Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4To-2-2026.pdf
PDF · 126.27 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/2/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členiek senátu JUDr. Ľubomíry Podmaníkovej a Mgr. Alexandry Osadskej, v trestnej veci obžalovanej A. B. (ďalej len „obžalovaná), pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra (ďalej len „prokurátor“) a obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra (ďalej len „súd prvého stupňa“) zo dňa 30.10.2025, sp. zn. 3T/47/2025 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 12. februára 2026 takto
r o z h o d o l :
I.
Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo výroku o treste. Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a : obžalovanej: A. B., narodenej XX.XX.XXXX v C., trvale bytom B. XXX,
u k l a d á :
Podľa § 158 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 56 odsek 1, odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, peňažný trest vo výške 2.000,- (dvetisíc) eur. Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona sa obžalovanej pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona u k l a d á trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 1 (jeden) rok.
II.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovanej A. B. z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznal obžalovanú A. B. vinnou zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na tom skutkom základe, že: „dňa XX.XX.XXXX v čase približne o XX:XX hodine viedla v meste Nitra na križovatke D. E. – C. E. ako vodička osobné motorové vozidlo značky F. G. X s EČ: C., pričom v rozpore s ustanovením § 20 odsek 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov pri vchádzaní do križovatky v smere od D. E. označenej ako vedľajšia cesta nedala prednosť z ľavej strany prichádzajúcemu osobnému motorovému vozidlu značky H. G. B. I.: C. XXXXX, vodičky B. J., následkom čoho došlo k nárazu prednej časti vozidla
F. G. X do pravej prednej časti vozidla H. G., následkom čoho B. J. utrpela zlomeninu základného článku III. prsta ľavej ruky a pohmoždenie ľavého stehna, s dobou liečenia 25 dní.“ Za tento prečin súd prvého stupňa uložil obžalovanej podľa § 158 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j/, písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, peňažný trest vo výške 2.000,-eur. Súd prvého stupňa podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona uložil obžalovanej pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, trest odňatia slobody vo výmere jeden mesiac. Napadnutý rozsudok bol obžalovanej a prokurátorovi oznámený vyhlásením v ich prítomnosti na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom dňa 30.10.2025, na ktorom sa prokurátor a obžalovaná k možnosti využitia odvolania nevyjadrili. Poškodenej E. B. J., hoc táto si nárok na náhradu škody neuplatňovala (nebolo potrebné jej preto podľa § 173 odsek 1 Trestného poriadku rozsudok doručovať), bol napadnutý rozsudok oznámený doručením jeho rovnopisu dňa 9.12.2025. Prokurátor podal dňa 5.11.2025 odvolanie v neprospech obžalovanej vo vzťahu k výroku o treste, teda včas. Toto odvolanie prokurátor písomne zdôvodnil dňa 8.12.2025. Prokurátor považoval za nesprávne, keď prvostupňový súd neuložil obžalovanej aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v zmysle § 61 Trestného zákona, pretože obžalovaná porušila dôležitú povinnosť vyplývajúcu jej z § 20 odsek 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, keď nedala prednosť v jazde, čo prokurátor považoval za závažné porušenie pravidiel cestnej premávky. Neuloženie trestu zákazu činnosti súdom odôvodnené tým, že obžalovaná je závislá od používania automobilu pri dochádzaní do práce, podľa prokurátora, nemožno považovať za paušálny dôvod na neuloženie takéhoto trestu najmä, ak existuje možnosť využitia hromadnej autobusovej dopravy. Prokurátor upriamil pozornosť aj na to, že obžalovaná má možnosť požiadať o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlo po uplynutí polovice tohto trestu a že v priestupkovom konaní sú, aj pri menej závažných porušeniach pravidiel cestnej premávky, vodičom ukladané prísnejšie tresty zákazu činnosti. Z týchto dôvodov prokurátor Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) navrhol, aby