Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoCsp/23/2025

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša, v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., právne zast.: JUDr. František Komka, advokát, so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 37 941 054, proti žalovaným: 1. EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – Ružinov, IČO: 53 255 739, 2. Okresný súd Prešov, so sídlom Grešova 3, 080 42 Prešov, IČO: 00 165 921 (len v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia), o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Vranov na Topľou č. k. 4Csp/77/2025 – 44 zo dňa 11.12.2025 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Vranov na Topľou č. k. 4Csp/77/2025 – 66 zo dňa 11.12.2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku I. a III. v znení opravného uznesenia.

II. O d m i e t a odvolanie proti výroku IV. uznesenia v znení opravného uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“), rozhodol tak, že cit.: „Nariaďuje toto neodkladné opatrenie: I. Žalovaný v 1. rade je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere č. 2964 ( VS 6046782), zo dňa 28.04.2008 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne, do právoplatného skončenia konania vo veci samej. II. Žalovaný v 2. rade je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o úvere č. 2964 ( VS 6046782) zo dňa 28.04.2008 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne do právoplatného skončenia konania vo veci samej. III. Toto neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 4Csp/77/2025. IV. O nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej. V. Žalobkyni proti žalovanému v 2. rade súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil podľa § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 333, , až 4, a 3 (ďalej len „“), , , , a 2 (ďalej len „“), , a 2, a 4 zákona Národnej rady SR č. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha uloženia povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o úvere č. 2964 (VS 604782) zo dňa 28.04.2008 a súčasne nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bude žalovanému v 1. rade uložená povinnosť zdržať sa použitia tejto dohody o zrážkach zo mzdy do právoplatného skončenia konania vo veci samej a uloženie povinnosti žalovanému v 2. rade zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa tejto dohody do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalobu odôvodnila tým, že s právnym predchodcom žalovaného v 1. rade, spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., uzatvorila spotrebiteľskú zmluvu č. 2964, VS 6046782, zo dňa 28.04.2008, ktorej súčasťou je drobným písmom inkorporovaná Dohoda o zrážkach zo mzdy v časti VI. Vyhlásenie klienta. V čase podpisovania Zmluvy o úvere nemala vedomosť o tom, že podpisom Zmluvy zároveň uzatvára aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, na ktorú nebola upozornená a v tejto súvislosti jej nebolo nič vysvetlené. O tejto dohode sa dozvedela až od svojho zamestnávateľa – žalovaného v 2. rade, ktorému žalovaný v 1. rade zaslal výzvu zo dňa 19.09.2025 na vykonávanie zrážok zo mzdy. Dohoda bola súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola vopred pripravená a predformulovaná a ako taká jej bola predložená na podpis. Žalovaný v 2. rade je tak povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez toho, aby bolo vo veci vydané súdne rozhodnutie. Žalobkyňa zároveň dodala, že zmluva neobsahuje podstatnú náležitosť v zmysle , a to údaj o celkových nákladoch.

4. Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 1NcC/3/2025-31 zo dňa 23.10.2025 bola daná vec prikázaná na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Vranov nad Topľou.

5. Súd ďalej konštatoval, že podľa výzvy žalovaného v 1. rade zo dňa 19.09.2025 výška dlhu žalobkyne predstavuje 1.661,54 eur, riadny úrok je vo výške 237,95 eur, úrok z omeškania do postúpenia pohľadávky predstavuje sumu 1.887,13 eur a úrok z omeškania po postúpení pohľadávky predstavuje 22,90 eur, čo spolu činí 3.809,56 eur. Súd tiež poukázal na to, že pohľadávku žalovanému v 1. rade postúpila na základe zmluvy zo dňa 03.07.2025 spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o.

6. Z dôvodov napadnutého uznesenia ďalej vyplýva, že vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade vzniknutý na základe zmluvy zo dňa 28.04.2008 je spotrebiteľským vzťahom. Žalovaný v 1. rade, resp. jeho právny predchodca poskytoval úvery v rámci predmetu svojho podnikania a žalobkyňa vystupovala v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ. Žalobkyňa spochybnila platnosť dohody o zrážkach zo mzdy s poukazom na aplikáciu spotrebiteľského práva.

