Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoPr/7/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudkýň: JUDr. Dominika Horváthová a JUDr. Ľubica Spálová, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. XX, XXX XXX D., zastúpená: Mgr. Peter Magdálik, advokát so sídlom Vajanského 1520, 924 01 Galanta, proti žalovanej: PCA Slovakia, s. r. o. so sídlom: Automobilová ulica 1, 917 01 Trnava, IČO: 36 256 013, zastúpená: JUDr. Adriana Ručkayová, advokátka so sídlom Malinovského 1252/36, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k.: 14Cpr/1/2014 - 489 zo dňa 08. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol. Výrokom II. priznal žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.1 Právne rozsudok odôvodnil poukazom na ustanovenia (ďalej len ,,“), a 2 a (v ďalšom texte „“).

1.2 Vecne dôvodil tým, že žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru uzatvorenej so žalovanou dňa 11. 11. 2013, pričom tvrdila, že dohoda bola uzavretá v dôsledku jej omylu o vlastnom zdravotnom stave. Tento omyl mal byť podľa jej tvrdení vyvolaný zdravotným posudkom o pracovnej spôsobilosti vypracovaným pracovnou zdravotnou službou Falck Healthcare, a. s. dňa 05. 11. 2013. Žalobkyňa tvrdila, že z posudku nevyplývala dlhodobá pracovná nespôsobilosť, ale len nespôsobilosť na výkon práce výrobného pracovníka v konkrétnej prevádzke, pričom nebolo zrejmé, či ide o dočasný alebo trvalý stav. Podľa jej názoru tento posudok nemohol byť dostatočným podkladom na skončenie pracovného pomeru. Poukazovala aj na výpis zo zdravotnej dokumentácie z januára 2014, z ktorého malo vyplývať, že jej dočasná pracovná neschopnosť bola ukončená a nebola u nej konštatovaná dlhodobá nespôsobilosť. Žalobkyňa tvrdila, že bez tvrdení žalovanej o jej dlhodobej zdravotnej nespôsobilosti by dohodu nikdy neuzavrela, a preto ide o právny úkon trpiaci vadou vôle. Okrem určenia neplatnosti dohody sa domáhala aj ďalšieho zamestnávania a náhrady mzdy, pričom výšku uplatňovanej náhrady mzdy počas konania viackrát menila.

1.3 Z výsluchu svedkyne E. F. G., lekárky zamestnanej v pracovnej zdravotnej službe Falck Healthcare, a. s. zistil, že u žalobkyne bola dňa 05. 11. 2013 vykonaná mimoriadna lekárska prehliadka po dlhodobej práceneschopnosti, ktorá prebehla riadne vrátane anamnézy, vyhodnotenia zdravotnej dokumentácie a

objektívneho vyšetrenia. Na základe dostupných lekárskych nálezov dospela k záveru, že žalobkyňa je dlhodobo nespôsobilá na výkon práce výrobnej pracovníčky z dôvodu ochorení pohybového aparátu, najmä drobných kĺbov rúk a pravého kolena. Zdôraznila, že nemohla mať posudok pripravený vopred, pretože zdravotná dokumentácia jej bola odovzdaná až v deň vyšetrenia. Pracovník personálneho oddelenia žalovanej ako svedok potvrdil, že dohoda o skončení pracovného pomeru bola uzavretá po rozhovore so žalobkyňou, ktorej boli vysvetlené možnosti skončenia pracovného pomeru, a že žalobkyňa sama prejavila záujem pracovný pomer ukončiť. Ďalší svedok, všeobecný lekár žalobkyne, uviedol, že jej práceneschopnosť bola ukončená po operácii hernie a že podľa jeho názoru bola žalobkyňa schopná návratu do práce, jeho vyjadrenie sa však netýkalo posúdenia konkrétnych pracovných podmienok. Znalecký posudok znalkyne MUDr. Márie Krivdovej potvrdil, že zdravotný posudok z 05. 11. 2013 bol vypracovaný v súlade s právnymi predpismi a že závery o dlhodobej nespôsobilosti žalobkyne na výkon práce výrobnej pracovníčky boli odborne odôvodnené. Poukázala na dlhodobé reumatologické a ortopedické nálezy, progresiu ochorení drobných kĺbov rúk a nález na pravom kolene, ako aj na nepriaznivé faktory pracovného prostredia, ako je fyzická záťaž, práca s bremenami a vibrácie. Konštatovala, že medzi májom a novembrom 2013 došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne, ktoré odôvodňovalo zmenu záveru o jej zdravotnej spôsobilosti, a že samotné ukončenie práceneschopnosti neznamená automaticky schopnosť vykonávať danú prácu.

