Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/86/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a JUDr. Márie Benkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. X., Z. XX.XX.XXXX, v súčasnosti bytom u otca, dieťa matky F. X.M., Z. XX.XX.XXXX, K. B. X., K.. Č.. Z. Z. F., a otca E. L., Z.É. XX.XX.XXXX, K. B. Q. XXX, XXX XX X., Č. J., právne zastúpeného advokátom JUDr. Matúšom Hribom, so sídlom Tehelná 46, 085 01 Bardejov, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č. k. 16P/60/2023-238 z 29. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok vo výroku I. tak, že mení rozsudok Okresného súdu Pardubice č. k. 0P/243/2021-29 zo dňa 13.9.2021 tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. mesačnou sumou vo výške 350 Eur od 01.11.2024 do 30.06.2025 a za obdobie od 01.07.2025 do 02.07.2025 sumou vo výške 22,58 Eur k rukám matky.

II. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II. a III.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Návrhom doručeným dňa 24.10.2023 sa matka domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletej dcére zo sumy 5.500 Kč na sumu 900 € mesačne k rukám matky.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Bardejov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

I. M e n í rozsudok Okresného súdu Pardubice č. k. 0P/243/2021-29 zo dňa 13.09.2021 tak, že : Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. X., Z.. XX.XX.XXXX mesačnou sumou vo výške 350 Eur, ktorá je splatná vždy do posledného dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci , od 01.11.2024 do budúcna, na účet matky maloletej. II. V prevyšujúcom rozsahu návrh matky na zvýšenie výživného zamieta. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Súd vec právne posúdil podľa § 28; § 36 ods. 1; § 62 ods. 1-5, § 75 ods. 1; ; ; -3 o rodine (ďalej aj „“).

4. V odôvodnení rozhodnutia sa súd najprv vysporiadal s námietkou nedostatku vlastnej právomoci vznesenú otcom. Ďalej uviedol, ktoré výdavky na maloletú tvrdené matkou uznal ako odôvodnené. Otcovi bola naposledy určená vyživovacia povinnosť v septembri 2021 na sumu 5.500 Kč mesačne (približne 220 €). Súd zvýšil výživné otcovi na maloletú, avšak až od mesiaca november 2024 do budúcna. Od posledného určenia výživného prešla doba približne 3 rokov, čím došlo k podstatnej zmene okolností na strane maloletej, ktorej sa zvýšili náklady aj vplyvom inflácie. Zvýšenie predstavuje za obdobie 3 rokov sumu 130 €, čo zodpovedá sume okolo 43 € ročne. V tejto súvislosti súd poukázal na príjem otca, ktorý umožňuje prispievať na výživu jedinému dieťaťu takouto sumou. Do zvýšeného výživného súd počítal aj náklady na predškolské zariadenie, ktoré maloletá v minulosti navštevovala a je predpoklad, že najneskôr od septembra 2025 bude znova navštevovať vzhľadom na povinné predprimárne vzdelávanie.

5. Súd posúdil výlučné potreby maloletej a ich mesačnú sumu stanovil na 440 €, čomu zodpovedá 200 € na stravu, 100 € na hračky, výlety, voľnočasové aktivity a prípadné lieky na bežné choroby, 40 € na hygienu, 50 € na oblečenia a obuv a zahrnul k tomu aj matkou deklarovaných 50 € na škôlku. Bolo potrebné zahrnúť aj časť nákladov na uspokojenie potrieb maloletej na bývanie, ktoré hradí matka v sume 190 € mesačne a na elektrickú energiu v sume 30 € mesačne; v súvislosti s tým treba počítať s celkovými nákladmi na maloletú vo výške približne 550 € mesačne. Súd ich rozdelil medzi oboch rodičov približne v pomere 2/3 pre otca a 1/3 pre matku, reálne 350 € otec a 200 € matka, ktorá sa o dieťa osobne stará. Súd návrh matky na zvýšenie výživného v prevyšujúcom rozsahu zamietol. Zároveň súd určil, že zvýšené výživné sa bude uhrádzať v eurách, čo zodpovedá približne sume 8.750 Kč.