7. Súd ďalej uviedol, že ak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa spochybňuje predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ak spochybňuje samotnú výšku dlžnej sumy, ktorá má byť zrážaná zo mzdy, a to poukázaním na bezúročnosť úveru, potom je dôvodné návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť do doby, pokiaľ v konaní vo veci samej nebude právoplatne vyriešená otázka platnosti namietanej dohody o zrážkach zo mzdy a v súvislosti s uvedeným aj otázka možnosti domáhať sa plnenia zo samotnej zmluvy o úvere prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy.

8. Súd tiež poukázal na to, že žalobkyňa spochybňuje samotnú výšku pohľadávky žalovaného v 1. rade, ktorú si tento uplatňuje prostredníctvom inštitútu zrážok zo mzdy. Žalobkyňa namieta, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu chýbajúcich obligatórnych náležitostí vyžadovaných , a to konkrétne absencie údaja o celkových nákladoch podľa zákona.

9. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa osvedčila danosť nároku, keď zo zistených dôkazov, ktoré predložila, vyplýva, že je so žalovaným v 1. rade v zmluvnom vzťahu a uzavrela dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa osvedčila aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v zásahu do jej majetku bez súdneho prieskumu v rozpore s ochranou spotrebiteľa.

10. V danom prípade sa podľa žalobkyňou predložených listinných dôkazov javí, že nie je naplnené zákonné ustanovenie § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom zákonnou náležitosťou úverovej zmluvy v čase jej uzatvorenia boli aj celkové náklady spotrebiteľa; ak nie sú uvedené, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže zmluva bola uzavretá dňa 28.04.2008, pričom realizácia plnenia z nej prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy

nastala až dňa 19.09.2025, nárok žalovaného v 1. rade bude potrebné v konaní o veci samej posúdiť aj z pohľadu premlčania.

11. V zmysle účinného od 05.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť, pričom z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je zrejmé, že za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Súd bude musieť podrobiť nárok žalovaného v 1. rade aj skúmaniu z pohľadu možného premlčania, vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy v roku 2008 a rozvrhnutie splácania úveru na 46 mesačných splátok, a to z úradnej moci, s poukazom na ust. . K povinnosti ex offo skúmať, či žalobcom uplatnené právo na zaplatenie dlhu zo strany spotrebiteľa nie je premlčané, vyplýva napríklad aj z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 13Co/65/2019 zo dňa 19.06.2019.

12. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy je vyhotovená ako súčasť samotnej zmluvy v časti VI. Vyhlásenie klienta a je napísaná veľmi drobným písmom, pričom je súčasťou ďalšieho väčšieho súvislého textu a z obsahu zmluvy nevyplýva, že by spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Zo zmluvného formulára vyplýva, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná a jej prijatie sa nedalo oddeliť od zmluvy samotnej. Dohoda o zrážkach zo mzdy pritom umožňuje veriteľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných zmluvných podmienok, a tým spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. O netransparentnú súčasť zmluvy ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy. Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text, ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. Ide o nevhodné predkladanie zmluvných podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí súd ako nepochopiteľný a ako nie dobrý úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu.

13. Vyriešenie otázky prijateľnosti či neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky s konečnou platnosťou bude predmetom konania vo veci samej o žalobe žalobkyne, v rámci ktorej sa súd vysporiada aj s otázkou prípadnej bezúročnosti úveru, či otázkou premlčania nároku. Návrh, ktorým sa žalobkyňa domáha zdržania sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy môže byť dôvodný, žalobkyňa má pravdepodobne právo, ktorého ochrany sa neodkladným opatrením domáha.

14. Z predbežného posúdenia predloženej formulárovej zmluvy, ktoré súd vykonal v rozsahu osvedčovania, nakoľko uvedené posudzovanie nebolo predmetom dokazovania vo veci, javí sa, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je zabezpečená inštitútom dohody o zrážkach zo mzdy, je bezúročná a bez poplatkov, pričom obsahuje aj neprijateľnú podmienku.

15. Súd poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/25/2020-63 zo dňa 20.05.2020, v ktorom súd uviedol, že nárok plynúci zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý má byť uspokojený zrážkami zo mzdy dlžníka na základe dohody o zrážkach zo mzdy, pri spochybnení dôvodnosti alebo výšky tohto nároku či už z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, resp. jeho výšky, má byť ex offo podrobený súdnemu prieskumu. Nariadené neodkladné opatrenie zabezpečí, aby žalovaný nemohol uspokojovať uplatnené, ale žalobkyňou spochybnené nároky bez ďalšieho, postihovaním jej príjmu. Nariadené neodkladné opatrenie zároveň nie je neprimeraným zásahom do práv žalovaného, pretože nariadením tohto neodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, iba sa znemožní výkon práva na zrážky zo mzdy v prospech žalovaného, avšak nič nebráni tomu, aby sa domáhal prípadného plnenia voči žalobkyni podaním žaloby na súd. V dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia ani nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného, ani nevznikne neprimeraná výhoda na strane žalobkyne.