podľa § 321 odsek 1 písmeno e/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku uložil obžalovanej podľa § 61 odsek1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na 12 mesiacov. Obžalovaná podala odvolanie voči napadnutému rozsudku dňa 12.11.2025, t.j. v zákonnej lehote, prostredníctvom svojho obhajcu, ktorým napadla výrok o vine, o treste a aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie písomne obhajca zdôvodnil dňa 8.12.2025 tým, že rozsudok okresného súdu považoval za nesprávny a nezákonný z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia zisteného skutkového stavu. Vychádzajúc z §§ 158 Trestného zákona, 123 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona mal obhajca za dané, že skutok nenaplnil znaky trestného činu ublíženia na zdraví, a to aj napriek tomu, že poškodenie zdravia poškodenej si objektívne vyžiadalo liečenie po dobu 25 dní, pretože k tejto dobe liečenia sa obligatórne vyžaduje aj to, aby počas tejto doby bol aj sťažený obvyklý spôsob života poškodenej, a to nie iba na krátky čas, čiže minimálne po dobu 7 dní. Podľa názoru obhajcu obmedzenie poškodenej v obvyklom spôsobe života netrvalo viac ako sedem dní. Poškodená totiž v tomto smere deklarovala, že zranenia, ktoré utrpela pri dopravnej nehode, jej obvyklý spôsob života sťažovali len v minimálnom rozsahu, tvrdila, že počas toho, ako mala nasadenú sadru, bola obmedzená pri hygiene, pri obliekaní, či pri písaní na klávesnici, kedy pociťovala diskomfort, ale toto ju pracovne nijako neobmedzovalo, nakoľko jej dominantnou rukou je pravá ruka a prst mala zlomený na ľavej ruke. Obhajca upriamoval pozornosť na to, že v danom prípade vzhľadom na nepatrnú závažnosť činu, keď k porušeniu povinnosti obžalovanej dať prednosť v jazde poškodenej povinnosti nepristúpila žiadna iná okolnosť, ktorá by závažnosť konania obžalovanej zväčšovala (napr. rýchla jazda, riskantná jazda, neohľaduplná jazda, jazda pod vplyvom alkoholu či iných látok), vzhľadom na spôsob vykonania skutku, na mieru zavinenia ako aj na následok, vyhodnotením materiálneho korektívu, tento nebol trestným činom, ale len priestupkom. Odvolaciemu súdu preto navrhol, aby podľa § 320 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil a vec postúpil príslušnému orgánu na prejednanie priestupku. Obžalovaná sa prostredníctvom obhajcu k odvolaniu prokurátora písomne vyjadrila dňa 12.1.2026. Vo vyjadrení sa nestotožnila s názorom prokurátora, že by jej mal byť uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, odkazujúc na ustanovenia §33a ods. 1, odsek 2, odsek 3, odsek 4 a § 34 odsek 1, odsek 2, odsek 3, odsek 4 Trestného zákona. Podľa obžalovanej by uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlo bolo neprimerané vzhľadom na závažnosť trestného činu, ako aj na jej osobu a na jej pomery. Pripustila, že poškodenej nedala prednosť v jazde a že následkom kolízie s vozidlom poškodenej bola ujma na zdraví poškodenej. V ostatnom obžalovaná zopakovala argumenty uvedené v jej písomnom odvolaní. Obžalovaná ešte dodala, že spáchala nedbanlivostný trestný čin, že išlo o jej
ojedinelé zlyhanie, že napriek tomu, že motorové vozidlo vedie denne, sa v minulosti dopustila len dvoch priestupkov na úseku cestnej premávky, že jej nikdy nebol odňatý vodičský preukaz a že k nehode došlo na neprehľadnej križovatke, na ktorej pravidelne dochádza ku kolíziám. Zdôrazňovala, že pri ukladaní trestu je potrebné uprednostniť individuálny prístup a zohľadniť osobu páchateľa, jeho doterajší život a správanie sa pred spáchaním skutku a že uloženie trestu zákazu činnosti by mohlo spôsobiť stratu jej vodičských návykov a zručností a mohlo by dôjsť aj k zvýšeniu rizika porušenia pravidiel cestnej premávky, čím by sa poprel preventívny účel trestu. Obžalovaná mala za to, že, v súlade so zásadou primeranosti a individualizácie trestu, účel trestu možno u nej dosiahnuť aj bez uloženia tohto druhu sankcie. Odvolaciemu súdu preto navrhla, aby odvolanie podané prokurátorom ako nedôvodné zamietol. Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, pridŕžajúc sa písomných dôvodov okresným prokurátorom podaného odvolania, zopakoval, že neboli splnené zákonné podmienky na neuloženie trestu zákazu činnosti, pretože obžalovaná sa trestnej činnosti dopustila v súvislosti s vedením motorového vozidla a závažným spôsobom porušila pravidlá cestnej premávky. Odvolanie obžalovanej prokurátor nepovažoval za dôvodné, pretože súd I. stupňa dospel k skutkovým záverom na základe vykonaného dokazovania, v rámci ktorého následok na zdraví poškodenej splnil kritériá ujmy na zdraví. Navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku uložiť aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu cestnej premávke za primeranú dobu a odvolanie obžalovanej navrhol zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku Obhajkyňa obžalovanej na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvala v celom rozsahu na dôvodoch odvolania obžalovanej a na vyjadrení k odvolaniu prokurátora. Zopakovala, že postup súdu pri neuložení trestu zákazu činnosti bol správny. Nestotožnila sa s tvrdením prokurátora o nesplnení zákonných podmienok na neuloženie trestu zákazu činnosti, pretože zákon obligatórne neurčuje pri danom trestnom čine uloženie trestu zákazu činnosti. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a postúpiť vec na prejednanie na priestupok, alternatívne odvolanie prokurátora zamietnuť. Obžalovaná sa na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu stotožnila s konečným návrhom svojej obhajkyne. Opakovane vyjadrila ľútosť nad tým, čo sa stalo. Doplnila, že nie je „cestný pirát“ a že nečakala takéto následky. Odvolací súd plnením svojej prieskumnej povinnosti v prejednávanej veci (v ktorej bola obžaloba podaná dňa 28.7.2025 a ktorá bola odvolaciemu súdu predložená na rozhodnutie dňa 9.1.2026) v rozsahu vyplývajúcom mu z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku, na podklade odvolania podaného okresným prokurátorom a obžalovanou, preskúmal celý výrok o vine a výrok o treste, proti ktorému smerovalo aj odvolanie prokurátora a správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku napadnutého rozsudku predchádzalo; ostatné výroky napadnutého rozsudku a konanie mu predchádzajúce, odvolací súd preskúmal iba v rozsahu zistenia prípadného výskytu takých chýb, ktoré by mohli odôvodniť podanie dovolania z niektorého z dôvodov uvedených v § 371 odsek 1 Trestného poriadku. Odvolací súd preveril, že súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku. Svoje rozhodnutie súd I. stupňa primerane odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel skutkové zistenia, akými právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní konania obžalovanej v otázke viny a pri ukladaní trestu. Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd I. stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie. Pri vykonávaní dôkazov orgány činné v tomto konaní postupovali podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku. Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom konaní a po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach rozhodol tak, že obžalovanú uznal za vinnú, nakoľko bolo dostatočným spôsobom a bez dôvodných pochybností preukázané, že skutok sa stal, má znaky žalovaného trestného činu a tento spáchala obžalovaná, ktorá svojou technikou jazdy dňa 10.05.2024 v čase približne o 13.40 hod. v Nitre na križovatke Chrenovský most – Nábrežie Mládeže porušila a nerešpektovala ustanovenie §-u 20 odsek 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke tým, že pri vchádzaní do križovatky v smere označenej ako vedľajšia cesta nedala prednosť z ľavej
strany prichádzajúcemu osobnému motorovému vozidlu poškodenej, následkom čoho došlo k nárazu do pravej prednej časti vozidla poškodenej, pri ktorom poškodená utrpela zlomeninu základného článku III. prsta ľavej ruky a pohmoždenie ľavého stehna s dobou liečenia 25 dní. Súd mal dané za preukázané: výpoveďou obžalovanej, ktorá hoci, neurobila žiadne vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 Trestného poriadku, pripustila, že vozidlu poškodenej nedala prednosť na križovatke, keď išla od K. C. na ulicu L. B.; opakovane vyjadrovala ľútosť nad tým, čo sa stalo; bránila sa tým, že vozidlo poškodenej nevidela, že keby ho videla, tak by mu prednosť dala, výpoveďou poškodenej B. J., že jej obžalovaná nedala prednosť, keď išla po hlavnej ceste – C. E. a obžalovaná išla z D. E. po ulici L. B., pričom následkom