1.4 Prvoinštančný súd vykonaným dokazovaním ustálil skutkový stav tak, že žalobkyňa uzatvorila so žalovanou dňa 11. 11. 2013 dohodu, na základe ktorej sa jej pracovný pomer mal skončiť dňom 30. 11. 2013, pričom dôvodom uzatvorenia dohody bol nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne, ktorý jej neumožňoval ďalej vykonávať prácu na danej pracovnej pozícii. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa v tom čase mala zdravotné ťažkosti, vrátane reumatoidnej artritídy, problémov s drobnými kĺbmi rúk a ťažkostí s pravým kolenom, pričom tieto zdravotné problémy boli explicitne diagnostikované lekármi špecialistami. Súd preto vyhodnotil, že záver namietaného posudku pracovnej zdravotnej služby zo dňa 05. 11. 2013 o zdravotnej nespôsobilosti žalobkyne na výkon práce výrobnej pracovníčky pre žalovanú bol dostatočne odborne podložený a legitímny. Opačné tvrdenia žalobkyne o jej zdravotnom stave a o nesprávnosti posudku boli vykonaným dokazovaním vyvrátené, pričom súd poukázal aj na protichodnosť výpovedí žalobkyne o jej vlastných diagnózach, keď raz uvádzala vedomosť o zdravotných problémoch a inokedy popierala, že by niektoré diagnózy mala. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že mohla u žalovanej pracovať na inej pracovnej pozícii, súd konštatoval, že tieto tvrdenia dostatočne nesubstancovala, neuviedla konkrétnu vhodnú pozíciu a nepredložila ani dôkazy, ktoré by túto alternatívu podporili. Naopak, z výsluchu svedka H., pracovníka personálneho oddelenia žalovanej súd zistil, že žalobkyňa neprejavila záujem o zmenu pracovnej pozície ani neiniciovala zmenu pracovných podmienok. Ako významnú okolnosť súd hodnotil aj to, že žalobkyňa sama v minulosti dvakrát požiadala o ukončenie pracovného pomeru dohodou, a to dňa 07. 07. 2011 a 21. 01. 2013, čo podľa súdu indikovalo jej dlhodobejší záujem skončiť pracovný pomer, pričom túto vôľu mali dokresľovať aj jej tvrdenia o nespokojnosti s pracovnými podmienkami a o animozitách na pracovisku. Z toho súd vyvodil, že jej neskoršie tvrdenia o záujme pokračovať v práci pre žalovanú pôsobia účelovo a neautenticky. Súd súčasne prihliadol na to, že žalobkyňa dohodu podpísala bez nátlaku, vedela vopred o zámere žalovanej smerovať k ukončeniu pracovného pomeru a za skončenie pracovného pomeru jej bolo vyplatené odstupné vo výške sedemnásobku mesačnej mzdy.

1.5 Právne prvoinštančný súd vec posúdil podľa a skúmal, či žalobkyňa pri uzatváraní dohody konala v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti rozhodujúcej pre uskutočnenie právneho úkonu a či žalovaná taký omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť, prípadne či ho vyvolala úmyselne. Súd dospel k záveru, že predpoklady neplatnosti podľa splnené nie sú, a preto dohodu vyhodnotil ako platný právny úkon, na základe ktorého bol pracovný pomer platne skončený. Podľa súdu žalobkyňa nepreukázala, že k tvrdenému omylu vôbec došlo, pretože zdravotné problémy boli v konaní jasne preukázané, a zároveň sama uvádzala, že o postupe zamestnávateľa smerujúcom k skončeniu pracovného pomeru vedela vopred, takže nebolo zrejmé, akým spôsobom ju mala žalovaná uviesť do omylu. Súd zdôraznil aj to, že žalobkyňa neuviedla konkrétne, kedy, akým konaním, akým spôsobom a ktorou osobou v mene žalovanej mala byť do omylu uvedená, a jej tvrdenia v tomto smere zostali do veľkej miery bez výpovednej hodnoty. Za podstatné súd považoval aj to, že posudok, na ktorý žalobkyňa poukazovala, nevyhotovila žalovaná, ale tretia osoba – spoločnosť Falck Healthcare, a. s., resp. E. F. G., pričom nebolo tvrdené ani preukázané, že by táto spoločnosť alebo lekárka konali na príkaz či objednávku žalovanej. V konaní preto nebolo preukázané, že by žalovaná podnikla kroky hodnotiteľné ako uvedenie do omylu, ani že by mala vedomosť o tvrdenom