16. Žalobkyňa osvedčila základné skutočnosti svedčiace o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy v jej majetkovej sfére v dôsledku vykonávania zrážok zo mzdy na základe doručenej výzvy. Nakoľko žalobkyňa fakticky namietala výšku skutočnej pohľadávky žalovaného (namietaním bezúročnosti úveru), je spornou výška

sumy, ktorá by bola na základe dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyne zrazená, oproti skutočnému nároku a tiež samotný právny nárok žalovaného v 1. rade na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne.

17. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia mal teda súd za dostatočne osvedčenú, pretože žalobkyňa realizáciou zrážok zo mzdy stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom, na základe skutočnosti, ktorá je sporná. V prípade, ak by súd nenariadil neodkladné opatrenie, mohol by vzniknúť stav, kedy by na základe dohody o zrážkach zo mzdy boli žalovanému v 1. rade bezdôvodne poukázané finančné prostriedky zo mzdy žalobkyne.

18. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013).

19. Súd preto dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočne osvedčila rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, hodnoverne osvedčila dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd mal zároveň za to, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného v 1. rade (žalovaný v 1. rade môže podať na súd žalobu na plnenie), ani neprimeraná výhoda na strane žalobkyne. Súd trvanie neodkladného opatrenia obmedzil do skončenia konania vo veci samej.

20. Súd prvej inštancie sa tiež zaoberal otázkou, či daný účel nemožno dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia a dospel k záveru, že v danom prípade si žalobkyňa neuplatňuje voči žalovanému v 1. rade nárok na peňažné plnenie, ale svojho práva sa domáha v zmysle právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa by mala byť dlžníkom žalovaného v 1. rade, ktorý si na základe dohody o zrážkach zo mzdy uplatňuje nárok voči jej príjmu. Z tohto dôvodu súd pristúpil k nariadeniu neodkladného opatrenia.

21. Pokiaľ ide o návrh žalobkyne, aby súd uložil výrokom II. zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy, je potrebné uviesť, že napriek odlišným názorom na uvedenú problematiku, súdna prax sa prikláňa k názoru, že je možné takúto povinnosť uložiť aj subjektu odlišnému od strany sporu (porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/31/2019 z 23.04.2019, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/30/2019 z 09.04.2019, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/62/2019 z 16.04.2019). Žalobkyňa v danom prípade označila zamestnávateľa ako žalovaného v 2. rade, pričom inú povinnosť ako zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, žalovanému v 2. rade nežiadala uložiť.

22. Napriek tomu, že výslovne neupravuje možnosť uložiť neodkladným opatrením povinnosť aj inému subjektu ako strane sporu, výpočet neodkladných opatrení v uloženie takéhoto neodkladného opatrenia nevylučuje. Uloženie povinnosti inej osobe ako sporovej strane v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia akceptuje rozhodovacia prax súdov, súd preto nevidí dôvod, aby nemohol vyhovieť takémuto návrhu žalobkyne v prípade, že zamestnávateľa označila priamo za stranu sporu vo vzťahu ku konaniu o nariadenie neodkladného opatrenia.

23. Súd konštatoval, že o trovách neodkladného opatrenia žalobkyne voči žalovanému v 1. rade rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. O trovách neodkladného opatrenia medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade súd rozhodol podľa . Pre žalovaného v 2. rade je rozhodnutie o neodkladnom opatrení konečným rozhodnutím, preto vo vzťahu k nemu bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách konania. Žalobkyňa bola v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2. rade úspešná v celom rozsahu, avšak nakoľko náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade nežiadala, súd jej nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade nepriznal.