dopravnej nehody utrpela zlomeninu stredného prsta ľavej ruky, ktorý jej naprávali, zasadrovali jej ho na dva týždne, počas ktorých so sadrou na ruke pociťovala diskomfort, bola obmedzená v hygiene a v obliekaní, v písaní na klávesnici, čo ju ale pracovne nijako neobmedzovalo, pretože je praváčka a učí na strednej škole, znaleckým posudkom č. 59/2024 v spojení s jeho doplnkom č. XX/XXXX znalca E. M. E., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie úrazová chirurgia poškodenej zranenia, ktorého závery verifikovali, že poškodená B. J. utrpela pri predmetnej dopravnej nehode ľahké úrazy – pohmoždenie ľavého stehna a zlomeninu základného článku III. prsta ľavej ruky s dĺžkou liečenia vrátane sadrovej imobilizácie prsta sádrovou fixáciou 25 dní, pričom liečba bola ukončená rehabilitáciou do 02.07.2024; poškodená bola obmedzená na obvyklom spôsobe života 25 dní, ktoré obmedzovalo poškodenú na obvyklom spôsobe života pri osobnej hygiene, pri obliekaní, pri prezliekaní, pri obúvaní, pri práci vyžadujúcej súčinnosť oboch rúk, odborným vyjadrením č. 83/2024 E. H. N. vypracovaným v rámci pôvodne vedeného priestupkového konania, podľa ktorého B. J. utrpela stredne ťažké zranenie - špirálovitú zlomeninu horného článku III. prsta ľavej ruky, ku ktorému došlo pravdepodobne narazením a točením v oblasti horného článku III. prsta ľavej ruky, s priemernou dobou liečenia do 41 dní, pričom zranenie si vyžiadalo napravenie kostných úlomkov, sadrovú fixáciu ľavej hornej končatiny, ktorá siahala od prstov ruky do oblasti lakťového kĺbu; znalec pri vypracovaní odborného vyjadrenia vychádzal z lekárskej správy E. M. E., E., podľa ktorej poškodená B. J. bola dňa XX.XX.XXXX účastníčkou autonehody, pri ktorej si udrela ľavú ruku o volant a aj ľavé stehno, pričom bola u nej zistená špirálová fraktúra prox. falangu III. prsta s miernym skrátením a lekárskou správou E. F. A., O. zo dňa 15.05.2024, podľa ktorej B. J. dňa XX.XX.XXXX utrpela špirálovú zlomeninu prvého článku III. prsta ľavej ruky a pohmoždenie ľavého stehna, ktoré boli spôsobené nárazom tupého predmetu s predpokladanou dobu liečenia štyri týždne, znaleckým posudkom č. 107/2024 znalca Ing. Josefa Veverku, znalca z odboru doprava cestná, technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel, podľa ktorého technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo konanie vodičky vozidla zn. Toyota, ktorá vjazdom do križovatky zo smeru označeného dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“ nedala prednosť v jazde vodičke vozidla zn. Škoda prechádzajúcej križovatkou po vozovke s prednosťou v jazde; vodička vozidla zn. Toyota pred vjazdom do križovatky vytvorila vodičke zn. Škoda z technického hľadiska prekážku náhlu, pričom vodička vozidla zn. Škoda prechádzajúca križovatkou po vozovke s prednosťou v jazde nemala možnosť vzniku nehodového deja zabrániť. Vodička vozidla zn. Toyota mala povinnosť dať prednosť v jazde vozidlu zn. Škoda a preto vozidlo zn. Škoda nevytvorilo vodičke zn. Toyota prekážku z technického hľadiska náhlu. listinným dôkazmi, a to záznamom z dopravnej nehody, podľa ktorého zodpovedným subjektom za vznik dopravnej nehody dňa XX.X.XXXX o XX:XX hod. v katastri obce C., križovatky ulíc – C. E., D. E. smer L. B., Nitra bola A. B., zápisnicou o obhliadke miesta dopravnej nehody a zápisnicou o obhliadke miesta priestupku, že v čase obhliadky malo osobné motorové vozidlo F. G. s EVČ C. poškodenú ľavú prednú časť – predný nárazník, kapotu, svetlomet a ľavý predný bok – ľavý blatník, dvere vodiča a osobné motorové vozidlo Škoda Rapid s EVČ C. malo v čase obhliadky poškodenú pravú stranu (bok): predné dvere, predný blatník, pravé predné koleso a pravá strana predného nárazníka, obrazovým záznamom, ktorý zachytil, že vozidlo bielej farby, zn. F. G. išlo po D. E. z ul. C. E. C. P. B. bez spomalenia a následne sa zrazilo s vozidlom zn. Škoda Rapid, modrej metalízy. Súd I. stupňa neuplatnil na konanie obžalovanej materiálny korektív, pretože vzhľadom na spôsob spáchania, následok, okolnosti spáchania, mieru zavinenia, pohnútku, vyhodnotil, že závažnosť konania obžalovanej bola vyššia ako nepatrná, teda z hľadiska závažnosti išlo o trestný čin - o prečin menšej spoločenskej nebezpečnosti vzhľadom na nedbanlivostnú formu konania. Súd I. stupňa pri ukladaní peňažného trestu vo výmere 2 000,- eur obžalovanej vychádzal z vykonaného dokazovania, z ktorého mu vyplynulo, že obžalovaná bude schopná tento trest zaplatiť a v jej prípade takýto trest bude postačujúci na splnenie účelu trestu. Súd I. stupňa v súvislosti s uloženým trestom poukázal na ustanovenia § 33a a 34 Trestného zákona a vyhodnotil, že obžalovanej bolo potrebné priznať tri poľahčujúce okolnosti, a to že podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona viedla pred
