Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2To-121-2025.pdf
PDF · 141.58 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/121/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov Mgr. Martina Vozára a JUDr. Miroslavy Šibíkovej v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v Partizánskom, trvale bytom B., C. XXX/XX, t. č. vo väzbe v ÚVV Ilava, na verejnom zasadnutí konanom dňa 05. februára 2026 prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 26T/44/2025 zo dňa 06.11.2025 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania prokurátora a obžalovaného zamietajú, pretože nie sú dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 26T/44/2025 zo dňa 06.11.2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) súd prvého stupňa rozhodol tak, že obžalovaného A. B. uznal za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 01.01.2025 v čase približne o 01:30 hod. v Bánovciach nad Bebravou na ul. D. E. F. G. H. I. XXX vo vchode č. 19 fyzicky zaútočil na poškodeného J. I. tak, že sotil poškodeného do pravej ruky v dôsledku čoho poškodený narazil chrbtom do steny, pristúpil k poškodenému a chytil ho rukami za ramená poškodený sa bránil tak, že tiež chytil obžalovaného za ramená, vzájomne sa takto držiac a zápasiac bol poškodený zatlačený ku schodisku do pivníc a takto otočeného chrbtom smerom k schodisku do pivníc obžalovaný sotil poškodeného po betónových schodoch do pivničných priestorov, kedy počas tohto fyzického útoku ostrým špicatým predmetom bodol poškodeného do chrbta, čím spôsobil poškodenému J. I. zranenia spočívajúce v bodnej rane zadnej steny hrudníka – chrbta asi 4 cm dlhú v oblasti VIII.- IX. medzirebrového priestoru, ktorá prenikla do hrudnej dutiny a zranila pravé pľúca, čim spôsobila haemothorax, pneumothorax a laceráciu s dobou liečby a obmedzením v obvyklom spôsobe života 6 až 8 týždňov.
Za to bol okresným súdom odsúdený podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“) za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. s prihliadnutím na § 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obžalovanému bola podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) okresným súdom uložená povinnosť nahradiť poškodenému J. I. škodu z titulu bolestného vo výške 7.467,60 eur. Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože prokurátor čo do výroku o treste a obžalovaný čo do všetkých výrokov (výrokov o jeho vine ako aj o treste) podali proti nemu odvolanie. Obžalovaný podal odvolanie ihneď po vyhlásení rozsudku a prokurátor podal odvolanie v zákonnej lehote.
Prokurátor dodatočne zahlásené odvolanie písomne odôvodnil. V úvode dôvodov odvolania prokurátor poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, pričom uviedol nasledovné:
„Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 26T/44/2025-400 zo dňa 06.11.2025 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona s poukazom na § 37 písm. m) Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov nepodmienečne, podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému nahradiť poškodenému J. I. škodu vo výške 7.467,60 eur. S rozsudkom súdu vo výroku o vine a konaním, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo sa v plnom rozsahu stotožňujem, nestotožňujem sa však s výrokom o treste, pretože súdom uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov nepodmienečne podľa môjho názoru vzhľadom na závažnosť spáchaného zločinu ako i osobu obžalovaného je neprimerane mierny, nespravodlivý a nie je ani spôsobilý splniť účel tak individuálnej, ako ani generálnej prevencie, či výchovný účel u obžalovaného. S výrokom súdu o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia ako aj s výrokom o náhrade škody sa stotožňujem. Súd pri určení druhu a výmery trestu vychádzal zo všeobecných zásad ukladania sankcií v zmysle § 33a Tr. zákona ako aj zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Tr. zákona, pričom nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona a vzhľadom na opätovné spáchanie zločinu aplikoval § 38 ods. 3 Tr. zákona, kde pri určení trestu odňatia slobody vychádzal zo zákonom upravenej trestnej sadzby v rozpätí 6-10 rokov. Zohľadnil, že obžalovaný bol už súdne trestaný za závažnú trestnú činnosť, dvakrát za lúpež a na nepodmienečné tresty. Posledný nepodmienečný trest vykonal dňa 11.04.2023, avšak ani tieto tresty mu neboli žiadnym poučením. Diagnostikovaná porucha osobnosti v zmysle dissociability, histriónstva, nezdržanlivosti, nestálosti, emočnej plochosti a afektívnej nestability ešte viac znižuje účel iných výchovných druhov trestu u obžalovaného, ako trestu nepodmienečného. Z hľadiska účelu trestu uplatnil represívnu funkciu, ktorá zároveň je aj výrazom morálneho odsúdenia