Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Sas/21/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

10 28Sas/21/2024

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD., LL.M., v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F., zast.: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, so sídlom Mierová 48/B, 821 05 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 814 498, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 605 412 7464 0 zo dňa 12. 11. 2024, takto

r o z h o d o l :

9 28Sas/21/2024

I. Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 605 412 7464 0 zo dňa 12. 11. 2024 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. 07. 2024 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalovaná je p o v i n n á v plnom rozsahu nahradiť žalobkyni dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

7 28Sas/21/2024

Administratívne konanie

1. Žiadosťou zo dňa 10. 06. 2024 žalobkyňa požiadala o priznanie starobného dôchodku podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Starobný dôchodok žiadala priznať od 12. 04. 2023. O žiadosti žalobkyne rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) rozhodnutím č. 605 412 7464 0 zo dňa 29. 07. 2024 tak, že ju podľa , a Zákona o sociálnom poistení zamietol (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Na odôvodnenie uviedol, že obdobie od 01. 05. 1985 do 31. 07. 2007 bolo žalobkyni zhodnotené na nárok na výsluhový dôchodok. Toto obdobie dôchodkového poistenia nie je možné vzhľadom na a Zákona o sociálnom poistení zhodnotiť na nárok na starobný dôchodok. Orgán verejnej správny prvého stupňa ďalej uviedol, že k 12. 04. 2023 žalobkyňa získala 3 530 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo je 9 rokov a 245 dní. Žalobkyňa nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok.

2. Žalobkyňa podala prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 05. 08. 2024 a zo dňa 13. 09. 2024 (na základe oznámenia žalovanej o plynutí novej lehoty na podanie odvolania), o ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 605 412 7464 0 zo dňa 12. 11. 2024 vydaným prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne tak, že zmenila prvostupňové rozhodnutie vo výroku, takto: ,,Podľa o sociálnom poistení zamietam Vašu žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 10. júna 2024“ (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Na odôvodnenie uviedla, že ak poistenec získal dobu služby v rozsahu, ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok, nie je možné toto obdobie služby hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Poukázala na rozhodnutie Colného riaditeľstva SR zo dňa 30. 08. 2007, ktorým bol žalobkyni od 01. 08. 2007 priznaný podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v znení výsluhový dôchodok. Celková doba trvania služobného pomeru zhodnotená v rozsahu nároku žalobkyne na výsluhový dôchodok je podľa 22 rokov a 97 dní. Ide o dobu trvania pracovného pomeru žalobkyne v colnej správe od 01. 05. 1985 do 31. 07. 2007. Uvedené obdobie nie je možné hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme podľa právnych predpisov o sociálnom poistení. Nakoľko žalobkyňa získala dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a bol jej priznaný výsluhový dôchodok, v súlade s a Zákona o sociálnom poistení v znení sa doba služobného pomeru nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto žalobkyni na nárok na starobný dôchodok nebola zhodnotená. Žalobkyňa nesplnila podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov, a preto jej žiadosť o starobný dôchodok bola zamietnutá. Obdobie profesionálnej služby colníka nebolo zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií, preto nie je možné postupovať podľa Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128. (ďalej len „Dohovor č. 128”). Napadnuté rozhodnutie bolo doručené splnomocnenému právnemu zástupcovi dňa 15. 11. 2024.

Správna žaloba

3. Žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote (19. 11. 2024) podala správnu žalobu v sociálnych veciach podľa a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) na Správny súd v Banskej Bystrici. Žalobné námietky žalobkyne sa koncentrovali na celkovú dobu dôchodkového poistenia, ktorá mala byť zhodnotená pre účely nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia v zmysle Zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa v podstatnom namietala nesprávne právne posúdenie veci orgánmi verejnej správy, keďže jej mala byť zhodnotená celková doba jej dôchodkového poistenia pre účely nároku na starobný dôchodok, ktorá je 31 rokov a 342 dní, vrátane 22 rokov a 97 dní hodnotených pre účely priznania výsluhového dôchodku. Rozhodnutiami orgánov verejnej správy bolo porušené právo žalobkyne na priznanie starobného dôchodku v správnej výške, nakoľko orgány verejnej správy do úvahy nebrali celú dobu dôchodkového poistenia žalobkyne. Na podporu svojej argumentácie žalobkyňa odkázala na Dohovoru č. 128, judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 7So/138/2011, 10So/59/2014, 1So/127/2004, 10So/18/2015, 9So/187/2014, 1so/15/2015, 9So/136/2014, 9So/46/2015, 7So/58/2015, 9So/154/2015, 7So/16/2016, 7So/19/2016), rozsudky Krajských súdov v Košiciach, Nitre, Prešove, Banskej Bystrici, Bratislave, Trnave, Žiline ako i na rozsudky správnych súdov. Ďalšia námietka žalobkyne sa týkala princípu právnej istoty, ktorého súčasťou je i požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (rozhodnutia Ústavného súdu SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, II. ÚS 243/05, IV. ÚS 14/07, III. ÚS 192/06, IV. ÚS 481/2011). Rozhodnutia orgánov verejnej správy sú podľa žalobkyne arbitrárne, skutkové zistenia a právne závery sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi, o ktoré žalovaná opiera svoje rozhodnutie. V nesúlade s obsahom právnej praxe je i interpretácia právnych predpisov zo strany orgánov verejnej správy. Žalobkyňa nesúhlasila so záverom žalovanej, že obdobie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok, v zmysle citovaných ustanovení nie je obdobím dôchodkového poistenia, preto pre nárok na starobný dôchodok ho nemožno hodnotiť. Žalobkyňa konečne navrhla správnemu súdu, aby podľa zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil na nové konanie Sociálnej poisťovni, ústredie. Pre prípad úspechu si uplatnila nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa žiadala, aby bolo vo veci nariadené pojednávanie.

