Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cob/40/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Lucie Mizerovej a členov senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a Mgr. Maroša Feketeho, v právnej veci žalobkyne: FARMA FRESH SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Seredská 247/4012, Trnava - miestna časť Modranka, IČO: 36 238 813, zastúpenej splnomocnencom: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanej: CARIO s.r.o., so sídlom Majcichov 64, IČO: 44 954 760, zastúpenej splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Pavlovič s. r. o., so sídlom Dunajská 12, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 238 526, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 21. júna 2021 č. k. -33, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol a druhou výrokovou vetou rozhodol, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením , , až 3, , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

2. Vecne dôvodil, že žalobkyňa návrhom doručeným súdu dňa 15.6.2021 žiadala zriadiť záložné právo v prospech žalobkyne za účelom uspokojenia jej pohľadávky voči žalovanej priznanej rozsudkom (platobným rozkazom - pozn. odvolacieho súdu) Okresného súdu Banská Bystrica z 29.7.2020 sp. zn. v znení opravného uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica z 23.4.2021 sp. zn. vo výške 124.642,61 eur s príslušenstvom, k nehnuteľnostiam, a to byt č. X, vo vchode Y. XX, na X. nadzemnom podlaží bytového domu XX b.j. nachádzajúceho sa na ulici Y. XX a XX v A., súpisné číslo bytového domu XXXX, postaveného na pozemku parcely registra „C“, parc. č. 8399/154, o výmere 356 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; spoluvlastnícky podiel 644/10000- ín k celku na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu; spoluvlastnícky podiel 644/10000-ín k celku na pozemku parcely registra „C“, parc. č. 8399/154, o výmere 356 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie.

3. Návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že je majiteľom pohľadávky voči žalovanej vo výške 124.642,61 eur spolu s príslušenstvom, ktorá jej bola priznaná právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu a ktorá je právnym základom exekúcie vedenej žalobkyňou ako oprávnenou voči žalovanej ako povinnej pod sp. zn. (sp. zn. exekútora 105EX 28/21). Podľa informácií dostupných na internetovom portáli finstat.sk, žalovaná má dlhy a záväzky voči Sociálnej poisťovni z titulu sociálneho poistenia vo výške 2.337,28 eur, finančnej správe z titulu daňového nedoplatku vo výške 1.910,88 eur. Podľa účtovnej závierky žalovanej za rok 2019 sa za účtovné obdobie 2019 dostala do straty vo výške 57.359

