Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Co-5-2026.pdf
PDF · 126.35 KB
Case nature
Subarea
9Co/5/2026
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej (sudkyne spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. A. XXXX/XX, právne zastúpená: JANČI & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, proti odporcovi: Mesto Ružomberok, so sídlom A. Hlinku 1098/1, Ružomberok, IČO: 00 315 737, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/83/2025-65 zo dňa 5.12.2025, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania proti navrhovateľke n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, doručený súdu prvej inštancie dňa 8.10.2025, ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby súd povinnému zakázal vykonávať akékoľvek úkony spočívajúce v obmedzovaní navrhovateľky v užívaní a nakladaní so stavbou parkoviska (vrátane obmedzovania parkovania pre prevádzku E. F. na ulici D. A. G. XXXX/XX, C. a stavbu rodinný dom XXXX postavený na pozemku KN „C“ 2145/1 a 2145/8, k.ú. C.) zameraného Geodetickým zameraním skutkového stavu parkovacích miest, E. F. p. č. XXXX/X, k. ú. C. vyhotovené autorizovaným geodetom H. A. I., J. zo dňa 02. 09. 2025 na pozemku parcely KN „C“ 1731/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6854 m2, k. ú. C.. Návrh odôvodnila tvrdením, že je prevádzkovateľom objektu E. F. na ulici D. A. G. XXXX/XX, C., ktorá slúži ako reštaurácia, označovaná ako stavba rodinný dom XXXX, postavený na pozemku KN „C“ 2145/1 a 2145/8, k. ú. C. s príslušenstvom uloženým na pozemku KN „C“ 1731/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6854 m2, k. ú. C. bez založeného LV, na ktorom je umiestnená okrem iného aj parkovacia plocha a terasa k prevádzke zameraná Geodetickým zameraním skutkového stavu parkovacích miest, E. F. p. č. XXXX/X, k. ú. C. vyhotovené autorizovaným geodetom H. A. I., J.. Navrhovateľka vykonáva podnikateľskú činnosť s označenou prevádzkou zapísanou v živnostenskom registri. Kolaudačným rozhodnutím Okresného úradu v Ružomberku, č. ŽP 1495/FX 11/98 zo dňa 16.04.1998 bola v stavbe skolaudovaná prevádzka právnemu predchodcovi navrhovateľky K. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXXX/XX, C., pričom súčasťou prevádzky boli aj umiestnené parkovacie plochy na pozemku. O tom, že je vybudované parkovisko k prevádzke svedčí aj fotodokumentácia, kryt parkoviska je rozdielny oproti chodníku. Súčasne kryt budoval právny predchodca prevádzky navrhovateľky a súčasný vlastník stavby. Pre potreby prevádzky sa od roku 1998 užívala časť pozemku pred prevádzkou ako parkovisko pre zákazníkov, pričom K. B. a následne aj navrhovateľka vykonávali všetku starostlivosť o časť tohto pozemku tak, aby bola zabezpečená bezpečnosť prechodu chodcov, ktorá tvorila spojnicu medzi chodníkmi, ako aj starostlivosť za účelom nevyhnutnej rekonštrukcie a modernizácie. Predmetnú skutočnosť konštatuje aj projektová dokumentácia Prístavba a Nadstavba L. F., C. overená v stavebnom konaní Okresného úradu v Ružomberku, odbor životného prostredia č. ŽP
