysle o možnosti podať žalobu tak, ako vyplýva z výroku tohto rozhodnutia.

29. Súd vyslovil, že žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Žalobca mal v konaní plný úspech, keďže súd v plnej miere vyhovel jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia podľa .

30. Podľa , , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

31. V predmetnej veci súd neuložil žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, pretože týmto neodkladným opatrením sa dosiahla úprava pomerov medzi stranami v požadovanej miere. Podľa názoru súdu toto neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany v rozsahu vymedzeným samotným účelom tohto neodkladného opatrenia. V súlade s § 337

ods. 1 bolo povinnosťou súdu poučiť žalovaného o tom, že môže podať žalobu vo veci samej, pričom konaním vo veci samej sa rozumie spor o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 22.10.2003, ktorú žalovaný eviduje vo svojej databáze pod č. XXXXXXXXXXXXXXX.

32. Žalovaný (Povinná osoba) je vykonateľným uznesením o neodkladnom opatrení viazaný a jeho nerešpektovanie môže naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ) ( ).

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolanie dôvody) čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1/ ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.