Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_46Csp-104-2020.pdf
PDF · 122.68 KB
No categories available
46Csp/104/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, IČO 45 018 201, proti žalovanej: E. F., C.. V. W.. XX.X.XXXX, M. F. H. T. XXX, H. T., štátna občianka SR, o zaplatenie 272,56 Eur s príslušenstvom, takto
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, IČO 45 018 201, proti žalovanej: E. F., C.. V. W.. XX.X.XXXX, M. F. H. T. XXX, H. T., Š. I. L., o zaplatenie 272,56 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 104,56 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 44,78 Eur od 10.11.2016 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 47,93 Eur od 10.12.2016 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy 2,- Eur od 10.1.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
III. Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 31.10.2019 postúpenou tunajšiemu súdu dňa 8.12.2020 si žalobca uplatnil voči žalovanej právo na zaplatenie sumy 262,71 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 44,78 Eur od 10.11.2016 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 168,- Eur od 17.11.2016 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 47,93 Eur od 10.12.2016 do zaplatenia, vo výške 5% ročne zo sumy 2,- Eur od 10.1.2017 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 9,85 Eura a nárok na náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 4.7.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, zapísaná v OR OS Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 2081/ B na žalobcu. Žalobca je v konaní zastúpený advokátom. V prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaný uvedený pod referenčným číslom 3094047702. Medzi Slovak Telekom a žalovaným bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku (ďalej len ako „Zmluva“). Na základe tejto Zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb. Slovak Telekom sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Slovak Telekom podľa uzavretej Zmluvy poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami: faktúra zo dňa 22.10.2016 uvedená pod VS 7609440396 vo výške 44,78 Eur s lehotou splatnosti 09.11.2016, faktúra zo dňa 10.11.2016 uvedená pod VS 9900869445 vo výške 168 Eur s lehotou splatnosti 16.11.2016, faktúra zo dňa 22.11.2016 uvedená pod VS 7610441578 vo výške 47,93 Eur s lehotou splatnosti 09.12.2016, faktúra zo dňa 22.12.2016 uvedená pod VS 7611395295 vo výške 2 Eur s lehotou splatnosti 09.01.2017. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil Slovak Telekom vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade týchto dlžných faktúr. K ich úhrade doposiaľ nedošlo. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil. Žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní. Žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. V prípade, ak si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu, tak je vypočítaná nasledovne: Zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP). Dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka.
3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu sp.zn. 18Up/1203/2019 zo dňa 16.10.2020, proti ktorému podala žalovaná odpor (č.l. 41). V podanom odpore uviedla, že v danej veci ide o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Vo všeobecnosti namietala vydanie platobného rozkazu v prípade, že je súčasťou spotrebiteľskej zmluvy neprijateľná zmluvná podmienka, tú však nešpecifikovala. Tvrdila, že žalobca jasne nešpecifikuje dlžnú sumu a zahmlieva, pričom mu nič nebránilo podať žalobu na miestne príslušný súd v obvode žalovanej. Spochybňovala aj určitosť a zrozumiteľnosť faktúr a namietala, že poplatky nie sú dostatočne špecifikované a rovnako tiež nie je špecifikovaná ani zmluvná pokuta. Zároveň vzniesla námietku premlčania a a nárok na trovy konania považoval za odporujúci dobrým mravom.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu (č.l. 44) uviedol, že odpor považuje za účelový a nedôvodný. V žalobe jasne a zrozumiteľne vymedzil žalovanú sumu, skutkové a právne okolností, v zmysle ktorých sa žalovanej sumy domáha. Uvedené vyplýva aj z predložených faktúr, za ktoré žalovaná nezaplatila. Zároveň žiadal o pokračovanie na miestne príslušnom súde.