páchateľa, ktorý sa opakovane uchyľuje k násiliu. Súd zohľadnil aj okolnosti spáchania skutku z ktorých vyplýva, že správanie obžalovaného je úplne nevypočítateľné, je schopný tú istú osobu najskôr napadnúť, potom sa uzmieriť s ňou vzbudiť akúsi dôveru a vzápätí nečakane napadnúť znova. Ako vyplynulo z dokazovania celkom bezohľadne po skutku ho nechal napospas. Súd síce formálne správne aplikoval pri ukladaní druhu a výmery trestu ustanovenia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona s poukazom na § 37 písm. m) Tr. zákona a základnú trestnú sadzbu podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v rozpätí 4-10 rokov zvýšil v jej dolnej hranici na 6 rokov, čím správne ustálil rozpätie zákonom upravenej trestnej sadzby na 6-10 rokov, následne však individualizáciu trestu obmedzil na absolútne minimum zvýšenej trestnej sadzby bez primeranej argumentačnej opory v kritériách podľa ustanovení § 34 Tr. zákona. Skutkové východisko je v danej veci mimoriadne závažné. Poškodenému bola spôsobená penetrujúca bodná rana hrudníka s prienikom do hrudnej dutiny a poranením pravých pľúc s komplikáciami hemotoraxu, pneumotoraxu, laceráciou a s obmedzením obvyklého spôsobu života 6-8 týždňov. Ide o zásah do životne dôležitého orgánu s evidentným smrteľným potenciálom. Takýto následok výrazne zvyšuje spoločenskú škodlivosť konania a musí byť determinujúcim faktorom pri voľbe výmery trestu, pričom ho nemožno prehliadnuť a siahnuť po minime zvýšenej sadzby. Osobnostný profil obžalovaného vyplývajúci z odpisu registra trestov v ktorom ma obžalovaný evidovaných celkom 6 záznamov vrátane opakovanej násilnej kriminality potvrdzuje dlhodobú protiprávnu činnosť obžalovaného. Posledný nepodmienečný trest odňatia slobody bol vykonaný v relatívne nedávnej dobe a to dňa 11.04.2023 a posudzovaný zločin bol spáchaný dňa 01.01.2025. Ide o kriminologicky významný znak zlyhania individuálnej prevencie a vysokej pravdepodobnosti recidívy a to nielen násilnej kriminality. Zo znaleckých záverov z odvetvia psychiatrie vyplýva len ľahké, forenzne nevýznamné zníženie rozpoznávacích a ovládacích schopností, závislosť obžalovaného od psychoaktívnych látok - marihuany, pervitínu, porucha osobnosti obžalovaného a ochranné liečenie nebolo odporučené pre negatívny postoj obžalovaného. Z konečného výsledkového listu ako aj vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný mal v moči pozitívny nález na metamfetamín a amfetamín, pričom bolo potvrdené, že obžalovaný mal konať tiež pod vplyvom návykových látok. Poľahčujúce okolnosti neboli zistené a obžalovaný ani len formálne neprejavil ľútosť nad svojím protiprávnym konaním. Pri takto zistených okolnostiach veci nie je racionálny priestor pre výmeru na dolnej hranici zákonom upravenej trestnej sadzby. Zároveň ani rozsudok v napadnutej časti neponúka presvedčivú odpoveď, prečo má práve minimum zvýšenej trestnej sadzby postačovať na ochranu spoločnosti a korekciu správania obžalovaného.
Vo svetle ustanovení § 34 Tr. zákona a skutkových zistení je uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 6 rokov neprimerané. Závažný zdravotný následok na pľúcach s reálnym ohrozením života, recidíva a opätovné spáchanie násilnej trestnej činnosti v relatívne krátkej dobe po výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody, osobnostný profil obžalovaného v zmysle záverov z odvetvia psychiatrie vrátane jeho negatívneho postoja k ochrannému liečeniu, absencia poľahčujúcich okolností a nepriaznivá prognózna nápravy objektivizujú potrebu prísnejšieho trestu odňatia slobody pri dolnej hranici až v strede zákonom upravenej trestnej sadzby, aby sankcia plnila v danom prípade primárne represívnu funkciu a vyjadrovala primerané morálne odsúdenie páchateľa a jeho činu. Preto navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne v zmysle § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Prievidza sp.zn. 26T/44/2025-400 zo dňa 06.11.2025 vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona s poukazom na § 37 písm. m) Tr. zákona trest odňatia slobody pri dolnej hranici až strede zákonom upravenej trestnej sadzby so zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona.“
Následne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajoba v dôvodoch odvolania uviedla nasledovné:
„Okresný súd Prievidza rozsudkom sp. zn. 26T/44/2025 zo dňa 06.11.2025 (ďalej ako „Rozsudok“) uznal za vinného obžalovaného - A. B., nar. XX.XX.XXXX, nar. XX.XX.XXXX (ďalej ako „Obžalovaný“) zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa ust. § 155 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z .z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Trestný zákon“) a uložil Obžalovanému trest odňatia slobody na 6 rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkonu restu so stredným stupňom stráženia. Voči Rozsudku Obžalovaný aj obhajca podal po jeho vyhlásení odvolanie, ktoré odôvodňujeme nasledovne: 1. V danom prípade existujú dve proti sebe stojacie rovnocenné verzie, pričom jednu verziu uvádza Obžalovaný a druhú poškodený. Neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že by mala byť verzia poškodeného pravdivejšia alebo pravdou a verzia obvineného nepravdou. Nikdy nebol nájdený ani inak identifikovaný (dokonca ani len tvrdený) nôž alebo predmet, ktorým mal akože Obžalovaný spôsobiť poškodenému ublíženie na zdravý. 2. Rekognícia nie je dôkazom, ktorý by akokoľvek preukazoval spáchanie zločinu spôsobom ako mu to kladie za vinu Rozsudok. Keďže tak poškodený ako aj Obžalovaný potvrdili, že daný večer jednak spolu komunikovali a tiež boli spolu vo vchode bytového domu - t.j. z uvedeného je celkom zrejmé, že poškodený musel na rekognícii poznať práve Obžalovaného, avšak tento dôkaz žiadnym spôsobom nepodporuje priebeh udalostí vo vchode bytového domu a rovnako žiadnym spôsobom nevyvracia priebeh udalostí popísaný obvineným. 3. Samotný vznik bodnej rany a stretnutie dvoch osôb (ktoré nikto nespochybňuje a z čoho logiky vyplýva aj výsledok rekognície) nemôže mať za následok odsúdenie Obžalovaného. Poukazujeme najmä na samotný výsluch poškodeného, ktorý uvádza, že nebol pod vplyvom drog. Necítil sa ani byť opitý, keďže vypil za celý večer pol litra vína a pri popise skutkového deja sám uvádza, že ak by bol napadnutý nožom a bodnutý nožom, tak si on subjektívne myslí, že by toto videl a cítil. Pričom takýto útok ani nevidel ani necítil. Dokonca hovorí poškodený iba o nejakom sotení, potknutí zo strany obvineného. Poškodený dokonca ani s istotou nevie uviesť, či išlo o sotenie alebo potknutie, pričom uvádza, že po sotení/potknutí sa ho už obvinený fyzicky nedotkol. To znamená, že podľa názoru obhajoby ani objektívne nie je možné, aby ani pri skutkovom deji, ktorý popisuje poškodený, aby došlo k bodnutiu nožom zo strany obvineného smerom k poškodenému. Poškodený sám vo výpovedi uviedol, že sa mohol niekde pichnúť pri páde v uvedenom bytovom dome, respektíve nevie, ako mu to zranenie vzniklo. Tu nestačí povedať, že namieste nebol taký predmet identifikovaný tak to tak nemohlo byť. 4. Poukazujeme aj na skutočnosť, že obhliadka miesta činu bola realizovaná so značným časovým odstupom od údajného incidentu a fotografie vo vyšetrovacom spise (t.j. že v priestore nie je nič na čom sa mohol poškodený pri páde zraniť) nemusia byť zhodné s tým čo sa v priestore nachádzalo počas údajného incidentu medzi Obžalovanémý a poškodeným. Obhliadka tiež nie je zdokumentovaná tak detailne, aby da dalo tvrdiť, že predmet, na ktorom si mohol ublížiť poškodený sa tam istotne nenachádzal. Poškodený sa podľa svojej výpovede ani nebál (len bol prekvapený), čo vylučuje aj verziu, že množstvo adrenalínu v krvi spôsobilo, že si bodnutie nožom akože nevšimol. Za nelogické a priam absurdné považujeme tvrdenie poškodeného, ktorý uvádza, že potom čo ho údajne obvinený fyzicky napadol, údajne mu ukradol peniaze, tak po tomto všetkom poškodený poprosil údajného útočníka, aby mu telefónom zasvietil na chrbát a povedal mu, čo tam má. Je to nelogické, absurdné a pravdepodobne
sa to nezakladá na pravde. Rovnako je malo pravdepodobné, že by potom, ako útočník zobral údajne poškodenému peniaze z peňaženky, napadol ho, následne v kľude pozrel túto ránu na chrbte a priateľsky mu odporučil zavolať si RZP, tak ako to uvádza poškodený. Ad absurdum, si ani po údajnej priateľskej rade údajného útočníka poškodený rýchlu zdravotnú pomoc neprivolal, ale volal najprv matke, aby pre neho prišla (nemohla, pretože bola pod vplyvom alkoholu) a tá následne volala otca poškodeného, aby pre neho prišiel. Poškodený si vôbec RZP nezavolal, ale náhodne zbadal sanitku na ulici a požiadal ju o pomoc (o dve ulice ďalej od miesta údajného útoku). Ide o nelogický a pravdepodobne nie na pravde sa zakladajúci opis skutkového deja. Pri dvoch rozdielnych verziách, pričom podľa názoru obhajoby verzia poškodeného má obrovské logické skutkové aj časové trhliny, nie je možné odsúdiť Obžalovaného. 