spáchaním skutku riadny život, a to napriek zisteniu, že bola dvakrát sankcionovaná za priestupky v cestnej doprave, podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona, že sa ku spáchaniu trestnej činnosti priznala a oľutovala ju a podľa § 36 písmeno n/ Trestného zákona, že svojím postojom k prejednávanému skutku napomáhala súdu poskytnutím súčinnosti pri objasňovaní svojej trestnej činnosti. Súd I. stupňa u obžalovanej nezistil žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona. Súd I. stupňa neuloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidla obžalovanej dôvodil výnimočnými okolnosťami, za ktoré považoval jej osobné pomery obžalovanej, ktoré vzhliadol v tom, že príjem obžalovanej je závislý od používania automobilu, ktorý táto používa pri výkone svojho povolania – krajinnej architektky a v tom, že obžalovaná zabezpečuje prepravu svojej dcéry do školy a na krúžky štyrikrát do týždňa. Preto súd I. stupňa vyhodnotil, že uložením trestu zákazu činnosti by bol znemožnený výkon povolania obžalovanej, čo by malo za následok citeľný zásah do finančnej stability rodiny. V tomto kontexte súd I. stupňa poukázal ešte aj na vodičskú prax obžalovanej bez dopravnej nehody, bez zadržania vodičského preukazu a bez závažného porušenia pravidiel cestnej premávky. Súd I. stupňa preto uzavrel, že zo strany obžalovanej v tejto veci išlo o výnimočný exces z doposiaľ jej riadneho vedenia života. Odvolací súd, rovnako ako súd I. stupňa, mal za nepochybne preukázané, že obžalovaná sa dopustila skutku, ktorý súd správne opravil nielen v roku spáchania skutku (v obžalobe bolo napísané, že skutok sa odohral dňa 10.5.204), ale aj v tom, že obžalovaná nedala prednosť poškodenej z ľavej strany, nie z pravej, tak ako bolo uvedené v obžalobe, popísaného vo výroku napadnutého rozsudku. Po vykonanom dokazovaní, tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, nevznikli dôvodné pochybnosti o tom, že skutok sa stal tak, ako je popísaný vo výroku napadnutého rozsudku a že skutok spáchala obžalovaná. Vykonaným dokazovaním bolo tiež bez dôvodných pochybností preukázané, že medzi konaním obžalovanej a vzniknutým následkom existovala príčinná súvislosť. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu I. stupňa o preukázanom zavinení obžalovanej, poukazujúc pritom na vyhodnotenie dôkazov súdom I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré zodpovedajú ustanoveniu § 2 odsek 12 Trestného poriadku a v ktorom sa súd I. stupňa vysporiadal s dôkazmi, na základe ktorých mal zavinenie obžalovanej za preukázané. Svoje úvahy súd I. stupňa správne založil na výpovediach obžalovanej, svedkyne poškodenej B. J., znaleckých posudkov Q. A. R., E. E. M. a na listinných dôkazoch (odborné vyjadrenie E. H. N., lekárska správa E. M. E., lekárska správa E. F. A., O., záznam z dopravnej nehody, zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody a zápisnicou o obhliadke miesta priestupku) a na prehratom kamerovom zázname z miesta a z času spáchania skutku. Krajský súd v Nitre preto nemohol prisvedčiť a stotožniť sa s odvolacími námietkami obžalovanej, ktoré prezentovala obžalovaná cez svojho obhajcu od začiatku trestného konania, vo vyjadrení sa k obžalobe, v záverečnej reči a nakoniec aj v odvolaní, že jej konanie nenaplnilo znaky trestného činu, ale len priestupku. Tento svoj právny názor obžalovaná založila na tom, že hoc nehodu spôsobila ona a že jej následkom boli aj zranenia poškodenej zistené lekármi a posúdené znalcom, tieto neboli takého charakteru, aby mohli byť vyhodnotené ako ublíženie na zdraví podľa § 123 odsek 2 Trestného zákona, teda, že by si zranenia poškodenej vyžadovali liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas (7 dní) sťažený jej