Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 36/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby , zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Volochom, Hollého 745/34, Senica, proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp. zn. zo 17. marca 2021 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 23. júna 2021 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 21. decembra 2025 domáha vyslovenia porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa , 2 (ďalej len „“), práva na slobodu podľa , a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa , , , , práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru a práva na uloženie trestu výlučne na základe zákona podľa dohovoru rozsudkom mestského súdu (predtým Okresného súdu Bratislava II) sp. zn. zo 17. marca 2021 a rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 23. júna 2021. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd zrušil napádané rozsudky a vec vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľ zároveň žiada priznať nárok na náhradu trov konania.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu sp. zn. zo 6. júla 2020 uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa , , v spolupáchateľstve podľa , za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa

a za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa a , za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 3 rokov, ochranný dohľad na 2 roky a ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. zo 7. októbra 2020 tak, že zrušil rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

4. Po vrátení veci a vykonaní dokazovania rozhodol okresný súd napádaným rozsudkom sp. zn. zo 17. marca 2021 po úprave skutkovej vety v bode 1 rozsudku tak, že sťažovateľa uznal znovu vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa , a v spolupáchateľstve podľa , z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa a z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa , , za čo mu bol uložený úhrnný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 3 rokov, ochranný dohľad na 2 roky a ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

5. Sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. z 23. júna 2021 tak, že rozsudok okresného súdu zo 17. marca 2021 zrušil vo výroku o vine v bode 1, vo výroku o treste a výroku o ochrannom opatrení a sťažovateľa uznal za vinného v bode 1 zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa a . Krajský súd uložil sťažovateľovi súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 3 rokov, ochranný dohľad na 2 roky a ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

6. Sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu z 23. júna 2021 dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. z 19. augusta 2025 tak, že dovolanie podľa odmietol.

II.

Argumentácia sťažovateľa

7. Sťažovateľ v odôvodnení ústavnej sťažnosti uvádza, že napadnutými rozhodnutiami došlo k porušeniu koncepcie úhrnného a súhrnného trestu a k porušeniu zákazu dvojitého potrestania. Sťažovateľ napáda arbitrárnosť rozhodnutia krajského súdu, porušenie svojho práva na spravodlivý proces a porušenie princípu proporcionality trestu zo strany všeobecných súdov. Sťažovateľ zároveň namieta, že okresný súd rozhodoval v nezákonnom zložení a po vrátení veci krajským súdom nerešpektoval záväzný právny názor odvolacieho súdu. Súčasťou sťažnostnej argumentácie sťažovateľa je aj námietka spočívajúca v tom, že všeobecné súdy pri rozhodovaní o trestnej

zodpovednosti sťažovateľa a o treste nezohľadnili zmenu právnej úpravy trestného činu podľa , ku ktorej došlo v prospech sťažovateľa, ani sa s jej aplikáciou ústavne relevantným spôsobom nevysporiadali.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

8. Pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je úlohou ústavného súdu posúdiť, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

9. Sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom napriek tomu, že v jeho trestnej veci bolo prijaté aj dovolacie rozhodnutie, sa výslovne pri označení porušovateľov základných práv a slobôd obmedzil na označenie okresného súdu a krajského súdu a ich rozhodnutí, a to aj v petite ústavnej sťažnosti. Ústavný súd v tomto kontexte pripomína , podľa ktorého je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania, ak alebo neustanovujú inak. V zmysle citovaného ustanovenia je ústavný súd viazaný petitom návrhu a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa navrhovateľ domáha v petite svojho návrhu a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa ústavného práva. Ústavný súd nemá žiaden ústavný ani zákonný podklad na rozhodnutie o niečom inom.

10. V zmysle princípu subsidiarity zakotveného v ústavný súd poskytuje v konaní podľa ochranu základným právam alebo slobodám fyzických osôb a právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je teda rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základným právam a slobodám poskytuje v zmysle primárne všeobecné súdnictvo a ústavný súd až subsidiárne.

11. Vo vzťahu k prvostupňovému rozsudku okresného súdu sťažovateľ disponoval riadnym opravným prostriedkom – odvolaním, ktoré aj využil. O odvolaní bol oprávnený a povinný rozhodnúť krajský súd ako súd odvolací. Odvolanie tak predstavovalo účinný právny prostriedok ochrany práv sťažovateľa vo vzťahu k prvostupňovému rozsudku okresného súdu. Existencia odvolacieho konania pred krajským súdom nepripúšťa možnosť ústavného súdu rozhodovať o prvostupňovom rozsudku okresného súdu.

12. Vo vzťahu k druhostupňovému rozsudku krajského súdu sťažovateľ disponoval mimoriadnym opravným prostriedkom – dovolaním, ktoré aj využil. O dovolaní bol oprávnený a povinný rozhodnúť najvyšší súd ako súd dovolací. Dovolanie tak predstavovalo účinný právny prostriedok ochrany práv sťažovateľa vo vzťahu k druhostupňovému rozsudku krajského súdu. Existencia dovolacieho konania pred najvyšším súdom nepripúšťa možnosť ústavného súdu rozhodovať o druhostupňovom rozsudku krajského súdu.

13. Ústavná sťažnosť je neprípustná, ak o ochrane základných práv a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný súd alebo ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa pre neprípustnosť.

14. Ústavný súd vzhľadom na všetky svoje závery rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2026

Peter Molnár

predseda senátu