III. Obsah odvolaní a vyjadrení účastníkov konania

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Pri určení výšky výživného súd nevzal na zreteľ, že sa o maloletú po celý čas od oddelenia spoločnej domácnosti s otcom maloletej osobne stará sama, otec jej osobnú starostlivosť nijako neposkytuje, keďže ostal žiť v Č. J.. Súd pri svojom rozhodovaní neprihliadol dostatočne na to, že otec maloletej má stabilný príjem, žije vo vlastnej nehnuteľnosti, žiadne iné dieťa nemá. Navyše otec maloletej má auto, absolvuje zahraničné dovolenky a celkovo žije nadštandardným spôsobom života. Má za to, že otcovu životnú úroveň by mala zdieľať aj maloletá. Súd v rámci dokazovania zistil, že maloletej musela prestať platiť sporenie v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov. Stalo sa tak v máji 2023. Táto skutočnosť však do výroku rozsudku nebola pretavená. Súd nevzal do úvahy ňou uvádzané výdavky na dieťa, napríklad na stravu a len skonštatoval, že sú podľa neho nadhodnotené. Taktiež nevzal do úvahy pôžičku, ktorú si musela vziať, a ďalšie výdavky (napr. internet, paušál) s tým, že ich neakceptuje, ide o jej osobné potreby a nesúvisia s predmetom konania. Súd taktiež neuznal výdavky vo výške 100 € mesačne na výlety s maloletou. K tomu chce uviesť, že kvalita, dĺžka a početnosť výletov súvisí s jej momentálnymi finančnými možnosťami. Trvá na pôvodnej výške výživného, keďže potreby dcéry, ako aj možnosti otca takéto výživné umožňujú bez toho, aby to otca dieťaťa akokoľvek existenčne ohrozilo. Nesúhlasí s postupom súdu, v rámci ktorého priznal výživné na maloletú až od 01.11.2024, napriek tomu, že výživné žiadala priznať od podania návrhu, doručeného dňa 24.10.2023. Takýto postup súdu nepovažuje za postup v súlade so záujmami maloletého dieťaťa, a to obzvlášť pri prudkom nepomere v životnej úrovne medzi rodičmi v neprospech rodiča, s ktorým dieťa žije v spoločnej domácnosti. Pri výške výživného, ako ju súd určil, nie je schopná maloletej zabezpečiť životnú úroveň čo i len približujúcu sa životnej úrovni otca, na ktorej dieťa má právo sa podieľať. Žiada odvolací súd, aby rozsudok vo výroku o výške výživného a času, od kedy je otec dieťaťa povinný ho platiť, zrušil, keďže je predovšetkým s ohľadom na skutočné možnosti a majetkové pomery povinného rodiča neprimerane nízke. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj otec, ktorý uviedol, že s ohľadom na dôkaznú situáciu o zmene pomerov, ktorá je rozhodujúcim kritériom na priznanie zvýšeného výživného je potrebné konštatovať, že v tomto smere okrem nepodložených a zjavne prehnaných tvrdení matka tieto nepreukázala. V tomto smere absentujú skutkové zistenia odôvodňujúce zvýšenie výživného v čase rozhodovania súdu. Pokiaľ by sa aj vychádzalo z miery inflácie, teda celkového zdražovania, zvýšenie by bolo adekvátne na úrovni inflácie, príp. nárastu cien, a to v zistenom rozsahu. Ak by aj uvažoval o zvýšení cenovej hladiny 10-15 %, tak zvýšenie z pôvodnej sumy výživného (220 € ako uvádza súd, podľa prepočtu kurzom to vychádza 211 €), by bolo zvýšenie na úrovni 20 až 30 €, s čím otec súhlasil, primerané. V konaní nebola zmena pomerov náležite preukázaná, skutkové zistenia súdu tak nemajú oporu v dokazovaní, a preto sú nesprávne. Napokon aj samotné rozhodnutie počíta so zvýšením odo dňa

