Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23CoP-117-2025.pdf
PDF · 118.07 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/117/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci navrhovateľa/otca G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. K. XX, D., právne zast. JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom Hlavná 17, Prešov, matky X. J. Č.R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXA, V., právne zast.: PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom Puškinova 16, Prešov, o určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností k mal. Š. Č., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G., o odvolaní navrhovateľa a matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 38Pc/18/2023 - 395 zo dňa 01.10.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., II., III, IV.,V. a VII..
II. Odmieta odvolanie proti výroku VI. rozsudku v rozsahu úpravy styku v roku 2025.
III. Mení rozsudok vo výroku VI. v rozsahu úpravy styku od roku 2026 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. Š.
A. počas obdobia od 24.12. od 16,00 hod do 26.12. do 20,00 hod:
- každý párny rok od 24.12. od 16:00 hod. do 25.12. do 20:00 hod.,
- každý nepárny rok od 25.12. od 16:00 hod. do 26.12. do 20:00 hod.,
B. počas letných prázdnin:
- od 01.07. od 09,00 hod. do 07.07. do 18,00 hod., od tretieho piatku v mesiaci júl od 09,00 hod do nasledujúcej nedele do 18,00 hod a od 01.08. od 09,00 hod. do 10.08. do 18,00 hod.
C. V období neuvedenom pod písm. A. a B.:
- každý nepárny týždeň v utorok od 16:00 hod. do 19:00 hod. a od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod.,
- každý párny týždeň v utorok a štvrtok od 16:00 hod. do 19:00 hod.,
IV. Mení rozsudok vo výroku VIII. tak, že matka je povinná nahradiť štátu trovy konania vo výške 9,80 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v konaní o určenie otcovstva rozhodol tak, že konanie o určenie otcovstva zastavil, maloletého E. zveril do osobnej starostlivosti matky, rozhodol, že obaja
rodičia sú povinní a oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 400 € mesačne od 01.03.2023 do budúcna, rozhodol o dlžnom výživnom za obdobie od 01.03.2023 do 30.09.2025, upravil styk otca s maloletým E., návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti zamietol, rozhodol o trovách konania štátu a účastníkov konania.
2. Rozsudok odôvodnil tým, že navrhovateľ sa podaním zo dňa 13.03.2023 domáha určenia otcovstva k maloletému E.. Matka s návrhom nesúhlasila, preto súd vykonal znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že navrhovateľ je otcom maloletého. Rodičia sa nedokázali dohodnúť na úprave práv a povinností k maloletému, dohodli sa len na neodkladnom opatrení o úprave stretávanie otca s maloletým.
3. Súd uviedol, že konanie o určenie otcovstva zastavil keďže v priebehu konania došlo súhlasným vyhlásením pred matrikou k uznaniu otcovstva.
4. Súd uviedol že podmienky na striedavú osobnú starostlivosť nie sú v tomto čase splnené vzhľadom na okolnosti prípadu - rodičia nikdy nežili v spoločnej domácnosti, stretávanie sa maloletého s otcom sa len postupne rozvíja. Súd uviedol ďalej, že „Úprava práv a povinností vo vzťahu k maloletému nie je konceptom hľadania dokonalejšieho, perfektnejšieho a morálnejšieho rodiča. Kompetentnosť rodičovstva sa prejavuje vo vzťahu k dieťaťu, ako aj vo vzťahu k druhému rodičovi, čomu matka aj podľa znaleckého posudku rozumie. Aj vo vzťahu k otcovi je pozitívne nastavená, no naopak otec vo vzťahu k matke nie. Jeho reakcie na danú situáciu sú pochopiteľné, ale čím skôr sa otec zbaví potreby devalvovať matku vymyslenou psychopatologizáciou, tým skôr sa ich vzájomná komunikácia a kooperácia zlepší, na čo majú obaja rodičia výrazné predpoklady a v čom ich súd povzbudzuje. Aj zo znaleckého posudku vyplýva, že obaja rodičia majú dobré predpoklady viesť rodičovstvo vo vzťahu k mal. E. dobre, proaktívne, v záujme mal. E.. Na tom však treba vedome pracovať. Preferenčným rodičom je však v súčasnosti matka a vzťah otca so E. je len v rozvíjajúcej sa fáze, preto súd uzatvára, že rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti by bolo predčasným a nie v záujme maloletého.“
