Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10CoEk-1-2026.pdf
PDF · 76.09 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoEk/1/2026
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti povinnej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. C., D. XXX/X, o vymoženie 5.014,26 eur s príslušenstvom, ktoré exekučné konanie bolo začaté na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 3727/12, v štádiu konania o zastavení exekúcie, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin, č. k. 18Er/2003/2012-77 zo dňa 13.5.2025 takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu v súdenej veci zastavil. Východiskovo uviedol, že súdny exekútor vymáha pohľadávku, ktorej zaplatenie vyplýva zo zmenky. V dôsledku nadobudnutia účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. mal oprávnený povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, alebo že ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, t. j. že vo veci nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len EP). 2. Okresný súd konštatoval, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s § 39 ods. 4 v spojení s § 243f ods. 1 EP v lehote do 22.1.2016. Zákonným následkom nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. (t. j. do 22.1.2016) je zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 5 EP). Výrokom II. okresný súd o trovách exekúcie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi ich náhradu nepriznal. Pokiaľ ide pôvodného súdneho exekútora JUDr. Krutého, ktorý bol z vykonávania exekúcie vylúčený, nepriznanie trov exekúcie má základ v nevymožení žiadnej sumy (§ 243k EP). „Nového“ súdneho exekútora (JUDr. Nestora) okresný súd doposiaľ ani nepoveril vykonávaním exekúcie.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, ktorého odôvodnenie nespĺňa zákonom (§ 220 ods. 2 CSP) stanovené podmienky. Opakovane v rámci odvolania tvrdil, že hlavný kauzálny vzťah medzi ním a povinnou nie je vzťahom spotrebiteľským, lebo povinná pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vyhlásila, že peňažné prostriedky žiada poskytnúť na výkon podnikania. 4. Odvolateľ uviedol, že už k návrhu na vykonanie exekúcie priložil nielen exekučný titul a zmenku, ale aj zmluvu o úvere, splatenie ktorého zmenka zabezpečovala. To znamená, že rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinnou (vrátane súvisiacich dôkazov) boli súčasťou exekučného spisu; na čo oprávnený upozornil exekučný súd i v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie. Nadväzne mal za to, že si svoju povinnosť podľa § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 EP splnil.
5. Povinná zostala v odvolacom konaní nečinná.
6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Krajský súd opakuje/zdôrazňuje, že odvolací súd je viazaný nielen rozsahom odvolania, ale aj konkrétnymi námietkami, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného prostriedku (§ 380 ods. 1 v spojení s § 365 ods. 3 CSP). To znamená, že vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia posudzuje (takmer výlučne) z dôvodov označených odvolateľom. Z hľadiska odvolacieho prieskumu konkrétneho uznesenia predmetná viazanosť pritom veľmi úzko súvisí s určujúcimi závermi okresného súdu, na ktorých argumentačne založil svoje rozhodnutie.
8. Podstatou rozhodnutia okresného súdu je záver, že oprávnený návrh na vykonanie exekúcie (vôbec) nedoplnil (t. j. ani v zákonnom stanovenej lehote); čoho (bezprostredným) následkom je zastavenie exekúcie podľa § 243f ods. 5 EP. Tento určujúci záver o nedoplnení návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý (už i samostatne) podmieňuje zastavenie exekúcie, odvolateľ v podstate nenamietal. 9. V odvolaní len veľmi okrajovo spomína, že v doplnení návrhu „upozornil“ exekučný súd, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou boli súčasťou už samotného návrhu na vykonanie exekúcie. Neuvádza, ktoré konkrétne podanie (vymedzené napríklad aspoň dátumom vykonania, resp. dátumom jeho doručením exekučnému súdu) má byť predmetným doplnením. Súdny spis v období od prijatia zákona č. 438/2015 Z. z. (15.12.2015) až do rozhodnutia okresného súdu napadnutým uznesením (13.5.2025) neobsahuje žiadne podanie oprávneného, ktoré by (čo i len podľa svojho obsahu) mohlo byť doplnením návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP. Ide tak zjavne nielen o všeobecné, ale predovšetkým o nepravdivé tvrdenie odvolateľa. 10. Nadväzne možno uzavrieť, že odvolanie oprávneného (pre relevantné nenamietanie prioritného a určujúceho záveru) nebolo spôsobilé privodiť zmenu, eventuálne zrušenie napadnutého rozhodnutia. Už toto konštatovanie by bolo dostatočným na potvrdenie zastavujúceho výroku.
