Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/15/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu v 1. rade: J. K., N.. XX.XX.XXXX, C. W. K., F. XX/XX, žalobkyne v 2. rade: S. K., N.. XX.XX.XXXX, C. W. K., F. XX/XX, obaja zastúpení SOPKO LEGAL s.r.o., so sídlom Trnava, Paulínska 7523/24, IČO: 47631741, proti žalovanému: J. K., N.. XX.XX.XXXX, C.Ý. W. K., N. F. XXX/XX, zastúpený advokátkou Mgr. JUDr. PhDr. Ivanou Merkovou, so sídlom Bratislava, Mierová 183 , o žalobe na zaplatenie sumy 37.000 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcov v 1.) a v 2.) rade z a m i e t a.

Žalobcovia v 1.) a v 2.) rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1.Žalobcovia v 1. a 2. rade sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 37.000 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.01.2019 do zaplatenia. Žalobu odôvodnili tým, že ako veritelia uzavreli so žalovaným dňa 07.05.2018 Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytli žalovanému finančnú pôžičku vo výške 37.000 € z prostriedkov BSM, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť do 31.12.2018. Žalovanému sumu 37.000 € poskytli tak, že dňa 07.05.2018 z bankového účtu žalobcu v 1. rade zaslali žalovanému sumu 17.000 € a toho istého dňa z bankového účtu žalobkyne v 2. rade zaslali žalovanému sumu 20.000 €. Pôžičku poskytli bezúročne. Žalovaný z poskytnutej pôžičky žalobcom nevrátil nič.

2.Okresný súd v Banskej Bystrici v upomínacom konaní vo veci rozhodol platobným rozkazom sp.zn. zo dňa 19.05.2021. Žalovaný podal voči platobnému rozkazu odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu. Žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní. Okresnému súdu Žiar nad Hronom bol spis postúpený dňa 28.06.2021.

3.Žalovaný v podanom odpore uviedol, že on so žalobcami žiadnu zmluvu o pôžičke neuzavrel, nemá o takejto zmluve o pôžičke žiadnu vedomosť a nikdy so svojimi rodičmi o uzavretí akejkoľvek zmluvy o pôžičke nijakým spôsobom nekomunikoval. Žalobcami deklarované prevody v celkovej sume 37.000 € na jeho bankový účet boli realizované z vôle žalobcov bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Vzniesol námietku premlčania. Žalobu žalobcov žiadal zamietnuť.

4.Žalobcovia vo vyjadrení k podanému odporu uviedli, že žalovaný nerozporuje skutočnosť, že celkovú sumu 37.000 € od žalobcov prijal. Zotrvali na podanej žalobe, pričom poukázali na to, že zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom a pre jej platnosť sa nevyžaduje písomná forma. Na preukázanie svojich tvrdení navrhli v spore vykonať dôkaz výsluchom svedkov V. K. a V. K.. Doplnili, že sumu 37.000

€ požičali žalovanému na kúpu bytu č.XX nachádzajúceho sa v bytovom dome so súpisným číslom XXXX v C. N. L.. Q. XX. Predložili súdu LV č. XXXX k.ú. C., z ktorého vyplýva, že žalovaný so svojou manželkou nadobudli uvedený byt na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 11.07.2018. Je nepravdepodobné a nehodnoverné tvrdenie žalovaného, že na dve platby od žalobcov nebol právny dôvod.