5. Súd odôvodnil úpravu stretávanie otca s maloletým a uviedol, že „V nadväznosti na tieto skutočnosti, však súd podstatným spôsobom rozšíril stretávanie sa otca s mal. E., a to v jednotlivých fázach. Jednak v roku 2025 a potom následne v roku 2026 s tým, že rozšírenými hodinami by bolo možné už cez vianočné sviatky skúsiť začať stretávanie sa aj cez noc a v roku 2026 ho rozvinúť naplno, preto súd upravil stretávanie sa otca s maloletým v jednotlivých fázach, a to v roku 2025, vrátane vianočných sviatkov 2025 a potom v roku 2026 do budúcna. Takto upravené stretávanie sa však môže v budúcnosti ešte viacej rozšíriť. Rodičia pokiaľ budú skutočne kompetentní, usadia voči sebe negatívne emócie, budú môcť sa dohodnúť o stretávaní bez rozhodnutia súdu a rozšíriť toto stretávanie, akcentovať potreby dieťaťa, ako aj svoju životnú situáciu v nových rodinách. K tomu ich taktiež súd povzbudzuje, skutočná kompetentnosť rodičov sa prejavuje práve v schopnosti komunikácie a ústretovosti voči druhému rodičovi a hľadania záujmu dieťaťa vo vzťahu k nemu, nie skrze vlastných pohľadov.“
6. Súd určil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 400 € a vychádzal aj z metodiky pre výpočet výživného. Vychádzal z príjmu otca vo výške 2500 € mesačne, z toho, že maloletý E. je dieťa so štandardnými potrebami, otec nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Súd neakceptoval návrh matky na rozhodnutie o výživnom na úspory, keďže sa vzhľadom na výšku výživného sa výživné na úspory nejaví ako dôvodné.
7. Súd dlžné výživné za obdobie od marca 2023 do vyhlásenia rozsudku vyčíslil na sumu 7700 €, keď odpočítal výživné, ktoré otec platil dobrovoľne od apríla 2024 vo výške 260 € mesačne. Súd uviedol, že vzhľadom na príjem otca je možné dlžné výživné zaplatiť najneskôr v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
8. Rozhodnutie o trovách konania štátu súd odôvodnil tým, že „Čo sa týka priznania náhrady trov štátu vo vzťahu k matke, k posudku G.. O.. J., G.., súd uvádza, že je nanajvýš spravodlivé, aby trovy tohto znaleckého dokazovania znášala matka, keďže matka sa bránila uznaniu otcovstva, ktoré otec chcel od narodenia mal. E.. Otec sa domáhal návrhom na určenie otcovstva 12 dní po narodení a už akékoľvek pohnútky viedli matku k tomu, aby neakceptovala vôľu otca uznať otcovstvo vo vzťahu k E., takýto spor o určenie otcovstva, by nebol vznikol a ani tieto trovy, pokiaľ by matka s uznaním otcovstva súhlasila od začiatku. O výške trov rozhodne súd osobitným uznesením.“
9. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie § 52 CMP.
10. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že rozsudkom bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, pretože na účely určenia výživného súd nevykonal dôkazy smerujúce k zisteniu výdavkov otca. Okrem toho súd rozhodol v rozpore s vykonaným dokazovaním, pretože bolo preukázané, že sú splnené podmienky na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Zverenie maloletého do výlučnej starostlivosti matky nie je v záujme maloletého. Striedavá starostlivosť predstavuje rovnocenné postavenie rodičov, čo je najférovejšie ako pre rodičov, tak aj pre maloleté dieťa. V konaní bol vypracovaný znalecký posudok, kde znalec konštatuje, že obaja rodičia sú rodičovsky kompetentní a nie je nikomu potrebné obmedzovať rodičovské práva v záujme dieťaťa. Znalec konštatuje, že matka je logicky primárnym rodičom, keďže od narodenia maloletý v starostlivosti matky, zároveň znalec konštatuje, že maloletý si vybudoval k otcovi silnú sekundárnu rodičovskú väzbu s tým, že otec sa maloletému cielene kvalitne venuje. Podľa vyjadrenia pediatra je maloletý vývojovo po fyzickej a psychickej stránke popredu oproti rovesníkom. Počas matkinho druhého tehotenstva bol v období piatich dní maloletý so starými rodičmi a s manželom matky a je zjavné, že odlúčenie od primárneho rodiča v tomto období zvládol bez problémov. Vek dieťaťa nemožno považovať za prekážku v striedavej starostlivosti, otec poukázal na nález Ústavného súdu ČR I.ÚS 3065/21, v ktorom súd riešil otázku práva na výchovu detí v konaní o zverenie do striedavej osobnej starostlivosti.