omyle žalobkyne, keď žalovaná nemala prístup k jej zdravotnej dokumentácii ani odbornú spôsobilosť hodnotiť medicínske závery posudku, a už vôbec nebol preukázaný úmysel žalovanej uviesť žalobkyňu do omylu. Súd doplnil, že aj keby žalobkyňa hypoteticky bola v informačnom deficite alebo omyle o svojom zdravotnom stave, šlo o okolnosti bytostne sa týkajúce jej osoby, ktoré si mohla sama overiť autonómne absolvovaním ďalších vyšetrení u iných špecialistov, a ak tak neurobila, ide o nedbanlivosť na jej strane. V tejto súvislosti súd odkázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, podľa ktorého sa nemožno úspešne dovolávať neplatnosti pre omyl, ak osoba zanedbala objektívne existujúcu možnosť overiť si rozhodné skutočnosti. Súd sa vyrovnal aj s návrhom žalobkyne na výsluch ďalších svedkov, ktorý považoval za irelevantný a nadbytočný, pretože žalobkyňa neuviedla, aké konkrétne podstatné skutočnosti mali byť ich výsluchom preukázané, a zostala len pri všeobecných tvrdeniach o atmosfére na pracovisku a podozreniach z účelového postupu žalovanej, bez priamej väzby na otázku omylu. Na tomto základe súd uzavrel, že neboli naplnené hmotnoprávne predpoklady omylu podľa , nezistil ani iný dôvod neplatnosti dohody, a preto skončenie pracovného pomeru ku dňu 30.11.2013 posúdil ako platné a účinné. Z dôvodu, že pracovný pomer platne zanikol, žalobkyni nevznikol ani nárok na náhradu mzdy, a žaloba bola nedôvodná aj v tejto časti.

1.6 V časti trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa zásady procesného úspechu, keď žalovaná bola úspešná v celom rozsahu, priznal jej preto plný nárok na náhradu trov konania, pričom o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

2. Proti prvoinštančnému rozsudku podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C. s. p), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( C. s. p), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( C. s. p) a z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( C. s. p).

2.1 Žalobkyňa zotrvala na tvrdení, že ňou uplatnené nároky sú dôvodné a riadne preukázané, a to tak po skutkovej, ako aj po právnej stránke. Podľa žalobkyne žalovaná neuniesla dôkazné bremeno k rozhodujúcim skutkovým tvrdeniam, ktoré v konaní prezentovala. Žalovaná pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 11. 11. 2013 vyvolala u žalobkyne právne relevantný omyl, bez ktorého by žalobkyňa dohodu nikdy neuzavrela, keď prezentovala, že na základe lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti žalobkyňa dlhodobo stratila zdravotnú spôsobilosť na výkon doterajšej práce, hoci takýto záver zo samotného posudku nevyplýva. Žalobkyňa poukázala na znalecký posudok MUDr. Márie Krivdovej č. 2/2020 zo dňa 04. 05. 2020, podľa ktorého je lekársky posudok zo dňa 05.11.2013 formálne nesprávny, pričom táto nesprávnosť má zásadný vplyv na jeho použiteľnosť ako podkladu pre skončenie pracovného pomeru, pre zmenu pracovného zaradenia žalobkyne a všeobecne pre jeho využitie v pracovnoprávnych vzťahoch. Zdôraznila, že nesprávnosť tohto posudku bola preukázaná vykonaným znaleckým dokazovaním a potvrdená aj vyjadreniami MUDr. Krivdovej. Zároveň žalobkyňa namieta procesnú nepoužiteľnosť výsluchu MUDr. Krivdovej zo dňa 16.9.2024, pretože táto osoba bola v konaní už skôr pribratá ako znalec a následne bola vypočutá v procesnom postavení svedka, čo považuje za nezlučiteľné. Podľa žalobkyne, ak vznikla potreba doplniť znalecké dokazovanie, mal byť pribratý nový znalec, nie tá istá osoba v inom procesnom postavení. Z lekárskeho posudku zo dňa 05.11.2013 vyplýva len konštatovanie, že „nie je spôsobilá ako výrobný pracovník v PCA“, pričom z neho nevyplýva, či ide o dočasnú alebo dlhodobú stratu spôsobilosti, ako to vyžaduje právna úprava. Zdôraznila, že podľa je dlhodobá strata spôsobilosti viazaná na časové hľadisko presahujúce jeden rok, čo v jej prípade splnené nebolo. Takýto nejednoznačný posudok preto nemohol byť zákonným podkladom na skončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov, čo podľa žalobkyne potvrdzuje aj ustálená judikatúra.

