Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_76Ek-1355-2023.pdf
PDF · 69.87 KB
Case nature
Subarea
76Ek/1355/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: BENCONT FINANCE, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 , zast.: KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 892 proti povinnej: A. B., nar: 26.01.1978, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., zast.: Advokátska kancelária Hopferova s.r.o., so sídlom Bajzova 2, 040 01 Košice-Staré Mesto, IČO: 47 254 220, o vymoženie 1.922,67 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ivan Varga, so sídlom exekútorského úradu Kmeťova 13, 040 01 Košice, IČO: 35 520 833, sp. zn. 303EX 448/2023, o sťažnosti povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15.05.2024, sp. zn. 76Ek/1335/2023, takto
r o z h o d o l :
Zrušuje uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15.05.2024, sp. zn. 76Ek/1335/2023 a vec vracia súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súdny úradník uznesením zamietol návrh povinnej na zastavenie exekúcie (výrok I.) a nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania v spojení s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie (výrok II.).
2. Uviedol, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý podala v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, namietala, že nebola oboznámená s postúpením pohľadávky z E. F., G. na oprávneného, spotrebiteľská zmluva o úvere - dostupná pôžička z 12.03.2013 nebola podrobená sudcovskej kontrole, skúmaniu premlčania, všeobecné obchodné podmienky neboli ňou podpísané, zmluva obsahuje rozhodcovskú doložku, dohodu o zrážkach zo mzdy, úrokovú sadzbu v enormnej výške 24,50% p.a. a neobsahuje údaj o RPMN úveru.
3. Súdny úradník vec posúdil podľa § 61k ods. 1, 2, § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku. Poukázal na zjednocujúce stanovisko Ústavného súdu SR (Plz. ÚS 1/2022-9), podľa ktorého je, s poukazom na § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, exekučný súd oprávnený a povinný vykonať hmotnoprávny prieskum vymáhaného nároku v prípade, ak sa tento vymáha na podklade platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom priznaného titulom spotrebiteľskej zmluvy, kde možnosť podania odporu bola limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu a právna úprava vyžadovala, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil, pretože by inak rezignoval na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa, ktorý je súčasťou základného práva na súdnu ochranu. Ďalej však súdny úradník uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak povinná v návrhu na zastavenie exekúcie namieta skutkový stav, tento exekučný súd už vo vykonávacom konaní neskúma. Skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie. Tvrdenia povinnej, ktoré mali byť uplatnené už v základnom konaní, tak nezakladajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k exekučnému konaniu. Ďalej súdny úradník uviedol, že výška úrokov z omeškania bola priznaná v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. Vo vzťahu
k namietanému úroku súdny úradník uviedol, že z povahy exekučného konania vyplýva, že sa v ňom nerozhoduje o dôvodnosti resp. výške nároku oprávneného. Napokon konštatoval, že rozhodcovská doložka vo VOP bola preskúmaná všeobecným súdom a keďže sa nejedná o exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní, toto je dostatočne.
4. Vzhľadom na zamietnutie návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, nárok na náhradu trov súvisiacich s týmto návrhom by mal vzniknúť oprávnenému (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený si však neuplatnil nárok na náhradu trov konania.
5. Proti uzneseniu súdneho úradníka podala sťažnosť povinná, ktorá žiadala jeho zrušenie. Uviedla, že súdny úradník sa dopustil presne toho, o čom hovorí ústavný súd v citovanom zjednocujúcom stanovisku, že súd v exekučnom konaní odmietol preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Platobný rozkaz nemôže byť v tomto prípade spôsobilým exekučným titulom, keď bol vydaný vyšším súdnym úradníkom, nie sudcom, pričom základom pre vydanie platobného rozkazu bola spotrebiteľská formulárová zmluva vykazujúca nedostatky, ktoré pri vydávaní platobného rozkazu neboli zohľadnené. Je povinnosťou exekučného súdu v spotrebiteľskej veci skúmať materiálnu aj formálnu spôsobilosť exekučného titulu, preskúmať spotrebiteľskú zmluvu z hľadiska neprijateľnosti zmluvných podmienok.
6. Oprávnený k sťažnosti uviedol len to, že uznesenie súdneho úradníka považuje za vecne správne a sťažnosť za nedôvodnú.
7. Po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom exekučného konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), súd preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť je dôvodná.
8. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (ZSP 56/2008).
9. Súdny úradník v danom prípade dostatočne opísal argumentáciu povinnej uvedenú v návrhu na zastavenie exekúcie, uviedol rozhodné právne normy a správne odcitoval aj na vec priliehajúce závery najvyššej súdnej autority v SR (Plz. ÚS 1/2022-9). Napriek tomuto sa však z ďalšej časti jeho odôvodnenia nezdá, že by sa nimi akokoľvek riadil a skrz ne posudzoval uplatnené námietky povinnej. Konkrétne citujúc predmetné zjednocujúce stanovisko uviedol, že exekučný súd je oprávnený a povinný vykonať hmotnoprávny prieskum vymáhaného nároku v prípade, ak sa tento vymáha na podklade platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom priznaného titulom spotrebiteľskej zmluvy (o čo nesporne v danom prípade ide), na druhej strane uviedol, že skúmal len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie. Sám sebe teda zadefinoval rozsah a obsah preskúmavacich povinností, ktoré však následne stroho ignoroval. Súd tak musí konštatovať, že povinná príznačne postrehla, že sa dopustil presne toho, o čom hovorí ústavný súd v citovanom zjednocujúcom stanovisku.
10. Uznesenie súdneho úradníka tak postráda základné náležitosti kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je vzájomne rozporné a nepreskúmateľné. Sťažnosť povinnej je dôvodná, čo zakladá dôvod na zrušenie uznesenia (§ 250 ods. 2 CSP).
11. V ďalšom konaní súdny úradník, na podklade ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, jednoznačne stanoví rozsah a obsah kontroly nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy v exekučnom konaní a skrz jednotlivé námietky povinnej (v návrhu a sťažnosti) posúdi podľa § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku predložené dokumenty a uvedie svoje závery tak, aby tieto boli jasné, zrozumiteľné, vzájomne nerozporné a preskúmateľné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).