11. Súd pri rozhodnutí o výživnom mal vychádzať aj z toho, že navrhovateľ pracuje ako riadiaci úradník Prešovského samosprávneho kraja a je povinný na základe interných noriem svoju pozíciu zastávať reprezentatívne. Jeho nadpriemerný príjem je priamo podmienený vyššími nákladmi na obliekanie, kozmetiku a dochádzanie do zamestnania. Navrhovateľ je ženatý a jeho manželka ma právo podieľať sa na jeho životnej úrovni. Manželka v roku 2024 prišla o zamestnanie v školstve, aktuálne pracuje len na čiastočný úväzok s priemerným mesačným príjmom cca 500 €. Poukázal na to na to, že matka poberala a poberá dávky - materskú, rodičovskú, nemocenskú, prídavky na maloletého, jej manžel je zamestnaný a uplatňuje si daňový bonus na maloletého E.. Matka so svojím manželom kúpili novostavbu rodinného domu v obci V., čo dokazuje, že výživné 260 € je dostačujúce.
12. Súd pri stanovení rozsahu styku mal vychádzať z neodkladného opatrenia vydaného 10.01.2024 a z návrhu na jeho zmenu. Súd nebral do úvahy aktuálny rozsah styku, ktorý prebiehal podľa dohody zo dňa 14.11.2024. Otec bol ukrátený rozhodnutím súdu o 10 denných hodín mesačne. Súd v rozpore so záujmom dieťaťa zúžil rozsah styku oproti dohode rodičov, ktorá má podľa otca prednosť pred rozhodnutím súdu. Otec poukázal na chybu rozsudku pri úprave stretávania počas Vianoc.
13. Súd sa pri určení výživného mal zaoberať nielen majetkovými pomermi otca, ale aj potrebami dieťaťa. Súd mal zohľadniť aj možnosti na strane matky. Tieto údaje v rozsudku absentujú. Potreby maloletého E. mesačne nepredstavujú sumu 450 € respektíve 600 €. Domnieva sa, že výživné nad objektívne potreby maloletého bude slúžiť matke pre jej osobné potreby, čo nie je správne.
14. Navrhovateľ odmietol tvrdenia matky, že voči nej mal alebo má invektívy. K matke maloletého neprechováva negatívne emócie. Vzťahy rodičov sú možno povrchné, ale nedajú sa považovať za rozvrátené.
15. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie aj matka a to proti výrokom I., III., IV., V., VI. a VIII, a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil alebo aby ho v týchto výrokoch zrušil. Uviedla, že súd počas konania nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk maloletého E. s otcom s tým, že toto neodkladné opatrenie má trvať do právoplatného skončenia konania o určenie otcovstva. Keďže konanie o určenie otcovstva ku dňu podania odvolania nie je právoplatne skončené, je toto neodkladné opatrenie naďalej právoplatné a účinné. Napriek tomu súd prvej inštancie rozhodol o takzvanej zmene neodkladného opatrenia tak, že odlišným spôsobom upravil styk otca s maloletým E.. Poukázala na to, že ustanovenia procesných kódexov nepoznajú inštitút zmeny neodkladného opatrenia a ak dôjde k zmene pomerov, ma súd nariadené neodkladné opatrenie zrušiť a môže nariadiť nové neodkladné opatrenie.
