Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-1802-2007.pdf
PDF · 100.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Er/1802/2007
Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie v exekučnej veci na návrh oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zast.: JUDr. Martin Máčaj, advokát so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: B. Z., G.. XX.XX.XXXX, K. U. XXX/X, XXX XX M. G. K., o vymoženie istiny 1.308,50 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp.zn.: N. XXXX/XX, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú. II. Exekúciu zastavuje. III. Oprávneného zaväzuje zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, náhradu trov exekúcie vo výške 57,65 eur do 15 dní od doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. V predmetnej veci bola súdu dňa 12.07.2007 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to na základe právoplatného a vykonateľného Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava pod sp.zn.: A. XXXX/XX dňa 26.03.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.04.2007. Na základe takto podanej žiadosti súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
2. Súd preskúmal spisový materiál a to najmä rozhodcovský rozsudok, zmluvu o úvere a všeobecné obchodné podmienky a na základe toho, zistil, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 06.07.2006 uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru oprávneným (ako veriteľom) povinnému (ako dlžníkovi) vo výške 663,87 eur, ktorým sa dlžník zaviazal vrátiť túto sumu spolu s poplatkom v sume 634,66 eur, celkovo tak sumu 1298,54 eur a to v 12 mesačných splátkach v sume 108,21 eur a to počnúc dňom 10.08.2006. Vzhľadom na skutočnosť, že túto povinnosť si povinný neplnil riadne a včas tak oprávnený sa domáhal na Stálom rozhodcovskom súde spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava vydania rozsudku a to na základe bodu č. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.
3. Podľa bodu 17 Všeobecných obchodných podmienok je uvedené, že: „Rozhodcovská doložka uzatvorená podľa zákona č. 244/2002 Z.z.: Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/ B (ďalej len "rozhodcovský súd"), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ
ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu."
4. Podľa § 52 ods. 1-3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy („ďalej ako OZ “), Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
5. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
6. Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
7. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
8. Podľa §1 ods. 1 zákona č. 632/1992 Zb. o spotrebiteľských úveroch ( v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy; ďalej ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“), Tento zákon ustanovuje niektoré podmienky podnikania 1) významné pre ochranu spotrebiteľa, úlohy verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa a oprávnenia spotrebiteľov, združení spotrebiteľov 2) alebo iných právnických osôb založených na ochranu spotrebiteľa.
9. Podľa § 2 ods.1 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim podnikateľ, 4) ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby,
10. Podľa § 2a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v dobrej kvalite, na vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov, ako aj na náhradu škody.
11. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej ako „Smernica“ ), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
12. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
13. Právny vzťah medzi oprávneným (resp. jeho právnym predchodcom) a povinným vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože bola uzatvorená medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver ), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi úver (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere) a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutým úverom. Z uvedeného dôvodu treba vzťah medzi účastníkmi považovať za spotrebiteľský.