5. Žiadna časť v obžalobe popísaného konania Obžalovaného, ktoré má napĺňať znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví s následkom ťažkej ujmy na zdraví, nebola ani v prípravnom konaní ani v konaní pred súdom dokázaná bez dôvodných pochybností preukázaná. Bodnutie nezisteným predmetom do chrbta, nielen že nebolo na hlavnom pojednávaní preukázané, ale výpoveďou poškodeného na hlavnom pojednávaní bolo priamo vylúčené. Rovnako je obžalobou prezentovaná verzia o bodnutí do chrbta vylúčená aj vykonaním záznamu z rekonštrukcie. Priamo na rekonštrukcii na otázky obhajoby uviedol, že neexistoval žiadny okamih (ani jedna sekunda) keby mohlo dôjsť k bodnutiu zo strany Obžalovaného. Poškodený nemá žiadnu motiváciu, aby chránil Obžalovaného a vypovedal v jeho prospech. Napriek tomu aj na výsluchu na hlavnom pojednávaní (ale konzistentne od prvého jeho výsluchu) VYLUČUJE! Akýkoľvek okamih kedy fyzikálne mohlo dôjsť k bodnutiu zo strany Obžalovaného. Počas celého poškodeným tvrdeného fyzického útoku, podľa poškodeného boli spoločne s Obžalovaným v tzv. „klinči“, t.j. poškodený držal Obžalovaného oboma rukami, ale najmä aj Obžalovaný po CELÝ ČAS DRŽAL POŠKODENÉHO OBOMA RUKAMI!!!! Práve výsluch poškodeného je kardinálnym dôkazom o tom, že nemohlo dôjsť k bodnutiu ostrým predmetom Obžalovaným! Je účelovou dezinterpretáciou ak súd tvrdí, že s odstupom času si nemusí poškodený nemusí pamätať, poškodený si nemusel všimnúť, nespomína si atď. To by platilo ak by sa poškodený v rámci výsluchu nevyjadril. No, ale on sa vyjadril jasne, exaktne a nespochybniteľne, a to, že NEEXISTOVAL OKAMIH KEDY HO MOHOL OBŽALOVANÝ BODNÚŤ. Je zásadný rozdiel medzi odôvodnením Rozsudku, ktorý argumentuje, že poškodený si nemusel všimnúť útok nožom (iným ostrým predmetom) je v príkrom rozpore s výpoveďou poškodeného, ktorý tvrdí, že k bodnutiu zo strany Obžalovaného nedošlo a neexistoval časový priestor, keby k tomu mohlo dôjsť. 6. Ak si bližšie a detaile rozoberieme rekonštrukciu (a budeme 100% veriť všetkému čo hovorí poškodený) dospejeme nepochybne k záveru, že Obžalovaný nemohol logicky a objektívne nikdy poškodeného bodnúť nožom alebo iným ostrým predmetom do chrbta. Popis poškodeného (nahrávka do času 04:20 min.) uvádza, že čakal dolu vo vchode, potom sa pozrel ako ide Obžalovaný k nemu dole po schodoch („videl som ako kráča dolu po schodoch“), potom sa síce poškodený „hral“ s mobilom, ale útok popisuje tak, že Obžalovaný zišiel po schodoch až úplne dole k nemu, Z BOKU a stál k nemu Z BOKU (poškodený k obžalovanému bol v pozícií pravý bok, resp. rameno a nie chrbtom) a Z BOKU ho aj Obžalovaný sotil (nahrávka čas 5:12 min)! Toto bol prvý fyzický kontakt dotyk Obžalovaného a poškodeného (podľa slov samotného poškodeného), ktorý jednak poškodený riadne videl a naviac bol zo strany Z BOKU A NIE OD CHRBTA! (slovami poškodeného „sotil ma ZO STRANY“). Následne sa poškodený otočil k Obžalovanému čelom (fyzikálne nemožné bodnutie do chrbta). Následne sa chytili vzájomne za ramena do tzv. „klinču“ t.j. obaja k sebe stále otočený čelami (fyzikálne nemožné bodnutie do chrbta)! Potom ho obžalovaný sotil/kopol dolu zo schodov (fyzikálne nemožné bodnutie do chrbta). Po celý čas fyzického útok poškodený Obžalovaného videl nevznikol žiadny priestor na bodnutie do CHRBTA. Odôvodnenie Rozsudku je vo fatálnom rozpore s rekonštrukciou keď uvádza: „Je pravdou, že odvtedy s odstupom času už poškodený bodnutie nespomína, nevnímal ho, ani nevidel v ruke obžalovaného nôž. Avšak z jeho výpovede aj rekonštrukcie skutku zrejmé, že nesledoval obžalovaného po celú dobu útoku, obzrel sa totiž len za ním potom sa venoval naspäť mobilnému telefónu na čo bol postrčený. Bodnutie možno teda spojiť celkom logicky s úvodnou fázou útoku, pričom sa nedá vylúčiť, že poškodený nepopísal úplne celý priebeh napadnutia a úchopov po pád zo schodov a bodnutý mohol byť v neskoršej fáze útoku “ (strana 9 Rozsudku). Ide o domnienku, resp. fabuláciu súdu, ktorý nevie stanoviť ani len približný momenty údajného bodnutia nožom. Fabulácia zachádza až tak ďaleko, že keď poškodený detailne popíše útok, tak je možné, že ho predsa len nepopísal celý a podrobne takže k bodnutiu mohlo dôjsť. Vrátime sa však k rekonštrukcií, ktorá vylučuje súdom tvrdený priebeh udalostí (teda lepšie povedané vyvracia aj účelovú fabuláciu súdu). Poškodený popisuje, že sa pozrel ako ide Obžalovaný zo schodov, ďalej sa venoval mobilu, Obžalovaný zišiel až na podestu schodiska, kde stál k poškodenému BOKOM a z BOKU ho aj sotil a následne k sebe boli čelom vo vzájomnom úchope až do pádu zo schodov. Teda nie, že je logické ako uvádza súd, že k bodnutiu došlo v úvodnej fáze útoku, ale