16. Matka nesúhlasila s rozhodnutím vo výroku III., podľa ktorého sú obaja rodičia povinní a oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Takéto rozhodnutie nereflektuje reálne pomery a usporiadanie starostlivosti o maloletého, keďže maloletý bol zverený do jej osobnej starostlivosti a otec sa na každodennej starostlivosti o dieťa fakticky nepodieľa. Asistuje závažná prekážka riadneho výkonu práva a povinnosti zastupovať a spravovať majetok dieťaťa zo strany otca. To je dlhodobo pretrvávajúca a prakticky úplná absencia schopnosti otca komunikovať s matkou vo veciach maloletého. Predpokladom spoločného výkonu práv je aspoň základná kooperácia komunikácia medzi rodičmi.
17. Uviedla, že súd pri určení výživného vychádzal z príjmu otca vo výške 2500 € mesačne. Z potvrdenia o príjme otca za rok 2023 vyplýva, že tento predstavoval v roku 2023 priemerne 2851 €. Výživné 400 € preto nezodpovedá reálnym zárobkovým možnostiam otca ani skutočným potrebám dieťaťa. Podľa tabuliek orientačného výživného sa výživné pri príjme 2500 € malo pohybovať okolo sumy 450 € súd ho určil vo výške 400 €. Takýto postup je nepreskúmateľný. Argument súdu, že malé dieťa nemá toľko nákladov, je zjednodušený a nepresný. Navrhla, aby odvolací súd výživné určil na sumu 500 € mesačne a 50 € mesačne ako príspevok na sporenie. S ohľadom na zmenu bežného výživného je potrebné zmeniť aj sumu dlžného výživného.
18. Matka nesúhlasila ani s rozhodnutím súdu v časti úpravy styku otca s maloletým E., ktorý umožňuje príliš skoré prespávanie a dlhodobé odlúčenie dieťaťa od matky. Styk nerešpektuje vek maloletého E., jeho psychický stav, jeho vývinové potreby ani odborné poznatky o vývine citovej väzby v rannom detstve. Maloletý má len X a pol roka je vo fáze takzvanej anxiózno-ambivalentnej väzby, ktorá je charakteristická silnou potrebou kontinuálnej prítomnosti primárnej vzťahovej osoby, ktorou je nepochybne matka. Matka poukázala na negatívne dopady súčasného rozsahu styku na psychický stav maloletého. Po návrate od otca sa u dieťaťa prejavujú výrazne podráždenosť, úzkosť, plačlivosť, problémy so spánkom a časté nočné budenie. Otec má podľa znaleckého posudku tendenciu k sociálne priaznivej sebaprezentácii a zníženú schopnosť pochopiť emocionálne potreby dieťaťa v situáciách odlúčenia. Úprava styku počas letných prázdnin je neprimerane dlhá, nie je predsa možné, aby dieťa v troch rokoch zvládlo odlúčenie od matky po dobu 7 a viac dní. Matka doložila aj potvrdenie z adaptačného centra C. o.z. v P., z ktorého vyplýva, že maloletý nie je adaptovaný na dlhšie odlúčenie od matky. Matka navrhuje, aby styk odvolací súd upravil s maloletým v postupných krokoch bez prespania v roku 2025 so začiatkom prespávania v polovici roku 2026.
19. Matka nesúhlasí ani s tým, že má hradiť trovy konania štátu. Jej pohnútky nesúhlasiť s uznaním otcovstva boli legitímne a racionálne, v tom čase existovala objektívna neistota týkajúca sa biologického otcovstva, keďže matka udržiavala v rozhodnom období súbežný partnerský vzťah so svojím súčasným manželom ako aj s navrhovateľom. Nemožno matke vytýkať, že nebola ochotná otcovstvo uznať len na základe tvrdenia navrhovateľa. Navrhla, aby odvolací súd o trovách konania štátu rozhodol tak, že obaja rodičia ich budú hradiť v jednej polovici.
20. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniam navrhovateľa a matky uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie.