14. Na základe inkorporovanej rozhodcovskej doložky vo všeobecných obchodných podmienkach založil rozhodcovský súd svoju právomoc, pričom ako zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, jednoznačne ide o spotrebiteľský právny vzťah medzi účastníkmi konania. Súd ju preto preskúmal a dospel k záveru, že táto rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne a je súčasťou obchodných podmienok, ktoré spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť a je teda neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy. Na základe toho potom dochádza k výraznému narušeniu smernicou deklarovanej rovnováhy strán, ktorá je tak naklonená výrazne v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom pod túto zmluvu reálne aj vzdal svojho práva na účinnú právnu ochranu a navyše, dodávateľ v tomto prípade zvolil konkrétny súd, ktorý sa nachádza v mieste sídla jeho podnikania, zatiaľ čo pre spotrebiteľa je tak značne sťažený prístup k právnej(súdnej) ochrane. Rovnako to tak odporuje aj princípom ústavnosti deklarovaných v Ústave Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Zb.) a to konkrétne čl. 46 ods. 1, ktorý deklaruje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Samotný text všeobecných obchodných podmienok je písaný veľmi husto a neprehľadne. Zároveň je zrejmé, že neboli dodržané ani ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok, a teda oprávnený súdu nepreukázal, že rozhodcovská doložka bola dohodnutá individuálne, že spotrebiteľ bol riadne poučený v súvislosti s touto skutočnosťou a že bol riadne oboznámený so znením záverečných ustanovení zmluvy a všeobecnými obchodnými podmienkami a to pred podpisom zmluvy, nakoľko súd má pochybnosť o tom, že by sa bol s nimi spotrebiteľ oboznámil práve pre ich značný rozsah a predpokladanú určitú časovú tieseň oboch strán konania. Občiansky zákonník v tomto prípade uvádza len demonštratívny (príkladmy) výpočet neprijateľných zmluvných podmienok, pričom z ich všeobecnej definície je zrejmé, že ide o takú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a výrazne v prospech dodávateľa, ktorý si tieto podmienky prispôsobuje tak, aby boli pre neho výhodnejšie. Vsunutím tejto doložky do záverečných ustanovení vopred pripravenej formulárovej zmluvy tak oprávnený využil nepozornosť spotrebiteľa a vnútil mu neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a to postupom, ktorý je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a princípmi zásad poctivého obchodného styku a ktorý je v priamom rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) ako priamo zakotvenou neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ale aj dikciou zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Súd v tejto súvislosti takisto poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores z 27.06.2000 (C 240-244/98).
15. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ako „zákon o rozhodcovskom konaní“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17) b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
16. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
17. Podľa § 45 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.
18. Na základe vyššie citovaných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený preskúmať rozhodcovský rozsudok ako taký, spôsobom, ako keby ani nebol právoplatný a či rozhodcovská doložka, bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami zákonným spôsobom. Okrem tejto skutočnosti je v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017), súd oprávnený skúmať, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovského rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisuje a či je vykonateľné.
19. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 3Cdo/122/2011 zo dňa 09.02.2012 vyplýva, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej doložky.
20. Z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva záver, že exekučný súd má právo posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej doložky a či táto je platná a to na základe ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995Z.z. Exekučný poriadok (ďalej ako „EP“).
21. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Podľa ust. § 58 ods. 1 EP, zastaví súd exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.
23. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) EP súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
24. Podľa ust. § 57 ods. 2 EP, môže súd exekúciu zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
25. Na základe vyššie uvedeného nepochybne vyplýva záver, že rozhodcovský súd nemal vo veci právomoc rozhodnúť, nakoľko rozhodcovská doložka, na základe ktorej založil svoju právomoc, nebola platne dohodnutá a išlo o jednoznačne neprijateľnú zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa, a preto súd vo veci rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju aj zastavil.
26. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
27. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
28. Podľa § 199 EP, Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
29. Podľa § 203 ods. 1 EP, Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
30. Týmto vykonávacím predpisom je Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania (ďalej ako „Vyhláška“).
31. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky účinnej v čase začatia exekúcie, Ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
32. Podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky, Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (t.j. 6,64 eur, pozn. súdu) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
33. Podľa § 14 ods. 3 Vyhlášky Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk. (t.j. 3,32 eur, pozn. súdu).
34. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
35. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
36. Podľa § 25 Vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
37. Podľa § 9a ods. 1 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku(zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej ako „CSP“).
38. Podľa § 9b ods. 5 EP, v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.
39. Podľa ust. § 232 ods. 2, 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
40. Podľa § 234 ods. 1, 2 CSP, súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
41. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, základná sadzba dane na tovary a služby je 20 % zo základu dane.
42. Podľa § 5 ods. 1 Vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
43. Súdny exekútor osvedčil súdu, že je platiteľom DPH.
44. Súdny exekútor na výzvu súdu doručil dňa 13.04.2021 vyúčtovanie trov exekúcie, v ktorom si vyčíslil odmenu v celkovej výške 245,38 eur vrátane DPH.
45. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
46. Súd preskúmal podané vyúčtovanie trov exekúcie a exekučný spis. Súd zistil, že súdny exekútor si uplatnil trovy konania podľa § 14 a 15 ods. 1 Vyhlášky účinnej do 30.04.2008, pričom za paušálnu sumu a sadzbu časovej špecifikácie si vyčíslil sumu 116,20 eur a za náhradu hotových výdavkov podľa § 22 Vyhlášky si vyúčtoval sumu 88,28 eur, to celé zvýšené ešte o sadzbu 20% DPH.
47. Súd zistil, že súdny exekútor si uplatnil jednak paušálne trovy ako aj trovy časovej špecifikácie a to za:
- Získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur, posúdenie právnej stránky návrhu na vykonanie exekúcie a vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia 6,64 eur
- Doručenie príkazu na začatie exekúcie 3,32 eur a za vyhotovenie a doručovanie príkazov na začatie exekúcie 6,64 eur
- Doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur a vyhotovenie a doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie 6,64 eur,
- Doručenie exekučného príkazu 3,32 eur a vyhotovenie a doručovanie exekučných príkazov 6,64 eur,
- Každé zisťovanie účtu povinného 9x, celkom tak 29,88 eur a vyhotovenie a odoslanie žiadostí o poskytnutie súčinnosti 6,64 eur,
- Každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 19,92 eur (2x Sociálna poisťovňa, Dopravný inšpektorát, lustrácia, lustrácia DDS a Readymade Pro, s.r.o.) a vyhotovenie a odoslanie žiadostí 6,64 eur.
48. V tejto súvislosti má súd za to, že nie je možné súdnemu exekútorovi priznať tak paušálnu ako aj časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov, nakoľko by tieto boli duplicitne ohodnotené. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi jednotlivú časovú špecifikáciu úkonov, nakoľko tieto už sú zahrnuté v jednotlivých položkách paušálnych súm. Po preštudovaní spisu súd zistil, že v tejto časti sú preukázané a odôvodnené paušálne trovy v sume 23,24 eur, nakoľko súd v spise nezistil každé zisťovanie účtu povinného - 9x, a takisto dopyt dvojmo na Sociálnu poisťovňu a neznámu lustráciu zo dňa 18.08.2015, ktoré neboli preukázané listinným dôkazom v exekútorskom spise.
49. Čo sa týka preukázaných hotových výdavkov podľa § 22 Vyhlášky, v tejto časti si súdny exekútor uplatnil náklady spočívajúce v poštovnom. Jednotlivé položky v rámci uplatnenej náhrady hotových výdavkov musí súdny exekútor odôvodniť tak, aby boli preukázané listinným dôkazom, faktúrou, pokladničným blokom, podacím hárkom alebo podacím lístkom, vrátenou zásielkou alebo pripnutou doručenkou, či úradným záznamom. Okrem zistených obálok a doručeniek sa v spise nenachádzali žiadne iné doklady preukazujúce vzniknuté náklady súvisiace s poštovným ako aj náklady súvisiace s elektronickým doručovaním písomností. Súd preskúmal exekútorsky spis a z pripnutých doručeniek, vrátených nedoručených obálok mu vznikli náklady v sume 24,80 eur, pričom súd dospel k tejto sume na základe súm uvedených na obálkach, ktoré pochádzajú z poštových pečiatok a zo súm, ktoré vychádzajú zo špecifikácie hotových výdavkov - 2x obyčajné doručovanie po 0,50 €, 16x doručovanie do vlastných rúk v sumách 1,13-1,85 eur podľa jednotlivých rokov vykonania úkonov v exekútorskom spise (v závislosti od zmien cien poštového podniku).
50. Súd tak na základe uvedeného priznal poverenému exekútorovi trovy exekúcie spolu vo výške 48,04 eur, s DPH tak sumu 57,65 eur. Vzhľadom k tomu, že exekúcia bola zastavená zavinením oprávneného a výška uplatnených trov exekútora bola odôvodnená, súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu proti výroku č. I. a II. je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu uznesenie smeruje.
Proti výroku č. III. odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.