Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_76S-64-2021.pdf
PDF · 73.63 KB
Case nature
Subarea
76S/64/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zast.: JUDr. Ján Tkáč, advokát, so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 52 701 450, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka konania: Obec Podbrezová, Sládkovičova 76/6, 976 81 Podbrezová, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP3-2021/009263-006 zo dňa 17. mája 2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 14.07.2021 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP3-2021/009263-006 zo dňa 17.05.2021, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Brezno, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-BR- OSZP-2020/008903-008 zo dňa 18.11.2020, ktorým vydal podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon o ochrane prírody“) súhlas na výrub drevín rastúcich v zastavanom území obce Podbrezová, na pozemku parc. č. C., k. ú. O., a to v druhovom zložení: 2ks breza previsnutá, s obvodmi kmeňov meraných vo výške 130 cm nad zemou: 147, 140 cm a 1ks smrek obyčajný s obvodom kmeňa meraným vo výške 130 cm nad zemou: 166 cm. Podľa s § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody určil bližšie podmienky vykonania výrubu a podľa § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody stanovil žiadateľovi povinnosť vykonať v stanovenej lehote náhradnú výsadbu na pozemkoch žiadateľa C., k. ú. O. v rozsahu: 4 ks drevín druhového zloženia smrek biely conica a 2 ks drevín druhového zloženia čerešňa pílkatá kanzan.
2. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd postupoval podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP") a uznesením priznal správnej žalobe odkladný účinok. Uvedený návrh žalobca odôvodnil tým, že okamžitým výkonom rozhodnutia by hrozila závažná ujma na životnom prostredí a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. Žalobca odôvodňoval svoj návrh ustanovením § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí (ďalej len „zákon o životnom prostredí“). S ohľadom na neaplikovanie eurokomformného výkladu zákona neboli podľa žalobcu zistené relevantné vplyvy na životné prostredie ako aj to, že neboli uložené všetky opodstatnené zmierňujúce opatrenia. Uviedol, že ďalšia projektová výstavba môže spôsobiť „príliš veľký“ zásah do životného prostredia, kompenzovaný nedostatočnými zmierňujúcimi opatreniami. Žalobca uviedol, že súhlasí že táto otázka nie je v súčasnosti jednoznačne preukázaná, poukázal však na to, že v práve životného prostredia sa uplatňuje zásada preventívnej opatrnosti, a teda že pochybnosť o tom, či je zámer príliš zasahujúci do životného prostredia nesmie byť prekážkou v účinnej ochrane životného prostredia. Poukázal tiež na čl. 6 ods. 4 Aahurského dohovoru, v zmysle ktorého môže verejnosť spolurozhodovať o projekte zasahujúcom do životného prostredia. Z týchto dôvodov žalobca správnemu súdu navrhol, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok.
3. Žalovaný k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že odkladný účinok v predmetnej veci nie je nutný, nakoľko žalobca v správnej žalobe nepreukázal jeho dôvodnosť. Žalobcom tvrdené spôsobenie závažnej ujmy na životnom prostredí je nekonkretizované a nepreukázané. Na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí len všeobecne konštatovať, že by hrozila ujma na životnom prostredí, ale túto hrozbu je potrebné konkretizovať a odôvodniť. Žalovaný poukázal na to, že dôvodom pre udelenie súhlasu s výrubom drevín je ochrana zdravia a života, resp. bezpečnosť majetku v areáli materskej školy. Žalovaný má za to, že práve odkladom vykonateľnosti, vzhľadom na lokalizáciu poškodených drevín, hrozí vážny nenapraviteľný následok. Z týchto dôvodov žalovaný správnemu súdu navrhol, aby návrh na priznanie odkladného účinku správne žalobe zamietol.
4. Ďalší účastník konania sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyjadril.
5. Podľa § 184 SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 185 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
7. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
8. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
9. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného k ním nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca neosvedčil, že by v danom prípade okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila závažná ujma na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok.
10. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.
11. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil iba vlastnými úvahami o možných dôsledkoch okamžitého výkonu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Žalobca sa obmedzil len na strohé konštatovanie, že by okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma na životnom prostredí uviedol, že otázka hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí nie je v súčasnosti jednoznačne preukázaná. Navyše argumentoval ďalšou projektovou výstavbou, pričom v tomto konaní ide o prieskum rozhodnutia, ktorým bol udelený súhlas s výrubom drevín a nešlo o posudzovanie žiadnej výstavby
12. Tvrdenia žalobcu o existencii závažnej ujmy na životnom prostredí žalobca podložil len jeho hypotetickými úvahami o možných následkoch, ktoré bližšie nešpecifikoval. Žalobca svoj návrh v podstate ničím konkrétnym vo vzťahu k životnému prostrediu neodôvodnil. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového
stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť.
13. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.
14. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu často krát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.
15. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, ale len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. V posudzovanom prípade bol žalobcom podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP.
16. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).