2.2 Ďalej žalobkyňa namietala, že lekársky posudok sa zameriaval len na posúdenie spôsobilosti pre prácu zvárača a nočnú prácu, hoci pracovné zaradenie „výrobný pracovník“ zahŕňalo aj práce v lakovni a na montáži. Podľa jej názoru jej mohla a mala byť ponúknutá iná vhodná práca v zmysle , čo však žalovaná neurobila. Žalobkyňa poukázala aj na výpoveď svedka H., ktorý potvrdil, že lekársky posudok bol jediným dôvodom skončenia pracovného pomeru. Na základe toho žalobkyňa tvrdí, že žalovaná ju pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru jednoznačne uviedla do

omylu tým, že jej prezentovala existenciu riadneho lekárskeho posudku preukazujúceho dlhodobú stratu spôsobilosti, hoci takýto záver z posudku nevyplýval a posudok bol navyše nesprávny. Tento omyl sa týkal skutočnosti rozhodujúcej pre uzatvorenie právneho úkonu, keďže bez neho by žalobkyňa dohodu nikdy nepodpísala. Návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou vzišiel od žalovanej, text dohody pripravila žalovaná a žalobkyňa ju podpísala práve v dôsledku omylu vyvolaného žalovanou. Z tohto dôvodu považuje dohodu za právny úkon trpiaci vadou vôle a za neplatnú podľa v spojení s . Zároveň poukázala na to, že ide o individuálny pracovnoprávny spor so slabšou stranou, kde je žalobkyňa zamestnancom.

2.3 Svoju argumentáciu žalobkyňa podporila aj ďalšími skutočnosťami, najmä výpisom zo zdravotnej dokumentácie zo dňa 21. 01. 2014, z ktorého vyplýva, že jej dočasná práceneschopnosť bola ukončená k 05.11.2013 pre úpravu zdravotného stavu a že nebola konštatovaná žiadna dlhodobá neschopnosť. Poukázala na lekársky posudok zo dňa 22.05.2013, podľa ktorého bola spôsobilá vykonávať prácu s určitými obmedzeniami, pričom počas práceneschopnosti sa jej zdravotný stav zlepšil. V tejto súvislosti považuje závery posudku zo dňa 05.11.2013 za nelogické a rozporné. Žalobkyňa ďalej uviedla viacero okolností, ktoré podľa nej spochybňujú správnosť posudku a postup žalovanej, vrátane tvrdení o jej aktuálnom dobrom zdravotnom stave, o povahe predchádzajúcich práceneschopností, o údajnej neexistencii niektorých diagnóz a o účelovom prístupe žalovanej. Poukázala tiež na dôkazy a svedkov, ktorých vykonanie navrhovala, avšak prvoinštančný súd ich nevykonal, čím podľa nej došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu.

2.4 Ďalšou vadou napadnutého rozsudku je podľa žalobkyne jeho nedostatočné a nepresvedčivé odôvodnenie, keď sa súd riadne nevyrovnal s jej argumentáciou, neuviedol konkrétne právne ustanovenia a vec nesprávne právne posúdil. Podľa žalobkyne sú tak naplnené viaceré odvolacie dôvody podľa , vrátane nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávnych skutkových zistení, nevykonania navrhovaných dôkazov a porušenia práva na spravodlivý proces.