obvyklý spôsob života. Hoci obžalovaná pripúšťala, že poškodenej zranenia si objektívne vyžiadali liečenie po dobu 25 dní, poukazovala na to, že táto doba liečenia musí byť podporená aj ďalším, subjektívnym faktom a to, že počas tejto doby bol sťažený aj jej obvyklý spôsob života, čo splnené nebolo. Prezentované, podľa obžalovanej, vychádzalo z tvrdenia samotnej poškodenej, že jej zranenia narúšali jej obvyklý spôsob života len v minimálnom rozsahu tým, že počas toho, ako mala sadru, bola obmedzená pri hygiene, pri obliekaní, či pri písaní na klávesnici, ale inak to jej pracovný život nenarúšalo, pretože je praváčka. Odvolací súd dal do pozornosti, že všetky odborné zhodnotenia zranení poškodenej jednoznačne stanovili, že poškodená utrpela následkom dopravnej nehody fraktúru prostredníka ľavej ruky, ktoré malo charakter ľahkého, resp. až stredne ťažkého zranenia (lekárska správa E. A. a odborné vyjadrenie E. N.), ktorá si vyžadovala liečenie 25 dní, počas ktorých bola zlomenina fixovaná sadrou a počas tohto obdobia bola poškodená obmedzená v obvyklom spôsobe života v hygiene, v obliekaní a v práci vyžadujúcej súčinnosť oboch rúk. Nebolo pravdou, že k tomuto záveru znalca nepristúpila aj individuálna skutočnosť, že počas tejto doby nebol sťažený obvyklý spôsob života poškodenej, a to nie iba na krátky čas, čiže minimálne po dobu 7 dní. Nadriadený súd v tomto smere upriamil pozornosť na to, že expertíznemu záveru o dobe trvania obmedzení v obvyklom spôsobe života poškodenej jednoznačne zodpovedalo jej tvrdenie, že diskomfort u nej trval počas celej doby ako mala na ruke nasadenú sadru; poškodená nikdy nevypovedala, že tento by pociťovala len do 7 dní. Naopak, poškodená tvrdila, že počas toho ako mala na ruke sadru, teda celých 25 dní, bola obmedzená v hygiene, v obliekaní a v písaní na klávesnici, čo možno považovať za činnosti bežné. To, že poškodená uviedla, že toto ju pracovne
nijako neobmedzovalo, pretože je praváčka, neodôvodňuje záver o neobmedzení v obvyklom spôsobe života, ktorý je charakterizovaný nielen výlučne pracovnou činnosťou. Preto súd I. stupňa nepochybil, keď konanie obžalovanej právne posúdil ako prečin ublíženia na zdraví. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd I. stupňa materiálny korektív na konanie obžalovanej správne neuplatnil, pretože, opakujúc, bolo nepochybne dokázané, že u poškodenej si liečenie zranení vyžadovalo dobu na viac ako sedem dní, a to na 25 dní. preto protiprávne konanie obžalovanej naplnilo svojou povahou všetky znaky prečinu ublíženia na zdraví vzhľadom na objektívnu dobu liečenia a na individuálne obmedzenia bežného spôsobu života u poškodenej. Ďalej odvolací súd obhajobné námietky, že ak by poškodená jazdila v úseku nehody maximálne povolenou rýchlosťou 30 km/h (podľa znaleckého posudku Q. R. išla 36-39km/h), tak by poškodená nemusela byť zranená, považoval čisto za hypotetickú. Q. R. jasne vysvetlil, že aj pri maximálne povolenej rýchlosti jazdy 30km/h by poškodená nezabránila vzniku dopravnej nehody a jej konanie, hoc išlo u nej o nesprávnu techniku jazdy, nebolo v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody. Podľa znalca poškodená by dopravnej nehode zabránila, len ak by jazdila rýchlosťou 27km/h; či mala svedkyňa poškodená takou rýchlosťou ísť, bolo, podľa znalca, otázkou právneho posúdenia. Z uvedených dôvodov súd v žiadnom smere neprijal odvolaciu argumentáciu obžalovanej a jej odvolanie zamietol. Pokiaľ išlo o zistenia súdu prvého stupňa dôležité pri určení peňažného trestu a jeho výmery, tieto vychádzali z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania, zodpovedajúceho všetkým kritériám uvedeným v § 2 odsek 10 Trestného poriadku, pričom súd prvého stupňa pri hodnotení všetkých týchto vykonaných dôkazov, podľa názoru odvolacieho súdu, dôsledne postupoval aj podľa ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, (§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku), avšak s výnimkou: 1. že, keď súd poľahčil obžalovanej dvoma priaznivými okolnosťami (priznanie a oľutovanie skutku a napomáhanie orgánom činným v trestnom konaní a súdu pri objasňovaní jej trestnej činnosti), tak išlo z jeho strany o prílišnú zhovievavosť, pretože obžalovaná síce deklarovala, že nedala prednosť v jazde poškodenej