5.Na pojednávaní zástupkyňa žalovaného doplnila, vzhľadom na to, že žalobcovia po podaní odporu zotrvali na podanej žalobe, že brat žalovaného V. mal úver v OPT banke, ktorý nesplácal a vznikol dlh vo výške 74.039,39 €, pričom došlo k dohode medzi žalobcami, žalovaným, jeho manželkou a druhým synom žalobcov V., že tento dlh bude vyplatený tak, že žalobcovia prevedú na účet žalovaného spolu sumu 37.000 €, žalovaný si zoberie úver, z ktorého suma 37.000 € pôjde na splatenie dlhu V., pričom dlžná suma bola zaplatená banke z účtu žalovaného vo VÚB dňa 11.05.2018. Úver V. bol založený bytom žalobcov a jeho (V.V.) bytom. Právny zástupca žalobcov poukázal na nelogické tvrdenia žalovaného, pretože žalobcovia mohli peniaze poukázať priamo banke na splatenie úveru a nie posielať ich na účet žalovaného. Žalovaný následne V. byt od neho kúpil, aby nedošlo k dražbe. Kúpna cena bytu bola vo výške 74.039,39 €, na ktorú bol použitý úver kupujúcich z VÚB banky, ktorý bol poukázaný priamo OTP Banke a ďalej zostatok úveru predávajúceho (V.) bude splatený z vlastných prostriedkov kupujúcich a bude poukázaný priamo OTP Banke. Keďže v čase kúpy bytu žalovaný nemal dostatok finančných prostriedkov, došlo v časti k poskytnutiu finančných prostriedkov zo strany žalobcov.

6.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to s Výpismi z účtov žalobcov, LV č. XXXX k.ú. C., s Oznámením OTP Banka Slovensko a.s., s Kúpnou zmluvou o dňa 09.05.2018, s vkladom žalovaného, s listinou Dohoda - zmluva, výsluchom svedkov V. K., V. K., M. K., požiadal strany sporu o ďalšie skutkové tvrdenia v zmysle od.2 .

7.Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci, určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

8.Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

9.Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

10.Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o: a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), b) druhovom určení veci, c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, d) určení času vrátenia. Predmetom zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov.

11.Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 2 konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané len na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Bezdôvodným obohatením je aj majetkový prospech, ktorý bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie.

12.Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

13.Podľa strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

14.Podľa na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

15.Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

16.Podľa prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

17.Civilné sporové konanie tak ako je upravené v je založené na tzv. materiálnom vedení sporu a kontradiktórnosti konania, čo je vyjadrené priamo v základných princípov . Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Z uvedeného článku vyplýva základná procesná povinnosť sporových strán a to substancovať všetky svoje podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku útoku alebo obrany a zároveň svoje tvrdenia podoprieť dôkazmi, pretože v prípade nedodržania dôkaznej povinnosti a následne neunesenia dôkazného bremena vedie k strate sporu a teda zamietnutiu žaloby. V súvislosti s materiálnym vedením sporu v súlade s princípom preferencie obsahu procesných úkonov sporových strán vyjadreným v súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom. Z uvedených zásad vyplýva, že strana sporu a najmä žalobca, ak chce byť v konaní úspešný, musí svoje skutkové tvrdenia podoprieť dôkazmi, pretože súd pri svojom rozhodovaní môže zobrať do úvahy len tie skutočnosti, ktoré vyšli najavo v konaní (okrem notoriet predstavujúcich skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti ustanovené zákonom).

18.Žalobcovia v spore tvrdili, že so žalovaným uzavreli ústnu zmluvu o pôžičke, ktorú realizovali tak, že na účet žalovaného poukázali zo svojich účtov spolu sumu 37.000 €. Žalovaný v spore tvrdil, že žiadnu zmluvu (ústnu a ani písomnú) so žalobcami neuzavrel. To, že žalobcovia poukázali na jeho účet spolu sumu 37.000 € nerozporoval, avšak tvrdil, že plnili bez právneho dôvodu. V priebehu sporu vyšli najavo nové skutočnosti, týkajúce sa vzťahov medzi stranami sporu a osobou V. K., ktoré boli pre posúdenie nároku žalobcov podstatné. Bolo na žalobcoch, aby svoje tvrdenia, o poskytnutí pôžičky žalovanému, preukázali.