bodnutie do chrbta je v úvodnej fáze útoku absolútne a nespochybniteľne vylúčené! Rovnako je v zmysle rekonštrukcie (je to úplne zrejmé z postavenia figurantov) celkom zrejmé, že nedošlo a nemohlo dôjsť k bodnutiu do chrbta ani v neskoršej fáze. Jediné ako je to možné by bolo ak by sme prijali absurdnú premisu, že aj keď poškodený detailne popisuje útok spôsobom, že bodnutie do chrbta je vylúčené, aj keď rekonštrukcia simuluje útok, že bodnutie do chrbta je vylúčené, tak si to poškodený nedostatočne pamätá a bol tam predsa len asi nejaký priestor (aj keď nevyplýva z dôkazov), kedy došlo k bodnutiu do chrbta, ale ani sám súd nevie kedy. Je to naozaj absurdné a právne neudržateľné. 7. Ďalej poškodený na rekonštrukcii (nahrávka čas 48:30 min) na otázku „Či bol moment alebo okamih kedy bol otočený chrbtom k Obžalovanému (t.j. kedy mohlo dôjsť k bodnutiu)“ odpovedá „Nemyslím si, nie nebol“. Na otázku „Či po celý čas cítil úchop oboma rukami od Obžalovaného“ poškodený na rekonštrukcii odpovedá (nahrávka čas 51:35 min), že áno tak ho dotlačil ku schodisku! 8. Rekonštrukcia a výpoveď poškodeného vylučuje bodnutie nožom alebo iným ostrým predmetom zo strany Obžalovaného a tento výsledok dokazovania nemôže byť účelovo opomínaný s argumentom, že teoreticky je možné, že si to aj dobre poškodený nepamätá, a nepopísal útok detailne. S týmto prístupom samotný výsluch poškodeného, ktorý bodnutie nožom alebo iným predmetom zo strany Obžalovaného vylúčil, stráca akýkoľvek zmysel, keďže súdu stačí povedať, že si to „zle asi pamätal“. 9. Ak by platilo to, čo uvádza súd, teda že považuje výpoveď poškodeného za pravdivú a konzistentnú, nikdy by nemohol tvrdiť, že Obžalovaný spôsobil poškodenému ťažkú ujmu bodnutím nožom alebo iným ostrým predmetom. Teda konštatovanie, že poškodený vypovedá pravdu priamo vylučuje záver, že obžalovaný bodol poškodeného nožom alebo iným ostrým predmetom. 10. V danej veci ide v prípade Rozsudku o druhý vydaný prvostupňový rozsudok. Prvý rozsudok zo dňa 05.08.2025 uznal Obžalovaného vinným z prečinu podľa ust. § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona a uložil mu trest 3 roky nepodmienečne. Po zrušení prvého rozsudku rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne 2To/81/2025 vo veci prvostupňový súd nariadil opätovne hlavné pojednávanie, pričom sa nevykonalo žiadne dokazovanie, t.j. výsledky dokazovania oproti stavu pred vydaním prvého rozsudku zo dňa 05.08.2025 žiadnym spôsobom nezmenili! Je nemysliteľné, aby na prekvalifikovanie konania z prečinu ust. § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona na zločin ust. § 155 ods. 1 Trestného zákona a trest z 3 rokov na 6 rokov (!), spôsobil nepriamy dôkaz a to výpoveď členov posádky RZP K. C. a C. B. o sprostredkovaných informáciách od poškodeného, ktorý údajne uviedol K. C., že ho niekto MOŽNO pichol. Čiže výpoveď, ktorá mala rozhodnúť o prekvalifikovaní z prečinu na zločin a „zdvojnásobení“ trestu, bola nielen výpoveďou sprostredkovanou, ale ešte aj táto sprostredkovaná výpoveď nehovorí o bodnutí nožom, ale len o MOŽNOM bodnutí nožom. 11. Rozsudok absolútne nereflektuje výsledky vykonaného dokazovania a vychádza viac z osobnosti Obžalovaného, ktorý je recidivista, ktorý bol opakovane vo výkone trestu a je závislý od návykových látok. Uznanie viny Obžalovaného ale nemôže byť postavené len na tom, že sa to tak javí lebo Obžalovaný je „toxická“ osoba, u ktorej to ľudsky predpokladáme. Musia existovať aj nejaké dôkazy, ktoré Obžalovaného usvedčujú z konania, ktoré mu je v obžalobe kladené za vinu. Znalecký posudok, ktorý deklaruje ranu ostrým predmetom u poškodeného žiadnym spôsobom nepreukazuje vinu Obžalovaného, a to ani za predpokladu, že pred zranením bol poškodený s Obžalovaným (prípadne aj vo fyzickom kontakte). Rekognícia preukazuje len, že boli poškodený a Obžalovaný spolu v daný večer, čo nepopiera nikto. Rekonštrukcia a výpoveď poškodeného útok Obžalovaného s nožom na poškodeného vylučuje. Ostatné sprostredkované výpovede, či už výpoveď svedka B., že Obžalovaný užíva omamné látky alebo svedka K. C., že jej poškodený povedal, že ho možno bodol nožom, žiadnym spôsobom nepreukazujú vinu Obžalovaného z útoku s nožom na poškodeného. 12. Vyššie uvedené ani po akomkoľvek účelovom vyskladaní jednotlivých dôkazov nepreukazuje vinu Obžalovaného s útoku s nožom na poškodeného a spôsobenie ťažkej ujmy nožom. Jediným dôvodom pre odsúdenie Obžalovaného je jeho trestná minulosť a „ľudské“ (nie právne) presvedčenie súdu, že sa daného skutku Obžalovaný dopustil. 13. Ak má byť spravodlivosť slepá a súdy nezávislé a objektívne, museli by Obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Ak by na mieste Obžalovaného bola osoba bez záznamu v trestnom registri, sme presvedčení, že by bola spod obžaloby oslobodená. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žiadame, aby Krajský súd Trenčín po prejednaní odvolania v zmysle ust. § 321 písm. a), b), c), d), e) Trestného poriadku zrušil v celom rozsahu Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 26T/44/2025 zo dňa 06.11.2023 a podľa ust. § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol o oslobodení Obžalovaného spod obžaloby podľa ust. § 285 písm. a) alt. písm. c).“
K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, ktorý uviedol nasledovné:
„Vážený súd, v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 26T/44/2025 bolo obhajobe doručené odvolanie prokurátora proti Rozsudku sp. zn. 26T/44/2025 zo dňa 06.11.2025 v neprospech obžalovaného vo výroku o treste. K Odvolaniu obžalovaný uvádza nasledovné stanovisko: S napadnutým Rozsudkom ako aj s Odvolaním sa nemožno stotožniť. Tak ako Rozsudok tak aj obsah odvolania je postavený výlučne na osobe obžalovaného a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Samotné odsúdenie a aj trest vychádza zo skutočností, ktoré nesúvisia so skutkom ako takým. Obžalovaný bol odsúdený za to, že už v minulosti bol odsúdený za násilnú trestnú činnosť, za to, že je to recidivista, za to, že je závislý na omamných látkach, že má poruchu osobnosti. Všetky uvedené skutočnosti môžu obžalovanému priťažiť, ale nemôže predsa byť len na základe týchto skutočností odsúdený. Výsledky dokazovania sú zrejmé a jasné a potvrdil ich poškodený aj pri rekonštrukcii aj na hlavnom pojednávaní, a to, že obžalovaný nemohol úmyselne bodnúť poškodeného ostrým predmetom a spôsobiť mu ťažkú ujmu na zdraví. Vzhľadom na uvedené navrhujeme odvolanie prokuratúra proti Rozsudku sp. zn. 26T/44/2025 zo dňa 06.11.2025 v neprospech obžalovaného vo výroku o treste v zmysle ust. § 319 Trestného poriadku zamietnuť ako nedôvodné.“
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného A. B. a prokurátora, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného A. B. podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť, zároveň vyhovieť odvolaniu zo strany prokuratúry. Obhajoba navrhla odvolaniu obžalovaného A. B. vyhovieť, pričom navrhla odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolania prokurátora a obžalovaného nie sú dôvodné.
Pokiaľ ide o správnosť postupu samosudcu okresného súdu (ďalej len ako „samosudca“), ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutého výroku rozsudku samosudcu o uznaní viny obžalovaného, z obsahu odvolania prokurátora a obžalovaného a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkane procesné chyby v rámci konania, pričom odvolací súd nezistil v postupe samosudcu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že v predmetnej veci už bolo rozhodnuté v poradí prvým rozsudkom samosudcu okresného súdu zo dňa 05.08.2025, sp. zn. 26T/44/2025, ktorý rozsudok bol na podklade odvolania obžalovaného ako aj prokurátora v celom rozsahu zrušený uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 02.10.2025, sp. zn. 2To/81/2025 a vec bola vrátená samosudcovi okresného súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Uvedeným uznesením odvolacieho súdu bolo samosudcovi okresného súdu vytknuté, že jeho skutkové zistenia sú nejasné a nedostatočne odôvodnené, a samosudca sa nevysporiadal na základe akých dôkazov dospel k záverom skutkovým a právnym, a to aj pre zachovanie totožnosti skutku v procesnom význame, ako aj k relevantným odborným záverom v súlade so zákonom, podstatným pre správne a zákonné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd po splnení svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je nejasný a nepresvedčivý, a teda nepreskúmateľný (§ 168 ods. 1 Tr. por.), a to najmä z dôvodu, že jeho písomné odôvodnenie obsahuje navzájom rozporné tvrdenia v rámci hodnotenia vykonaných dôkazov, na podklade ktorých okresný súd prijal záver o vine (výrok o vine) obžalovaného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. s použitím § 123 ods. 3 písm. e) Tr. zák., pričom obžaloba kládla obžalovanému za vinu spáchanie zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák.
K odvolaniu obžalovaného
Nakoľko obžalovaný A. B. náležite podrobne nezdôvodnil svoje odvolanie, resp. len formálne namietal odvolacie dôvody v zmysle § 321 ods. 1 písm. a), písm. c), písm. d), písm. e) Tr. por., bez bližšieho odôvodnenia svojho odvolania v časti týchto odvolacích dôvodov. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. ako aj § 285 písm. a) alebo písm. c) Tr. por. aby ho odvolací súd spod obžaloby oslobodil.
Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním obžalovaného B. napadnutých výrokov o vine a treste napadnutého rozsudku, obžalovaný v dôvodoch podaného odvolania nenamietal žiadne konkrétne procesné nedostatky. Poukázal len na to, že odvolanie podáva aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, čo má zakladať dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por. Na základe preskúmania obsahu spisového materiálu a obsahu napadnutého rozsudku však odvolací súd nezistil žiadne procesné pochybenia zo strany okresného súdu a nestotožnil sa tak s formálnymi námietkami obhajoby proti procesnému postupu súdu, ktoré rozsudku predchádzali, teda nezakladali zákonný dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por.