11. Nad bezprostredný rámec predmetného rozhodujúceho záveru krajský súd dopĺňa, že zmyslom a účelom prijatia ustanovení § 39 ods. 4, § 57 ods.1 písm. m/ a § 243f EP bolo/je dosiahnuť (aj) v štádiu exekučného konania „súdny prieskum“ vo všetkých tých prípadoch, v ktorých došlo v základnom konaní k opomenutiu obligatórneho poskytnutia spotrebiteľskej ochrany z dôvodu vydania exekučného titulu len na podklade zmenky. Dôkazné bremeno (na preukázanie opaku) pritom zaťažuje oprávneného a v prípade jeho neunesenia nastupuje fikcia upravená v § 243f ods. 5 EP. Spôsob, akým má oprávnený, v konaniach začatých pred účinnosťou zákona č. 438/2015 Z.z. (novelizácia Exekučného poriadku), čo je i posudzovaný prípad, splniť predmetnú povinnosť, vyplýva z § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 EP – t. j. doplnením návrhu na vykonanie exekúcie do 30 dní o opis rozhodných skutočností.
12. Rovnako nad bezprostredný rámec odvolacieho prieskumu (čiastočne i s poukazom na opakovane tvrdený nespotrebiteľský charakteru hlavného vzťahu oprávneného a povinnej) krajský súd konštatuje, že zmluva o úvere z 26.4.2010 je formulárovou zmluvou (vyhotovenou výlučne oprávneným), ktorá obsahuje predtlač dvoch súborov údajov o osobe dlžníka. Prvý sa týka označenia dlžníka údajmi vlastnými pre podnikateľské subjekty a druhý obsahuje „kolónky“ na uvedenie údajov definujúcich fyzické osoby. 13. Logickým a primeraným spôsobom použitia takejto predtlače, ak by skutočne mala predstavovať variantný model, by bolo vždy vyplnenie len jednej z ponúkaných možností, t. j. buď by boli uvedené (iba) údaje o dlžníkovi podľa evidencie v príslušnom podnikateľskom registri (živnostenskom alebo obchodnom), alebo iba údaje o dlžníkovi ako fyzickej osobe. Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi je však preukázané (čo zodpovedá i poznatkom z rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu
- § 186 ods. 1 CSP), že pokiaľ bol/je dlžník registrovaný ako podnikateľ, vždy sú vyplnené tak údaje týkajúce sa podnikateľskej evidencie, ako aj údaje týkajúce sa fyzickej osoby. 14. Rodné číslo je pritom údajom jednoznačne definujúcim fyzickú osobu v súkromnej sfére, t. j. aj vo sfére spotrebiteľských vzťahov. Zatiaľ čo jedinečným údajom týkajúcim sa jej podnikania je IČO,
resp. ďalšie údaje spojené s registráciou v príslušnom registri. V podnikateľských/obchodnoprávnych vzťahoch, ktorého charakteru vzťahu medzi účastníkmi sa oprávnený dovoláva, je štandardným definovanie konajúceho subjektu výlučne údajmi vymedzujúcimi ho ako osobu podnikateľa. Niet žiadneho racionálneho dôvodu, aby v obchodnoprávnom vzťahu boli uvádzané aj údaje výsostne sa týkajúce bezprostredne konajúceho subjektu ako fyzickej osoby. 15. Krajský súd preto uzatvára, že účelom rozoberanej formy a spôsobu uzavierania úverových zmlúv oprávneným bolo/je dosiahnutie doslova len ilúzie, že dlžník do zmluvného vzťahu vstupuje výlučne v rámci podnikateľskej činnosti. Inými slovami, cieľom takéhoto prístupu bolo/je vyhnutie sa povinnosti rešpektovať zákonné limity a princípy spotrebiteľských právnych vzťahov; napríklad aj v súvislosti s povinnosťou doplniť návrh na vykonanie exekúcie.
16. Neobstojí ani odvolacia námietka týkajúca sa údajnej nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého uznesenia. Oprávnený v danej spojitosti neuvádza, v čom (presne) má tento ním tvrdený nedostatok rozhodnutia okresného súdu spočívať. Naopak, z obsahu odvolania je zrejmé, že vôbec nereaguje na konkrétny (určujúci) záver okresného súdu o nedoplnení návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 EP.
17. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené oprávneným, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), v zastavujúcom výroku potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne.
18. Oprávnený odvolaním výslovne nenapadol (aj) výrok uznesenia okresného súdu o náhrade trov exekúcie. Keďže svojou povahou ide o výrok závislý na posudzovanom (zastavujúcom) výroku, podlieha v zmysle § 379 písm. a/ CSP taktiež odvolaciemu prieskumu. Vo vzťahu k predmetnému výroku však nebola oprávneným vymedzená žiadna konkrétna námietka. Nadväzne, potvrdenie zastavujúceho výroku zakladá vecnú správnosť aj bezprostredne podmieneného výroku o trovách exekúcie. Len na okraj krajský súd dodáva, že exekučný súd náležite zohľadnil okamih vylúčenia pôvodného súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a nepoverenie „nového“ súdneho exekútora.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že stranám nárok na ich náhradu nepriznal. Odvolateľ/oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, preto nemá nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu povinnej žiadne trovy konania v súvislosti odvolacím prieskumom nevznikli (§ 251 CSP).
20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.