vydania rozsudku, teda samotný návrh bol v čase podania aj pre súd zjavne nedôvodný. Pre rozsudok je rozhodujúci stav ku dňu jeho vyhlásenia, a preto nemožno súhlasiť so zvýšením s ohľadom na budúce výdavky na predškolské zariadenie, ku ktorým má dôjsť až k septembru 2025, t.j. o 10 mesiacov odo dňa rozhodnutia, kedy by mala maloletá nastúpiť na povinnú predškolskú dochádzku. Pokiaľ súd v tomto smere uvádza 50 € nákladov na predškolské zariadenie, tak uvedené v konaní nebolo preukázané. Povinná predškolská výchova je navyše hradená štátom, preto takýto výdavok nepovažuje za správny. Dcéra môže potencionálne nastúpiť do škôlky, pričom v takom prípade má uvedené matka s otcom riadne vopred prebrať, kedy sa na hradení výdavkov majú v prvom rade dohodnúť a len v prípade, ak by otec uvedené bezdôvodne odmietol, by bolo na mieste rozhodovať o zvýšení výživného. Matka riadne pracuje, dosahuje príjem, a preto by bolo žiaduce, aby sa taktiež na výdavkoch na škôlku podieľala a tieto by už teda nemal hradiť len otec. Pokiaľ by teda aj existovali výdavky v sume 50 € mesačne, tak uvedené by mali hradiť pomerne obaja rodičia, kde otec je pripravený uhrádzať väčšiu časť týchto výdavkov s ohľadom na osobnú starostlivosť matky (a to aj v pomere, aký vzal za rozhodujúci súd 2/3 ku 1/3, čo by vychádzalo na sumu 33,30 €). Ak teda otec súhlasil so zvýšením na sumu 6.000 Kč (230 €) a platil by pomerne náklady na škôlku, tak by sa výživné pohybovalo na úrovni 283 € mesačne, čo je oproti stanovenej sume o 67 € menej. V rámci rozsahu starostlivosti podotýka, že o dcéru má záujem, avšak matka mu styk neumožňuje, dokonca nie je ochotná ani len vyzdvihnúť dar pre dcéru. Otec podal návrh na zverenie dcéry do jeho starostlivosti, o čom bol súd informovaný, a teda jasne prejavil záujem osobne sa starať o dcéru. Ak teda matka stretávanie, či kontakt s otcom blokuje, nemôže mu uvedené byť na ťarchu v tom smere, že o to väčšou mierou sa má podieľať na uhrádzaní jej potrieb. Pomery otca boli súdu zdokladované, príjem preukázaný a taktiež výdavky. V tomto ohľade nedošlo k zásadným zmenám na strane otca. Na strane matky však ku dňu rozhodovania k zmene pomerov došlo, pričom sama potvrdila, že dosahuje násobne vyšší príjem, ako je deklarované podľa zmluvy so zamestnávateľom (zápisnica o poslednom pojednávaní). Na čo súd počas konania vôbec neprihliadal, je správanie sa matky vo vzťahu k poberaniu sociálnych dávok, kedy otec matku opakovane kontaktoval so žiadosťou o oznámenie údajov potrebných na priznanie dávok, čo matka vulgárne odmietla. Matka na jednej strane zvýšenie žiada, na strane druhej odmieta dávky, ktoré by umožnili pokryť čiastočne výdavky dcéry. Na uvedené plynie nárok a nie je zrejmé, z akého dôvodu by mal otec toto kompenzovať zvýšeným výživným. Keďže na odmietnutie dávok matkou súd nebral ohľad, uvedené sa v odôvodnení nespomína, má za to, že to má za následok nielen nesprávne právne posúdenie veci, ale to zakladá vadu čiastočnej nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodne o zvýšení výživného na sumu 250 € mesačne, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení uviedol, že od posledného rozhodovania o výživnom na strane maloletej došlo k podstatným zmenám. V čase rozhodovania bola maloletá v útlom veku. Maloletá v F. 2025 dovŕši X rokov. Od posledného rozhodovania je vekovo staršia, výrazne sa zvýšili výdavky na jej ošatenie, hygienu, stravu, záujmovú činnosť a pod. Je pravdou, že maloletá v čase rozhodovania nenavštevovala, ani v súčasnosti nenavštevuje predškolské zariadenie. Z posledného šetrenia bolo zistené, že matka vzhľadom na existenčné problémy vycestovala za prácou do J. a maloletú nechala v starostlivosti svojich rodičov, s ktorými bývajú v spoločnej domácnosti. Matka vycestovala na krátkodobý pobyt, aby zistila, aké sú možnosti zárobku v zahraničí. Výška výživného v sume 350 € na maloletú je opodstatnená. Obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k maloletej, pričom súd vychádzal zo schopností a možností obidvoch rodičov. Navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie Okresného súdu v Bardejove ako vecne správne.

9. Matka v odvolacej replike uviedla, že kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení správne skonštatoval, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo na strane maloletej k podstatným zmenám, keďže maloletá bola v roku 2021 skutočne ešte v útlom veku. S jeho tvrdením, že suma výživného 350 € sa mu javí ako opodstatnená, nesúhlasí, pričom, pokiaľ ide o dôvody, poukazuje na odvolanie. Majetkové a zárobkové pomery na strane otca jednoznačne umožňujú, aby prispieval na dieťa mesačne viac. O to viac, že žije v inom štáte a iné deti nemá. Jeho životná úroveň je v hrubom nepomere k životnej úrovni maloletej. Argument proti zvýšeniu výživného, ktorý vo svojom odvolaní uvádzal otec (náležite nepreukázaná zmena pomerov u dieťaťa), je účelový. Dieťa o dva týždne dovŕši vek X rokov, jeho potreby sa zmenili a navyše všetky položky v priebehu času zdraželi. Tvrdenia otca, že mu údajne blokuje kontakt s dcérou, sú nepravdivé. Otec dieťaťa žije v Č., je preto prirodzené, že jeho kontakt s dcérou je menšieho rozsahu.