5. Po postúpení veci miestne a vecne príslušnému súdu, doručila dňa 24.2.2021 (č.l. 69) vyjadrenie žalovaná, v ktorom sa s vyjadrením žalobcu čo do dôvodu a výšky nestotožnila. Vo všeobecnosti poukázala na príslušnú právnu úpravu v spotrebiteľských veciach a tvrdila, že žalobca obchádzal zákon, keď žalobu podal na inom súde, ako je Okresný súd Žilina. Zdôraznila, že je v postavení slabšej strany sporu, t.j. spotrebiteľa, Mala za to, že pohľadávka žalobcu nevznikla pre neprijateľné zmluvné podmienky a zároveň z dôvodu jej premlčania, nakoľko právny predchodca žalobcu Slovak Telekom a.s., jej zaslal dňa 6.7.2017 odstúpenie od Zmluvy s účinnosťou od 16.7.2017 a návrh na vydanie Platobného rozkazu bol podaný na Okresnom súde v Banskej Bystrici dňa 31.10.2019 a nie na Okresnom súde Žilina. Zároveň poukázala na to, že predložené faktúry nemožno akceptovať, nakoľko sú do nich včlenené aj iné platby (iné poplatky a služby, upomienky a zmluvná pokuta). S ohľadom na uvedené žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
6. Dňa 21.4.2021 doručil žalobca vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej (č.l. 80). Vo vyjadrení konštatoval, že je nepochybná tá skutočnosť, že medzi predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva o poskytovaní služieb. Žalobca sa podanou žalobou na príslušnom súde domáhal v upomínacom konaní zaplatenia žalovanej sumy spolu s jej príslušenstvom a trovami konania v rozsahu 100 %. Čo sa týka namietania žalovanej ohľadom príslušnosti Okresného súdu Banská Bystrica v tejto súvislosti dáva žalobca do pozornosti ustanovenie § 12 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý jasne uvádza „Na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak“ Z tohto ustanovenia je zrejmé, že žalobca môže žalobu podať na ktorýkoľvek vecne príslušný súd, avšak žalovaná môže podať námietku miestnej nepríslušnosti pri jej prvom úkone. To však neznamená, že Okresný súd Banská Bystrica, ktorým bol vydaný Platobný rozkaz nie je vecne príslušným súdom ako to tvrdí žalovaná. Žalobca zaslal žalovanej listinu označenú ako odstúpenie od zmluvy, ktorou jej oznámil, že ku dňu 16.07.2017 odstupuje od uzatvorenej Zmluvy. Máme za to, že žalovaná porušila svoju povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu cenu za poskytnuté služby riadne a včas a túto úhradu neurobila žalovaná ani voči žalobcovi. Okamih odstúpenia od zmluvy dňa 16.07.2017 v tomto prípade sporný nie je, preto námietka premlčania zo strany žalovanej nie je na mieste. Odstúpením od zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou sa zmluva zrušuje až dňom, ktorý určil právny predchodca žalobcu v liste o odstúpení od zmluvy, t. j. dňa 16.07.2017 a práve od tohto dňa je potrebné počítať trojročnú premlčaciu dobu. Žalobca podal žalobu vo vyššie uvedenej lehote, t. j. vo všeobecnej premlčacej dobe 3 rokov, preto námietku premlčania a poukazovanie na ňu zo strany žalovanej považujeme za účelovú a bezpredmetnú. V tejto súvislosti dávame do pozornosti ust. § 101 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník „Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedená inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz“ V tejto súvislosti žalobca dáva do pozornosti aj Rozsudok Krajského súdu at Žiline zo dňa 17.03.2021, sp. zn. 7CoCsp/5/2021, v ktorom konajúci súd riešil obdobnú situáciu. Na podanej žalobe zotrval a žiadal, aby jej súd v celom rozsahu vyhovel.
7. Súd vo veci následne nariadil pojednávanie na 6.9.2021. Dňa 30.8.2021 doručila žalovaná vyjadrenie vo veci a ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní (č.l. 99). V podaní uviedla, že so spornými tvrdeniami žalobcu sa nestotožňuje a v celom rozsahu ich namieta. Zopakovala, že žalobca nepodal žalobu na príslušný súd včas a tak sa dopustil obchádzania právnych predpisov SR. Preto vydaný
platobný rozkaz považovala za neplatný právny akt, ktorý súd nemá vydať pred neskúmanie zmluvných podmienok. Potvrdila, že nespornou skutočnosťou je, že s právnym predchodcom žalobcu uzatvorila zmluvu o pripojení, avšak tá jej bola predostretá na podpis bez toho, aby ju mohla akýmkoľvek spôsobom ovplyvni. Zdôraznila, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pričom žalovaná nebola poučená o následkoch a dôsledkoch podpísania týchto zmluvných dojednaní. Žalobca ďalej uvádza vo svojom vyjadrení okamih odstúpenia od zmluvy s dátum dňa 16.7.2017, čo nekorešponduje so zákonom, nakoľko premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti a podľa § 565 veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Berůc na zreteľ túto skutočnosť, plnenie na úhradu by pozostávalo z fakturovanej platby 10.12.2016. Na základe uvedeného žiadala žalobu zamietnuť.