2475/Fx 9/01 zo dňa 02.05.2001 ako príslušným stavebným úradom, kde v časti 2.2. je konštatované, že pred stavbou je spevnená plocha pre 5 vozidiel, táto časť pozemku bola nerušene využívaná K. B. do roku 2024. Nepretržitým užívaním navrhovateľky a jeho právneho predchodcu ako prevádzkovateľmi prevádzky v stavbe došlo k vydržaniu vecného bremena spočívajúceho v práve bezodplatného užívania časti pozemku ako parkovacie státia pre prevádzku. 2. Povinný (odporca) prijatím všeobecne záväzného nariadenia č. 2/2024 o dočasnom parkovaní na vymedzenom území mesta C. obmedzil parkovanie pred prevádzkou a to tak, že miesta určené na užívané navrhovateľom nerešpektuje, za parkovanie na nich pokutuje a formou týchto rozhodnutí núti parkovať vozidlá na miestnej komunikácii, kde parkovanie povinný spoplatnil. Navrhovateľka v roku 2025 navrhla povinnému zámenu iného pozemku s pozemkom, ktorý sa nachádza pod pozemnou komunikáciu za účelom vybudovania parkovacích státi pre prevádzku, avšak toto bolo odmietnuté. Súčasne povinný opakovane vyzval navrhovateľku na odstránenie označených a parkovacích státi aj napriek skutočnosti, že tieto boli na náklady budované a udržiavané navrhovateľkou a prislúchajú k stavbe a prevádzke. Bez týchto státí by nebolo možné prevádzkovať prevádzku a ani skolaudovať stavbu, keď zabezpečenie parkovacích státi je jeden zo základných predpokladov pre jej užívanie. Povinný zmenil účel stavby - miestnej komunikácie na spoplatnené parkovisko bez akéhokoľvek stavebného konania začiatkom roku 2025, ktorým by oprávnene zmenil využitie stavby miestnej komunikácie a takúto zmenu v dôsledku ktorej svojvoľne zamedzuje parkovanie vozidiel pred prevádzkou a to formou pokút a správnych deliktov, neprejednal s dotknutými osobami a navrhovateľkou, v dôsledku ktorého navrhovateľka stratila zákazníkov a výrazne znížila svoj príjem a tržby, pričom pri dlhotrvajúcom stave pokutovania, resp. nemožnosti zabezpečenia parkovania svojich klientov trvá reálna hrozba, že padne do úpadku, resp. ukončí činnosť prevádzky. Navrhovateľka sa teda domáha zabezpečeného nerušenia pri výkone jeho vydržaného práva k pozemku spočívajúceho v strpení užívania časti pozemku ako bezplatných parkovacích státi pre prevádzku. Nakoľko vlastnícke právo k veci (vybudovanému parkovisku) vzniká jeho výstavbou, resp. zhotovením a navrhovateľka je jediným výlučným vlastníkom veci, keď súčasne vecné bremeno je právo, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech inej osoby, resp. právo strpenia stavby parkoviska a jeho užívania v prospech prevádzky; držba resp. nepretržité užívanie stavby parkoviska je viac ako 10 rokov; navrhovateľka a jej právny predchodca K. B. v dobrej viere mali zato, že sú oprávnenými užívateľmi k takejto stavbe a jej užívaniu a za tým účelom vynakladali finančné prostriedky na starostlivosť a modernizáciu. Povinný nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa nachádza parkovisko, avšak vykonáva všetky úkony tak, ako keby mal výlučné vlastnícke právo a udeľovaním pokút a deliktov dochádza k protiprávnemu konaniu. Pozemok, na ktorom dochádza k obmedzovaniu vydržaného vecného bremena navrhovateľky, je parcela KN „C“ 1731/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6854 m2, k. ú. C. bez založeného LV a vlastnícky vzťah k pozemku je evidovaný na pozemku parcely registra „E“ evidovaný na mape určeného operátu, parc. č. 81253, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1329 m2, k. ú. C., aj v prospech navrhovateľky. Nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje spolu s vyššie uvedenými skutočnosťami tým, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery vydaním neodkladného opatrenia do doby podania a rozhodnutia vo veci samej so súdom, nakoľko bez úpravy nie je možné pokračovať v podnikaní v prevádzke, užívať stavbu a súčasne užívať oprávnenie z vydržaného vecného bremena na pozemku.
3. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou mal súd prvej inštancie osvedčený nasledovný skutkový stav. Navrhovateľka vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom A. B. – A., má pridelené IČO: XX XXX XXX, s miestom podnikania C., D. A. XXXX/XX. Z výpisu z LV č. XXXX, k. ú. C. mal súd prvej inštancie osvedčené, že navrhovateľka a K. B., nar. XX. XX. XXXX sú podieloví spoluvlastníci o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 nehnuteľnosti, a to rodinného domu súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemku parc. č. 2145/1 a pozemkov parc. č. 2130/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 373 m2, parc. č. 2145/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 976 m2, parc. č. 2145/8 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 137 m2 a parc. č. 2145/9 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 57 m2. Z výpisu z LV č. XXXXX, k. ú. C. mal osvedčené, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti pozemku parc. č. KNE 81253 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1329 m2, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky je 3/12-iny, ďalšími spoluvlastníkmi sú: E. M. (N.) a H. O., C. M. v správe Slovenského pozemkového fondu, Bratislava. Z výzvy zo dňa 19. 03. 2025 mal osvedčené, že povinný vyzval navrhovateľku, aby bezodkladne najneskôr do 7 dní od doručenia výzvy odstránila vodorovné značenie a kontajner na zber komunálneho odpadu z miestnej cesty na ulici D. A.. Opätovnou výzvou zo dňa 12. 05. 2025 povinný opätovne vyzval navrhovateľku na odstránenie vodorovného označenia a kontajneru z dôvodu,
že pozemok EKN parc. č. 81253, k. ú. C. je vedený ako zastavaná plocha a nádvorie a je súčasťou KNC parc. č. 1730/1, ktorá má spôsob využitia 22, t. j. pozemná komunikácia. Povinný uviedol, že táto pozemná komunikácia je miestnou cestou a je zaradená do pasportu miestnych komunikácií mesta C. a podľa § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách je vo vlastníctve obce. Z katastrálnej mapy a z identifikácie katastra nehnuteľnosti k pozemku KNC parc. č. 1730/1 súd prvej inštancie zistil, že žiadna časť pozemnej komunikácie nie je vo vlastníctve K. B. a podľa § 25 ods. 1, písm. u) zákona č. 8/2009 Z. z. vodič nesmie zastaviť a stáť na mieste, kde zastavenie obmedzí jazdu vozidiel na mieste vjazdov a výjazdov z pozemkov. Uvedené znenie zákona nepozná výnimku „vjazd je nevyužívaný“. Z projektovej dokumentácie Prístavba a Nadstavba L. F. C., súhrnná technická správa, overenej v stavebnom konaní Okresným úradom v Ružomberku, odbor životného prostredia č. ŽP 2475/Fx 9/01 zo dňa 02. 05. 2001 mal súd osvedčené, že účelom prístavby, nadstavby je zriadenie ubytovacích kapacít so zabezpečením stravovacej prevádzky. Súd prvej inštancie ďalej (okrem iného) zistil, že dopravne je objekt napojený na miestnu komunikáciu, ktorej šírkové parametre dávajú možnosť zriadenia odstavného pruhu pre parkovanie osobných vozidiel ako dosiaľ. Okrem toho je pred objektom spevnená plocha umožňujúca parkovanie ďalších päť osobných áut.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v intenciách ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. c) a ust. § 328 ods. 1 CSP, konštatujúc, že navrhovateľka súdu spolu s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predložila Projektovú dokumentáciu Prístavba a nadstavba L. F., súhrnnú technickú správu, schválenú príslušným stavebným úradom. Vo všeobecnosti projektová dokumentácia obsahuje navrhované urbanistické a stavebne-technické riešenie stavby, jej konštrukčných častí, použitie stavebných materiálov, nároky na energiu, dopravu (vrátane parkovania), likvidáciu odpadov, riešenie napojenia stavby na existujúce inžinierske siete, kanalizáciu, údaje o jestvujúcich ochranných pásmach, nadzemných, podzemných objektov, vrátane inžinierskych sietí. Súd prvej inštancie uviedol, že z tejto projektovej dokumentácie vyplývajú len podmienky, za ktorých môže stavebník realizovať predmetné stavebné práce, keď v zmysle ust. § 48 ods. 1 vtedy platného zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) mohla byť stavba uskutočnená len v súlade s overeným projektom a stavebným povolením. Parkovanie uvedené v projektovej dokumentácii znamená návrh spôsobu, akým bude zabezpečená potreba odstavných a parkovacích plôch pre tú ktorú konkrétnu stavbu. Inak povedané, projektová dokumentácia rieši dopravu k stavbe, minimálny požadovaný počet parkovacích miest, nerieši otázku vlastníckeho práva k cestnému telesu (parkovisku). Ani navrhovateľkou predložená projektová dokumentácia nemení nič na právnom názore súdu prvej inštancie, že navrhovateľka neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
5. Na margo tvrdenia navrhovateľky, že celé parkovisko, ako je zamerané geodetickým zameraním H. A. I., J. je údajne postavené na pozemku, ktorého je podielovou spoluvlastníčkou, čo osvedčovala predložením LV č. XXXXX, k.ú. C., súd prvej inštancie uviedol, že má z katastrálnej mapy (zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/kataster) osvedčené, že predmetné parkovisko sa nachádza na CKN parc. č. 1731/1, ku ktorej nie je založený list vlastníctva a táto zodpovedá pôvodným pozemnoknižným parcelám EKN parc. č. 81253 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1329 m2 (ktorej podielovou spoluvlastníčkou je navrhovateľka) a parc. EKN č. 59166 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2790 m2, zapísanej na LV č. XXXXX vo vlastníctve povinného. Zbežným porovnaním katastrálnej mapy a geodetického zamerania predloženého navrhovateľkou súd prvej inštancie „ustálil“ približnú hranicu medzi EKN parcelami v mieste bodu 7 – svietidlo na stožiari.