10. Otec v odvolacej replike uviedol, že na základe uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 03.07.2025, č. k. 21CoP/57/2025-66, bolo vydané neodkladné opatrenie, ktoré matke uložilo povinnosť odovzdať maloletú dcéru otcovi. Dňa 10.07.2025 sa otec dostavil do miesta, kde sa matka s maloletou nachádzala, za účelom prevzatia maloletej, avšak matka odmietla maloletú otcovi vydať. Na základe týchto okolností otec podal dňa 14.07.2025 návrh na výkon rozhodnutia. Okresný súd Bardejov uznesením zo dňa 24.07.2025, č. k. 16Em/2/2025-26, nariadil výkon uznesenia Krajského súdu v Prešove, a to odňatím maloletej matke a odovzdaním do starostlivosti otca. Výkon rozhodnutia bol realizovaný dňa 25.07.2025 a maloletú prevzal do starostlivosti otec. Návrhom zo dňa 28.07.2025 žiadal otec Okresný súd Bardejov o zrušenie vyživovacej povinnosti na maloletú, ktorú má uhrádzať k rukám matky. Aktuálne okolnosti je potrebné zohľadniť aj pri rozhodovaní o odvolaniach podaných stranami, a to aj s ohľadom na to, že od 03.07.2025 je dcéra zverená otcovi, a teda vyživovaciu povinnosť má matka voči otcovi, o ktorej sa bude rozhodovať v konaní vo veci samej. Navrhol, aby odvolací súd uvedené zohľadnil v rámci rozhodovania o odvolaní. K podaniu pripojil súdne rozhodnutia citované vyššie v texte.

11. Odvolací súd dňa 07.01.2026 telefonicky kontaktoval kolíznu opatrovníčku, ktorá k aktuálnym pomerom maloletej uviedla, že od výkonu uznesenia Krajského súdu v Prešove, č. k. 21CoP/57/2025-66 zo dňa 03.07.2025, ktorý sa zrealizoval dňa 25.07.2025, sa maloletá nachádza v osobnej starostlivosti otca v Č. J., kde navštevuje predškolské zariadenie. Od výkonu rozhodnutia otec maloletej kontaktoval kolíznu opatrovníčku dvakrát telefonicky a poskytol jej informácie o maloletej, o ktorú sa v súčasnosti riadne stará. O matke maloletej kolízna opatrovníčka odo dňa výkonu rozhodnutia nemá nijaké informácie, na adrese trvalého pobytu sa nezdržiava a nie je možné sa s ňou skontaktovať.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

12. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( , ďalej aj „CSP“), oprávneným subjektom

- účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je v časti vecne správny a v časti bolo potrebné ho zmeniť.

13. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca, aj matky, odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj napr. IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).

14. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku odvolací súd argumentuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. V priebehu odvolacieho konania sa však zmenili pomery na strane maloletej, preto odvolací súd v časti napadnutý rozsudok zmenil postupom podľa a vo zvyšnej časti ho potvrdil podľa .

15. Predmetom konania na súde prvej inštancie bol návrh na zvýšenie výživného na maloletú oproti pôvodnej úprave z roku 2021. Pri posudzovaní zmeny pomerov prihliadol na rozhodujúce okolnosti, ktoré zmenu výživného odôvodňovali, najmä na čas ktorý uplynul, teda tri roky a inflačný vývoj za toto obdobie, aj vyšší vek dieťaťa oproti predošlej úprave, čo má nevyhnutne za následok vyššie výdavky spojené so stravou, ošatením, hygienou, záľubami a pod.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri zmene výšky výživného je potrebné vziať do úvahy všetky kritériá dané v ust.§ 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, pričom má za to, že všetky tieto kritériá správne zohľadnil aj súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti otca k maloletej. Odvolací súd pripomína, že pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania skoršieho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je len výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane rodičov. Takouto zmenou môže byť podstatné zvýšenie, či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov. Posúdením všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy, sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad na vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom na jeho zmenu.

17. Na základe uvedeného odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie a správne porovnal majetkové pomery otca maloletej, ako aj odôvodnené potreby maloletej v čase poslednej úpravy a v čase nového rozhodovania. S ohľadom na odvolacie námietky otca vo vzťahu k výške výživného, odvolací súd konštatuje, že otec nepredložil dostatočné argumenty, ktoré by spochybňovali súdom stanovenú výšku výživného, či preukazovali jej neprimeranosť. Výživné predstavuje prednostnú pohľadávku pred všetkými ostatnými výdavkami. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu.