eur a znížila hodnotu svojich samostatných hnuteľných vecí a súboru hnuteľných vecí z pôvodnej hodnoty za rok 2018 vo výške 123.392 eur na hodnotu 76.075 eur. Žalobkyňa sa na základe uvedeného domnievala, že dochádza k postupnému znižovaniu platobnej schopnosti žalovanej, pretože rastú jej pohľadávky voči tretím subjektom, dostáva sa do ekonomickej straty a klesá hodnota jej hnuteľných vecí, teda dochádza k ubúdaniu aktív žalovanej. Naviac blízke osoby spriaznené s jediným spoločníkom a konateľom žalovanej (Máriom Mĺkvym) si založili ďalšiu spoločnosť s ručením obmedzeným - spoločnosť ASTeL Transport s. r. o., kde je p. Mário Mĺkvy konateľom a spoločníkom tejto spoločnosti je osoba, ktorá má trvalý pobyt na totožnej adrese, ako p. Mĺkvy. Žalobkyňa sa preto domnievala, že ide o osobu, ktorá s p. Mĺkvym žije v jednej domácnosti. Keďže jediný spoločník a konateľ žalovanej je konateľom v spoločnosti ASTeL Transport, je možné sa domnievať, že bude vykonávať také kroky, ktorými sa bude snažiť mariť uspokojenie pohľadávky žalobkyne. Žalobkyňa má tak dôvodnú obavu o to, že vymoženie jej splatných pohľadávok bude neúspešné a exekúcia ohrozená. Žalovaná je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. A., zapísaných na LV č. XXXX. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je dostatočne opodstatnené, nakoľko každým dňom pohľadávky žalobkyne rastú, zatiaľ čo majetok žalovanej sa zmenšuje a jej platobná schopnosť sa znižuje. S ohľadom na enormnú veľkosť pohľadávky žalobkyne, je možné konštatovať, že len aktívne správanie na jej strane a zabránenie žalovanej v nakladaní s jej majetkom, môže viesť k riadnemu uspokojeniu jej pohľadávok, ktoré žalovaná neuhradila. Žalobkyňa sa snažila zabezpečiť svoju pohľadávku v exekučnom konaní zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti. Dňa 4.3.2021 podala exekútorke návrh na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti, ktoré však doposiaľ nebolo zriadené. Žalobkyňa sa tak snažila domôcť právnej ochrany inými prostriedkami, avšak bezvýsledne. Zabezpečovacie opatrenie je tak jediným prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov žalobkyne. Obmedzenie vlastníckeho práva žalovanej nie je prílišným zásahom do jej práv alebo právom chránených záujmov vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového stavu a predstavuje primeraný a neinvazívny spôsob zabezpečenia pohľadávok žalobkyne.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že inštitút zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva je procesným inštitútom a slúži na reálne zabezpečenie v tom-ktorom konaní žalovanej peňažnej pohľadávky veriteľa - potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní na vymoženie pohľadávky, ktorá je predmetom konania. Ide o procesné zabezpečenie v prípade, ak je daná obava o neskorší priebeh exekúcie právoplatnej a vykonateľnej peňažnej pohľadávky žalobkyne priznanej v totožnom súdnom konaní, v ktorom sa tento inštitút navrhuje nariadiť. V danom prípade sa však žalobkyňa domáhala zabezpečenia pohľadávky, ktorá už nie je predmetom súdneho konania, ale ktorá už bola predmetom iného súdneho (upomínacieho) konania pred Okresným súdom Banská Bystrica, kde bola aj priznaná platobným rozkazom zo dňa 29.7.2020 sp. zn. v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 23.4.2021, sp. zn. . Inštitút zabezpečovacieho opatrenia v zmysle neslúži na zabezpečenie už skôr súdom priznanej peňažnej pohľadávky, zabezpečovacie opatrenie neplní tento účel. Ak má žalobkyňa za to, že vymoženie jej pohľadávky je ohrozené, má iné možnosti právnej ochrany svojich práv, napr. v exekučnom konaní, v ktorom môže navrhnúť zriadenie exekučného záložného práva k majetku žalovanej. Žalobkyňa síce uviedla, že sa snaží o uspokojenie svojej súdom priznanej pohľadávky v exekučnom konaní a dokonca sa aj snažila zabezpečiť svoju pohľadávku v exekučnom konaní zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti, avšak žiadnym spôsobom neozrejmila, z akého dôvodu exekučné záložné právo k nehnuteľnosti doposiaľ zriadené nebolo. V prípade, ak sú splnené podmienky na zriadenie exekučného záložného práva, poverenej exekútorke nebráni nič v tom, aby tento inštitút ochrany práv žalobkyne (uspokojiť svoju pohľadávku) bol realizovaný. Sudcovské záložné právo nariaďované v zmysle nemôže v žiadnom prípade nahrádzať iné právne možnosti dané žalobkyni.

5. Vo všeobecnosti súd prvej inštancie dodal, že zabezpečovacie opatrenie je možné nariadiť iba za podmienky existencie reálnej a preukázanej obavy, že prípadná exekúcia pohľadávky žalobkyne bude konaním žalovanej ohrozená. Ak by súd nezamietol návrh z vyššie uvedeného dôvodu, prioritne by posudzoval, či v danom prípade takáto dôvodná obava existuje alebo nie. V tejto súvislosti mal za to, že samotná účtovná strata a úbytok hmotného majetku evidovaný v účtovníctve bez ďalšieho nepreukazuje úmysel žalovanej zbavovať sa majetku za účelom marenia uspokojenia pohľadávok žalobkyne, a teda ani reálnu a skutočnú obavu, že žalovaná bude konať tak, aby znemožnila žalobkyni budúce uspokojenie jej splatných pohľadávok v exekúcii. V podnikaní sú aj obdobia kedy je možné sa dostať do straty, do úbytku hmotného majetku, avšak takéto skutočnosti nemožno vnímať ako konanie žalovanej v úmysle mariť uspokojenie pohľadávky žalobkyne. Ani personálne prepojenie konateľa a spoločníka