2.5 Odvolacím návrhom sa žalobkyňa domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a jej žalobe v celom rozsahu vyhovel, určil neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru, zaviazal žalovanú na zaplatenie náhrady mzdy vo výške 22 824 eur a priznal jej náhradu trov konania, prípadne aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne aj právne správny. Zdôraznila, že prvoinštančný súd správne aplikoval ustanovenia , najmä , , a a dôvodne dospel k záveru, že dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 11. 11. 2013 je platným právnym úkonom. Podľa žalovanej bolo preukázané, že žalobkyňa prejavila slobodnú, vážnu a zrozumiteľnú vôľu skončiť pracovný pomer dohodou, bola oboznámená so všetkými alternatívami skončenia pracovného pomeru a dobrovoľne si zvolila dohodu s vyšším odstupným, pričom k žiadnemu nátlaku ani bezprávnej vyhrážke nedošlo. Dohoda bola uzatvorená v písomnej forme, obsahovala všetky zákonné náležitosti a žalobkyňa jej formu ani podpis nespochybňuje. Žalovaná odmietla existenciu omylu podľa , pretože lekársky posudok nevyhotovila ona, ale nezávislá pracovná zdravotná služba, žalovaná nemala možnosť ovplyvniť jeho obsah ani nemala prístup k zdravotnej dokumentácii žalobkyne. Žalobkyňa mala možnosť overiť si svoj zdravotný stav aj u iných lekárov a jej prípadná nečinnosť predstavuje nedbanlivosť, nie právne relevantný omyl. Podľa žalovanej žalobkyňa v skutočnosti len dodatočne spochybňuje ekonomickú výhodnosť dohody, čo nemá vplyv na jej platnosť. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že dohoda bola uzatvorená dobrovoľne, bez omylu spôsobeného žalovanou a pracovný pomer skončil platne, pričom žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Z týchto dôvodov žalovaná navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobkyňa v odvolacej replike zotrvala na svojom odvolaní a na všetkých skutkových tvrdeniach a právnych argumentoch, ktoré v priebehu konania uplatnila. Má za to, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 11. 11. 2013 bola uzatvorená v dôsledku právne relevantného omylu, ktorý u nej vyvolala žalovaná. Zdôraznila, že žalovaná jej pri uzatváraní dohody prezentovala, že na základe lekárskeho posudku dlhodobo stratila zdravotnú spôsobilosť na výkon práce výrobného pracovníka, hoci takýto jednoznačný záver z posudku zo dňa 05. 11. 2013 nevyplýva. Nesprávnosť a nejednoznačnosť tohto lekárskeho posudku bola podľa

žalobkyne preukázaná znaleckým posudkom MUDr. Krivdovej č. 2/2020, ktorý konštatuje jeho formálnu nesprávnosť a nepoužiteľnosť ako podkladu na skončenie pracovného pomeru alebo zmenu pracovného zaradenia. Jej zdravotný stav sa po ukončení pracovnej neschopnosti zlepšil, čo vyplýva zo zdravotnej dokumentácie aj z výpovede ošetrujúceho lekára E. H., a neexistoval dôvod na záver o dlhodobej strate pracovnej spôsobilosti. Podľa žalobkyne bol lekársky posudok jediným dôvodom skončenia pracovného pomeru a žalovaná jej mala ponúknuť inú vhodnú prácu. Žalobkyňa namietla aj dobrovoľnosť uzatvorenia dohody, pretože v dôsledku nesprávnych a zavádzajúcich informácií o jej zdravotnej nespôsobilosti nemala reálnu možnosť slobodnej voľby. Tvrdí, že omyl bol vyvolaný priamo žalovanou, išlo o omyl v rozhodujúcej skutočnosti podľa a dohoda ako právny úkon trpí vadou vôle, a je preto neplatná. Argumentáciu žalovanej považuje za nedôvodnú a má za to, že v konaní riadne uniesla dôkazné bremeno, zatiaľ čo žalovaná jej tvrdenia účinne nespochybnila. Z týchto dôvodov žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, prípadne ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, a priznal jej náhradu mzdy aj náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Žalovaná v odvolacej duplike zopakovala, že považuje napadnutý rozsudok za vecne aj právne správny a navrhla jeho potvrdenie. Zotrvala na všetkých svojich doterajších stanoviskách, zdôrazňuje správnu aplikáciu relevantných ustanovení súdom prvej inštancie. Vyjadrenia žalobkyne len opakujú už skôr prezentované argumenty, neobsahujú žiadne konkrétne výhrady voči skutkovým ani právnym záverom súdu a nepreukazujú procesné či hmotnoprávne pochybenia. V konaní bolo podľa žalovanej jednoznačne preukázané, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala existenciu právne relevantného omylu ani to, že by žalovaná takýto omyl vyvolala alebo o ňom vedela. Súd správne vyhodnotil, že tvrdenia žalobkyne sú vágne a vyjadrujú len jej subjektívnu nespokojnosť s výsledkom lekárskeho posudku, ktorý navyše pochádzal od nezávislej tretej osoby a bol potvrdený znaleckým dokazovaním. Žalobkyňa dohodu podpísala dobrovoľne, bez nátlaku, mala vedomosť o riešení skončenia pracovného pomeru a bolo jej riadne vyplatené odstupné, pričom sama neprejavila záujem o inú pracovnú pozíciu. Odvolanie žalobkyne podľa žalovanej nekonkretizuje žiadne konkrétne nesprávnosti napadnutého rozsudku a zostáva len na úrovni všeobecnej polemiky, preto nemôže spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie žalobkyne bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou sporu ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( )a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (, 2 ).

