Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Tos/29/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Evy Rešatkovej a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 07.09.2021, v trestnej veci proti obv. R. X. o uloženie ochranného liečenia, o sťažnosti obv. R. X. proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 18.06.2021 takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a sťažnosť obvineného R. X..

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 73 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona uložil R. X. ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto uzneseniu podal R. X. prostredníctvom svojej obhajkyne včas sťažnosť, ktorú následne aj bližšie písomne odôvodnil. Nesúhlasí s tým, že je nebezpečný pre spoločnosť. Dopustil sa trestného činu - prečinu poškodzovania cudzej veci podľa . Na základe záverov znaleckého posudku nie je trestne zodpovedný za tento skutok z dôvodu nepríčetnosti spôsobenej bipolárnou afektívnou poruchou, neužívaním liekov a požívaním alkoholu a preto súd bol povinný uložiť obligatórne ochranné liečenie. S tým súhlasí. Nesúhlasí však s formu liečenia. Tvrdí, že v jeho prípade postačuje aj ambulantná forma ochranného liečenia. Má rodinu s tromi maloletými deťmi a v ťažkej pandemickej dobe ústavná forma je pre jeho rodinu likvidačná, nakoľko nebude môcť zarábať a zabezpečiť tak uspokojenie základných životných potrieb seba a svojej rodiny. Trestným činom nikomu neublížil, priznal sa k nemu z vlastnej iniciatívy ešte pred začatím trestného stíhania a úprimne ho oľutoval. No dôsledky jeho poruchy sú také, že niekedy nevie ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho protiprávnosť. V prípade nariadenia ambulantnej formy ochranného psychiatrického liečenia bude dodržiavať jeho režim, pravidelne brať lieky a abstinovať. Je toho názoru, že možnosť recidívy je u neho vyššia v prípade ústavnej formy - nakoľko na psychiatrickom oddelení Prešovskej nemocnice bol hospitalizovaný 17x. Izolácia je pre neho deprimujúca a po návrate z psychiatrie je to vždy ešte horšie. Súdna znalkyňa tiež konštatovala len potencionálnu nebezpečnosť jeho konania pre spoločnosť. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil napadnuté uznesenie a vo veci rozhodol sám tak, že mu uloží ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzalo, a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná.

Podľa § 73 ods. 1 Tr. zákona súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods. 2 písm. c) a § 40 ods. 1 písm. c) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

Podľa § 73 ods. 2 Tr. zákona súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin

a) v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný, b) v stave vyvolanom duševnou poruchou a jeho pobyt na slobode je nebezpečný, c) násilnej povahy voči blízkej osobe alebo zverenej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa možno dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať, alebo d) pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.

Podľa § 74 ods. 1 Tr. zákona ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, jeho výkon sa spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu. V ostatných prípadoch sa ochranné liečenie vykonáva spravidla v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak možno vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie, môže súd nariadiť aj tento spôsob liečenia, prípadne ústavné liečenie zmeniť na ambulantné liečenie alebo v odôvodnenom prípade aj naopak. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu nepostačí na splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní v liečebnom alebo ambulantnom zariadení.

Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry Prešov č. -14 zo dňa 14.01.2021 bolo podľa zastavené trestné stíhanie obvineného R. X. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa na tom skutkovom základe, že

- dňa 05.08.2020 v čase od 03.00 hod. do 03.30 hod. na parkovisku pred firmou K. v meste S., ul. X.. Q., okr. Y. úmyselne poškodil tam odstavené a riadne uzamknuté nákladné motorové vozidlo ťahač návesu výrobnej značky VOLVO FH bielej farby, rok výroby 2014, EČV: D VIN: L a to tak, že neznámym spôsobom a predmetom poškodil jeden elektrický a dva pneumatické káble nachádzajúce sa za kabínou ťahača, následne poškodil snímač GPS a snímač nafty na nádrži, potom prešiel k návesu ťahača EČV: D VIN: M kde v zadnej časti vozidla poškodil na oboch stranách bočné obrysové svetlá, a zároveň vytrhol všetky tri evidenčné čísla z ťahača a z návesu nákladného motorového vozidla, čím takto uvedeným konaním poškodenému - spoločnosti T. Y. C a V, IČO: XXX XXX XX so sídlom na ul. M. č. XX, K. R., okr. D. X., spôsobil celkovú škodu poškodením vo výške 926,75 eur,

lebo obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.