21. Navrhovateľ k odvolaniu matky uviedol že o syna javil a javí záujem, chce sa podieľať na jeho výchove. Nie je pravdivé tvrdenie matky o existencii pretrvávajúcej a prakticky úplnej absencii schopnosti otca komunikovať s matkou vo veciach maloletého. Poukázal na znalecký posudok, z ktorého vyplýva opak. V čase, keď je maloletý s ním, je maloletý šťastný, spokojný, nevykazuje akékoľvek ťažkosti. Výška výživného bola určená správne, keďže metodika ministerstva nie je právne záväzná a je len orientačnou pomôckou pre súdy. Zárobok otca za rok 2023 bol vyšší z dôvodu mimoriadnych odmien, ktoré nie sú pravidelné ani nárokovateľné. Nesúhlasil s tvrdením matky, že maloletý nie je pripravený na dlhšie odlúčenie od matky, rozširovanie styku otca s maloletým je prínosné a potrebné.
22. Matka k odvolaniu otca uviedla, že odvolanie otca selektívne vytrháva jednotlivé časti z kontextu znaleckého posudku a tým vytvárať dojem, ktorý nezodpovedá celkovej situácii. E. aktuálne správanie je v súlade so známymi vývinovými fázami a nemožno ho interpretovať ako patologické či neštandardné. Hlavným cieľom matky je zabezpečiť, aby syn mal harmonické, stabilné podmienky, aby nebol vystavovaný neprimeranému stresu ani umelo vytváranému tlaku. Deti vo veku troch - štyroch rokov citlivo reagujú na zmeny rutiny, emočné prežívanie rodičov a prechody medzi domácnosťami. Závery, ktoré otec uvádza, môže urobiť výlučne odborník nie rodič bez psychologickej kvalifikácie. Argumentácia
otca je subjektívna, manipulatívna a v rozpore s vývinovou psychológiou aj so závermi znaleckého posudku. Moderná psychológia potvrdzuje, že dieťa v rannom detstve potrebuje stabilnú primárnu vzťahovú osobu, nie exkluzívnu pozornosť ani izoláciu od bežných vzťahových kontextov.
23. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil že rozhodnutie súdu prvej inštancie s výnimkou výrokov VI. a VIII. je vecne správne. V tejto časti súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje, vrátane odôvodnenia rozhodnutia.
24. Z vykonaných dôkazov vyplynulo že je v záujme maloletého, aby bol zverený do osobnej starostlivosti svojej matky, ktorá je v tomto čase jeho preferenčným rodičom a v tomto čase lepšie ako otec zabezpečuje potreby maloletého. Rovnako je v záujme maloletého, aby otcovi bol vytvorený primeraný priestor na to, aby rozvíjal svoj vzťah so svojím synom. Vzhľadom na vek maloletého a výsledky znaleckého dokazovania odvolací súd taktiež nepovažuje za súladné so záujmom maloletého, aby bol v súčasnosti zverený do striedavej osobnej starostlivosti. Rozhodnutie o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky nie je spochybnením rodičovských kompetencií otca, je to výsledkom snahy súdu o nájdenie najlepšieho rozhodnutia v prospech maloletého dieťaťa. Toto rozhodnutie v budúcnosti v prípade zmeny pomerov môže byť zmenené.
25. Konanie o určenie otcovstva bolo výrokom I zastavené, matka podala odvolanie aj proti tomuto výroku. Vzhľadom na to, že došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, súd správne konanie vo veci určenia otcovstva zastavil (§ 109 CMP).
26. Matka namieta aj výrok III. rozhodnutia o práve a povinnosti oboch rodičov maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Ako odvolacie dôvody uvádza nedostatočnú komunikáciu a kooperáciu zo strany otca a skutočnosť, že otec sa o sa na každodennej starostlivosti o dieťa fakticky nepodieľa.
27. Podľa literatúry (Pavelková, B., Zákon o rodine. Komentár. 3. vydanie. Bratislava : C.H. Beck, 2019, s. 688, komentár k § 24) „Pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností súd musí rešpektovať ust. § 28, 38 a 39. Podľa týchto ustanovení sú nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obaja rodičia. Zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v ust. § 38, a to buď pozastavením výkonu, obmedzením výkonu alebo úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností. Preto možno v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rozhodnúť výlučne tak, že súd ponechá právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obom rodičom zachované aj na čas po rozvode. Realizovať ho budú v bežných veciach každý samostatne na základe svojho rozhodnutia, v podstatných veciach môže dieťa zastúpiť aj jeden z rodičov, avšak len po dohode s druhým rodičom, keďže o podstatných veciach musia rozhodovať spoločne.“
28. Otec nebol obmedzený v rodičovských právach, už táto skutočnosť nasvedčuje správnosti výroku III. rozsudku. V konaní ani nebolo preukázané, že otcova komunikácia a kooperácia je nedostatočná
- už priebeh konania a realizácia dohodnutého stretávania otca so synom osvedčujú potrebnú mieru spolupráce a komunikácie.