žalovanej s inou obchodnou spoločnosťou bez ďalšieho nepreukazuje existenciu akejkoľvek obavy z ohrozenia exekúcie. Súdu nebolo zrejmé, na základe čoho žalobkyňa dospela k záveru, že konateľ a spoločník žalovanej bude vykonávať také kroky, ktorými sa bude snažiť mariť uspokojenie pohľadávky žalobkyne. Žalobkyňa v konaní neuviedla žiadne konkrétne konanie p. Mĺkveho, z ktorého by bolo možné k takémuto záveru o budúcom konaní menovaného dospieť. Samotný dlh (akokoľvek vysoký) nie je bez ďalšieho dôvodom na nariadenie ani neodkladného, ani zabezpečovacieho opatrenia. Žalobkyňa nepreukázala také konanie žalovanej, z ktorého by vyplývala dôvodná obava, že by úmyselne marila uspokojenie pohľadávky žalobkyne a aj keď poukázala na viaceré skutočnosti (najmä preukazujúce zjavné ekonomické a finančné problémy žalovanej pri podnikaní) tak tieto samé o sebe, ale ani vo vzájomnej spojitosti, ešte nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neodôvodňovali. Obava z marenia exekúcie rovnako tak nevyplývala ani z existencie viacerých splatných pohľadávok žalovanej, či už voči žalobkyni alebo iným veriteľom.

6. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , vecne nepriznaním náhrady trov konania žalovanej z dôvodu, že jej žiadne trovy v priebehu konania nevznikli.

7. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa zjavne s návrhom na jeho zmenu nariadením zabezpečovacieho opatrenia a priznaním jej nároku na náhradu trov konania v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnila . Dôvodila, že výslovne stanovuje, že nariadenie neodkladného opatrenia je možné aj po právoplatnom skončení konania. Pri zabezpečovacom opatrení po skončení konania ide o jeho nariadenie z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie, keďže pomery sú už v tomto procesnom štádiu upravené právoplatným rozhodnutím súdu. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. S poukazom na komentár k sa žalobkyňa nestotožnila s právnym názorom súdu, že inštitút zabezpečovacieho opatrenia v zmysle ustanovenia neslúži na zabezpečenie už skôr súdom priznanej peňažnej pohľadávky, pretože takýto výklad je v priamom rozpore s dikciou , a a považovala ho za neudržateľný. Napadnuté uznesenie preto trpí vadou podľa , keďže vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd sa mal pri posudzovaní nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zaoberať výlučne naplnením zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

8. Úvahy súdu o potenciálnej prednosti exekučného záložného práva považovala taktiež za nesprávne aplikovanie príslušných noriem . Žalobkyňa vykonala aktívne kroky smerujúce k zabezpečeniu jej splatnej pohľadávky v exekučnom konaní, napriek tomu však k zabezpečeniu jej pohľadávky nedošlo. Nie je v pozícii, aby hodnotila dôvody, pre ktoré poverená exekútorka napriek návrhu žalobkyne nezriadila exekučné záložné právo. Práve z tohto dôvodu žalobkyňa podala návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý v súčasnosti ako jediný právny prostriedok ochrany práv a právom chránených záujmov prináleží žalobkyni. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s ustanovením aj napriek existencii skoršieho záložného práva. Zabezpečovacie opatrenie nie je možné stotožniť s exekučným záložným právom. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.10.2013 sp. zn. , v zmysle ktorého zastavením exekúcie v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu dochádza k zániku exekučného záložného práva. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia z hľadiska jeho charakteru záložného práva nadobúdajú subjekty zabezpečovacieho opatrenia postavenie účastníkov vzťahu z titulu záložného práva a v týchto intenciách medzi nimi vznikajú aj práva a povinnosti. Na režim týchto práv a povinností, výkon záložného práva, ako aj ďalšie otázky s tým spojené sa primerane použijú ustanovenia a nasl. , pričom zánik záložného práva sa spravuje a na účely konkurzu si zachováva poradie a riadnu hmotnoprávnu relevanciu. Vzhľadom na tieto aspekty nemožno zabezpečovacie opatrenie vnímať ako procesný inštitút, keď v tomto smere procesný kódex len bližšie špecifikuje vymedzenie obsiahnuté v , že záložné právo môže vznikať aj na základe rozhodnutia súdu. Žalovaná je subjektom, ktorý má viaceré splatné pohľadávky aj voči tretím subjektom, v dôsledku čoho môže byť na majetok žalovanej vyhlásené aj napr. konkurzné konanie.