6. Súd prvej inštancie s poukazom na skutočnosť, že v danom prípade je sporné, kto je vlastníkom sporného cestného telesa a na pozemku v koho vlastníctve sa toto cestné teleso nachádza, nemôže v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia trvale upraviť pomery medzi navrhovateľkou a povinným tak, ako to žiada navrhovateľka, teda aby súd povinnému zakázal vykonávať akékoľvek úkony spočívajúce v obmedzovaní navrhovateľky v užívaní a nakladaní so stavbou parkoviska zameraného Geodetickým zameraním skutkového stavu parkovacích miest, E. F. C. na pozemku parcely KN „C“ 1731/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6854 m2, k. ú. C.. Konštatoval, že súd by mohol dočasne a v obmedzenom rozsahu nariadiť neodkladné opatrenie, ak by konaním povinného navrhovateľke vznikala škoda alebo ak by jej povinný bránil vo výkone jej podnikateľskej činnosti, prípadne, ak by fakticky zamedzoval parkovaniu vozidiel pred jej prevádzkou, čo v súdenej veci nebolo ani tvrdené, ani osvedčené. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu posudzovať opodstatnenosť nároku navrhovateľky vo veci samej, ale skúmať, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia.
7. Nadôvažok súd prvej inštancie poznamenal, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka môže žiadať ochranu hmotných práv, ktoré majú základ v občianskom práve a nemôže žiadať ochranu pred realizáciou kompetencie iného orgánu verejnej moci v podobe vyrubovania správnych poplatkov.
8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP. 9. Včas podaným odvolaním domáha sa navrhovateľka zrušenia napadnutého uznesenia a nariadenia neodkladného opatrenia odvolacím súdom, resp. vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
10. Navrhovateľka vytýka súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie potreby neodkladnej úpravy pomerov. Potreba neodkladnej úpravy pomerov je daná už vtedy, ak hrozí zásah do výkonu práva, ktorý má trvalé alebo ťažko napraviteľného hospodárske dôsledky. V predmetnej veci osvedčila, že odporca systematicky sankcionuje parkovanie na parkovacích miestach historicky, stavebne a funkčne viazaných na prevádzku navrhovateľky; odporca opakovane vyzýva na odstránenie vodorovného značenia a zariadení a dôsledkom týchto zásahov je odliv zákazníkov, pokles tržieb a ohrozenie ekonomickej existencie prevádzky navrhovateľky. Súd prvej inštancie sa s týmito tvrdeniami navrhovateľky vyporiadal len konštatovaním, že neboli osvedčené, bez toho, aby ich vecne vyhodnotil vo vzťahu k predloženým listinným dôkazom a dlhodobému skutkovému stavu.
11. Navrhovateľka ďalej vytýka súdu prvej inštancie, že tento len formálne vyhodnotil projektovú dokumentáciu. Podľa mienky navrhovateľky z jej obsahu jednoznačne vyplýva, že parkovacie miesta pred objektom boli integrálnou súčasťou dopravného riešenia stavby povolenej príslušným stavebným úradom, ktorý týmto osvedčil ich existenciu; že bez ich existencie by stavba nespĺňala podmienky užívania a kolaudácie, pričom parkovanie nebolo riešené ako súčasť miestnej komunikácie, ale ako funkčne samostatná spevnená plocha mimo miestnej komunikácie, na spevnenej ploche vybudovanej navrhovateľkou. Navrhovateľka namieta, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s otázkou oprávnenej držby, dlhodobého faktického užívania a možného vydržania vecného bremena.