18. Súd správne vyhodnotil, že k výraznejšej zmene pomerov nedošlo už v čase podania návrhu matky, ale až v čase rozhodovania súdu zhruba po troch rokoch od poslednej úpravy, čo je v súlade aj s ustálenou judikatúrou odvolacieho súdu. Argument odvolateľa, že výdavky na predškolské zariadenie sú len hypotetické, nie je spôsobilý privodiť zmenu výšky výživného, ktorá sa zvyšovala ročne o cca 43 €, ako to vyčíslil súd prvej inštancie, čo nemožno považovať za neprimerané zvýšenie, aj keby súd výdavky na predškolské zariadenie nebral do úvahy. Nemožno súhlasiť s tvrdením, že súd pri určení výživného môže hodnotiť iba aktuálne pomery, pretože výživné ako plnenie splatné až v budúcnosti čo do jednotlivých splátok, má zohľadniť aj predpokladané budúce výdavky, aby nevznikala potreba meniť výživné pri každom novom jednotlivom výdavku na maloleté dieťa.

19. Odvolacia argumentácia matky rovnako nebola spôsobilá zmeniť rozhodnutie čo do výšky výživného, keďže všetky jej námietky zohľadnil už súd prvej inštancie. Osobnú matkinu starostlivosť o dieťa súd posúdil pomerom 2:1 pri rozdelení výdavkov oboch rodičov na maloletú, s čím súhlasil aj otec. Argument, že matka musela zrušiť poistenie maloletej z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie sám o sebe nie je dôvodom, aby súd vyhovel jej návrhu v celom rozsahu, keďže výdavok na poistenie maloletej môže prísť do úvahy, až keď sú splnené bazálne životné potreby dieťaťa. V tejto súvislosti odvolací súd súhlasí s argumentáciou otca, že nemožno považovať za zodpovedný matkin postoj, ak v tejto situácii nepožiadala o štátne sociálne dávky, na ktoré má dieťa nárok. K odvolacej námietke ohľadom nestáleho zamestnania odvolací súd poukazuje, že zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa v ustanovení , takže nemôže obstáť ani argumentácia rodiča ohľadom jeho (ne)zamestnanosti. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby.

20. Tieto skutočnosti vo vzájomnej súvislosti odvolací súd posúdil a dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že suma 350 €, ktorou má mesačne otec prispievať na výživu svojej maloletej dcéry, je primeraná. Pri určovaní výšky výživného pre maloletú odvolací súd podporne poukazuje aj na materiál Ministerstva spravodlivosti SR z roku 2024, ktorého cieľom je zjednotiť

postup pri určení výživného (https://www.justice.gov.sk/aktualne-temy/ministerstvo-spravodlivosti-sr- zjednocuje-postup-pri-urceni-vyzivneho/). Maloletá A. v rozhodnom období bola v predškolskom veku, podľa tabuľkového výživného tejto etape života dieťaťa (otec je nositeľom len tejto jednej vyživovacej povinnosti) prislúcha percentuálny podiel 18 % z čistého mesačného príjmu povinného rodiča - zo sumy 2.100 eur (21 x 18), t.j. suma 378 eur mesačne predstavuje spravodlivé výživné. Súd prvej inštancie určil výšku mesačného výživného na maloletú v súlade s touto metodikou.

21. V priebehu odvolacieho konania však došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktorú musel odvolací súd vziať do úvahy. Odvolací súd uznesením sp. zn. 21CoP/57/2025 zo dňa 03.07.2025 (ktoré v rovnaký deň nadobudlo právoplatnosť), nariadil neodkladné opatrenie, ktorým nariadil odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti otca vzhľadom na situáciu na strane matky, ktorá prestala zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloletú. Po výkone tohto rozhodnutia je maloletá v osobnej starostlivosti otca, ktorý zároveň inicioval konanie o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Maloletá sa v súčasnosti nachádza na území Č. J. v domácnosti otca, ktorý sa o ňu riadne stará, čo potvrdila kolízna opatrovníčka. Z tohto dôvodu odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že zvýšené výživné na maloletú sa týka len obdobia, kedy bola maloletá v starostlivosti matky a vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok potvrdil.

22. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa a vo výrokoch II. a III. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny, postupom vyplývajúcim z a 2 v spojení s ust. .

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov nepriznal.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Podľa v spojení s , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).