Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5To-85-2021.pdf
PDF · 74.52 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/85/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára, a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M., a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného Z. Z., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a iné, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 07. septembra 2021 v Banskej Bystrici odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/13/2021 zo dňa 19. mája 2021, a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora zamieta.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/13/2021 zo dňa 19. 05. 2021 bol obžalovaný Z. Z. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 06. 03. 2020 okolo 23.30 h v meste N. E. v pohostinstve B. na ulici E. X na mieste verejnosti prístupnom fyzicky napadol Z. U. a to tak, že počas bitky medzi Z. U. a A. E. do tejto bitky zasiahol tým spôsobom, že Z. U. kopol kolenom do oblasti sánky a udrel ho päsťou viac krát do oblasti tváre, pričom týmto útokom spôsobil Z. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. E., Z. XXX/X, podľa vypracovaného znaleckého posudku č. 115/2020 zlomeninu sánky vľavo a v oblasti tesne za pôvodnou zlomeninou, pričom došlo aj k čiastočnému uvoľneniu kovových dláh v mieste pôvodnej zlomeniny s dobou liečby od 06. 03. 2020 do 09. 04. 2020, teda 35 dní.
Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 364 ods. 1, § 36 písm. a), l), § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere 3 rokov. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku bol obžalovaný zaviazaný k povinnosti nahradiť spôsobenú škodu poškodeným Z. U., Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., a Sociálnej poisťovni.
Proti tomuto rozsudku podal priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie intervenujúci prokurátor a to v neprospech obžalovaného proti výroku o treste, ktoré neskôr písomne odôvodnil v podstate tým, že namieta, že súd neopodstatnene uložil obžalovanému alternatívny trest. Trest plní ochranu spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie a prvok individuálnej prevencie, a jednak aj voči ďalším občanom, potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Zásady ukladania trestov v ustanovení § 34 a nasl. Trestného zákona zdôrazňujú, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Zároveň trest vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa jeho názoru alternatívnym trestom nebude naplnený účel trestu, a to zabránenie páchateľovi v ďalšom páchaní trestnej činnosti a jeho výchova k tomu, aby viedol riadny život, keď tento účel nesplnil už ani podmienečný trest uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Veľký
Krtíš sp. zn. 10T/16/2017 zo dňa 16. 10. 2017, ktorý mu bol následne dňa 17. 06. 2019 nariadený, ako ani nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/84/2018 zo dňa 14. 03. 2019. Navyše, obžalovaný sa doposiaľ dopustil 5 priestupkov, naposledy dňa 26. 05. 2019 priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Napriek uvedenému sa obžalovaný opakovane dopustil trestnej činnosti, hoci nie rovnorodej, avšak túto spáchal s odstupom ani nie siedmich mesiacov od vykonania nepodmienečného trestu, keď sa opätovne dopustil úmyselného trestného činu. Podľa neho je preto obmedzenie jeho osobnej slobody v zmysle nepodmienečného trestu odňatia slobody v tomto prípade namieste. Z dôvodov individuálnej a generálnej prevencie mal byť obžalovanému uložený trest odňatia slobody nepodmienečný, na výkon ktorého mal byť zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Takýto trest by bol spravodlivý, primeraný k spáchanej trestnej činnosti a najmä spôsobilý naplniť svoj účel v zmysle § 34 Trestného zákona. Na základe uvedených skutočností preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste, a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uloží nepodmienečný trest odňatia slobody.
Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že sa pridržiava písomne odôvodneného odvolania a navrhla, aby mu krajský súd vyhovel. Uložený podmienečný trest odňatia slobody totiž nenapĺňa všetky požiadavky pre ukladanie trestov, preto požiadala, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanému primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí požiadal, aby mu bol uložený podmienečný trest, s poškodeným sa aj osobne stretol a ospravedlnil sa mu, rovnako tak sa mu ospravedlnil aj poškodený za to, že napadol jeho brata. V súčasnosti je riadne zamestnaný v Z. C. a chce podnikať.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie okresného prokurátora bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.
Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v ňom prvostupňový súd vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami vo vzťahu k jednotlivým výrokom rozsudku. Krajský súd zároveň konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení spravil vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré je v zmysle zákona neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním. Krajský súd preto preskúmaval len výrok o treste.
Vo vzťahu k uloženému trestu krajský súd konštatuje, že okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34, § 36, § 37, § 38 Trestného zákona, na ktoré je povinný prihliadnuť, a to na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ako aj generálnu a individuálnu prevenciu. Okresný súd dostatočným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, prečo obžalovanému ukladal trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, a krajský súd sa s uvedeným odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil, preto naň v podrobnostiach odkazuje. K námietkam prokurátora uvedeným
v podanom odvolaní krajský súd považuje za nevyhnutné uviesť, že v rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Okrem ďalších skutočností, na ktoré je súd povinný pri ukladaní trestu prihliadnuť, patrí aj osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, rodinné, osobné), či možnosť jeho nápravy. Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste. V zmysle § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Ďalej je potrebné uviesť, že trest uložený okresným súdom nie je alternatívnym trestom (napr. trestom peňažným, trestom povinnej práce alebo trestom domáceho väzenia), pretože obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody, aj keď s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu. Je síce pravda, že obžalovaný už bol v minulosti 2 krát súdne trestaný, avšak pre majetkové trestné činy, prejednávaného trestného činu sa nedopustil v čase plynutia skúšobnej doby, preto boli splnené zákonné podmienky uvedené v § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona pre rozhodnutie o podmienečnom odklade výkonu uloženého trestu odňatia slobody. Napokon aj krajský súd poukazuje na to, že iniciátorom celého konfliktu bol práve poškodený, ktorý napadol brata obžalovaného, a obžalovaný sa do konfliktu zapojil len preto, aby ubránil svojho brata pred fyzickým útokom poškodeného. Takto uložený trest je potom aj podľa krajského súdu postačujúci, spĺňa atribúty generálnej aj individuálnej prevencie, dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti, ako aj prevýchovu obžalovaného, a zároveň postihuje len obžalovaného. Uložená skúšobná doba vo výmere 3 rokov je dostatočne dlhá na to, aby obžalovaný svojim správaním preukázal, že dokáže viesť riadny život a nepáchať trestnú činnosť. V opačnom prípade, za splnenia ďalších zákonných podmienok, môže byť obžalovanému nariadený nepodmienečný trest.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné.
Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.