12. Navrhovateľka zastáva názor, že súd prvej inštancie dospel k chybnému záveru, že navrhovateľka sa domáha ochrany pred realizáciou kompetencie iného orgánu verejnej moci. Nedomáha sa preskúmania všeobecne záväzného nariadenia, nenamieta zákonnosť správnych pokút ale domáha sa ochrany svojho hmotnoprávneho postavenia (držba, vecné bremeno, vlastníctvo stavby parkoviska), ktoré súd ignoroval a nevyporiadal sa s nimi. Zastáva názor, že civilný súd je povinný poskytnúť ochranu aj vtedy, ak k zásahu do súkromného práva dochádza zo strany verejnej moci, ak táto vystupuje mimo rámca vlastníckeho oprávnenia. Na margo zásahov verejnej moci do súkromných práv poukázala na Nález Ústavného súdu SR, ktorý označila: „sp.zn. I. ÚS 46/2015“ s tým, že z jeho obsahu má vyplývať citácia: „Ak orgán verejnej moci zasahuje do súkromnoprávnych vzťahov spôsobom, ktorý presahuje rámec jeho zákonných kompetencií, je povinnosťou všeobecných súdov poskytnúť ochranu dotknutým subjektívnym právam.“ 13. Navrhovateľka ďalej poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/49/2018, z ktorého cituje: „Ochrana poskytovaná neodkladným opatrením môže smerovať aj k ochrane faktického stavu, ak jeho narušenie hrozí vznikom ujmy ešte pred rozhodnutím vo veci samej.“ Ďalej na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/83/2016, z ktorého cituje: „Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení sa nevyžaduje úplné dokazovanie, ale iba osvedčenie rozhodujúcich skutočností, pričom postačuje pravdepodobnosť tvrdeného nároku“. Vo väzbe na daný právny záver navrhovateľka akcentuje, že súd prvej inštancie kládol na žalobkyňu neprimerane vysoké dôkazné nároky, blížiace sa dokazovaniu vo veci samej. Na margo potrebnej neodkladnej úpravy pomerov navrhovateľka ďalej poukazuje na závery obsiahnuté v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obdo/52/2017, v zmysle ktorých, cit.: „Potreba neodkladnej úpravy pomerov je daná aj vtedy, ak existuje reálna hrozba zásahu do výkonu subjektívneho práva, ktorého následky by boli ťažko napraviteľné alebo by sa odstránili len s neprimeranými nákladmi“. Na margo povinnosti súdu, vysporiadať sa s argumentáciou strany poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 78/2013, z ktorého obsahu cituje: „Súčasťou práva na spravodlivý proces je povinnosť súdu riadne, presvedčivo a logicky reagovať na podstatné tvrdenia a dôkazy účastníka konania.“ 14. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou konania (§ 362, § 359 CSP) proti rozhodnutiu ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d) CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 CSP) a napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením uznesenia súdu prvej inštancie. Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Je potrebné poznamenať, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (obdobne sp.zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). 16. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd v nadväznosti na produkovanú odvolaciu argumentáciu považuje za potrebné upriamiť pozornosť na dva základné aspekty, pre ktoré nebolo možné vyhovieť návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia.
17. Prioritne je potrebné pozastaviť sa pri charaktere tvrdenej hroziacej ujmy na strane navrhovateľky. Ako navrhovateľka uvádza v podanom odvolaní, potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodňuje tvrdením, že dôsledkom zásahov odporcu je cit.: „Odliv zákazníkov, pokles tržieb a ohrozenie ekonomickej existencie prevádzky“. Nakoľko navrhovateľka v konaní pred súdom prvej inštancie toto svoje tvrdenie – odliv zákazníkov, pokles tržieb, ktoré skutočnosti by mohli ohroziť ekonomickú existenciu prevádzky nijak neosvedčila (ostalo len v rovine tvrdení), nebolo dôvodné, aby súd skúmal/zaoberal sa skúmaním otázky vecných práv k spornej ploche (parkovisku). Pokiaľ (snáď) navrhovateľka zastáva názor, že samotné tvrdenie o uložení pokuty/ukladanie pokút (hoc aj preukázané) je spôsobilé samo osebe osvedčiť jej tvrdenie o odlive zákazníkov a poklese tržieb, resp. o ohrození existencie prevádzky, odvolací súd takýto názor nezastáva. Ad a) z dôvodu, že