Následne samostatným návrhom prokurátor navrhol, aby odsúdenému bolo uložené ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

O uvedenom návrhu rozhodol prvostupňový súd na verejnom zasadnutí napadnutým uznesením v podstate z dôvodu, že pobyt obvineného R. X. na slobode je podľa znaleckého dokazovania z psychiatrického hľadiska nebezpečný pre spoločnosť. Preto dospel k záveru, že je obvinenému potrebné uložiť ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Už z uvedeného je zrejmé, že v predmetnej trestnej veci do úvahy neprichádzalo uloženie ochranného liečenia podľa ust. § 73 ods. 2 Tr. zákona, nakoľko tento upravuje len uloženie ochranného liečenia páchateľovi trestného činu. V prípade R. X. však ide o páchateľa činu inak trestného, pretože chýba jeden z obligatórnych znakov trestného činu a to subjekt, teda trestne zodpovedný páchateľ, čo bolo aj dôvodom zastavenia trestného stíhania.

Do úvahy však prichádzalo uloženie ochranného liečenia podľa § 73 ods. 1 Tr. zákona, pokiaľ by bolo preukázané, že páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný. Pri rozhodovaní o uložení ochranného liečenia podľa Tr. zákona je pritom súd povinný dokazovať splnenie všetkých týchto zákonných podmienok, a v otázke, či ide o páchateľa inak trestného, nie je ani viazaný uznesením o zastavení trestného stíhania podľa .

V predmetnej veci je z vykonaných dôkazov zrejmé, že skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie a ktorý by bol inak prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona, sa stal a že ho spáchal R. X.. K uvedenému činu sa sám priznal a podrobne popísal aj priebeh jeho páchania.

Znaleckým dokazovaním z odvetvia psychiatria bolo zistené, že obvinený R. X. trpí na závažné duševné ochorenie - Bipolárnu afektívnu poruchu, v dôsledku ktorej v čase spáchania činu nebol schopný rozpoznať jeho protiprávnosť a nebol schopný svoje konanie ovládať. Tento čin bol motivovaný práve touto duševnou chorobou, kedy sa nachádzal v manickej fáze. Na výslednom konaní obvineného sa podieľalo viacero faktorov a to dlhodobé neužívanie liekov, nepravidelne liečená afektívna porucha s manickou symptomatikou, poruchy myslenia, akcentované osobnostné črty a užívanie alkoholu. Obvinený je osobou závislou od alkoholu, jeho užívanie je sekundárneho charakteru a symptomatické pri závažnej afektívnej poruche, ktorou trpí. Obvinený nie je v kompenzovanom psychickom stave, je u neho závažná afektívna symptomatika. Pobyt obvineného na slobode pre duševnú chorobu, ktorou trpí, môže byť potencionálne nebezpečný pre spoločnosť. Preto znalkyňa navrhla uložiť obvinenému ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Znalkyňa J.. X. A. tiež zistila, že obvinený, hoci je v psychiatrickej ambulancii vedený už od roku 2009, sa liečil len krátku dobu, lieky vynechával, k psychiatrovi pravidelne nechodil. Opakovane bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v Prešove, celkovo 17x. K ambulantnému psychiatrovi J.. J. J. pravidelne nechodil, lieky pravidelne neužíval. Na ambulanciu J.. X. sa vrátil po 8 rokoch až 09.10.2020. Zo zdravotnej dokumentácie obvineného vyplýva, že liečebný režim celé roky nedodržiaval, doporučené lieky neužíval, a užíval alkoholické nápoje napriek radám lekárov.