Obžalovaný súčasne v dôvodoch svojho odvolania formálne v rámci jeho záverečného návrhu uplatnil aj odvolací dôvod v zmysle § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por. a teda potrebu zrušenie napadnutého rozsudku z dôvodu, že vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy. Odvolací súd však konštatuje, že z obsahu dôvodov podaného odvolania nevyplýva, resp. obžalovaný nešpecifikuje aké konkrétne dôkazy by chcel zopakovať, prípadne aké ďalšie konkrétne dôkazy žiada vykonať. Odvolací súd uzatvára, že obhajoba nepožaduje doplnenie alebo zopakovanie dokazovania, napáda len spôsob hodnotenia dôkazov okresným súdom a domáha sa ich iného hodnotenia a vyvodenia iných skutkových záverov v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. a preto z takto formálne uplatneného odvolacieho dôvodu neprichádzalo do úvahy zrušenie, či zmena napadnutého rozsudku. Obžalovaný súčasne v dôvodoch svojho odvolania formálne v rámci jeho záverečného návrhu uplatnil aj odvolací dôvod v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) a písm. e) Tr. por. a teda potrebu zrušenie napadnutého rozsudku z dôvodu, že napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona a že uložený trest je neprimeraný. Odvolací súd však konštatuje, že z obsahu dôvodov podaného odvolania obžalovaného nevyplýva, resp. obžalovaný nešpecifikuje aké konkrétne ustanovenie Trestného zákona boli porušené a odvolací súd ani takéto porušenie v rámci svojej prieskumnej povinnosti nezistil. Ohľadom primeranosti uloženého trestu sa odvolací súd vyjadrí nižšie.
Obžalovaný B. ďalej v dôvodoch svojho odvolania namietal odvolací dôvod podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. Odvolací súd skúmal chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo to, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Pokiaľ ide o správnosť odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, z odvolania a z vyššie citovaného obsahu jeho písomných dôvodov vyplýva, že obžalovaný v dôvodoch svojho odvolania namietal správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, na základe ktorého hodnotenia dôkazov okresný súd dospel k záveru o preukázaní viny obžalovaného A. B. zo spáchania skutku uvedeného v napadnutom rozsudku okresného súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu obžalovaný teda namietal nesprávnu aplikáciu § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení vykonaných dôkazov v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. Obžalovaný bol názoru, že na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by spôsobil poškodenému bodnutie do chrbta tak, ako je mu kladené za vinu zo strany prokuratúry.
V súvislosti s odvolaním obžalovaného B. namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje
vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda okresný súd postupuje pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku okresného súdu vytknúť žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu správne zistený, pretože okresný súd by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť okresný súd len na to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.
Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel ku správnemu skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy preukázali vinu obžalovaného A. B. zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. V súvislosti s tvrdením obžalovaného B. v dôvodoch odvolania, podľa ktorého nebolo preukázané, že by poškodenému spôsobil bodnú ranu do chrbta čím by poškodenému spôsobil zranenia spočívajúce v bodnej rane zadnej steny hrudníka - chrbta, nemá podľa názoru odvolacieho súdu žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko okresný súd správne vyslovil to, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania, predovšetkým samotnej výpovede poškodeného J. I., ako aj výpovede svedkov (lekárov RZP – K. E. C. a C. B.) ako aj záverov znaleckého posudku znalca K. K. B., znalca z odvetvia chirurgia a traumatológia, ohľadom zranení poškodeného, ako aj obhliadky miesta činu a ostatných vykonaných dôkazov, mal vinu obžalovaného A. B. za preukázanú. Na základe preskúmania veci, odvolací súd dospel k záveru, že okresným súdom bolo správne ustálené, že obžalovaný poškodenému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Odvolací súd v zhode s okresným súdom mal za dostatočne preukázanú vinu obžalovaného zo žalovaného zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák.
Z vyššie uvedeného je odvolací súd toho názoru, že skutkové zistenia okresného súdu majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe preskúmania obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vysporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a dal riadne odpovede, prečo nedospel ku konkrétnym záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal obžalovaný B. v dôvodoch svojho odvolania. Preto odvolací súd z uvedených dôvodov nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť k odôvodnenému záveru o porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, teda odvolací súd nezistil vady napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
K odvolaniu prokurátora
Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora napadnutého výroku o treste rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru. Nakoľko prokurátor náležite podrobne nezdôvodnil svoje odvolanie, resp. len formálne namietal odvolací dôvod v zmysle § 321 ods. 1 písm. písm. d) Tr. por., bez bližšieho odôvodnenia svojho odvolania v časti tohto odvolacieho dôvodu, a teda neodôvodnil potrebu zrušenia napadnutého rozsudku z dôvodu, že napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu dôvodov podaného odvolania prokurátora nevyplýva, resp. prokurátor nešpecifikuje aké konkrétne ustanovenie Trestného zákona boli porušené a odvolací súd ani takéto porušenie v rámci svojej prieskumnej povinnosti nezistil.
Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora proti výrokom napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom treste obžalovanému, z obsahu jeho odôvodnenia, vyplýva, že prokurátor namietal existenciu vád podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., teda že trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov nepodmienečne,
uložený obžalovanému, je vzhľadom na závažnosť spáchaného zločinu ako i osobu obžalovaného neprimerane mierny, nespravodlivý a nie je ani spôsobilý splniť účel individuálnej ako aj generálnej prevencie, či výchovný účel u obžalovaného.