8. Na pojednávaní dňa 6.9.2021 súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu. Právny zástupca žalobcu doručil súdu dňa 2.9.2021 ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a na podanej žalobe zotrval. Žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila v podaní doručenom súdu dňa 30.8.2021 (č.l. 99). Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:
9. Podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní: (1) Tento zákon upravuje príslušnosť súdu, postup súdu a postup strán sporu v upomínacom konaní (ďalej len „konanie“), v ktorom sa rozhodujú spory o peňažných nárokoch uplatnených spôsobom podľa tohto zákona. (2) Konanie podľa tohto zákona je alternatívnym spôsobom uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa Civilného sporového poriadku.
11. Podľa § 2 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, na konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd“).
12. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
13. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
14. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
15. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, [napríklad zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov] 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných
služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
16. Podľa § 44 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.
17. Podľa § 44 ods. 10 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. účinného v čase odstúpenia od zmluvy, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka: 1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
20. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
21. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
24. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
25. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
26. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
27. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. V prvom rade súd považuje za podstatné sa prednostne vyjadriť k námietke žalovanej spočívajúcej v neplatnosti, resp. neúčinnosti podaného žalobného návrhu na Okresnom súde Banská Bystrica. Vo vzťahu k tejto procesnej obrane žalovanej súd konštatuje, že v zmysle § 12 Civilného sporového poriadku na konanie v prvej inštancie príslušný okresný súd, t.j. účinnosť podanej žaloby je zachovaná podaním na ktoromkoľvek okresnom súde Slovenskej republiky, čo má vplyv aj na plynutie premlčacej doby. Zároveň je nutné zdôrazniť, že žalobca postupoval v zmysle platnej právnej úpravy, keď žalobu o zaplatenie peňažného nároku adresoval tzv. upomínaciemu súdu, t.j. súdu príslušnému v zmysle § 2 zákona č. 307/2016 Z.z. - Okresnému súdu Banská Bystrica. Postup žalobcu bol v tomto smere zákonný a mal za následok právnej účinky spojené s podaním žaloby na príslušnom súde.
30. V ďalšom sa súd zaoberal samotným žalobným nárokom: Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že aktívna legitimácia žalobcu vyplýva zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 4.7.2018, čo vyplýva z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 24.8.2018 (č.l. 13) a zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá tvorí súčasť spisu upomínacieho súdu a v písomnej forme bola súdu zaslaná na základe písomnej výzvy dňa 25.8.2021 v konaní tunajšieho súdu sp.zn. 46Csp/11/2021.
31. Žalobca svoje žalobné nároky odôvodňoval od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou zo dňa 9.1.2015 (č.l. 36), v znení jej dodatku zo dňa 9.1.2015 (č.l. 34) a v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami právneho predchodcu žalobcu. Na základe opakovaných porušení zmluvných povinnosti právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy so žalovanou o poskytovaní verejných služieb listom zo dňa 6.7.2017 (č.l. 13 rub), čím došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu. Žalovaná tieto skutočnosti nenamietala, a tak ich má súd za nesporné.
32. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že uzatvorením Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 9.1.2015 v znení jej dodatku došlo medzi stranami sporu k vzniku záväzkového právneho vzťahu, z ktorého pre žalovanú vyplývala povinnosť riadne a včas platiť žalobcovi za poskytnuté služby.