25. Proti výrokom I., III. a IV. tohto uznesenia podal odvolanie žalovaný v 1. rade z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h). Žalovaný v 1. rade namietal miestnu nepríslušnosť, pričom uviedol, že nie je zrejmé, z akého dôvodu podala žalobkyňa žalobu na Okresný súd Vranov nad Topľou. Uviedol, že podľa by bol príslušný súd žalovaného - súd v Bratislave podľa sídla žalovaného a podľa by bol miestne príslušný aj súd žalobkyne - spotrebiteľa, pričom žalobkyňa má trvalý pobyt v D.,, kde je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Prešov. Keďže nebol tvrdený žiaden relevantný dôvod, ktorý by zakladal akúkoľvek (predovšetkým miestnu) príslušnosť Okresného súdu Vranov nad Topľou, žalovaný v súlade s vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti pri prvom úkone, ktorý mu patrí.

26. Žalovaný v 1. rade zdôraznil, že žalobkyňa v návrhu opomenula uviesť, že požiadal o zastavenie zrážok zo mzdy dňa 30.09.2025. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný v 1. rade pristúpil k odvolaniu listu zamestnávateľovi ešte skôr, ako mu bola doručená predmetná žaloba, resp. nariadené neodkladné opatrenie, keďže o tomto do 19.11.2025 nemal odkiaľ vedieť. Žalobkyňa mala o tejto skutočnosti vedomosť z iných konaní vedených so žalovaným v 1. rade na Okresnom súde Prešov (napr. 20Csp/100/2025). Napriek uvedenému nepristúpila k späťvzatiu zjavne nedôvodného návrhu v prejednávanej veci. Žalovaný v 1. rade dodal, že sa nemá čoho zdržať, keďže v čase nariadenia neodkladného opatrenia žiadne zrážky vykonávať nežiadal.

27. Žalovaný v 1. rade taktiež uviedol, že žalobkyňa preukazuje svoju vôľu súdiť sa v početných konaniach voči nemu, čo možno označiť ako rozporné s (zjavné zneužitie práva). Na základe uvedeného preto žalovaný v 1. rade navrhol, aby pre prípad, že odvolací súd ponechá napadnuté uznesenie v platnosti, aplikoval vo veci a z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Žalovaný v 1. rade zároveň navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, resp. ho zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne. Žalovaný v 1. rade si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

28. K odvolaniu žalovaného v 1. rade podala vyjadrenie žalobkyňa, v ktorom navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Uviedla, že žalovaný v 1. rade vyzval jej zamestnávateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy. Spočiatku sa domnievala, že tento spôsob je legálny a legitímny a až neskôr sa dozvedela, že existuje právna možnosť tieto neoprávnené zrážky zastaviť. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúca už aj dôvodná obava, resp. reálna hrozba, že dodávateľ podnikne také úkony, ktoré budú smerovať k získaniu finančných prostriedkov v rozpore so zákonom, čím dôjde k zásahu do majetkovej sféry spotrebiteľa.

29. Žalobkyňa poukázala na dôvodovú správu k § 5a ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa: „Dohoda o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa umožňuje, aby platiteľ mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa vyplácal časť týchto platieb priamo predávajúcemu momentom, kedy mu je táto dohoda predložená. Všeobecná úprava v nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho. Vytvára sa tým výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto je žiadúce, aby tento inštitút nemohol byť používaný bez prísnejšej úpravy v prospech spotrebiteľa. Je potrebné, aby o uzavretí takejto dohody (či už ako osobitnej zmluvy alebo ako zmluvného dojednania) spotrebiteľ mohol rozhodnúť a prípadne ju odmietnuť. Vyžaduje sa, že predávajúci, ktorý koná v rámci zákonom uloženej povinnosti dodržiavať riadnu odbornú starostlivosť, upozorní spotrebiteľa na toto ustanovenie, príp. poskytne jeho výklad, tak, aby spotrebiteľ vedel urobiť uvážené rozhodnutie.”

30. Žalobkyňa tiež uviedla, že o skutočnosti, že súčasne so spotrebiteľskou zmluvou podpísala aj Dohodu o zrážkach zo mzdy, sa dozvedela až od svojho zamestnávateľa pri doručení žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy. Uplatnila si voči žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

31. Žalovaný v 1. rade sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadril.

32. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) zistil, že žalovaný v 1. rade ako oprávnená osoba ( ) podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, t.j. vo vzťahu k výrokom I. a III. ( ), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

33. Predmetom odvolacieho prieskumu je rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia vo výrokoch I., III. a IV. v znení opravného uznesenia, ktorým súd prvej inštancie opravil zrejmú nesprávnosť v záhlaví napadnutého uznesenia v súvislosti s uvedením IČO žalovaného v 2. rade.

34. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

35. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov (iná vada konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci) v kontexte s námietkami žalovaného v 1. rade a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

36. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav na základe tvrdení a osvedčenia tvrdených skutočností žalobkyňou a súčasne vec správne právne posúdil aplikujúc a právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, keďže daná vec má pôvod v spotrebiteľskej zmluve. Zároveň odvolací súd neidentifikoval žiadnu vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

37. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

38. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

39. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

40. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a nachádza svoje uplatnenie vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Taktiež súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné (uznesenie Najvyššieho Súdu SR sp. zn. 3Obdo/1/2017).

41. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške, nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické, až na úrovni nezistiteľnosti, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.

42. Do úvahy prichádza ochrana spotrebiteľa ( a 5 o ochrane spotrebiteľa) spravidla uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy, vrátane neodkladného opatrenia (pri menej závažnejších porušeniach práv spotrebiteľa) alebo v prípade neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ochrana určením dohody o zrážkach zo mzdy ako neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky (298 ).

43. Je nepochybné, že zmluva o úvere č. 2964 (VS 604782) zo dňa 28.04.2008 predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle , v rámci ktorej žalobkyňa vystupuje v postavení spotrebiteľa. Z obsahu spisu, ako aj zo samotnej predtlačenej úverovej zmluvy a predtlačenej dohody o

zrážkach zo mzdy vyplýva, že obsah dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyňa nemohla ovplyvniť, keďže táto jej bola predložená na podpis v pripravenej a naformulovanej podobe.

44. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či inou nezávislou inštitúciou. V podstate ide o exekúciu majetku, s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu podnikateľa, navyše zainteresovaného vo vlastnej veci a o vlastnom zisku. Tieto okolnosti opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej kontroly čestnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

45. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, bez súdnej kontroly, na čo musí brať súd ohľad.

46. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie účinkov smernice 93/13/EHS.

47. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy síce má svoj základ v a 2 , no vzhľadom na okolnosti jej uzavretia a výšku dlhu určenú žalovaným v 1. rade, je potrebné ju podrobiť súdnej kontrole z hľadiska jej prijateľnosti.

48. V danom prípade je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, a to uzavretím zmluvy zo dňa 28.04.2008. Žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, nakoľko je nepochybné, že žalovaný v 1. rade zaslal zamestnávateľovi žalobkyne, teda žalovanému v 2. rade, žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že podstatným je skutkový stav zistený v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, pričom neodkladné opatrenie má aj prevenčný charakter a aj keď žalovaný v 1. rade ako prílohu odvolania predložil oznámenie zo dňa 30.09.2025, ktoré zaslal žalovanému v 2. rade, ktorým žiadal o zastavenie zrážok zo mzdy, nie je vylúčené a nemožno garantovať, že žalovaný v 1. rade v budúcnosti nepožiada opätovne o realizáciu zrážok zo mzdy žalobkyne. Odvolací súd zároveň považuje za nesporné, že nariadením tohto neodkladného opatrenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha (princíp efektívnosti), pričom týmto neodkladným opatrením, ktoré má dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav a neodkladné opatrenie neobmedzí žalovaného v 1. rade neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, čo znamená, že bol zachovaný aj princíp proporcionality. Súd prvej inštancie taktiež správne uviedol, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

49. Žalovaný v odvolaní namietal miestnu nepríslušnosť Okresného súdu Vranov nad Topľou. Odvolací súd k tomu uvádza, že Krajský súd v Prešove rozhodnutím zo dňa 23.10.2025 č.k. 1NcC/3/2025-31 prikázal predmetnú vec na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Vranov nad Topľou. V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že sudcovia Okresného súdu Prešov boli vylúčení z predmetného konania z dôvodu, že žalovaným v 2. rade je práve Okresný súd Prešov, ako aj z dôvodu vzťahu sudcov k žalobkyni (zamestnankyni žalovaného v 2. rade). Odvolací súd zároveň poznamenáva, že predmetný vzťah je spotrebiteľským vzťahom, preto bola daná osobitná miestna príslušnosť Okresného súdu Prešov podľa trvalého pobytu žalobkyne, avšak keďže došlo k vylúčeniu sudcov Okresného súdu Prešov, Krajský súd v Prešove predmetnú vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Vranov nad Topľou. Z tohto dôvodu námietka miestnej nepríslušnosti uplatnená žalovaným v 1. rade nie je dôvodná.