a ľutovala to, ale na hlavnom pojednávaní neurobila žiadne vyhlásenie, preto sa trestné konanie muselo rozvinúť do dokazovania; takýto postoj obžalovanej nebolo preto možno vyhodnotiť ako priznanie ku skutku a rovnako tak takýmto stanoviskom obžalovaná súdu ani nenapomohla pri objasňovaní svojej trestnej činnosti, 2. neuloženia obžalovanej aj vedľajšieho trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, a to z dôvodov opodstatnene uvedených v odôvodnení odvolania okresného prokurátora. Plnením prieskumnej povinnosti vo vzťahu k výroku o peňažnom treste a o náhradnom treste odňatia slobody uložených obžalovanej teda odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci všetky, v tomto smere zistené a dokázané skutočnosti právne síce neposúdil podľa všetkých, do úvahy prichádzajúcich ustanovení zákona, avšak v poradí prvá, vyššie uvedená, nepochybne vo výroku o treste napadnutého rozsudku sa vyskytnuvšia chyba, nemala vplyv a význam na zákonnosť výmery peňažného trestu a substitučného trestu odňatia slobody, ktoré boli napadnutým rozsudkom obžalovanej uložené. Z dôvodov vyššie uvedených odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa výroku o treste uloženom obžalovanej s výnimkou vyššie uvedenej absencie relevantných a zákonu zodpovedajúcich právnych úvah súvisiacich s neopodstatneným, jednak zistením poľahčujúcich okolnosti uvedených v § 36 písmeno l/ a písmeno n/ Trestného zákona a jednak neuložením obžalovanej vedľajšieho trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, je inak v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného poriadku, pretože súd prvého stupňa v ňom uviedol všetky zistené skutočnosti, o ktoré oprel u obžalovanej zistenie jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona, nezistenie žiadnej, v ustanovení § 37 Trestného zákona uvedenej priťažujúcej okolnosti. Odvolací súd podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku zruší napadnutý rozsudok aj:
- pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (písmeno b/);
- ak je uložený trest neprimeraný (písmeno e/); Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Keďže odvolací súd zistil vyššie uvedené dôvody, podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/, odsek 3 Trestného poriadku, na podklade odvolania okresného prokurátora zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona uložil obžalovanej aj vedľajší trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na jeden rok. Odvolací súd mal za to, že v prejednávanej veci jedine kombinácia hlavného a samostatného peňažného trestu vo výmere 2 000,- eur uloženého podľa § 56 odsek 1, odsek 2, odsek 3 Trestného zákona s náhradným trestom na jeden mesiac a trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na jeden rok v prejednávanej veci zodpovedá všetkým kritériám ustanovených pre ukladanie trestu v § 34 odsek 4 Trestného zákona (spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútka, nezistená priťažujúca okolnosť, osoba obžalovanej, jej pomery a možnosti jej nápravy) a je spôsobilá aj na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona, a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, lebo zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovanou tak, že jej zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jej výchovu k tomu, aby viedla riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovanej spoločnosťou. Pokiaľ išlo o tvrdenie obžalovanej, že postup súdu pri neuložení trestu zákazu činnosti bol správny, pretože zákon neurčuje pri danom trestnom čine obligatórne uloženie trestu zákazu činnosti, odvolací súd pripúšťa, že podľa ustanovení § 33a a § 34 odsek 3 Trestného zákona má trest postihovať výlučne páchateľa, nie jeho rodinu a že povinnosťou súdu nie je ukladať pri danom druhu trestnej činnosti aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Na druhej strane bolo ale treba poukázať na to, že akýmkoľvek nepriaznivým vplyvom tohto trestu na rodinu obžalovanej a jej blízke osoby mohla obžalovaná predísť tým, že by v prejednávanej veci v súvislosti s takouto (týmto trestom jej zakázanou) činnosťou nespáchala trestný čin, že by jazdila obozretnejšie, že by pred križovatkou zastala a opakovane by sa presvedčila, či mohla bezpečne vojsť do