Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1T-70-2019.pdf
PDF · 76.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-1T/70/2019
Uznesenie
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM, v trestnej veci proti obžalovanému D. I. a spol., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.09.2021 v Ružomberku, takto
rozhodol:
rozhodol:
Súd podľa § 281 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku trestné stíhanie proti obžalovaným X)Szabolcs I., nar. XX.XX.XXXX v L. X., trvale bytom E. XXX/XX, E. T., na slobode, X)Csaba I., nar. XX.XX.XXXX v L. X., trvale bytom E. XXX/XX, E. T., na slobode a X)Anton J., nar. XX.XX.XXXX v L. X., trvale bytom C. XX/XX, E. T., na slobode, stíhaných pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť tak, že dňa 30.12.2018 v čase okolo 23.00 h v Ružomberku v Hrabovskej doline na príjazdovej ceste k rekreačnej chate č. XXXX z presne nezistených dôvodov fyzicky napadli I. I., nar. XX.XX.XXXX v O., trv. bytom O., B. XXXX/X takým spôsobom, že najskôr udierali na okná, dvere a iné časti jeho motorového vozidla zn. Dacia Sandero ev.č. O v ktorom sa v tom čase I. I. spolu s priateľkou nachádzal, potom tieto osoby otvorili dvere vodiča, kde I. I. udierali päsťami a kopali, pričom mu nadávali, že je čurák, kokot a hajzel a kričali, aby vystúpil, že ho zabijú a keď sa mu dvere podarilo zavrieť a zamknúť sa vo vozidle, uvedené osoby ďalej udierali a kopali do vozidla, pričom spôsobili škrabance a preliačiny na oboch predných dverách vozidla a prasknutie predného nárazníka, čím I. I. spôsobili škodu poškodením vozidla vo výške 618,80 Eur, bez spôsobenia zranení,
z a s t a v u j e .
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., B. č. XXXX/ X odkazuje s nárokom na náhradu škody, na civilný proces.
odôvodnenie:
M. prokuratúra Ružomberok podala na obžalovaných D. I., Q. I. a S. J. dňa 08.10.2019 obžalobu pre prečiny výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, oba spáchané v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona.
Okresný súd Ružomberok vydal vo veci dňa 23.10.2019 č.k. 1T/70/2019-284 trestný rozkaz, ktorým všetkých troch obžalovaných uznal vinných z vyššie uvedených trestných činov a uložil im úhrnný peňažný trest vo výmere 300,- euro. Pre prípad, že by výkon tohto peňažného trestu obžalovaní úmyselne zmarili, ustanovil im náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace nepodmienečne. Poškodeného I. I. súd s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Proti trestnému rozkazu všetci traja obžalovaní podali odpor, v dôsledku čoho súd nariadil vo veci pojednávanie.
Výsledkom pojednávania bol rozsudok, ktorý bol vyhlásený dňa 22.11.2019, ktorým súd všetkých troch obžalovaných uznal vinnými z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona. Obžalovaní boli uznaní zo skutku spočívajúci v tom, že dňa 30.12.2018 v čase okolo 23.00 h v Ružomberku v Hrabovskej doline na príjazdovej ceste k rekreačnej chate č. XXXX po predchádzajúcom údajnom ohrození osobným motorovým vozidlom chodcov fyzicky napadli I. I., nar. XX.XX.XXXX v O., trv. bytom O., B. XXXX/X takým spôsobom, že najskôr udierali na okná, dvere a iné časti jeho motorového vozidla zn. K. D. ev.č. O v ktorom sa v tom čase I. I. spolu s priateľkou nachádzal, potom tieto osoby otvorili dvere vodiča, kde I. I. udierali päsťami a kopali, pričom mu nadávali, že je čurák, kokot a hajzel a kričali, aby vystúpil, že ho zabijú a keď sa mu dvere podarilo zavrieť a zamknúť sa vo vozidle, uvedené osoby ďalej udierali a kopali do vozidla, pričom spôsobili škrabance a preliačiny na oboch predných dverách vozidla a prasknutie predného nárazníka, čím I. I. spôsobili škodu poškodením vozidla vo výške 618,80 Eur, bez spôsobenia zranení.
Za uvedený skutok bol obžalovaným uložený opätovne peňažný trest vo výmere 300,- euro a pre prípad, že by ho obžalovaní úmyselne zmarili, súd im ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace nepodmienečne. I. I. bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.
Zároveň súd na hlavnom pojednávaní podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku trestnú vec proti všetkým trom obžalovaným, ktorí boli stíhaní aj pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona spočívajúci v podstate v tej istej právnej kvalifikácii, postúpil Okresnému úradu Nové Zámky, pretože zistil, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán posúdiť ako priestupok.
Rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o postúpení veci Okresnému úradu Nové Zámky nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.11.2019.
Proti rozsudku podali odvolanie obžalovaní, pričom Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. XTo/XX/ XXXX-XXX zo dňa 27.05.2020 rozsudok Okresného súdu Ružomberok vo výroku o vine, o treste a vo výroku o náhrade škody zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie.