29. Odvolací súd sa stotožňuje s určenou výškou výživného, toto zodpovedá potrebám dieťaťa ako aj možnostiam otca.
30. Je pravda, že zo spisu vyplýva, že príjem otca v roku 2023 bol viac ako 2800 € mesačne. Na poslednom pojednávaní sa otec vyjadril, že jeho príjem je 2500 € mesačne a vysvetlil v odvolaní, že jeho príjem v roku 2023 bol vyšší o nenárokovateľné odmeny. Odvolací súd vychádzal z toho, že príjmom otca v čase rozhodovania súdu je suma 2500 € mesačne. Vzhľadom na to, že súd určoval výživné od narodenia maloletého E., teda za dlhšie obdobie, výška výživného v súhrne zodpovedá postupne sa meniacim potrebám maloletého.
31. Výživné bolo určené správne aj s ohľadom na to, že otec má vyživovaciu povinnosť voči svojej manželke, s ohľadom na pracovné povinnosti otca a potrebu reprezentatívneho vystupovania. Vyživovacia povinnosť voči maloletému predchádza iné povinnosti otca, vrátane povinnosti vystupovať reprezentatívne, respektíve vyživovať svoju aktuálnu manželku.
32. Pri určovaní výživného možno ako pomôcku použiť tabuľky vydané Ministerstvom spravodlivosti SR (dostupné napr. tu: Metodika-Vyzivne.pdf (gov.sk)). Tieto tabuľky nie sú záväzné, sú pomôckou pre zjednotenie súdnej praxe v otázke výšky výživného. V danom prípade bolo výživné určené správne, aj keď nezodpovedá presne tejto pomôcke.
33. Vecne správne aj rozhodnutie o dlžnom výživnom, ktoré ani špecificky spochybňované nie je. Odvolací súd uvádza, že aj keď splatnosť výživného by sa mala odvíjať od doručenia rozhodnutia, pri dlžnom výživnom je výnimočne možné určiť aj dlhšiu dobu splatnosti. Matka rozhodnutie o dlžnom výživnom špecificky nespochybňovala, odvolací súd teda vychádzal z toho, že potreby dieťaťa sú zabezpečené a dlhšia doba splatnosti nie je v neprospech dieťaťa.
34. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu k príjmu otca. Výdavky otca nemajú prednosť pred výživným.
35. Dávky, ktoré poberá matka, nemajú vplyv na vyživovaciu povinnosť otca. Pri určovaní vyživovacej povinnosti otca súd zohľadňuje v prvom rade potreby dieťaťa a možnosti a schopnosti otca. Možnosti a schopnosti druhého rodiča (ako aj finančné plnenia štátu určené pre dieťa) súd zohľadňuje len do tej miery, aby výživné určené otcovi spolu s výživným druhého rodiča (a dávkami) neprevyšovalo potreby osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine), čo znamená, že výživné môže byť určené vo výške prevyšujúcej sumu životného minima, resp. sumu potrebnú na pokrytie všetkých základných životných potrieb. Rozsah a spôsob uspokojovania potrieb dieťaťa súvisí aj so životnou úrovňou rodičov, ak to možnosti rodičov dovoľujú, možno výživným zabezpečiť nielen „základný“, ale aj „vyšší“ štandard dieťaťa. Na potreby dieťaťa možno zmysluplne vynaložiť 200 eur aj 2000 eur, záleží na tom, aké sú možnosti rodičov. Ak výživné prevyšuje sumu potrieb dieťaťa, môže sa odložiť na neskoršiu spotrebu, resp. môže byť využité na tvorbu úspor. V danom prípade nebolo preukázané, že by výživné určené otcovi po zohľadnení vyživovacej povinnosti matky (plnenej finančne aj osobnou starostlivosťou) a po zohľadnení štátnych dávok, prevyšovalo potreby maloletého.