Exekučné záložné právo by bolo v takomto prípade nedostatočným zabezpečovacím inštitútom, ktoré by vyhlásením konkurzu na majetok žalovanej zaniklo.

9. Nesúhlasila ani so záverom súdu, že žalobkyňa nepreukázala existenciu reálnej a skutočnej obavy z ohrozenia exekúcie. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia poukázala na viacero skutkových okolností, ktoré jasne preukazujú znižovanie platobnej schopnosti a aktív žalovanej. Zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenia spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti alebo k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti. Existencia takejto obavy však má byť ponímaná v širších a vzájomných súvislostiach. Tými je napr. vo vzťahu k majetku spôsobilému na uspokojenie pohľadávky tvoriacej predmet sporu otázka existencie iného majetku žalovanej, teda konkrétne aj vyhodnotenie, či po naplnení hroziacej obavy zbavenia sa nejakého majetku žalovanej ostane ešte nejaký iný majetok (spôsobilý i samostatne poslúžiť potenciálnemu exekučnému vymoženiu prisúdenej pohľadávky). Žalobkyňa poukázala na to, že ekonomické a finančné ukazovatele žalovanej nasvedčujú tomu, že nedokáže uspokojiť pohľadávku žalobkyne. Podľa účtovnej závierky žalovanej za rok 2019, žalovaná znížila hodnotu svojich samostatných hnuteľných vecí a súboru hnuteľných vecí z pôvodnej hodnoty za rok 2018 vo výške 123.392 eur na hodnotu 76.075 eur, pričom v roku 2017 žalovaná vykazovala pozemky a stavby v účtovníctve v hodnote 46.817 eur a potom ich žalovaná už vo svojom účtovníctve neevidovala. Z uvedeného vyplýva, že majetok žalovanej sa postupom času viac a viac zmenšuje.

10. Žalobkyňa s poukazom na predložila v rámci odvolacieho konania aj účtovnú závierku žalovanej za rok 2020 (žalovanou predložená dňa 22.6.2021, t. j. v čase po vydaní uznesenia). Podľa nej sa majetok žalovanej znovu znížil z pôvodnej hodnoty 402.327 eur na sumu 305.730 eur; samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí sa taktiež znížili z pôvodnej sumy 76.075 eur na 39.843 eur. Žalovaná tak nevyhnutne musí vykonávať kroky, ktoré smerujú k zníženiu jej majetku napriek tomu, že má voči sebe splatné pohľadávky nielen žalobkyne, ale aj tretích subjektov. Záväzky žalovanej opätovne narástli z pôvodnej hodnoty 273.738 eur na hodnotu 310.046 eur. Majetok žalovanej sa teda každým rokom zmenšuje, pričom hodnota jej záväzkov sa zvyšuje. Žalovaná tiež v roku 2020 zvýšila svoju stratu o 132 % na -132.906 eur a jej tržby klesli o 30 % na 438.245 eur. Uvedené finančné ukazovatele s poukazom na ďalšie skutočnosti, ktoré opísané v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj v odvolaní, podľa žalobkyne priamo svedčia o ohrození uspokojenia pohľadávky žalobkyne v exekučnom konaní.

11. Namietala taktiež záver súdu, že personálne prepojenie konateľa a spoločníka žalovanej s inou obchodnou spoločnosťou bez ďalšieho nepreukazuje existenciu akejkoľvek obavy z ohrozenia exekúcie, pretože súd tieto skutočnosti nevyhodnotil vo vzájomných súvislostiach. Spoločnosť ASTeL Transport s. r. o., IČO: 53 590 031, má totožné predmety podnikania ako žalovaná a jediný rozdiel medzi predmetmi podnikania je to, že spoločnosť ASTeL Transport podniká naviac v predmete podnikateľskej činnosti s názvom „Zasielateľstvo“.