33. Spoločnosť Slovak Telekom a.s. Bratislava vyúčtovala žalovanej cenu služieb faktúrami č. VS faktúry (č.l. 9-12): faktúra zo dňa 22.10.2016 uvedená pod VS 7609440396 vo výške 44,78 Eur s lehotou splatnosti 9.11.2016, faktúra zo dňa 22.11.2016 uvedená pod VS 7610441578 vo výške 47,93 Eur s
lehotou splatnosti 09.12.2016, faktúra zo dňa 22.12.2016 uvedená pod VS 7611395295 vo výške 2 Eur s lehotou splatnosti 09.01.2017. Faktúru zo dňa 10.11.2016 pod VS 9900869445 vo výške 168 Eur s lehotou splatnosti 16.11.2016 žalobca súdu (ani v rámci upomínacieho konania na osobitnú výzvu súdu) nepredložil, a tak súd nárok na úhradu sumy 168,- Eur nemal za preukázaný.
34. Listom zo dňa 6.7.2017 žalobca odstúpil od zmluvy o poskytovaní verejných služieb s účinnosťou od 16.7.2017 (č.l. 13 rub) a vyzval žalovanú na úhradu sumy 272,56 Eur. Doručenie odstúpenia od zmluvy žalovaná nenamietala, a tak ho má súd za nesporné.
35. Listom zo dňa 16.10.2019 - predžalobná výzva (č.l. 14 rub), žalobca žalovanú vyzval na úhradu celej pohľadávky v sume 386,42 Eur. Okrem toho ju upozornil, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy, si pohľadávku uplatní súdnou cestou.
36. Súd sa zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovanou, ktorá premlčanie žalobcu odvodzovala od skutočnosti, že žalobu podal na miestne nepríslušnom súde, čím podľa jej názoru nedošlo k včasnému podaniu žaloby. Súd vo vzťahu k účinkom podania žaloby na Okresnom súde Banská Bystrica konštatoval jej včasnosť v odseku 29 odôvodnenia tohto rozsudku, a tak dňom doručenia žaloby, t.j. dňom 30.10.2019 došlo k spočívaniu premlčacej lehoty. V zmysle priložených faktúr a skutkových tvrdení žalobcu je zrejmé, že žalovaná sa dostala do omeškania prvýkrát s faktúrou splatnou dňa 9.11.2016. S ohľadom na plynutie premlčacej doby, ktorá je v posudzovanej veci v zmysle § 101 OZ 3-ročná, je zrejmé, že žalobca podal žalobu v čase, t.j. pred uplynutím premlčacej doby (prvé omeškanie žalovanej vznikol dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry splatnej dňa 9.11.2016, t.j. k omeškaniu došlo 10.11.2016 a žaloba bola podaná 31.10.2019). Súd zároveň konštatuje, že procesná obrana žalovanej vo vzťahu k § 565 OZ v spojení s § 103 OZ neobstojí, nakoľko je zrejmé, že v danej veci nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, kde možno posudzovať splatnosť jednotlivých splátok od omeškania so splatnosťou prvej splátky, od ktorej sa odvíja prípadné zosplatnenie úveru. V prejednávanej veci právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanej služby v zmysle zmluvy o pripojení, za ktoré jej účtoval poplatky podľa aktuálnej spotreby. Nešlo tak o splatnosť dlhu v splátkach. Nemožno preto hovoriť ani o prípadnom „zosplatnení“, nakoľko v danej veci právny predchodca žalobcu pre neplnenie zmluvných povinnosti žalovanou (včasné a riadne neuhrádzanie faktúr) od zmluvy o poskytovaní verejných služieb platne odstúpil v zmysle § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. v spojení s článkom 6 bod 8 písm. b) Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria súčasť zmluvy. Na základe uvedené je zrejmé, že žalobcom uplatnený nárok nie je premlčaný.
37. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb v zmysle ust. § 44 zákona o elektronických komunikáciách. Právny predchodca žalobcu vyfakturoval cenu za poskytnuté služby žalovanému vyššie uvedenými faktúrami a stanovil ich splatnosť. Súd následne preskúmal žalobcom predložené listinné dôkazy a zistil, že z predložených faktúr a žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobca si v konaní uplatnil cenu vyúčtovaných služieb bez ostatných poplatkov a pokút v celkovej výške 262,71 Eur. Osobitne si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu v sume 9,85 Eur vyúčtovanú osobitnou faktúrou zo dňa 22.6.2017, splatnou dňa 6.7.2017. Na základe uvedeného súd nemal pochybnosti o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 94,72 Eur titulom poskytnutých služieb, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná fakturovanú sumu uhradila, súd žalobe v časti o zaplatenie istiny 94,71 Eur titulom vyúčtovaných služieb ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel. Žalobca však nepreukázal nárok aj na úhradu vyúčtovaných služieb vo výške 168,- Eur, ktoré mali vyplývať z faktúry zo dňa 10.11.2016 uvedenej pod VS 9900869445 vo výške 168 Eur s lehotou splatnosti 16.11.2016, a tak súd tento nárok považuje za nedôvodný a nepreukázaný. V tomto bode súd zdôrazňuje, že žalobca ani na výzvu Okresného súdu Banská Bystrica uvedený listinný dôkaz nepredložil.