36. Potreby maloletého môžu byť aj vo výške 600 eur mesačne (viď bod 34), nie je obava, že by matka výživné použila na svoje potreby. Vzhľadom na výšku výživného nie je dôvod určovať časť výživného na úspory.
37. Vecne správny aj výrok o zamietnutí návrhu otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ bol maloletý správne zverený do osobnej starostlivosti matky, je potom vylúčené, aby bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti.
38. Z uvedených dôvodov odvolací súd výroky I., II., III, IV.,V. a VII. rozsudku súdu prvej inštancie potvrdil postupom podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 387 ods. 1 CSP.
39. Výrok VI. o úprave styku a je potrebné zmeniť. Odvolací súd najskôr uvádza sa vzhľadom na to, že vo veci rozhoduje až v roku 2026, odvolací prieskum úpravy styku na rok 2025 nemá žiaden praktický význam a takéto rozhodnutie by nemohlo byť nikdy vykonané.
40. Odvolací súd poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 187/2021 z 29.11.2021, v ktorom NS SR uviedol v obdobnej situácii (odvolací súd konal o odvolaní proti neodkladnému opatreniu, ktoré zaniklo uplynutím času), že: „Účelom odvolacieho konania je v zásade preskúmať vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, a tak ustáliť právny vzťah medzi stranami konečným rozhodnutím odvolacieho súdu. V prípade zaniknutého neodkladného opatrenia takýto prieskum neprichádza do úvahy, pretože predmet odvolacieho konania odpadol...“.
41. Odvolací súd uvádza, že nie je potrebné v odvolacom konaní preskúmavať rozhodnutie, ktoré sa nemôže nikdy uplatniť. Z uvedených dôvodov odvolací súd odmietol odvolanie proti výroku o úprave styku v roku 2025 postupom podľa čl. 4 Základných zásad CSP.
42. Úprava styku maloletého s otcom od roku 2026 je v zásade nastavená správne, podľa názoru odvolacieho súdu súd správne rozšíril úpravu predtým nastavenú neodkladným opatrením o ďalšie
dni a aj o prespanie v období od piatku do nedele v každom nepárnom týždni. Vzhľadom na vek maloletého, ktorý by už mohol navštevovať predškolské zariadenie, je reálne a je to aj v jeho záujme, aby v domácnosti otca aj prespal. Rozhodnutie rešpektuje právo otca rozvíjať svoj vzťah s maloletým. Vzhľadom na vek maloletého a doterajšiu prax nie je možné zatiaľ širším spôsobom upraviť styk otca s maloletým. Maloletý si zatiaľ nezvykol na širšie stretávanie s otcom a je v jeho záujme, aby rozširovanie styku sa uskutočňovalo postupne. Cieľom však je postupne dosiahnuť, aby obaja rodičia sa v zásade stretávali s maloletým rovnocenne a rovnoprávne aj z hľadiska času.
43. Úprava stretávania počas vianočných sviatkov, ako o nej rozhodol súd prvej inštancie, je zrejme dôsledkom zjavnej nesprávnosti, pretože nebolo zrejme úmyslom súdu, aby každý Štedrý deň maloletý strávil s otcom, a preto odvolací súd zmenil výrok o úprave styku počas vianočných sviatkov tak, že stretnutie s otcom bude prebiehať každý párny rok od 24.12. od 16,00 do 25.12. do 20,00 a každý nepárny rok od 25.12. od 16,00 do 26.12. do 20,00. Táto úprava platí len vo vymedzenom období teda od 24.12. do 26.12., počas tohto obdobia sa neuplatňuje všeobecná úprava styku.
44. Úprava styku počas letných prázdnin podľa názoru odvolacieho súdu mohla byť širšia, otec sa v júli stretáva s maloletým len prvých 7 dní a potom až po uplynutí dvadsiatich štyroch dní. Z uvedeného dôvodu odvolací súd v mesiaci júl upravil ešte 1 víkend na stretnutie maloletého s otcom, a to od tretieho piatku v mesiaci júl do nasledujúcej nedele. V mesiaci august sa otec stretáva s maloletým po dobu desiatich dní, v auguste odvolací súd nevidel dôvod na ďalšie rozšírenie styku. Odvolací súd zdôrazňuje, že prázdniny nie sú zatiaľ medzi rodičov rozložené rovnomerne vzhľadom na vek maloletého a to, že jeho preferenčným rodičom je v súčasnosti matka. Aj vo vzťahu k úprave styku počas letných prázdnin teda počas obdobia od 01.07. do 31.8 odvolací súd zdôrazňuje, že všeobecná úprava styku sa v tomto období neuplatňuje.
