Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/11/2026

Uznesenie

B. súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov senátu JUDr. Márie Šimkovej a Ing. Mgr. Anny Přikrylovej, v trestnej veci odsúdeného C. L. pre prečin výtržníctva podľa , ods. 2 písm. d) , o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 0T/573/2024 zo dňa 15.01.2026, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26.02.2026 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa sa sťažnosť odsúdeného C. L., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením podľa vyslovil, že odsúdený C. L. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia určenej rozsudkom Mestského súdu Bratislava I, sp. zn. 0T/573/2024 zo dňa 03.10.2024 neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov vykoná. Podľa súd prvého stupňa zaradil odsúdeného do na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že odsúdený nežil riadnym životom, nakoľko v skúšobnej dobe spáchal úmyselný trestný čin.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej namieta, že má nastúpiť ústavné liečenie a výkon trestu by nástup liečenia oddialil aj o 5 rokov. Chce nastúpiť liečenie čo najskôr, aby mohol zmeniť spôsob života.

Krajský súd v Bratislave ako nadriadený orgán podľa preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie, ktoré predchádzalo týmto výrokom napadnutého rozhodnutia, a zistil, že sťažnosť odsúdeného je nedôvodná.

Sťažnostný súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že odsúdený C. L. bol rozsudkom Mestského súdu Bratislava I, sp. zn. 0T/573/2024 zo dňa 03.10.2024 uznaný vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa , ods. 2 písm. d) , za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05.11.2024. V zmysle , veta druhá, skúšobná doba podmienečného odsúdenia začala plynúť dňa 06.11.2024 a doposiaľ neuplynula.

Súd prvého stupňa nariadil vo veci verejné zasadnutie za účelom zisťovania spôsobu života odsúdeným v skúšobnej dobe.

Na verejnom zasadnutí súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného, ktorý využil svoje právo a nevypovedal, a prečítaním listinných dôkazov, z ktorých vyplynulo, že odsúdený bol trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava I, sp. zn. 0T/117/2025 zo dňa 25.04.2025 uznaný vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa , ods. 2 písm. e) , ktorého sa dopustil dňa 22.04.2025.

Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol rozhodnúť o premene trestu, odsúdený sa v konečnom návrhu nevyjadril.

Podľa ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže

a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad, b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v ods. 1, c) ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, alebo d) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.

Podľa ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.

Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Správne postupoval súd prvého stupňa, keď dospel k záveru, že odsúdený C. L. neviedol riadny život, keď počas skúšobnej doby spáchal rovnaký úmyselný trestný čin ako ten, pre ktorý bola určená skúšobná doba. Spáchanie úmyselného trestného činu je z hľadiska hodnotenia závažnosti protiprávneho konania v zmysle posudzovania vedenia riadneho života najvážnejšou formou protiprávneho konania, a vylučuje záver o vedení riadneho života v skúšobnej dobe. Z tohto je evidentné, že podmienečný trest odňatia slobody nemal na odsúdeného žiadny výchovný vplyv. K sťažnostným námietkam odsúdeného sťažnostný súd uvádza, že tieto sú neopodstatnené, pretože jednak na svoju obhajobu neuviedol pri svojom výsluchu žiadne skutočnosti, napr. pozitívne okolnosti z jeho prípadnej práce alebo rodiny, ani neoznačil žiaden svoj spoločenský prínos počas skúšobnej doby, ktorý by mohol byť komparovaný so spoločenskou ujmou, tzn. trestným činom, ktorý v skúšobnej dobe spáchal.

Sťažnostný súd konštatuje, že z formálneho hľadiska bolo možné ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti a predĺžiť skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia, pretože táto v čase rozhodovania súdu prvého stupňa ešte plynula, ale neboli zistené žiadne výnimočné pomery odsúdeného, ktoré by takýto postup odôvodňovali so zreteľom na to, že odsúdený sa v skúšobnej dobe dopustil špeciálnej recidívy.

V súlade so zákonom postupoval súd prvého stupňa aj v časti, v ktorej odsúdeného podľa zaradil pre výkon trestu odňatia slobody do na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko z odpisu registra trestov je zrejmé, že odsúdený pred spáchaním trestného činu, pre ktorý mu bola určená skúšobná doba, bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Krajský súd nezistil dôvody pre zrušenie alebo zmenu napadnutého uznesenia, preto sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú podľa zamietol.