navrhovateľka doložením rozhodnutí o uložení pokuty preukázala, že bola uložená pokuta jej osobe (nie pokuta akémukoľvek inému zákazníkovi/ zákazníkom), Ad b) z dôvodu, že navrhovateľka netvrdila/neosvedčila, že nie je možné, aby zákazníci parkovali na inej než spornej ploche. Naopak, z jej tvrdení (obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) plynie, že v blízkosti spornej plochy nachádzajú sa/obec zriadila parkovné miesta, hoc aj spoplatnené. Nie je teda vylúčené, aby zákazníci mieniaci využiť služby prevádzky, parkovali na inom mieste v blízkosti prevádzky. Ďalší tvrdený/osvedčený zásah žalovaného – výzva na odstránenie vodorovného dopravného značenia ani hypoteticky nebola/nie je spôsobilá privodiť odliv zákazníkov, resp. pokles tržieb navrhovateľky a ohroziť tak existenciu prevádzky. 18. Druhým dôležitým aspektom, pri ktorom je potrebné pozastaviť sa, je charakter tvrdeného/ osvedčeného zásahu zo strany odporcu. Navrhovateľka tvrdí a osvedčuje zásah formou ukladania pokút (navrhovateľke) a výzvy na odstránenie vodorovného značenia. Spôsob, akým odporca do tvrdeného vecného práva navrhovateľky zasahuje, je ale prejavom výkonu právomoci orgánu verejnej správy a má (a to je vo veci celkom zásadným) základ/oporu v normách administratívno-právnych, a preto ochrana pred takýmto konaním spadá do sféry správneho práva, upravujúceho riadne a mimoriadne opravné prostriedky špecifické pre daný typ administratívneho konania (spadajúceho do sféry správneho trestania), prokurátorský dozor nad dodržiavaním zákonnosti postupov orgánov verejnej správy, ako aj prostriedky ochrany, ktoré vo väzbe k daným zásahom poskytuje všeobecné správne súdnictvo, a to v rámci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy na podklade všeobecnej správnej žaloby v intenciách ust. § 177 a nasl. CSP a v jej rámci upraveného inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe, (resp. za splnenia zákonných podmienok) v rámci osobitných konaní napr. v zmysle § 252 a nasl. CSP. 19. V prejednávanej veci odporca do tvrdeného vecného práva/vecných práv navrhovateľky nezasahuje mimo rámca administratívneho konania, resp. mimo rámca jemu daných oprávnení plynúcich z osobitných administratívno-právnych predpisov. Na margo poukazu navrhovateľky na Nález Ústavného súdu, ktorý označila spisovou značkou „I. ÚS 46/2015“, z ktorého obsahu navrhovateľka cituje: „Ak orgán verejnej moci zasahuje do súkromnoprávnych vzťahov spôsobom, ktorý presahuje rámec jeho zákonných kompetencií, je povinnosťou všeobecných súdov poskytnúť ochranu dotknutým subjektívnym právam“, odvolací súd dodáva nasledovné. Prioritne je potrebné konštatovať, že
v rozhodnutí sp.zn. I. ÚS 46/2015 Ústavný súd SR neposudzoval otázky súvisiace s označenou citáciou a v texte uznesenia I. ÚS 46/2015 sa žiaden navrhovateľkou označený/citovaný záver Ústavného súdu SR nenachádza. Bez možnosti overiť, na akom skutkovom a právnom základe bol (zrejme v inej veci) vyslovený daný záver Ústavného súdu SR, nemôže sa odvolací súd ani vyjadriť, či daný záver je použiteľný aj pre prejednávanú vec a či skutkové a právne otázky, posudzované odvolacím súdom, sú obdobné tým, z ktorých vychádzal Ústavný súd SR pri vyslovení citovaného záveru. 20. Odhliadnuc od faktu, že daná citácia z označeného rozhodnutia ÚS SR neplynie, ak by aj odvolací súd (bez znalosti súvisiacich skutkových a právnych otázok veci, v ktorej mal byť vyslovený citovaný záver) mal naň vziať zreteľ uvádza, že v prejednávanej veci, orgán verejnej správy nekonal mimo rámca svojich právomocí, keďže ukladanie pokút za správne delikty do jeho právomoci nepochybne patrí (§ 139d ods. 1 vo väzbe na § 139a ods. 7 písm. b) zákona o cestnej premávke). Okolnosť, či v danom prípade bola/nebola naplnená skutková podstata správneho deliktu je otázkou inou, nepochybne do prieskumu súdu v rámci civilného sporového konania nepatriacou. 