12. Záverom uviedla, že v dôsledku znižovaniu aktív a majetku žalovanej, existencie iných splatných pohľadávok žalovanej, znižovaniu jej tržieb, masívnej finančnej straty a založenia subjektu personálne prepojeného na jediného spoločníka a konateľa žalovanej má žalobkyňa skutočnú, dôvodnú a pretrvávajúcu obavu, podporenú skutkovými okolnosťami, o tom, že exekúcia jej pohľadávky je ohrozená.

13. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ( druhá veta ) navrhla návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietnuť, teda zjavne uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

14. Tvrdenia žalobkyne považovala za sporné. Potvrdila, že žalobkyňa má voči žalovanej pohľadávku, avšak túto žalobkyňa označila v nesprávnej výške. Skutočná výška pohľadávky žalobkyne je v sume 105.876,23 eur, pretože žalovaná preukázateľne uhradila žalobkyni faktúry špecifikované vo vyjadrení, pričom k zníženiu nároku žalobkyne preukázateľne došlo v čase pred vydaním platobného rozkazu. Uvedené jednoznačne preukazuje účelovosť a špekulatívnosť konania žalobkyne. Poukázala na to, že exekučný titul voči žalovanej vznikol tak, že žalovaná nedopatrením neprebrala platobný rozkaz, teda

zmeškala lehotu na podanie riadneho opravného prostriedku, v rámci ktorého by uviedla, že medzi žalobkyňou a žalovanou nebol nikdy dohodnutý úrok vo výške 14 % ročne. Žalobkyňa bola Okresným súdom Banská Bystrica opakovanie vyzvaná, aby denný úrok vo výške 14 %, ktorý požadovala od žalovanej, dala do súladu v príslušnými právnymi predpismi, no aj napriek výzvam si žalobkyňa v rámci návrhu na vykonanie exekúcie uplatňovala neprimerane vysoký úrok. Žalovaná preto nemala inú možnosť ako prostredníctvom žiadosti o opravu zrejmej chyby v písaní žiadať Okresný súd v Banskej Bystrici o vydanie opravného uznesenia, ktorým uvedie úrok v súlade so zákonom. Okresný súd Banská Bystrica vyhovel žiadosti žalovanej a vydal opravné uznesenie, v ktorom bol úrok uvedený v súlade s nariadením. Žalobkyňa však v návrhu nespomenula skutočnosť, že proti tomuto opravnému uzneseniu podala odvolanie. Mala za to, že konanie žalobkyne je s poukazom na vyššie uvedené šikanózne, majúce za cieľ prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zlepšiť si svoje postavenie veriteľa voči žalovanej, aby získala postavenie veriteľa s nárokom na uspokojenie z oddeleného majetku žalovanej.

15. Poukázala tiež na to, že žalobkyňa neoprávnene zadržiava pekárničku vo vlastníctve žalovanej, ktorej hodnotu odhaduje na 25.000 eur, teda z reálnej pohľadávky žalobkyne žalovaná aj napriek tomu, že je proti nej vedené exekučné konanie znížila svoj záväzok v 1/3, čo však žalobkyňa žiadnym spôsobom nezohľadnila.

16. Tvrdila tiež, že absentujú podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia nemá byť chápaný ako subsidiárny inštitút k iným právnym nástrojom, ale skôr ako inštitút, ktorého využitie prichádza do úvahy skôr výnimočne. Žalobkyňa žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala, že žalovaná koná tak že je tu daná obava žalobkyne, že exekúcia bude ohrozená. Práve naopak, žalovaná aj napriek nepriaznivej celospoločenskej a ekonomickej situácii vyvolanej pandémiou koronavírusu, znižuje svoju pohľadávku voči žalobkyni podľa svojich schopností a možností. Skutočnosť, že žalovaná vystupuje v inej spoločnosti ako štatutárny orgán ešte nezakladá zákonné podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Sloboda podnikania je garantovaná a medzinárodnými dohovormi a zmluvami a nie je viazaná na udelenie súhlasu žalobkyne. Mala za to, že v danom prípade by nariadením zabezpečovacieho opatrenia jednoznačne došlo k porušeniu zásady proporcionality, a to na základe porovnania údajnej ujmy na strane žalobkyne (ktorú žalobkyňa ani len neosvedčila) a ujmy na základných právach žalovanej - výkonu jej vlastníckeho práva. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25.5.2017 sp. zn. .