križovatky. Súčasne odvolací súd vyhodnotil a zistil, na rozdiel od názoru okresného súdu, že obžalovaná jednak svojím správaním na ceste porušila veľmi dôležitú povinnosť spočívajúcu v nedaní prednosti v jazde vozidlu, ktoré išlo po hlavnej ceste a jednako už pred spáchaním skutku viackrát porušila pravidlá cestnej premávky, nielen dvakrát. Podľa záznamov v evidenčnej karte vodičky, ktorú prvostupňový súd vôbec nevyhodnocoval, odvolací súd totiž zistil, že obžalovaná v roku 2023 rovnakým spôsobom porušila pravidlá cestnej premávky, konala v rozpore s § 20 odsek 1 cestného zákona, za čo jej bola uložená bloková pokuta 20,-eur a naviac bola postihovaná blokovými pokutami aj za prekročovanie rýchlosti v rokoch 2009-2016 štyrikrát, raz za to dostala pokutu až 100,-eur a v rokoch 2007 a 2005 trikrát porušila povinnosti účastníka cestnej premávky podľa § 3 odsek 2 písmeno b/ zákona č. 315/1996 Z.z. tým, že nerešpektovala dopravné značenia. Pokiaľ išlo o názor obžalovanej, že neuloženie trestu zákazu činnosti bolo správne a primerané vzhľadom na všetky okolnosti a na jej pomery, lebo jeho uloženie by citeľne ovplyvnilo jej súkromný, pracovný život, že by finančne strádala jej rodina, na túto argumentáciu odvolací nemohol reflektovať. Je pravdou, že súd musí ukladať primerané sankcie, rešpektovať mantinely sudcovskej individualizácie trestu, ktoré nastavil zákonodarca, posúdiť vhodnosť zásahu, ktorá sa posudzuje schopnosťou naplnenia zamýšľaného cieľa prostredníctvom zvoleného druhu a výmery trestu, že musí vybrať, čo najmenej citeľný zásah, ktorý je však stále spôsobilý naplniť cieľ zásahu a zároveň musí posúdiť adekvátnosť rozsahu a dosahu zásahov k stupni naliehavosti zásahu, pričom platí, že o čím väčší zásah ide, tým je potrebné mať na tom všeobecný záujem. Súd zohľadňujúc všetky tieto kritéria zistil, že nepotrestanie obžalovanej trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá bolo zo strany okresného súdu príliš zhovievavé, a to s poukazom na skôr uvedené, hoc konanie obžalovanej bolo posúdené iba ako nedbanlivostné. Neuloženie formy represie v podobe trestu zákazu činnosti, na ktoré je potrebné osobitné povolenie, opakujúc, nebolo zo strany súdu I. stupňa optimálne a uloženie „len“ peňažného trestu vyznelo ako príliš mierne. Takáto forma neuloženej sankcie totiž nepôsobí dostatočne výchovne a odstrašujúco pre ostatných, najmä pre účastníkov cestnej premávky. Obžalovaná je súdom odsudzovaná za nespravodlivosť, ktorú trestným činom spáchala, preto musí spravodlivosť očakávať aj zo strany súdu. Za výnimočné okolnosti, pre ktoré by bolo namieste zvažovať neodobratie vodičského preukazu obžalovanej, nebolo možné pokladať citeľný dopad na rodinu obžalovanej a na jej finančnú situáciu. Odvolací súd totiž postrehol, že obžalovaná nie je jedinou živiteľkou rodiny, je vydatá a s manželom vlastnia firmu (odvolacím súdom oboznámený výpis z obchodného registra na firmu Rudbeckia, s.r.o.), ktorej dokonca patrila Toyota Raw, ktorú obžalovaná v čase nehody šoférovala. Preto v jej prípade nemožno hovoriť o nejakom materiálnom strádaní jej rodiny, ak nebude môcť viesť vozidlá. Tiež odvolaciemu súdu neuniklo ani to, že dcéra obžalovanej, kvôli starostlivosti ktorej tiež nemôže obžalovaná prísť o „vodičák“, bude mať v apríli tohto roku 16 rokov, teda už je samostatnou bytosťou,
ktorá dokáže ísť na krúžky alebo do školy aj sama. Takže ani tieto obžalovanou pertraktované vyjadrenia nemohli obstáť ako dôvod na neuloženie jej trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Záverom odvolací súd ešte dodal, že keďže obžalovanú (a to aj napriek vyhodnoteným záznamom z evidenčnej karty vodičky) nepovažoval za cestnú „pirátku“, načo obžalovaná poukázala v konaní pred odvolacím súdom, poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona jej priznal, rovnako ako súd I. stupňa. Z dôvodov vyššie rozobratých odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste postupom podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/, odsek 3 Trestného poriadku a uložil obžalovanej trest uvedený vo výroku tohto rozsudku, ktorý považuje za primeraný a zodpovedajúci zákonu a odvolanie obžalovanej z týchto dôvodov zamietol postupom podľa § 319 Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.