Vyjadrenie žalovanej

4. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 14. 01. 2025 zotrvala na svojej argumentácii uvedenej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ďalej uviedla, že s námietkami žalobkyne nesúhlasí, považuje ich za nedôvodné, pričom opakovane uviedla, že jej postup pri posúdení nároku žalobkyne na starobný dôchodok bol správny a dôvody nepadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobkyne. Žalovaná mala za to, že nárok žalobkyne na starobný dôchodok bol posúdený správne v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. Žalovaná navrhla, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa . Nežiadala vo veci nariadiť pojednávanie.

Replika žalobkyne

5. Žalobkyňa v replike zo dňa 13. 02. 2025 zotrvala na skutkových tvrdeniach a právnych dôvodoch uvedených v podanej správnej žalobe. Navyše uviedla, že postup žalovanej je diskriminujúci voči skupine výsluhových dôchodcov, ktorých činnosť nebola zaradená do I. alebo II. kategórie. Do účinnosti bola žalobkyňa poistencom Sociálnej poisťovne. Ust. 274 Zákona o sociálnom poistení nemá žiadny právny význam pre posudzovanie celkovej doby dôchodkového poistenia. Toto ustanovenie výsluhovým dôchodcom, ktorých činnosť bola zaradená do I. alebo II. kategórie zachováva nárok na skorší od vchod do dôchodku. Ďalej poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré dávajú jednoznačnú odpoveď na to, prečo právny názor žalovanej nemôže obstáť. Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie, že rozhodovacia činnosť všeobecných súdov je v súlade s právnym názorom Ústavného súdu SR vysloveným v Uznesení IV. ÚS 481/2011 - 19 zo dňa 10. 11. 2011, ako aj I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, II. ÚS 243/05. Žalovaná možnosť podať dupliku nevyužila.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

6. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa preskúmal na nariadenom pojednávaní dňa 03. 02. 2026 napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, a to v celom rozsahu (, , ), pričom dospel k záveru, že správna žaloba v sociálnych veciach je dôvodná.

7. Splnomocnený právny zástupca žalobkyne sa na nariadenom pojednávaní pridŕžal všetkých skutočností a právnej argumentácie uvedenej v správnej žalobe, ako aj v replike. Navyše poukázal na Rozsudok veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/7/2023 z 05. 06. 2024, ktorý sa týka predčasného starobného dôchodku a s tým súvisiaceho zápočtu doby služby do celkovej doby dôchodkového poistenia.

8. Poverená zástupkyňa žalovanej sa na nariadenom pojednávaní pridržiavala všetkých svojich doterajších písomných vyjadrení, trvala na tom, že rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom.

9. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

10. Podľa § 293fw prvá veta pred bodkočiarkou Zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek poistenca narodeného pred rokom 1967 sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak.

11. Podľa § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

12. Podľa § 274 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení (1) Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. (2) Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako

suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku.

13. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

14. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaná zmenila prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobkyne o priznanie starobného dôchodku (žiadosť žalobkyne o starobný dôchodok žalovaná zamietla podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení, pričom vypustila poukaz na § 293Z a § 263 ods. 10 cit. zák.) dôvodu, že obdobia hodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok nemožno hodnotiť pre výpočet starobného dôchodku, a teda žalobkyňa nesplnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok.

16. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyňa dovŕšila dôchodkový vek, teda 63 rokov, dňa 12. 04. 2023. Žalobkyni bol priznaný výsluhový dôchodok, na výpočet ktorého jej bola zhodnotená doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 01. 05. 1985 do 31. 07. 2007, t.j. celková doba výkonu štátnej služby v rozsahu 22 rokov a 97 dní. Vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia žalobkyňa získala 3 530 dní. Žalobkyňa žiadosťou zo dňa 10. 06. 2024, doručenou orgánu verejnej správy prvého stupňa dňa 17. 06. 2024, požiadala o starobný dôchodok.

17. Spornou je otázka, či má byť doba, ktorá bola žalobkyni zhodnotená pre priznanie výsluhového dôchodku, zohľadnená ako obdobie dôchodkového poistenia pri posudzovaní nároku žalobkyne na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia.