45. Rodičovská dohoda neschválená súdom nemá prednosť pred súdnym rozhodnutím. V danom prípade súd vychádzal pri určení rozsahu styku z nariadeného neodkladného opatrenia a správne rozšíril dovtedy prebiehajúce stretávanie otca so synom. Úprava stretávania vo všeobecnosti nie je založená na takých východiskách, ktoré by presne (na dni a hodiny) dokázali určiť „správny“ rozsah stretávania, teda rozsah, ktorý je v najlepšom záujme dieťaťa. Odvolací súd teda môže reagovať na námietky týkajúce sa rozsahu styku len všeobecne - po uplynutí doby cca 2 rokov stretávania otca so synom v rozsahu upravenom neodkladným opatrením a potom zmeneným dohodou rodičov, bolo dôvodné toto stretávanie rozšíriť aj o dlhšie stretnutie s prespaním (víkend) a o dlhšie obdobie počas prázdnin (týždeň, resp. 10 dní). Zároveň je potrebné sledovať aj to, aby odovzdávanie dieťaťa nebolo príliš časté, čo by dieťa mohlo zaťažovať. Nie je možné ani právne spočítavať hodiny stretnutia, pretože kvalitatívny rozmer stretnutia počas víkendu môže prevýšiť súčet viacerých stretnutí počas jednotlivých dní. Úprava styku o roku 2026 do budúcna, ako o nej rozhodol súd prvej inštancie, je vecne správna a je v záujme maloletého.
46. V konaní nebolo dokázané, že maloletý neznesie odlúčenie od matky počas určeného stretávania
- takýmto dôkazom nie je vyjadrenie o.z. C., pretože nie je zrejmé, či riaditeľ tejto organizácie má kvalifikáciu na podanie takéhoto vyjadrenia.
47. Matka tvrdí, že už doterajšie stretávanie má na maloletého negatívne dopady - toto však v konaní nebolo preukázané, pretože otec to popiera a relevantné dôkazy o tom predložené neboli.
48. Z uvedených dôvodov odvolací súd výrok o úprave styku od roku 2026 do budúcna zmenil postupom podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 388 CSP tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
49. Výrok VIII o trovách konania štátu je potrebné zmeniť z procesných dôvodov. V mimosporovom konaní súd o nároku na náhradu trov konania aj o výške trov konania rozhoduje jedným rozhodnutím (§ 58 CMP), nebolo teda možné rozhodnúť len o nároku na náhradu trov konania. Odvolací súd má za to, že je daný dôvod, aby matka nahradila štátu trovy konania, ktoré vznikli potrebou vykonať znalecký posudok na určenie otcovstva. Bola to matka, ktorá vytvorila neistotu o tom, či navrhovateľ je otcom maloletého, a preto možno konštatovať, že tieto trovy konania vznikli v zásade zavinením matky a je spravodlivé, aby ich štátu nahradila. Trovy konania súvisiace so znaleckým posudkom G.. I. J. celkovo činili 429,80 €, zo štátnych prostriedkov však na tento účel bola vynaložená len suma 9,80 €. Z uvedených dôvodov odvolací súd tento výrok zmenil postupom podľa § 2 ods. 1 a CMP v spojení s § 388 CSP a priznal štátu nárok na náhradu trov konania v sume 9,80 €.
50. O trovách prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP, § 58 a § 52 CMP. Ustanovenie § 52 CMP je všeobecným pravidlom rozhodovania o trovách konania v konaniach vedených podľa ustanovení CMP. Ak CMP ustanovuje inak (napr. v ustanoveniach § 53 - 55), možno sa od tohto všeobecného pravidla odchýliť. V danom prípade nie sú dané dôvody na odklon od všeobecného pravidla vyplývajúceho z § 52 CMP.
51. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).