17. Žalobkyňa odvolaciu repliku nepodala.

18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), ktoré ale nezistil, súc pritom viazaný skutkovým stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť s použitím ust. a a podľa vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, ak návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

20. Podľa , , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (ods. 1). Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra (ods. 2).

21. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

22. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

23. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

24. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2).

25. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

26. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (pozn. a teda i o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia) má povahu osvedčovania. Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1106 s.).

27. Z ustanovenia vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na ktoré sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení obsiahnuté v a nasl. , je obava veriteľa, že exekúcia bude ohrozená. Základným účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je preto zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky a obmedziť priestor dlžníka (resp. ručiteľa) na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné postihnúť exekúciou. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva podľa a nasl. , ktoré v prípade plurality záložných veriteľov garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie. K výkonu môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná.

28. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva, teda odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. V prípade zabezpečovacieho opatrenia, ktoré slúži zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie, potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne, by mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti. Hoci existencia takejto obavy nie je prítomnou vždy, na jej prítomnosť však nemožno usudzovať iba z vyvíjania aktivít zo strany povinnej osoby, týkajúcich sa jej majetku v smere zbavenia sa ho, ale aj z iných faktorov podmieňujúcich schopnosť splnenia povinnosti, o ktorú v konaní ide. Existenciu obavy z ohrozenia exekúcie je tu potrebné vnímať aj v širších súvislostiach.

29. Z obsahu spisu vyplýva, že peňažná pohľadávka žalobkyne už bola judikovaná platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica z 29.7.2020 sp. zn. právoplatným dňa 1.9.2020 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Banská Bystrica z 23.4.2021 sp. zn. (nie je však zrejmé, či opravné uznesenie nadobudlo právoplatnosť). Súd prvej inštancie zaujal právny názor, že práve v dôsledku skutočnosti, že pohľadávka žalobkyne už bola judikovaná, nie je možné využiť inštitút zabezpečovacieho opatrenia, keďže neplní tento účel. Tento právny názor však (ako správne namietala i žalobkyňa) nie je správny. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo neuspokojenia pohľadávky veriteľa. neobmedzuje možnosť využitia zabezpečovacieho opatrenia len na zabezpečenie v tom-ktorom konaní žalovanej peňažnej pohľadávky veriteľa - potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní na vymoženie pohľadávky, ktorá je predmetom konania, ako uviedol súd prvej inštancie. Zo žiadneho ustanovenia takéto obmedzenie nevyplýva, práve naopak. Z ust. (ktoré sa v zmysle ust. primerane použije aj na zabezpečovacie opatrenie) jednoznačne vyplýva, že ak bolo neodkladné opatrenie nariadené po skončení konania vo veci samej alebo ak skôr nariadené neodkladné opatrenie trvá aj po skončení konania vo veci samej, súd uznesenie o neodkladnom opatrení na návrh zruší, ak a) vzhľadom na stav exekučného konania už nie je potrebné alebo b) navrhovateľ mohol podať návrh na vykonanie exekúcie, ale tak v primeranom čase neurobil. Preto ak súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol z dôvodu, že zabezpečovacím opatrením nemožno zabezpečiť už judikovanú pohľadávku, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

30. V ďalšom sa súd prvej inštancie síce zaoberal existenciou obavy, že exekúcia bude ohrozená, avšak (ako sa sám uviedol) len vo všeobecnej rovine. Odvolací súd pripomína, že ochrana priznaná zabezpečovaním opatrením môže byť právne účinná a efektívna iba v prípade jej včasného nariadenia. Ak by mala žalobkyňa čakať na okamih, kedy bude zjavné, že žalovaná sa začala svojím úmyselným konaním zbavovať majetku a tým znižovať hodnotu svojho exekúciou postihnuteľného majetku, takáto ochrana by sa mohla minúť svojim účinkom. Len samotné uskutočňovanie faktických úkonov smerujúcich k zbavovaniu sa majetku povinnej osoby nemá na potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zásadný vplyv a ich absencia nemôže byť jediným kritériom pre hodnotenie splnenia podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