V súvislosti s hodnotením nebezpečnosti pobytu páchateľa činu inak trestného na slobode je potrebné vo všeobecnosti uviesť, že nebezpečnosť pobytu na slobode nie je možné vyvodzovať iba z konania, ktoré v danom prípade inak vykazuje znaky trestného činu. Z hľadiska splnenia podmienok § 73 ods. 1 Tr. zákona je nevyhnutné, že pobyt takejto osoby musí byť nebezpečný i v budúcnosti, resp. musí existovať pomerne vysoký stupeň pravdepodobnosti, že nepríčetná osoba, ktorá spáchala čin inak trestný, spácha znovu závažnejší útok na záujmy chránené . Tento záver musí byť vždy opretý o skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaných dôkazov, najmä dôkazu (znaleckého posudku) vykonaného na základe vyšetrenia duševného stavu obvineného, teda či zistená duševná porucha je takého charakteru, že pobyt nepríčetnej osoby na slobode je aj pre budúcnosť v uvedenom zmysle nebezpečný.

Pokiaľ ide o formu ochranného liečenia, v ustanovení § 73 ods. 4 Tr. zákona nie je striktne stanovené, akú formu ochranného liečenia má súd použiť, keď zákon uvádza, že ochranné liečenie sa vykonáva spravidla v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Naproti tomu nariadenie ambulantného spôsobu liečenia sa už viaže na podmienku, že vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti možno očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie. V takomto prípade potom môže súd nariadiť aj liečenie v ambulantnej forme.

V predmetnej veci je potrebné poukázať na závery znaleckého posudku, z ktorých je nepochybné, že pobyt obvineného R. X. na slobode je nebezpečný. Napriek tomu, že predmetný čin bol motivovaný duševnou chorobou obvineného, tak tento liečebný režim celé roky nedodržiaval, doporučené lieky neužíval, ale naopak v rozpore s pokynmi lekárov užíval alkoholické nápoje. Na výslednom konaní obvineného sa podieľalo viacero faktorov, a to dlhodobé neužívanie liekov, nepravidelne liečená afektívna porucha s manickou symptomatikou, poruchy myslenia, akcentované osobnostné črty a užívanie alkoholu.

Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že obvinený sa protiprávneho konania podobného charakteru nedopustil prvýkrát, ale že cudzí majetok úmyselne poškodzoval už aj skôr konaniami, ktoré boli pre nižšiu škodu posudzované ako priestupky proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zákona o priestupkoch. Takto dňa 06.02.2018 a dňa 07.02.2018 pod vplyvom alkoholu odtrhol plastové držiaky s evidenčnými číslami zaparkovaných motorových vozidiel. Dňa 06.02.2018 v herni rozbil sklenený popolník, udieral po zárubni a poškodil zvonček a tiež sa H. T. vyhrážal bitkou. Dňa 15.03.2018 opäť na parkovisku ukradol z motorového vozidla polície tabuľku s evidenčným číslom s lištou držiaka evidenčného čísla.

Uvedené skutočnosti umožňujú vyvodiť záver, že pobyt obvineného R. X. na slobode je nebezpečný a že povaha jeho duševnej choroby a liečebné možnosti neumožňujú očakávať, že účel ochranného liečenia splní aj ambulantné liečenie.

V posudzovanej veci bolo teda nepochybne preukázané splnenie všetkých podmienok, splnenie ktorých vyžaduje ust. § 73 ods. 1 Tr. zákona pre uloženie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou.

Preto podľa názoru krajského súdu rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým podľa § 73 ods. 1 Tr. zákona uložil obv. R. X. ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou, je rozhodnutím v súlade so zákonom. Platí to napriek formálnej chybe, keď popri ustanoveniu § 73 ods. 1 Tr. zákona okresný súd použil vo výroku aj ust. § 73 ods. 2 písm. b) Tr. zákona, pretože uvedená formálna chyba nemá žiaden vplyv na právne postavenie obvineného a teda ani na vecnú správnosť napadnutého uznesenia.

Vzhľadom na uvedené krajský súd sťažnosť odsúdeného v zmysle ako nedôvodnú zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.