19.Súd v spore v zmysle požiadal strany sporu o ďalšie skutkové tvrdenia. Žalobca v 1. rade uviedol, že syn J. (žalovaný) ho požiadal o pôžičku peňazí, dohodli sa s manželkou, že peniaze mu požičajú a ona mu aj peniaze previedla. Peniaze boli na kúpu bytu. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že išlo o pôžičku, bola peniaze previesť v banke. Zámysel bol taký, že oni poskytnú peniaze synovi J. a on splatí dlh za V.. Nevedeli, že J. chce byt kúpiť. Žalovaný uviedol, že jeho matka (žalovaná v 2. rade) ho s plačom požiadala o pomoc, chcela, aby im (rodičom) pomohol zachrániť ich byt v K.. V OTP Banke povedali, že treba vyplatiť V. dlh, ktorý mal z úveru, a to splatením z jedného účtu. Peniaze zo strany rodičov mu boli poslané preto, aby mohol zaplatiť V. dlh. On (žalovaný) založil ešte svoj dom, zobral si úver a peniaze vyplatili. Z jeho účtu išlo celých 74.000 €. Tvrdenia jeho rodičov je klamstvo. Byt od brata následne kúpil, pretože to bola podmienka banky.

20.Súd v spore vykonal navrhnutý dôkaz výsluchom svedkov V. K., V. K. P. M. K..

21.Svedok V. K., syn žalobcov a brat žalovaného, na pojednávaní uviedol, že sa riešil byt v C. a bolo viac možností. Najlepšou bolo uzavretie kúpnej zmluvy. Kupujúci mal len polovicu kúpnej ceny, zvyšok si požičali od rodičov. Stretli sa u rodičov, on, jeho rodičia, brat V. a brat J. so ženou. J. so ženou navrhli, že najlepšie riešenie by bola pôžička od rodičov a k tomu by si ešte zobrali pôžičku a potom by urobili

zmluvu. J. mal peniaze vrátiť do konca roka. Svedok uviedol, že J. kúpil byt, aby sa predišlo dražbe. Svedok vo výpovedi uviedol, že peniaze, ktoré poslali jeho rodičia J., boli určené na splatenie časti jeho (V.) úveru. Potvrdil, že vyhotovil Dohodu - zmluvu, ktorú predložila právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní, avšak to nebolo podpísané, a preto to je podľa neho neplatné. Podľa neho J. má vrátiť rodičom peniaze preto, lebo byt získal za výhodnejšiu cenu.

22.Svedok V. K., syn žalobcov a brat žalovaného, na pojednávaní uviedol, že J. sa dohodol s rodičmi, že mu prevedú peniaze na jeho účet a to sumu 37.000 €. Peniaze mal vrátiť v najskoršej dobe. J. chcel kúpiť nejaký byt, on sa do toho nestaral. Následne uviedol, že nevedel načo mali slúžiť poslané peniaze od rodičov, uviedol, že on bol doma málo. Nevedel za akým účelom predával byt V. J..

23.Svedkyňa M.Z. K., manželka žalovaného, na pojednávaní uviedla, že jej manžel od rodičov nepýtal žiadne peniaze. Manželov brat V. zadlžil, byt jednak svojich rodičov ako aj byt v C.. Neplatil úver. Prihlásili sa exekútori, byty mali ísť do dražby, už mala byt ohliadka. Bolo povedané, že ak sa zaplatí niečo vyše 70.000 €, tak by sa to dalo usporiadať. Svokra (žalobkyňa v 2. rade ) to chcela spraviť tak, že by sumu 37.000 € zaplatila o oddlžil by sa ich byt v K.. OTP Banka s tým nesúhlasila, s tým , že sa musí uhradiť celý dlh. Následne ich svokra požiadala, či by si nezobrali úver, pretože im (žalobcom) by už úver nedali. Im (svedkyni a jej manželovi) úver dali, pričom z OTP Banky im bolo povedané, že všetky peniaze, ktoré tvorili dlh, majú ísť z jedného účtu. Na základe toho jej svokra poslala peniaze na účet jej manžela, plus tam boli peniaze, ktoré si oni zobrali z baky a obratom tieto všetky peniaze boli poslané na účet OTP Banky. Svedkyňa uviedla, že so svokrovcami sa nikdy nebavili o tom , že by im poskytli nejakú pôžičku. Z OTP Banky bolo oznámené, že keď chce dlh vyplácať tretia osoba, tak musí byť uzavretá kúpna zmluva. Svedkyňa uviedla, že bola prítomná na všetkých stretnutiach jej manžela s jeho rodičmi, pričom svokrovci neposielali peniaze jej manželovi, ale peniaze, ktoré prišli, boli hneď prevedené na účet OTP Banky.