38. Žalobca zároveň požadoval zaplatiť aj úroky z omeškania z jednotlivých fakturovaných súm a to vo výške 5 % ročne, odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti, t.j. pri faktúre splatnej dňa 9.11.2016, dňom 10.11.2016, pri faktúre splatnej dňa 9.12.2016, dňom 10.12.2016, pri faktúre splatnej 9.1.2017 sa dostal do omeškania 10.1.2017. Žalobca tak má právo na zaplatenie úroku z omeškania, pričom jeho výška je v súlade s ustanovením § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Z uvedených dôvodov súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške tak ako s v žalobe uplatnil a je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
39. Nakoľko žalovaná porušila svoju zmluvnú povinnosť dojednanú v Dodatku tým, že riadne a včas neplatila za poskytované služby, vznikla mu následne podľa Dodatku povinnosť zaplatiť žalobcovi
zmluvnú pokutu, ktorú žalobca znížil podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy (degresívne zníženie). Uvedenú zmluvnú pokutu si žalobca vyúčtoval faktúrou č. 3417324207 zo dňa 21.6.2017 v zmysle uzavretých zmlúv o poskytovaní verejných služieb v sume uplatnenej v konaní, t.j. vo výške 9,85 Eur. Súd preto v súlade s § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zaviazal žalovanú na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty 9,85 eur, ktorej výška nie je v rozpore s ustanoveniami právnych predpisov o ochrane žalovanej ako spotrebiteľa.
40. Súd vyhodnotil nárok žalobcu na zaplatenie ceny neuhradených telekomunikačných služieb v sume 94,71 Eur za dôvodný, a to vzhľadom na to, ako už bolo uvedené, že v konaní nevyšiel najavo opak tvrdenia žalobcu, že žalovaná doposiaľ žalobcovi túto sumu neuhradila. Vo zvyšnej časti (v sume 168,- eur) súd nárok žalobca považoval za nepreukázaná, a tak vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Súd vyhodnotil nárok žalobcu za dôvodný aj v časti zmluvnej pokuty vo výške 9,85 eur, nakoľko dojednaná zmluvná pokuta mala zabezpečiť plnenie dohodnutých zmluvných podmienok zo strany žalovanej, t.j. včasné uhrádzanie faktúr, pričom mala slúžiť aj ako náhrada škody v prípade nedodržania zmluvných podmienok. Súd dospel k záveru, že zmluvná pokuta je dojednaná písomne, je určitá, nie je dojednaná neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia zmluvy a v žalobcom uplatnenej výške zároveň zohľadňuje dĺžku trvania zmluvného vzťahu. Keďže žalovaný v konaní netvrdil a nepreukázal, že by uhradil čo i len časť žalovanej sumy, súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie neuhradených cien za poskytnuté služby vo výške 94,71 Eur ako aj zmluvnej pokuty vo výške 9,85 Eur. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 104,56 Eur s príslušným úrokom z omeškania z neuhradených súm titulom vyúčtovaných faktúr, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
41. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 272,56 EUR s úrokom z omeškania. Súd žalobcovi priznal sumu 104,56 EUR s úrokom z omeškania. Procesný úspech žalobcu je teda vo výške 38,36 % (104,56 EUR/ 272,56 EUR x 100%). Procesný úspech žalovanej je vo výške 168,- EUR. Vzhľadom k predmetu konania je to 61,64 % (168,- EUR / 272,56 EUR x 100%). Čistý procesný úspech žalovanej s prihliadnutím na jej procesný neúspech je vo výške 23,28 % (61,64 % - 38,36 %). Nakoľko si žalovaná nárok na náhradu trov konania neuplatnila a preukázateľne jej žiadne trovy nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.