31. Existenciu obavy z ohrozenia exekúcie je však v danom prípade potrebné posudzovať i s prihliadnutím na správu súdnej exekútorky oprávnenému (č.l. 21 spisu), z ktorej nevyplýva, že by žalovaná nedisponovala iným likvidnejším majetkom ako žalobkyňou označenými nehnuteľnosťami. V tejto súvislosti je potrebné zaoberať sa otázkou existencie iného majetku žalovanej, teda vyhodnotiť, či po naplnení hroziacej obavy zo zbavenia sa nejakého majetku, ostane žalovanej ešte nejaký iný exekvovateľný majetok.

32. Súd prvej inštancie sa tiež (vzhľadom na nesprávne právne posúdenie) vôbec nezaoberal proporcionalitou zabezpečovacieho opatrenia. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, je potrebné skúmať, či bola zohľadnená zásada primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej sa navrhuje zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer a musí byť rešpektovaná zásada proporcionality.

33. Podľa , v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

34. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

35. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čím dochádza k realizácii práva na súdnu ochranu a ku garancii základnej právnej istoty. Stručná forma odôvodnenia uznesenia predstavuje najmä objasnenie základných dôvodov, ktoré viedli k

prijatiu uznesenia a ktoré sú spôsobilé výrok uznesenia rozumne a preskúmateľným spôsobom vysvetliť. Pokiaľ ide o odôvodnenie uznesenia, ktorým sa rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musia z neho vyplývať aj osobitosti odôvodnenia v intenciách aplikovaného právneho posúdenia, t. j. najmä ustanovení , a , teda aj vysporiadanie sa so všetkými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

36. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu SR implikované aj v SR. Práve odôvodnenie je tou časťou rozhodnutia, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov. v ustanovení upravuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie uznesenia. V prípade zabezpečovacieho opatrenia v okolnostiach prejednávanej veci je potom súd najmä povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vyhodnotiť obavu z ohrozenia exekúcie. Z jeho odôvodnenia by nepochybne mali vyplývať konkrétne úvahy súdu, či je daná hrozba ujmy na právach žalobkyne, a teda nutnosť dočasnej úpravy pomerov práve zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej pre obavu z ohrozenia exekúcie, ako aj to, že práve takáto forma zabezpečenia je primeraná výške požadovanej peňažnej pohľadávky. Pritom medzi predbežnými skutkovými zisteniami súdu, jeho úvahami pri hodnotení dosiaľ predložených dôkazov a jeho právnymi závermi by mala existovať logická nadväznosť.

37. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd v predmetnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia riadne nesplnil, nakoľko svoje skutkové a právne závery vedúce ho k nedôvodnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v predmetnej veci dostatočne neodôvodnil, a to najmä vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci (podľa ktorého zabezpečovacím opatrením nemožno zabezpečiť judikovanú pohľadávku).

38. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

39. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

40. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu ().

41. Vady konania vymedzené v až d) sú porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/ a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. ), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

42. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

43. V danom prípade súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu svoje rozhodnutie (v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia) riadne neodôvodnil, zistené skutočnosti

vo vzájomných súvislostiach dostatočne nevyhodnotil. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa v závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

44. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa , , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ). Súd prvej inštancie sa v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci dostatočne nezaoberal naplnením predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a svoje rozhodnutie v tomto smere riadne neodôvodnil. Nesprávnym procesným postupom tak súd prvej inštancie znemožnil strane, aby uskutočňovala svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom (ktorý nenahrádza postup súdu prvej inštancie).

45. Povinnosťou súdu prvej inštancie, viazaného vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu ( ), bude v ďalšom konaní v súlade s platnou procesnou normou náležite vyhodnotiť všetky relevantné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle ust. , a , najmä z hľadiska existencie obavy z ohrozenia exekúcie, ako aj z hľadiska proporcionality, potom vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite odôvodniť, t. j. vyporiadať sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, ako bolo uvedené vyššie, pričom súd musí svoj myšlienkový postup v odôvodnení dostatočne vysvetliť, čiže logicky kompaktným spôsobom vysvetliť, aké skutočnosti mal za osvedčené a ako ich právne posúdil.

46. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

47. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustné dovolanie.