50. Žalovaný v 1. rade tiež namietal, že návrhu žalobkyne nemožno poskytnúť právnu ochranu a že v jej prípade ide o zneužitie práva, keďže voči nemu podala viacero návrhov, resp. žalôb v snahe súdiť sa s ním.

51. K uvedenému odvolací súd poznamenáva, že podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany spotrebiteľa voči dodávateľovi (obchodníkovi) nemožno samo o sebe považovať za zneužitie práva. Ide o legitímny právny prostriedok na ochranu práv spotrebiteľa, a to bez ohľadu na to, či takýchto návrhov, resp. žalôb podal spotrebiteľ voči dodávateľovi viac. Samozrejme, vždy je na posúdení konkrétnych okolností prípadu, aby súd zvážil, či nejde o zjavné zneužitie práva. Je však potrebné dodať, že žalovaný v 1. rade okrem toho, že uviedol viacero žalôb, resp. návrhov žalobkyne voči nemu, neuviedol žiadne relevantné súvislosti, ktoré by bolo možné nateraz vyhodnotiť ako zjavné zneužitie práva. Z tohto dôvodu odvolací súd aj túto námietku žalovaného v 1. rade vyhodnotil ako neopodstatnenú.

52. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s výrokom I. napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a v súvislosti s uvedeným konštatuje správnosť jeho dôvodov.

53. Odvolací súd sa stotožnil aj s vecnou správnosťou výroku III. uznesenia o trvaní neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej sp. zn. 4Csp/77/2025. Totiž poskytnutie právnej ochrany spotrebiteľovi na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci samej je nielen efektívne, ale aj žiadúce. Len takýmto postupom sa dostane žalobkyni súdnej ochrany v požadovanej kvalite a žalovaný v 1. rade nebude strádať, pretože ak by sa aj v konaní vo veci samej nepreukázali doposiaľ osvedčené skutočnosti tvrdené žalobkyňou, žalovaný v 1. rade má právo podať voči spotrebiteľovi žalobu na plnenie, v rámci ktorej by súd ako predbežnú otázku skúmal neprijateľnosť zmluvných podmienok, či bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Nariadené neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením a práve takýmto spôsobom sa zabráni žalovanému v 1. rade siahnuť na majetok (mzdové prostriedky) žalobkyne bez súdneho rozhodnutia, hoci aktuálne žalovaný v 1. rade nepožaduje od žalovaného v 2. rade realizovať zrážky zo mzdy. Nemožno však garantovať, že by žalovaný v 1. rade k takémuto kroku v budúcnosti nepristúpil.

54. Odvolací súd má teda, rovnako ako súd prvej inštancie za to, že v danom prípade bola osvedčená danosť práva žalobkyne, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy (žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, aj keď žalovanému v 2. rade mala byť následne doručená žiadosť o zastavenie zrážok zo mzdy), a preto odvolací súd podľa napadnuté uznesenie vo výrokoch I. a III. v znení opravného uznesenia potvrdil ako vecne správne.

55. Žalovaný v 1. rade taktiež navrhol, že pokiaľ odvolací súd ponechá napadnuté uznesenie v platnosti, aby aplikoval vo veci a z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

56. Vo vzťahu k uvedenému je potrebné uviesť, že uznesenie súdu prvej inštancie neobsahovalo výrok o náhrade trov konania z dôvodu, že žalobkyňa súčasne podala žalobu vo veci samej. Súd prvej inštancie bude o nároku na náhradu trov konania rozhodovať v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ). Týmto rozhodnutím, vzhľadom na prebiehajúce konanie v merite veci, nie je napadnuté uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia.

57. Pokiaľ žalovaný v 1. rade tým napádal výrok IV. uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd odvolanie v tejto časti (v znení opravného uznesenia ) odmietol podľa , nakoľko voči uzneseniu v tejto časti odvolanie nie je prípustné. Výrok IV. uznesenia neobsahuje rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, voči ktorému by v zmysle odvolanie bolo prípustné. Daný výrok IV. uznesenia považuje odvolací súd za nadbytočný, hoci nie nesprávny, nakoľko postačovalo konštatovanie súdu prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia o tom, že o trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

58. O náhrade trov odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

59. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Podľa CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - a ) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. a 2 podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.