7. Uplatnenou žalobou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej určenia neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 11. 11. 2013. Súčasne sa domáhala toho, aby ju žalovaná naďalej zamestnávala, uplatnila si aj nárok na náhradu mzdy. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaná u nej pri uzatváraní dohody vyvolala právne relevantný omyl, bez ktorého by k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru z jej strany nikdy nedošlo. Do omylu mala žalovaná žalobkyňu uviesť informovaním o tom, že disponuje lekárskym posudkom, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa dlhodobo stratila spôsobilosť na výkon všetkých činností, spadajúcich pod označenie a pracovnú náplň výrobný pracovník.

8. Odvolací súd, s prihliadnutím na rozsah a dôvody odvolania, preskúmal správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol, keď mal za preukázané, že neboli naplnené hmotnoprávne predpoklady konania v omyle podľa , a preto nemohol konštatovať neplatnosť namietanej dohody o skončení pracovného pomeru. Zároveň súd nezistil žiaden iný dôvod, ktorý by zakladal neplatnosť predmetnej dohody o skončení pracovného pomeru. Skončenie pracovného pomeru medzi stranami preto posúdil ako platné a účinné. Pracovný pomer medzi stranami platne zanikol ku dňu 30. 11. 2013, žalobkyni tak nevznikol ani uplatnený nárok na náhradu mzdy.

9. Podľa ustanovenia odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a obsahu spisového materiálu vo veci, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu dostatočnom pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku a rozhodnutie vo veci. Výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok riadne odôvodnil, pričom sa zároveň vyrovnal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci, vyrovnal sa aj s relevantnými námietkami a argumentáciou sporových strán v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť jeho dôvodov. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a z dôvodu vyrovnania sa s odvolacími námietkami žalobkyne uvádza nasledovné:

12. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k neprávnym skutkovým zisteniam ( ods. písm. f) ), pričom opätovne poukázala na to, že žalovaná u nej pri uzatváraní dohody vyvolala právne relevantný omyl, bez ktorého by k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru z jej strany nikdy nedošlo. Tvrdila súčasne, že už v samotnom texte dohody žalovaná žalobkyni prezentovala ako skutočnosť, že vzhľadom na lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na výkon pracovnej činnosti žalobkyňa dlhodobo stratila zdravotnú spôsobilosť na výkon doterajšej práce, hoci takýto záver zo samotného posudku nijako nevyplýva.

13. Podľa § 191 ods. 1 C. s. p dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

14. V súvislosti s uplatneným odvolacím dôvodom je predovšetkým potrebné konštatovať, že hodnotenie dôkazov v zmysle citovaného ustanovenia je taká činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z citovaného ustanovenia . Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo. Za nesprávne hodnotenie dôkazov je možné označiť aj takú hodnotiacu úvahu súdu, ktorá je v rozpore so zásadami formálnej logiky.

15. Podľa právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

16. Citované ustanovenie obsahuje úpravu právnych následkov pre prípad, že právny úkon bol urobený v omyle ako nevedomosti o skutočnom stave veci. Právna podstata omylu spočíva v tom, že konajúci mal nesprávnu, resp. nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch úkonu. Omyl vo vôli je právne významný (má za následok neplatnosť právneho úkonu) len vtedy, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá bola pre právny úkon rozhodujúca, resp. podstatná a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť v čase právneho úkonu. Omyl je pri právnom úkone rozhodujúci, resp. podstatný, ak sa týka právneho dôvodu alebo inej skutočnosti, ktorá bola pre uskutočnenie právneho úkonu podľa prejavenej vôle rozhodujúca. Právne následky omylu

sú teda spojené len s určitým kvalifikovaným (právne významným) omylom. Právne významný je omyl vtedy, ak je tento omyl skrytý (t. j. účastník konajúci v omyle o ňom nevie) a druhý účastník tento omyl spôsobil priamo úmyselne. O omyl však pôjde aj vtedy, keď druhý účastník omyl vyvolal inak, napr. neúmyselne alebo o ňom musel vedieť. V takomto prípade omyl musí vychádzať zo skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca (musí ísť o omyl podstatný). Omyl je podstatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca (podstatná), a bez ktorej by k právnemu úkonu nedošlo, a ďalej osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela v čase právneho úkonu aspoň vedieť. Ustanovenie však nemožno vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti si sama, podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými náznakmi riešenia zamýšľaného právneho úkonu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/192/2008 z 23. novembra 2009).