Pokiaľ ide o odvolaním prokurátora namietanú neprimeranú miernosť nepodmienečného trestu testu odňatia slobody obžalovanému, z odôvodnenia podaného odvolania nevyplývajú žiadne námietky vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré viedli okresný súd k uloženiu predmetného trestu. Na základe preskúmania veci ani odvolací sú nezistil, že by okolnosti, z ktorých okresný súd vychádzal pri ukladaní trestu obžalovanému nemali oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Podstata odôvodnenia odvolania prokurátora podľa názoru odvolacieho súdu spočíva v tom, že okresný súd síce správne aplikoval pri ukladaní druhu a výmery trestu ustanovenia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. s poukazom na § 37 písm. m) Tr. zák. a základnú trestnú sadzbu podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. (4-10 rokov) zvýšil v jej dolnej hranici o jednu tretinu na 6 rokov, avšak uložil trest odňatia slobody v absolútnom minime zvýšenej trestnej sadzby bez primeranej argumentácie. Poukázal pritom na zranenia spôsobené poškodenému, a to: penetrujúca bodná rana hrudníka s prienikom do hrudnej dutiny a poranením pravých pľúc s komplikáciami hemotoraxu, pneumotoraxu, laceráciou a s obmedzením obvyklého spôsobu života 6-8 týždňov, pričom išlo o zásah do životne dôležitého orgánu s evidentným smrteľným potenciálom. Následne poukázal na osobnostný profil obžalovaného, ktorý má 6 záznamov v registri trestov, vrátane opakovanej násilnej kriminality, čo potvrdzuje dlhodobú protiprávnu činnosť obžalovaného, ktorý mal v čase skutku v moči pozitívny nález na metamfetamín a amfetamín a mal konať pod vplyvom návykových látok. Naviac obžalovaný neprejavil ani len ľútosť nad svojim protiprávnym konaním a poškodenému neposkytol po útoku potrebnú prvú pomoc. Obžalovanému bola znaleckým dokazovaním zistená závislosť od psychoaktívnych látok – marihuana, pervitín ako aj porucha osobnosti. Prokurátor navrhol obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici až strede zákonom upravenej trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
V súvislosti s uvedeným odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že vzhľadom na fikciu zahladenia v dvoch predchádzajúcich odsúdení (vo veci vedenej na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 2T/4/2015 a sp. zn. 1T/14/2015), ako aj ukladanie súhrnného trestu vo veci vedenej na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 2T/3/2017, kde súd zrušil výroky o treste vo veciach vedených na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 1T/46/2016 a 1T/78/2016 a ukladal tak jeden trest, nakoľko sa jednalo o zbiehajúcu sa trestnú činnosť, pri rozhodovaní o vine a následne o treste nie je možné vychádzať zo skutočnosti, že odsúdený spáchal predmetný trestný čin ako 6 krát súdne trestaný recidivista. Z okolností, vyplývajúcich z odpisu z registra trestov možno vyvodiť sklony obžalovaného k páchaniu trestnej činnosti, ktorú okolnosť okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu správne zohľadnil v uložení najprísnejšieho druhu trestu a to nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Pokiaľ ide o závažnosť trestného činu obžalovaného B. na základe zistených skutočností jeho prípadu, významných pre určenie druhu a výmery trestu v zmysle § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., odvolací súd poukazuje na to, že na základe okresným súdom správne zistených skutočností, významných pre posúdenie závažnosti trestného činu, spáchaného obžalovaným v prejednávanom prípade, ani odvolací súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by viedli k záveru o potrebe ďalšieho zvýšenia (okrem zvýšenia dolnej hranice trestu odňatia slobody o jednu tretinu na 6 rokov podľa § 38 ods. 3 Tr. zák.) uloženého 6- ročného nepodmienečného trestu odňatia slobody u obžalovaného s poukazom na závažnosť trestného činu ako aj na osobu páchateľa.
Vychádzajúc z toho, že ani podľa názoru odvolacieho súdu neboli v prejednávanom prípade zistené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie trestu obžalovanému vo vyššej výmere, ako v upravenej
- zvýšenej dolnej hranici zákonom ustanovenej sadzby, odvolací súd nepovažoval za dôvodný názor prokurátora v odvolaní o neprimeranej miernosti trestu, uloženého obžalovanému napadnutým rozsudkom okresného súdu.
Z tohto dôvodu odvolací súd dodáva, že okresný súd sa správne vysporiadal v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. so všetkými okolnosťami prejednávanej trestnej veci, keď sa zaoberal aj osobou obžalovaného a jeho sklonmi k páchaniu násilnej trestnej činnosti ako aj skutočnosťou za akých okolností obžalovaný spáchal predmetný trestný čin, za čo v konečnom dôsledku správne ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody vo zvýšenej dolnej hranici zákonom ustanovenej sadzby.
Na základe uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že trest uložený obžalovanému okresným súdom napadnutým rozsudkom v danom prípade nevykazuje znaky neprimeranej miernosti v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.
Na základe vykonania prieskumnej povinnosti podľa § 317 ods. 2 Tr. por. odvolací súd dospel k záveru, že rozsudkom okresného súdu uložená povinnosť náhrady škody poškodenému titulom bolestného vo výške, ktorá vyplynula zo znaleckého dokazovania vyčíslená v prípravnom konaní znalcom, je v súlade so zákonom.
Na podklade odvolania obžalovaného a prokurátora odvolací súd skúmal tiež správnosť výrokovej časti rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní obžalovaného nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak a) vo veci rozhodol nepríslušný súd, b) súd rozhodol v nezákonnom zložení, c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné, l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania, m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3, n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.
Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolania obžalovaného a prokurátora nie sú dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.