Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-17-2026.pdf
PDF · 73.84 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/17/2026
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov senátu JUDr. Márie Šimkovej a Ing. Mgr. Anny Přikrylovej, v trestnej veci obžalovaného N.. S. M. pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok sp.zn. 46T/77/2025 zo dňa 27.01.2026, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 05.03.2026 jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods.1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť obžalovaného N.. S.F. M., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Okresný súd Pezinok pod sp.zn. 46T/77/2026 dňa 27.01.2026 podľa § 241 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku prijal obžalobu podanú prokurátorom Okresnej prokuratúry Pezinok zo dňa 01.10.2025 na obvineného N.. S. M. pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nie sú splnené podmienky pre odmietnutie obžaloby podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku. Obžaloba má náležitosti podľa § 235 Trestného poriadku a prokurátor spolu s obžalobou predložil súdu úplný vyšetrovací spis, v ktorom sú zadokumentované všetky doposiaľ zabezpečené dôkazy. Orgány činné v trestnom konaní postupovali v prípravnom konaní tak, aby bol riadne zistený skutkový stav veci a vykonali dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie, pričom sa nedopustili v prípravnom konaní závažných procesných chýb. Súd nezistil, že by v prípravnom konaní došlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu. Prokurátor v obžalobe uviedol svoje návrhy na vykonanie dokazovania, obvinený tak učinil v podanom odpore, ktorými návrhmi je tak v zásade nateraz určený aj rozsah dokazovania na hlavnom pojednávaní.
Proti tomuto uzneseniu podal obvinený prostredníctvom obhajcu v zákonnej lehote sťažnosť s odôvodnením, že počas celého trvania prípravného konania je badateľný enormný záujem dozorujúceho prokurátora nad tým, aby predmetný skutok bol riešený v rámci trestného konania. Vec bola pôvodne riešená v priestupkovom konaní, a bola už aj ako priestupok uzatvorená. Avšak iniciatívou prokurátora sa začalo trestné stíhanie, a nakoniec ignorujúc všetky námietky a pripomienky obhajoby, sa vec dostala až pred súd. Podaním obhajcu zo dňa 12.09.2025 obžalovaný navrhol doplniť dokazovanie o výsluch svedka O. Č., nakoľko jeho výpoveď je nevyhnutná pre objasnenie skutkového stavu prebiehajúceho trestného konania. Tento svedok má priamu osobnú skúsenosť s jazdou poškodeného, s jeho motorovým vozidlom. Počas tejto situácie došlo k ohrozeniu bezpečnosti svedka v obdobnej situácii, aká sa odohrala medzi obžalovaným a poškodeným v rámci tohto trestného konania. Zistenia získané zo svedeckej výpovede mohli zásadne ovplyvniť posúdenie samotného skutku, a jeho priebehu. Poverený príslušník PZ však v rámci úkonu Záverečné preštudovanie vyšetrovacieho spisu dňa 22.09.2025 návrh obhajoby na doplnenie dokazovania odmietol z dôvodu, že osoba svedka nie je priamym svedkom konkrétnej vyšetrovanej udalosti, ktorá sa kladie obvinenému za vinu. Tu je na mieste poznamenať, že v rámci
dokazovania sa vykonáva kvantum dôkazov, ktoré priamo ku skutku nemajú výpovednú hodnotu. Avšak dokazovanie je potrebné viesť aj vo vzťahu k osobe obvineného či k osobe poškodeného. Možno konštatovať, že drvivá väčšina dôkazov je nepriamych a podporných. Nepochádza z miesta činu, respektíve pri svedkoch sa nejedná o očitých svedkov skutku, keďže značná časť trestnej činnosti sa deje bez prítomnosti akejkoľvek tretej osoby. Preto odmietnutie tohto návrhu bez náležitého odôvodnenia, možno považovať za porušenie práva na obhajobu, a toto zakladá podľa § 241 ods. 1 písm. f) dôvod odmietnutia obžaloby súdom. Okrem uvedeného má obhajoba za to, že samotné trestné konanie má ďalšie viaceré vady. Keďže trestný čin poškodzovania cudzej veci je úmyselný trestný čin, je povinnosťou obžaloby preukázať aj zavinenie ako subjektívnu stránku trestného činu. Zavinenie musí byť úmyselné. Obžalovaný však od počiatku popiera akýkoľvek úmysel spôsobiť poškodenému škodu. Ak mu bola spôsobená škoda pri tom, ako obžalovaného svojím motorovým vozidlom prešiel, tak v tomto konaní nemožno konštatovať úmysel obžalovaného spôsobiť druhému škodu. To je jednoducho nemysliteľné, takéto uvažovanie zo strany obžaloby. V celom trestnom konaní je zrejmá nadpráca dozorujúceho prokurátora, aby celá vec bola riešená prostriedkami trestného práva. Motivácia k takémuto konaniu však ostáva zahalená rúškom tajomstva. V ďalšom obhajca odkazuje na všetky svoje podania a argumentáciu obsiahnutú v týchto podaniach. Obhajoba navrhla, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil do prípravného konania.
Krajský súd v Bratislave ako nadriadený orgán na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, i konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, a zistil, že sťažnosť je nedôvodná.
Podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu alebo ak zistí, že prokurátor nepredložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní, že obžaloba nespĺňa náležitosti podľa § 235 alebo že spolupracujúcej osobe boli poskytnuté nezákonné benefity.
Podľa § 241 ods. 1 písm. j) Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu vydá trestný rozkaz a v prípade podania odporu bezodkladne rozhodne o prijatí obžaloby, v ktorom odôvodní nesplnenie podmienok pre postup podľa písmena f), a nariadi hlavné pojednávanie, určí jeho termín a rozsah dokazovania.
Podľa § 355 ods. 3 Trestného poriadku ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba podľa odseku 1 v lehote odpor, samosudca rozhodne podľa § 241 ods. 1 písm. j) o prijatí obžaloby a nariadi vo veci hlavné pojednávanie; pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze. Inak sa trestný rozkaz stane právoplatným a vykonateľným podľa § 356.
Podľa § 193 ods.1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Sťažnostný súd postupom podľa citovaného ustanovenia zákona zo spisového materiálu zistil nasledovné skutočnosti:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Pezinok podal dňa 02.10.2025 na Okresný súd Pezinok obžalobu na N.. S. M. pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.
Samosudca dňa 02.12.2025 vydal trestný rozkaz, proti ktorému podal obvinený v zákonnej lehote odpor, v dôsledku čoho samosudca rozhodol napadnutým uznesením.
Sťažnostný súd primárne uvádza, že povinnosťou samosudcu po podaní obžaloby je posúdenie, či sú splnené zákonné podmienky na rozhodnutie niektorým zo spôsobov uvedených § 241 ods. 1 písm. a) až
h) Trestného poriadku, t.j. o postúpení veci, o zastavení trestného stíhania, o prerušení trestného stíhania alebo o odmietnutí obžaloby, a v opačnom prípade rozhodnúť niektorým zo spôsobov podľa § 241 ods. 1 písm. j) alebo písm. l) Trestného poriadku, teda vydať trestný rozkaz alebo nariadiť hlavné pojednávanie, a to súčasne s rozhodnutím o prijatí obžaloby. Inak povedané, pokiaľ súd vyhodnotí, že neexistujú dôvody pre negatívne rozhodnutie o obžalobe, je potrebné vydať rozhodnutie o prijatí obžaloby. V prípade posudzovania možného odmietnutia obžaloby podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku sa prieskumná povinnosť zameriava len na závažné procesné nedostatky, najmä porušenie práva na obhajobu, nepredloženie úplných spisov prokurátorom vrátane všetkých zabezpečených dôkazov v prípravnom konaní, nesplnenie náležitostí obžaloby podľa § 235 alebo poskytnutie nezákonných benefitov spolupracujúcej osobe.
Súd prvého stupňa správne zameral svoju pozornosť na to, či došlo postupom orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní k závažným procesným nedostatkom. Súd prvého stupňa žiadne nedostatky nezistil, s čím sa stotožnil aj sťažnostný súd. Zo strany orgánov činných v trestnom konaní nedošlo k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu, pretože o všetkých návrhoch obvineného na vykonanie dôkazu bolo rozhodnuté. Je na úvahe orgánov činných v trestnom konaní, aké dôkazy vykonajú a aké nie, na čo nadväzuje dôkazná povinnosť prokurátora v konaní pred súdom. Opakovane bolo judikované a ustálené, že porušením práva na obhajobu je ignorácia návrhov obvineného na vykonanie dôkazov, teda že im nie je venovaná žiadna pozornosť, čo nie je totožné so zamietnutím takého návrhu. Zákon nekladie žiadne konkrétne požiadavky na odôvodnenie postupu povereného príslušníka PZ, ktorý odmietne návrh na vykonanie dokazovania.
Obhajoba nenamieta nekompletnosť spisového materiálu, obžaloba spĺňa náležitosti uvedené v § 235 Trestného poriadku a v danom prípade nemá nikto postavenie spolupracujúcej osoby, preto ani nemohli byť takejto osobe poskytnuté nezákonné benefity.
Podstatou sťažnostných námietok je najmä nedostatok dôkazov pre postavenie obžalovaného pred súd, k čomu sťažnostný súd uvádza, že sa jedná o základnú otázku, ktorú je potrebné vyriešiť na nariadenom hlavnom pojednávaní. Prípadné porušenie povinnosti zistiť skutkový stav bez dôvodných pochybností a na to nadväzujúcich povinností orgánov činných v trestnom konaní ustanovených v § 2 ods. 10 Trestného poriadku nie je procesnou chybou podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku, a teda nie je sankcionované rozhodnutím o odmietnutí obžaloby a vrátení veci prokurátorovi. Sankcia v tomto prípade predstavuje neunesenie dôkazného bremena prokurátora v súdnom konaní, a to vo vzťahu ku všetkým skutkovým zisteniam relevantných ako kvalifikačný moment z hľadiska uznania viny.
Na základe týchto úvah sťažnostný súd dospel k záveru, že sťažnostné námietky sú neopodstatnené, napadnuté uznesenie je v súlade so zákonom, preto podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť obvineného zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.