17. Žalobkyňa svoj nárok odôvodnila práve tým, že žalovaná u nej vyvolala omyl informovaním o tom, že disponuje lekárskym posudkom, podľa ktorého žalobkyňa dlhodobo stratila spôsobilosť na výkon všetkých činností, spadajúcich pod označenie a pracovnú náplň výrobný pracovník. Správne preto súd prvej inštancie zameral svoje dokazovanie na zistenie skutočností, či žalobkyňa v skutočnosti konala pri uzatváraní dohody o skončení pracovného pomeru v omyle a či žalovaná taký prípadný omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť.

18. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že od 03. 06. 2013 do 04. 11. 2013 bola žalobkyňa práceneschopná, po ukončení práceneschopnosti nastúpila do zamestnania a zároveň absolvovala lekárske vyšetrenie v zariadení pracovnej zdravotnej služby Falck HealthCare, a. s. so sídlom v Bratislave z dôvodu povinnej lekárskej preventívnej prehliadky po dlhodobej práceneschopnosti (v zmysle o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Dňa 05. 11. 2013 vydala spoločnosť Falck HealthCare, a. s. žalobkyni po jej vyšetrení Posudok o zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti so záverom „Nie je spôsobilá ako výrobný pracovník v PCA.“ (v ďalšom texte „posudok“). Závery tohto posudku v zmysle poučenia uvedeného v posudku žalobkyňa nenamietala, podľa vlastného tvrdenia z dôvodu, že nápravy by sa nedočkala. V rámci svojho výsluchu uviedla, že pracovník personálneho oddelenia jej dal na výber, že buď dostane výpoveď s tým, že ešte odpracuje tri mesiace v súlade s výpovednou lehotou a dostane odstupné za štyri mesiace alebo pracovný pomer ukončia dohodou a v tom prípade dostane odstupné vo výške 7-násobku mzdy. Ďalej uviedla, že zvolila možnosť dohody o skončení pracovného pomeru z dôvodu, že to bolo finančne výhodnejšie.

19. Odvolací súd konštatuje, že skutkový stav ustálený súdom prvej inštancie vyplýva z riadne vykonaných dôkazov, pričom prvoinštančný súd vykonané dôkazy vyhodnotil správne keď uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala, že došlo k ňou uvádzanému, právne relevantnému omylu pri uzatváraní predmetnej dohody o skončení pracovného pomeru. Žalobkyňa by sa mohla domôcť neplatnosti právneho úkonu – predmetnej dohody len vtedy, ak by preukázala, že žalovaná v nej vyvolala omyl svojím konaním alebo o tomto omyle musela vedieť. Do omylu mala žalovaná žalobkyňu uviesť informovaním o tom, že disponuje lekárskym posudkom, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa dlhodobo stratila spôsobilosť na výkon všetkých činností, spadajúcich pod označenie a pracovnú náplň výrobný pracovník. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa sa podrobila lekárskemu vyšetreniu v zariadení pracovnej zdravotnej služby, ktoré vystavilo posudok so záverom, že žalobkyňa nie je spôsobilá ako výrobný pracovník v PCA. Uvedený posudok – jeho záver nebol výsledkom činnosti žalovanej, tento posudok – ako výsledok činnosti iného (na to určeného zariadenia) mala rovnako k dispozícií žalovaná aj žalobkyňa. Je nesporné, že so záverom posudku bola žalobkyňa oboznámená, nenamietala voči nemu, napriek tomu, že takúto možnosť mala, čo sama v rámci svojho výsluchu uviedla. V tejto súvislosti je významnou skutočnosť, že išlo o posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, o ktorom žalovaná nemala vedomosť, nemala prístup k (aktuálnej) zdravotnej dokumentácii žalobkyne, na druhej strane išlo o zdravotný stav žalobkyne, o ktorom žalobkyňa vedomosť mala aspoň subjektívnu. Ak sa teda domnievala, že posúdenie jej zdravotného stavu bolo nesprávne (ako v priebehu konania tvrdila), mala možnosť požiadať o nápravu. Nie je teda zrejmé, akým konaním práve žalovaná mala vzbudiť u žalobkyne taký omyl v dôsledku ktorého uzavrela dohodu o skončení pracovného pomeru. Pokiaľ by aj konala žalobkyňa v omyle, nie je možné konštatovať, že tento omyl vyvolala žalovaná,