24.Medzi stranami sporu nebolo sporné, že V. K. (syn žalobcov a brat žalovaného) nesplácal úver v OTP Banka a.s, úver banka zosplatnila, úver bol zabezpečený záložným právom (bytom žalobcov a bytom V. K.). Nebola sporná ani tá skutočnosť, že výška dlhu V. K. voči OTP Banka a.s. z bola 74.039,39 € a že celá uvedená suma bola v prospech veriteľa OTB Banka a.s. poukázaná z účtu žalovaného, pričom bola tvorená zo sumy 37.000 €, ktorú poslali žalobcovia na účet žalovaného a zvyšok bol z úveru, ktorý si zobral žalovaný.

25.Z vykonaného dokazovania a to skutkovým tvrdením aj samotnej žalobkyne v 2. rade, výsluchom žalovaného ako aj výsluchom svedkov V. K. a M. K., žalovaný preukázal, že v rámci rodiny riešili, akým spôsobom urovnať dlh V. K. v OTB Banka a.s., aby predišli realizácii dražby a žalobcovia ako aj V. K. prišli o nehnuteľnosti. Zo skutkového tvrdenia žalobkyne v 2. rade vyplynulo, že na jednej strane tvrdila, že žalovanému poskytli pôžičku, na druhej strane uvádzala, že syn J. tým splatí dlh za brata V. a on (žalovaný) si ešte navýši svoj predchádzajúci úver a následne tieto peniaze, vrátane tých, čo mu oni poslali na účet pošle do OTB Banka a.s. na zaplatenie dlhu brata V.. Uviedla, že išlo o pôžičku z ich strany, ktorá bola poskytnutá žalovanému, ktorou mal splatiť dlh V.. Tvrdila, že nevedeli, že žalovaný chce byt (V.) potom kúpiť. Jej uvedené tvrdenia vyznievajú nevierohodne aj s poukazom na výpoveď svedka V. K., ktorý okrem iného uviedol, že na stretnutí u rodičov, kde boli prítomní aj žalobcovia sa daná vec riešila, bol tam aj žalovaný s manželkou a komunikácia bola aj o uzavretí kúpnej zmluvy. Aj keď svedok V. K. tvrdil vo svojej výpovedi, že jeho rodičia žalovanému peniaze požičali, následne uviedol, že jeho rodičia poslali bratovi J. (žalovanému) sumu 37.000 € z dôvodu, aby vyplatil jeho úver. Svedok V. K. vo výpovedi potvrdil, že spísal listinu, ktorú predložil súdu žalovaný, a to Dohoda - zmluva. Aj keď uvedená Dohoda - zmluva nebola následne podpísaná, z obsahu, ktorý do nej uviedol svedok V. K. vyplýva, že na nehnuteľnosť (podľa obsahu na jej kúpu) boli vynaložené prostriedky 37.000 € od rodičov a druhá časť 37.000 € zo strany J. K. a jeho manželky, za účelom vyplatenia jeho úveru a jeho pomoci, pričom je konštatované, že svedok berie do úvahy finančnú pomoc jeho rodičov, čo bude neskôr zohľadnené v rozdelení rodinného majetku v sume 37.000 €. Svedok svojich rodičov označil ako investorov jednej časti 37.000 €. Žalovaný aj výsluchom svedkyne M. K. preukázal, že dlh V. K. bol vyplatení z jeho účtu, a to z finančných prostriedkov vo výške 37.000 €, ktoré za tým účelom vložili na jeho účet žalobcovia a zvyšok bol z úveru, ktorý si zobrala ona s manželom. Svedkyňa potvrdila, že od veriteľa OTP Banka a.s. bola požiadavka, aby sa predišlo dražbe, vyplatenie dlhu z jedného účtu a uzavretia kúpnej zmluvy. Konzistentne poukázala na to, že predtým mala záujem žalobkyňa v 2. rade vyplatiť sumu 37.000 € priamo ona, aby došlo k oddlženiu ich bytu v K., čo však banka neakceptovala, pretože trvali na zaplatení