18. Správny súd na úvod uvádza, že z právnej úpravy sociálneho poistenia a sociálneho zabezpečenia ostatných skupín poistencov () je zrejmé, že aj keď oba systémy sociálneho poistenia sú založené na hodnotení dôb poistenia (či už služby alebo zamestnania), osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu ich poistenia v celom rozsahu (teda aj v civilnom zamestnaní), ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené výlučne na hodnotení doby služby poistenca.

19. V danom prípade žalobkyni dňom 01. 08. 2007 vznikol podľa a a v znení účinnom v rozhodnom čase, nárok na výsluhový dôchodok, ktorého výška (11 205,- Sk) bola určená s prihliadnutím na dobu trvania služobného pomeru v colnej správe (od 01. 05. 1985 do 31. 07. 2007, t.j. 22 rokov a 97 dní), bez zohľadnenia doby civilného zamestnania. Pre výšku dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia nebolo žalobkyni zhodnotené obdobie zodpovedajúce obdobiu tzv. „civilného sektoru“. Zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby do dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení výsluhový dôchodok priznaný podľa plnil funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia ako dávka existujúca, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok až dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Podľa v spojení s Zákona o sociálnom poistení, ak policajt (v zmysle ustanovenia Zákona o sociálnom poistení – aj ozbrojený príslušník finančnej správy) vykonával profesionálnu službu v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, doba jeho služby by sa vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia nemala hodnotiť. Podľa pre výšku výsluhového dôchodku sa nehodnotí celé obdobie trvania profesionálnej služby, ale len ukončené celé roky. Sociálne zabezpečenie policajtov za tzv. „zvyškové doby“ nie je týmto

zákonom upravené. Pri posudzovaní spornej otázky je teda v konkrétnom prípade potrebné vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo hodnotené pre „výšku“ dôchodku v osobitnom systéme, potom takéto obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia.

20. K tejto problematike existuje rozsiahla judikatúra Najvyššieho súdu SR (na ktorú správne poukazovala v podanej správne žalobe žalobkyňa). Správny súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26. 04. 2017, v ktorom sa cituje z Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2012 zo dňa 15. 08. 2012, ktorý konštatoval nasledovné: „Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy (napr. ), používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa zákona o sociálnom zabezpečení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ. Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa vylúčenie možnosti zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení tohto zákona vo všeobecnom systéme. To by malo za následok situáciu, kedy doby poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia ostali nezhodnotené (rovnako ako v prípade navrhovateľa). Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme, následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu.“

21. Z vyššie uvedeného vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby doba zhodnotená pre účely priznania výsluhového dôchodku nebola považovaná za obdobie dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady, kedy sa

určuje výška invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku v zmysle ustanovení .

22. Ak teda žalovaná vo veci žiadosti žalobkyne o starobný dôchodok rozhodla tak, že žiadosť zamietla, nakoľko absolútne vylúčila hodnotenie doby jej poistenia, ktoré získala v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, tak jej rozhodnutie má za následok, že žalobkyni nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Podľa právneho záveru vysloveného v Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/2/2015 zo dňa 24. 08. 2016 platí, že: „Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“

23. Žalobkyňa je poberateľkou dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, ktorá od dovŕšenia dôchodkového veku podľa Zákona o sociálnom poistení plní funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v sume primeranej dobe trvania služobného pomeru s tým, že na určenie sumy starobného dôchodku podľa Zákona o sociálnom poistení má žalobkyňa zákonný nárok na to, aby jej bola do doby zamestnania započítaná doba služby a osobné vymeriavacie základy už zohľadnené v dávke z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. Suma starobného dôchodku sa následne zníži podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky. Zámerom zákonodarcu bolo zabezpečiť, aby súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, resp. aspoň rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý by mal všetky doby poistenia (zamestnania) hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

24. Správny súd v tejto spojitosti podporne poukazuje na závery vyslovené v Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 v znení: „Odporca (SP) nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“... „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií).“... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa .“

25. Správny súd konštatuje, že sa jedná o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v otázke týkajúcej sa aplikácie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 na výsluhových dôchodcov v postavení obdobnom ako u žalobkyne, keďže vyššie citované právne názory boli opakovane vyjadrené v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR.

26. Vo svetle vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že preskúmavané napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, nie je v súlade so zákonom, lebo vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto ich podľa zrušil. Správny súd zároveň vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie ( ).

27. Úlohou orgánu verejnej správy prvého stupňa v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného právneho názoru správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť žiadosť žalobkyne o starobný dôchodok s tým, že v zmysle je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom správneho súdu viazaný.

28. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovanú na ich náhradu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

2 28Sas/21/2024

P o u č e n i e: Doručený rozsudok je právoplatný ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( , 439 ods. 1 SSP, a contr.). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym z súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom ( ). Podľa povinnosti podľa neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa (správna žaloba v sociálnych veciach) a d) (správna žaloba vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.