Krajský súd o.i. konštatoval, že v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa absentuje posúdenie, ktorý z obžalovaných a akou mierou sa mal podieľať na prípadnom spáchaní skutku právne kvalifikovaného ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona. Podľa názoru krajského súdu ani jedno z konaní obžalovaných nebolo samostatne vyhodnotené i v tých súvislostiach, či poškodenie vozidla zodpovedná priebehu hlásenej udalosti, ktorý z obžalovaných a do akej miery zodpovedá za vznik škody spôsobenej na vozidle poškodeného. Z fotodokumentácie, ktorá bola zabezpečená v prípravnom konaní, sa jednoznačne nedá vyvodiť, ako k poškodeniu vozidla došlo a v akom rozsahu bolo vozidlo poškodené, a to vzhľadom i na vek vozidla. Súd sa podľa názoru odvolacieho súdu nevysporiadal s rozpormi vo výpovedi poškodeného I. I., ktorý uviedol, že došlo k poškodeniu predných ľavých a pravých dverí vozidla, predného nárazníka, nič iné poškodené nebolo a svedka I. E., ktorý tvrdil, že obžalovaní kopali do celého vozidla, avšak, kto a konkrétne, kde, uviesť nevedel. Z práva na obhajobu pre súd vyplýva aj povinnosť zaoberať sa podstatnými námietkami obhajoby a svoje stanovisko k nim v odôvodnení svojho rozhodnutia vyložiť, názorne odporujúce dôkazy vyhodnotiť a zdôvodniť, čo okresný súd dostatočne nevykonal a tieto nedostatky zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia prvostupňového súdu.
Po vrátení veci dal krajský súd do pozornosti okresnému súdu, aby aj s ohľadom na právoplatné rozhodnutie prvostupňového súdu o postúpení veci obžalovaných Okresnému úradu Nové Zámky na prejednanie priestupku sa vyporiadal aj so zásadou „ne bis in idem“. Uvedená zásada je obsiahnutá v niektorých ustanoveniach medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, predovšetkým v článku 14 ods. 7 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a článku 4 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V zmysle článku 7 ods. 5 Ústavy SR súd tieto medzinárodné zmluvy záväzné a majú prednosť pred zákonmi. Krajský súd považoval za potrebné v tejto súvislosti pripomenúť, že v zmysle zásady „ne bis in idem“ nikto, teda žiadna osoba
nemôže byť opätovne trestne stíhaná za ten istý skutok. Pre posúdenie, či ide o ten istý delikt, nie je rozhodujúce, ako sú delikty právne posúdené, či ide o delikty s rovnakým názvom, ani či ide o „trestné“ delikty podľa toho istého zákona. Pre posúdenie, či ide o ten istý delikt, je rozhodujúce, či ide v oboch prípadoch „zhodné konanie“, alebo aspoň o konanie, ktoré je „v podstate rovnaké“, ktoré sa vyznačuje zhodným „súborom konkrétnych skutkových okolností, neoddeliteľne spojených v čase a priestore“.
Spravujúc sa vyššie uvedenými úvahami krajský súd konštatoval, že rozhodnutie o postúpení veci na prejedenanie priestupku nadobudlo právoplatnosť, nakoľko proti tomu nepodal sťažnosť ani prokurátor, ani samotní obžalovaní. Krajský súd podotkol, že zatiaľ nemal k dispozícii meritórne rozhodnutie príslušného správneho orgánu, ktorému bola trestná vec obžalovaných postúpená, ktoré by podľa názoru odvolacieho súdu bolo prekážkou v rozhodnutej veci - uznanie viny z priestupku a uloženie sankcie v priestupkovom konaní pre ten istý skutok. S uvedeným sa v novom konaní bude musieť okresný súd dôsledne vysporiadať.
Po vrátení veci si súd vyžiadal priestupkové spisy týkajúce sa všetkých troch obžalovaných z Okresného úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy Ružomberok, ktorému ako správnemu orgánu bola uvedená vec postúpená z Okresného úradu Nové Zámky ako správnemu orgánu, ako vecne a miestne príslušnému.
Intervenujúci prokurátor na hlavnom pojednávaní dňa 06.09.2021 s poukazom na právoplatné rozhodnutie súdu o postúpení veci, ktoré sa týka toho istého skutku, na prejednanie ako priestupok, ktorá skutočnosť predstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci, navrhol trestné konanie proti všetkým trom obžalovaným zastaviť. Obhajca obžalovaných sa k návrhu prokurátora pripojil, nakoľko súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaných, ktorí písomne udelili súhlas s vykonaním hlavného pojednávania v ich neprítomnosti.
Podľa § 281 ods. 1 Trestného poriadku, súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu niektorá z okolností uvedených v § 9 ods. 1. Podľa § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.
Zásadu „ne bis in idem“ upravuje článok 54 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14.06.1985... Článok 54 toho istého Dohovoru sa má vykladať v tom zmysle, že kritérium príslušným na účely uplatnenia uvedeného článku je kritérium zhodnosti skutkovej podstaty činu, ktorým sa rozumie existencia súboru navzájom nerozlučiteľne spojených skutkov, nezávisle od právnej kvalifikácie tohto činu alebo od chráneného právneho záujmu (pozri tiež rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 09.03.2016 C-436/04).
V súdenej veci súd považuje za potrebné poukázať aj na rozhodnutie č. R 56/1972 NS SR, podľa ktorého, ak sa skončilo trestné stíhanie proti obvinenému právoplatným rozhodnutím prokurátora o postúpení veci k Národnému výboru k prejednaniu ako priestupok, nemožno pokračovať v trestnom konaní, pokiaľ nebolo takéto rozhodnutie v predpísanom konaní zrušené.
Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s prihliadnutím na ustálenú súdnu prax súdov Slovenskej republiky nemožno v konaní proti obžalovaným pokračovať, a preto bolo potrebné trestné stíhanie voči všetkým trom obžalovaným zastaviť.
Vzhľadom k tomu, že nebolo možné na základe rozhodnutia súdu rozhodnúť o povinnosti obžalovaných k náhrade škody, súd poškodeného I. I. odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a poškodený podať sťažnosť do troch pracovných dní od jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline. Sťažnosť má odkladný účinok.