21. Týmto záverom odvolací súd nemienil naznačiť, že civilný súd nemal právomoc rozhodnúť o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ale len ozrejmiť, že pre jeho nariadenie neboli splnené zákonné podmienky. Odvolací súd v danej súvislosti poukazuje na závery Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. I. Skomp/4/2022 zo dňa 21.4.2022, plynúce z bodu 12. daného rozhodnutia, cit.: „Právomoc na konanie o neodkladných opatreniach ako procesnom prostriedku má vo všeobecnosti súd podľa CSP. To však samo osebe neznamená, že ak sú splnené podmienky § 324 a 325 ods. 1 CSP, súd môže vydať neodkladné opatrenie s akýmkoľvek obsahom alebo na ochranu akéhokoľvek práva. Judikatúra súdov už totiž dávnejšie vyslovila, že neodkladným opatrením nemožno brániť vo výkone právomocí inému orgánu verejnej moci (napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/240/98 a 7Cdo/59/2011, ako aj judikát R 123/1999). Obdobne z § 336 a 337 CSP možno vyvodiť záver, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak povinnosť, ktorá sa ním ukladá, môže mať vecný súvis s následnou žalobou vo veci samej. Použitie formulácie „žaloba vo veci samej“ evokuje, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len v súvislosti s takou vecou (samou), v ktorej by bolo možné domáhať sa ochrany práva žalobou (§ 131 CSP) na súde, teda na ktorej prejednanie je daná jeho právomoc. Tieto okolnosti však nie sú určujúce pri posudzovaní, či správny súd má právomoc na konanie o neodkladnom opatrení. Naopak, sú rozhodné pri posudzovaní otázky, či v danej veci možno nariadiť neodkladné opatrenie práve s navrhovaným obsahom práve voči danému odporcovi a práve na ochranu toho práva, ktoré je označené v návrhu. Skúmanie týchto okolností je však úlohou civilného súdu, ktorý bude o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodovať“. 22. Z označených záverov Najvyššieho správneho súdu SR (mimo iné) v stručnosti plynie, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné naplnenie dvoch pozitívnych a jednej negatívnej podmienky.
Ad a) musia byť naplnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má na mysli ust. § 324 a § 325 ods. 1 CSP (tieto v prejednávanej veci naplnené neboli – navrhovateľka/mimo iné/ neosvedčila tvrdenie o odlive zákazníkov, poklese tržieb, resp. ohrození činnosti prevádzky),
Ad b) povinnosť, ktorá sa ním ukladá, môže mať vecný súvis so žalobou vo veci samej (§ 336 a § 337 CSP),
Ad c) nemôže byť neodkladné opatrenie nariadené, ak jeho obsah bráni vo výkone právomoci inému orgánu verejnej moci (v prejednávanej veci sa navrhovateľka domáha ochrany práve z dôvodu tvrdených/osvedčených zásahov orgánu verejnej správy vo forme ukladania pokút a výzvy na odstránenie vodorovného dopravného značenia a formuluje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia širokého rozsahu fakticky zasahujúceho do právomoci iného orgánu verejnej správy a brániaci mu (v prípade vyhovenia návrhu) vo výkone jeho právomoci.
23. Odvolateľka akcentuje, že nenamieta zákonnosť správnych pokút, nedomáha sa prieskumu všeobecne záväzného nariadenia, ale sa domáha ochrany svojho „hmotnoprávneho postavenia“ – držby, vecného bremena, vlastníctva stavby parkoviska, s ktorými sa súd nevysporiadal. 24. Odvolací súd vo väzbe k uvedenej odvolacej argumentácii uvádza nasledovné. Odvolateľka vychádza z mylnej premisy, že ochrana vecných práv spadá len do pôsobnosti civilných súdov a je
možné ju poskytnúť len v rámci civilného sporového konania. Ochrana navrhovateľkou označených práv je však rovnako poskytovaná normami administratívnoprávnymi (napr. v rámci konania orgánov verejnej správy o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch proti ich rozhodnutiam, resp. v rámci prieskumu zákonnosti rozhodnutí, opatrení a pod. orgánov verejnej správy správnymi súdmi podľa Správneho súdneho poriadku. Príkladmo súd upriamuje pozornosť na ust. § 177 ods. 1 SSP podľa ktorého, cit.: „správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verenej správy. Zákonodarcom v predmetnom ustanovení zmieňované „subjektívne práva“ nemožno v žiadnom prípade stotožňovať len s hmotnými právami plynúcimi z administratívno-právnych predpisov. Pod práva (subjektívne) chránené v rámci správneho súdneho konania patria bez výnimky aj vecné práva – ochrana držby, vlastníckeho práva, resp. práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ako aj iných majetkových hodnôt, resp. majetkovej sféry v širšom slova zmysle.