celého dlhu naraz. Preto následne sa v rodine dohodli na postupe, že peniaze svokrovci pošlú na účet jej manžela odkiaľ spolu z ďalšími peniazmi, ktoré oni získali z úveru, budú poukázané banke na zaplatenie dlhu V. K.. Žalovaný výpoveďou svedkyne tiež preukázal, že bola na všetkých stretnutiach, kde bol aj on, ktoré sa týkali danej veci a nikdy sa so žalobcami nebavili o poskytnutí pôžičky. Svedok V. K. vo výpovedi uvádzal rozporuplne na jednej strane, že malo ísť o pôžičku na kúpu bytu, na doplňujúcu otázku, či peniaze mali slúžiť na splatenie nejakého úveru uviedol, že nevie nakoľko sa doma zdržiaval málo. Žalovaný svoje tvrdenia podporne preukázal aj listinou z OTP Banka a.s., z ktorej obsahu vyplýva, že ak bude uhradený celý dlh vo výške 74.039,39 € požiada o zrušenie záložného práva na nehnuteľnosť žalobcov, pričom upozornili na skutočnosť, že v prípade vkladu finančných prostriedkov treťou osobou, čo sa aj stalo, je potrebné predložiť doklad a to kúpnu zmluvu.

26.Žalobcvoia v spore nepreukázali poskytnutie pôžičky žalovanému, v spore neuniesli dôkazné bremeno, a preto súd ich žalobu zamietol.

27.Súd sa však nestotožnil s tvrdením žalovaného, že by malo ísť na jeho strane o bezdôvodné obohatenie, pretože nešlo o majetkový prospech, ktorý bol získaný plnením bez právneho dôvodu, nakoľko v danom prípade žalobcovia poukázali peniaze na účet žalovaného, za účelom ich pretransportovania v požadovanej (kumulovanej ) výške na účet OTP Banka a.s. za účelom splatenia dlhu V. K.. Vzhľadom, na to, že súd konštatuje, že nejde o bezdôvodné obohatenie, nezaoberal sa ani vznesenou námietkou premlčania bezdôvodného obohatenia vznesenou žalovaným.

28.Súd naviac poukazuje na to, že OTP Banka a.s. ako veriteľ, nepotrebovala skúmať odkiaľ pochádzajú finančné prostriedky, ktorými sa uhrádza dlh V. K., ale vyžadovala, aby bol dlh poukázaný jednou osobou, z čoho sa odráža aj formulácia splatenia kúpnej ceny uvedená v Kúpnej zmluve zo dňa 09.05.2018 uzavretej medzi predávajúcim V. K. a kupujúcimi J. K. a manželkou M. K., pričom výška kúpnej ceny sa rovná výške zosplatneného a zaplateného úveru. Súd tiež poukazuje na to, že zamietnutím tejto žaloby, nie sú dotknuté prípadné nároky vo vzťahu či už pôžičky alebo bezdôvodného obohatenia medzi žalobcami a V. K. resp. V. K. a žalovaným.

29.Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30.Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (exekučný poriadok).