resp. že by o tomto omyle mohla vedieť. Je potrebné zdôrazniť najmä tú skutočnosť, že na strane žalobkyne by v tom prípade išlo o omyl vyvolaný, resp. zavinený jej nedbanlivosťou, pretože nevyužila možnosť, overiť si rozhodné skutočnosti – teda či skutočne v dôsledku svojho zdravotného stavu nie je spôsobilá ako výrobný pracovník v spoločnosti žalovanej, ktoré mali (podľa jej tvrdenia) zásadný vplyv na uzavretie predmetnej dohody o skončení pracovného pomeru. V súvislosti s vôľou žalobkyne ukončiť pracovný pomer so žalovanou prvoinštančný súd poukázal aj na predchádzajúce návrhy žalobkyne na ukončenie pracovného pomeru – návrhy na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 07.07.2011 (z dôvodu situácie, ktorá panuje na pracovisku – tento návrh vzala späť 14.07.2011) a 21.01.2013 (z dôvodov osobných, zdravotných a pracovných – žalovaná s uzavretím dohody súhlasila, žalobkyňa dohodu napokon odmietla uzavrieť). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na tú podstatnú skutočnosť, že v prípade predmetného skončenia pracovného pomeru ide o dohodu – teda o dvojstranný právny úkon, na uzavretie ktorého bola potrebná zhoda prejavov vôle oboch strán tejto dohody - žalovanej ako zamestnávateľa a aj žalobkyne ako zamestnankyne. Faktickým prejavom súhlasu s uzavretím dohody boli podpisy oboch strán dohody na jej písomnom vyhotovení zo dňa 11.11.20213. Žalobkyňa túto dohodu podpísala podľa vlastného tvrdenia bez nátlaku, pričom ako sama uviedla, vopred vedela o záujme žalovanej dohodnúť sa o ukončení pracovného pomeru. Mala tak časový priestor premyslieť si svoje konanie, podpísanie predmetnej dohody a tým činom jej uzavretie, je preto potrebné považovať za riadny prejav jej vôle. Všetky uvedené skutočnosti, ktoré boli postačujúce pre rozhodnutie, súd prvej inštancie správne, vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil a dospel k správnemu záveru, že dohoda o skončení pracovného pomeru uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou je platným právnym úkonom.

20. K ďalším odvolacím dôvodom žalobkyne odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď správne vyložil ustanovenie . Žalobkyňa svoj nárok odôvodnila práve uvedeným zákonným ustanovením, pričom prvoinštančný súd svoje dokazovanie zameral na zistenie, či boli naplnené zákonné predpoklady aplikácie citovaného ustanovenia, tieto však nezistil. Odvolací súd dodáva, že v preskúmavanej veci išlo o dohodu o skončení pracovného pomeru, nie o výpoveď z pracovného pomeru (ako jednostranný právny úkon zamestnávateľa), nebol preto dôvod skúmať splnenie podmienok výpovede z pracovného pomeru podľa ustanovenia a k nemu sa vzťahujúcich ustanovení , na ktoré sa žalobkyňa vo svojom odvolaní odvoláva.

21. Odvolací súd nezistil ani naplnenie ďalších odvolacích dôvodov ( ods. písm. b), d), e) ), pretože súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne, presvedčivo a logicky odôvodnil v súlade s ustanovením , taký postup prvoinštančného súdu, ktorý by bol porušením práva žalobkyne na spravodlivý proces odvolací súd nezistil, nezistil ani inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci. Súd prvej inštancie riadne odôvodnil (ods. 31. odôvodnenia), prečo nevykonal niektoré dôkazy navrhnuté žalobkyňou – tieto vyhodnotil ako nadbytočné a irelevantné pre posúdenie predmetnej veci, s čím sa odvolací súd stotožňuje.

22. Ďalšie odvolacie argumenty žalobkyne odvolací súd považoval pre rozhodnutie za nerozhodné, keď i podľa už konštantnej judikatúry najvyšších súdnych autorít, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.).

23. Súd prvej inštancie rozhodol správne i o nároku na náhradu trov konania, keď podľa priznal v spore úspešnej žalovanej proti neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov v celom rozsahu.

24. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd uzatvára, že odvolacie dôvody, uplatnené žalobkyňou, naplnené neboli, odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil postupom podľa ustanovenia , 2 .

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

26. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

27. Senát odvolacieho súdu prijal toto uznesenie pomerom hlasov 3:0, jednomyseľne (čl. I posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa C .s .p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( C. s .p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( C. s .p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( C. s .p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s .p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).