25. Práve prepojenie dopadu rozhodnutia (resp. opatrenia alebo zásahu) orgánu verejnej správy na subjektívne práva so súdnym prieskumom vymedzuje účel ochrany, ktorý je spojený s podaním všeobecnej správnej žaloby. V prejednávanej veci (ako bolo zmieňované na iných miestach tohto uznesenia) je teda pre rozlíšenie toho, aký právny prostriedok ochrany (tvrdených) porušených subjektívnych práv navrhovateľky má byť použitý celkom zásadným, akým spôsobom odporca (mesto C.) do tvrdených subjektívnych práv navrhovateľky zasahuje. Pokiaľ tak činí, ako navrhovateľka popísala, ukladaním pokút a výzvami na odstránenie vodorovného dopravného značenia pod hrozbou pokuty, činí tak v medziach jeho zákonných kompetencií a otázka, či sú/nie sú, resp. boli/neboli splnené podmienky pre ukladanie pokút, teda či bola/nebola naplnená skutková podstata toho ktorého správneho deliktu atď. patrí pod úpravu noriem správneho práva a navrhovateľka k ochrane svojich tvrdených porušených subjektívnych práv musí využiť prostriedky ochrany, ktoré tieto predpisy upravujú.
26. Na margo odvolacej námietky, v rámci ktorej navrhovateľka namieta nesprávne hodnotenie projektovej a kolaudačnej dokumentácie súdom prvej inštancie, ktorej význam podľa mienky navrhovateľky súd prvej inštancie zásadne bagatelizoval a vyhodnotil len formálne, odvolací súd udáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (obdobne sp.zn. IV. ÚS 252/04).
27. Odvolací súd udáva, že sa v celom rozsahu stotožňuje s vyhodnotením označeného dôkazu súdom prvej inštancie. Z obsahu projektovej dokumentácie súd prvej inštancie zistil (bod 5. napadnutého uznesenia), že sa v nej udáva, že dopravne je objekt napojený na miestnu komunikáciu, ktorej šírkové parametre dávajú možnosť zriadenia odstavného pruhu pre parkovanie osobných vozidiel, ako dosiaľ. Okrem toho je pred objektom spevnená plocha, umožňujúca parkovanie ďalších 5 osobných áut. Odvolací súd stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že návrh parkovania vyplývajúci z projektovej dokumentácie predstavuje návrh spôsobu, akým bude zabezpečená potreba odstavných a parkovacích plôch pre tú ktorú konkrétnu stavbu. Projektová dokumentácia rieši dopravu k stavbe, minimálny požadovaný počet parkovacích miest, nemá však ambíciu (ani nemôže) riešiť otázky vlastníckeho práva k cestnému telesu (parkovisku). Záverom k uvedenej odvolacej námietke je podstatné uviesť, že nie je vo veci relevantná, nakoľko bez ohľadu na to, či by navrhovateľke (hypoteticky) svedčilo/nesvedčilo právo plynúce z vecného bremena k spornej nehnuteľnosti atď. nič by uvedená skutočnosť nemenila na podstatnom závere, že na poskytnutie ochrany subjektívnych práv navrhovateľke v prejednávanej veci civilný súdom, neboli splnené podmienky tak, ako v podrobnostiach odvolací súd zmienil v bodoch 18. a nasl. tohto uznesenia. 28. Navrhovateľka síce odvolaním napadla uznesenie súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu, t.j. aj výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania ale výlučne v súvislosti s ňou tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej (zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Nadväzne potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá vecnú správnosť (pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi - § 380 ods. 1 CSP) aj od neho závislého výroku o náhrade trov konania. 29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému odporcovi vznikol v zásade nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o ktorom nároku v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade odporcovi žiadne trovy nevznikli. Civilný sporový poriadok výslovne
nerieši situáciu, ak strane, ktorá má nárok na náhradu trov konania, v konaní žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Odvolací súd preto s použitím základných princípov Čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, resp. jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s Čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Odvolací súd s poukazom na uvedenú argumentáciu potom rozhodol tak, že odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)