Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Csp-103-2020.pdf
PDF · 91.97 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/103/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s. Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom v Banskej Bystrici, Komenského 3 proti žalovanej W. K., T.. XX.X.XXXX, H. G. T. D., R. XXX/X, právne zastúpenej JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou, advokátkou, Nám. sv. Egídia 95, Poprad, v konaní o zaplatenie 13.403,95 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 4.11.2019 Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal voči žalovanej (pôvodne ako žalovanej v 2. rade) a voči M. Y. ako žalovanému v 1. rade uloženia povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 13.403,95 Eur, zmluvný úrok 17,80 % ročne zo sumy 9.759,01 Eur od 20.12.2018 do zaplatenia spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.759,01 Eur od 20.12.2018 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 20. 12. 2018 uzavrela Poštová banka, a.s. so sídlom v Bratislava so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok, na ktorej základe žalobca nadobudol pohľadávku zo Zmluvy o úvere číslo 6937966584. Dňa 20.12.2018 bola medzi veriteľom Poštová banka, a.s. so sídlom v Bratislave a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkom a spoludlžníkom uzavretá Zmluva o úvere číslo 6937966584 (ďalej aj iba ako „Zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany veriteľa - právneho predchodcu žalobcu v celkovej výške 10.000 Eur v prospech žalovaných. Žalobca si svoju povinnosť splnil a peňažné prostriedky žalovaným poskytol dňa 4.5.2015 prevodom na účet. Žalovaní v 1. a 2. rade sa podľa Zmluvy zaviazali vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutej lehote, ako aj zaplatiť dohodnuté úroky podľa Predpisu splátok k Zmluve. Žalovaní splatili svoj záväzok len čiastočne, jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v Aktuálnom stave úveru, v časti Zaplatené splátky. Právny predchodca žalobcu po predchádzajúcej výzve v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka listom zo dňa 14.2.2017 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru v zmysle čl. 6 Obchodných podmienok pre úver ku dňu 14.2.2017. Žalovaní napriek výzve žalobcu svoj záväzok nesplnili. Vzhľadom na uvedené a v súlade s Obchodnými podmienkami, vznikol žalobcovi nárok na dohodnuté zmluvné úroky a taktiež aj na úroky z omeškania vyplývajúce zo zákona. Dlžná istina predstavuje sumu 9.759,01 Eur a výška príslušenstva je kapitalizovaná k 20.12.2018 (zmluvné úrok a zákonné úroky z omeškania vo výške 3.644,94 Eur). Od 20.12.2018 sa žalobca domáha zmluvných úrokov a úrokov z omeškania zo sumy nesplatenej časti istiny.
3. Ako prostriedky procesného útoku použil žalobca skutkové tvrdenia a listinné dôkazy, a to Zmluvu o postúpení pohľadávok, Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky s podacím hárkom, Zmluvu o úvere č. 6937966584, Obchodné podmienky pre úver, Všeobecné obchodné podmienky, Predpis splátok k Zmluve o úvere, Aktuálny stav úveru, Výzvu na splatenie dlžnej časti úveru s podacím hárkom, Výzvu na úhradu dlžnej sumy s podacím hárkom a Sadzobník poplatkov.
4. Z dôvodu vznesenia námietky miestnej nepríslušnosti bola predmetná vec postúpená Okresným súdom Banská Bystrica tunajšiemu súdu ako miestne príslušnému všeobecného súdu žalovaného.
5. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 5Csp/103/2020-116 zo dňa 3.2.2021, právoplatným 17.3.2021 bolo konanie proti pôvodne žalovanému v 1. rade M. Y. zastavené z dôvodu, že na jeho majetok bol vyhlásený konkurz. Súd tak v konaní pokračoval iba vo vzťahu k žalovanej W. K..
6. Žalovaná sa k žalobe napriek výzve súdu písomne nevyjadrila. Na prejednanie veci preto súd nariadil pojednávanie. Na pojednávanie konané dňa 7.9.2021 predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovanú. Žalobca a jeho právny zástupca sa z neúčasti na pojednávaní vopred ospravedlnil z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a tiež z dôvodu hospodárnosti konania. Na pojednávanie sa dostavila právna zástupkyňa žalovanej, ktorú žalovaná medzičasom splnomocnila na zastupovanie v konaní. Súd preto vo veci v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej aj iba ako „CSP“) pojednával a aj rozhodol v neprítomnosti žalobcu.
7. Žalovaná na pojednávaní vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku. Uviedla, že posledná splátka bola uhradená v mesiaci júl 2016 a odvtedy začala plynúť premlčacia doba. Pre prípad, že by sa súd s touto námietkou nestotožnil uviedla, že úver je zo zákona bezúročný a bezpoplatkový z dôvodu, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti. RPMN je v zmluve uvedená zmätočne s prihliadnutím na výšku a počet splátok. Celková suma, ktorú mala zaplatiť, predstavuje viac než dvojnásobok poskytnutého úveru.
8. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými v konaní (viď bod 3. odôvodnenia rozsudku) a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
9. Dňa 28.4.2015 žalovaná podpísala „Zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka“ (č. l. 39 - 40 spisu) a vyplnila článok 1 a 2 Zmluvy. Podľa čl. 2 žiadala poskytnúť úver na účet v banke vo výške 14. 000 Eur s maximálnou možnou dobou splácania 9 rokov, so splatnosťou mesačne k 25. dňu v mesiaci. Článok 3 Zmluvy vyplnil veriteľ - banka a to dňa 4.5.2015 kedy zároveň veriteľ aj zmluvu podpísal, t.j. veriteľ tak urobil po podpise zmluvy žalovanou. Uvedená skutočnosť je zrejmá nielen z textu Zmluvy, podľa ktorého jednotlivé body čl. 3 vyplní banka, ale aj z toho, že pokiaľ čl. 1 a 2 boli vyplnené rukou, tak čl. 3 bol vyplnený na počítači. Veriteľ v čl. 3 Zmluvy uviedol výšku schváleného úveru v sume 10.000 Eur a uviedol v ňom aj ďalšie podmienky splácania úveru, ako napríklad výšku mesačnej úhrady 199,10 Eur, náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver 10,10 Eur, úrokovú sadzbu 17,80 %, RPMN banky 19,50, priemernú RPMN na trhu 11,58, odplatu za poskytnutie úveru 19,11, najvyššiu prípustnú hodnotu odplaty 23,16, celkovú čiastku úveru 20.411,92 Eur, dátum prvej splátky 25.6.2015, dátum každej ďalšej splátky k 25. dňu v mesiaci, či dátum konečnej splatnosti úveru 25.5.2024. Z uvedeného nesporne vyplýva, že žalovaná pred podpisom zmluvy o úvere (t.j. dňa 28.4.2015) nemala žiadne informácie o úvere - nepoznala napríklad ani výšku úveru, výšku mesačnej splátky, úrok, RPMN či priemernú RPMN. Žalovaná teda nemala žiadne informácie o podstatných náležitostiach zmluvy, tieto jej neboli známe.
10. Skutočné poskytnutie sumy 10.000 Eur žalovanej táto v konaní nespochybnila a vyplynulo aj z predloženej listiny Aktuálny stav úveru ku dňu 18.12.2018.
11. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného aj k 4.5.2015, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
12. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
13. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
14. V zmysle citovaných zákonných ustanovení sa dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na uzavretie zmluvy, považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty). Uvedené bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na základe konsenzu zmluvných strán.
15. Dňa 4.5. 20215 právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej sumu 10.000 Eur. Podľa vyjadrenia žalobcu, žalovaná zaplatila žalobcovi celkovo 2.678,38 Eur.
16. Medzi právnym predchodcom žalobcu Poštová banka a.s. a žalovanou teda nedošlo k zhode v prejavoch vôle o podstatných náležitostiach zmluvy o úvere, keď tieto právny predchodca žalobcu doplnil do zmluvy až dodatočne, t. j. po podpise zmluvy žalovanou. Zo skutočnosti, že právny predchodca žalobcu dňa 4.5.2015 schválil úver s inými podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere ako žiadal žalovaná vyplýva, že s návrhom žalovanej na uzavretie zmluvy zo dňa 28.4.2015 nesúhlasil, ale tento návrh odmietol a urobil voči žalovanej nový návrh, pretože jeho prejav vôle obsahoval dodatky prijatého návrhu. V konaní však nebolo preukázané, že by žalovaná s týmto novým návrhom súhlasila, že by účastníci písomne uzavreli novú zmluvu o úvere, keď podpis žalovanej na zmluve je zo dňa 28.4.2015, pričom v zmysle § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Preto, ak by aj medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere ústnou formou, bola by táto neplatná pre nedodržanie zákonom stanovenej písomnej formy v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Medzi účastníkmi nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere, nakoľko tu nedošlo ku zhode v prejavoch vôle o podstatných náležitostiach zmluvy o úvere. Čerpaním peňažných prostriedkov bez právneho dôvodu sa žalovaná bezdôvodne obohatila, preto je v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinná žalobcovi vrátiť všetko, čo od právneho predchodcu žalobcu prijala. Z aktuálneho stavu úveru mal súd preukázané, že žalovaná vyčerpala sumu 10.000 Eur dňa 4.5.2015 a z čerpanej sumy uhradila žalobcovi sumu 2.678,38 Eur, preto bola povinná vrátiť žalobcovi ešte sumu 7.321,62 Eur ako rozdiel čerpanej a vrátenej sumy. K totožnému záveru v obdobných prípadoch dospel napríklad aj Krajský súd Banská Bystrica vo svojom rozhodnutí zo dňa 20. 12. 2018, sp. zn.11Co/281/2018, alebo Krajský súd Trnava vo veci sp. zn. 9Co/174/2019.
17. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
18. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
19. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
20. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 21. Vzhľadom na uplatnenie námietky premlčania zo strany žalovanej sa súd prioritne - v súlade so zásadou hospodárnosti konania, zaoberal jej posúdením, pričom dospel k záveru o jej dôvodnosti.
22. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa ustanovenia § 100 ods. 1. Doby premlčania práva na jeho vydanie a začiatok ich plynutia sú upravené podobne ako pri premlčaní práva na náhradu škody (§ 106). Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe
(§ 107 ods. 2). Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.
23. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Všeobecne možno povedať, že ide o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Aby bolo možné hovoriť o premlčaní práva, musí toto právo najskôr vzniknúť. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Aj v tomto prípade rozhoduje skutočná, a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení § 107 ods. 1.
24. K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu, ak právny dôvod neexistoval od začiatku, dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu a komu plnil. Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká od samého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne teda plynúť už od vzniku takéhoto právneho úkonu. Subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Tieto okolnosti sa oprávnený obvykle dozvie už v čase vzniku absolútne neplatného právneho úkonu.
25. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalobca sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel dňa 4.5.2015, kedy jeho právny predchodca plnil žalovanej. V prejednávanom prípade k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby došlo dňa 4.5.2017, objektívna premlčacia doba uplynula 4.5.2018. Pokiaľ by súd vychádzal z absolútnej neplatnosti zmluvy pre nedodržanie jej formy, premlčacia doba by uplynula rovnako. Žaloba na súd bola podaná až dňa 4.11.2019, teda po uplynutí premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu vyjadrenej v § 255 ods. 1 CSP a v spore úspešnej žalovanej priznal voči neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.