Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoP-5-2026.pdf
PDF · 101.88 KB
Case nature
Subarea
11CoP/5/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, dieťa matky: C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E., právne zast.: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, a otca: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXX/XX, E., právne zast.: JUDr. Eva Klenová, advokátka so sídlom M. R. Štefánika 6, Pezinok, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II zo dňa 16. decembra 2025, č.k. 73P/165/2025-10, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a konanie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 05.12.2025 z a s t a v u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, ods. 2 veta prvá, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 2 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), § 28 ods. 2 Zákona o rodine, ako aj Článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, vecne tým, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil ako nedôvodný. Uviedol, že matka sa návrhom, doručeným súdu dňa 05.12.2025, domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd do skončenia konania vo veci samej zakázal styk otca s maloletým A. a zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti. Dôvodila, že ju pracovníčka Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava I telefonicky informovala, že úradu bola doručená správa od klinického psychológa, ktorá potvrdzuje prítomnosť hlbokej traumy u maloletého; a že na základe tejto správy je pre maloletého A. odporúčané dlhodobé psychologické vedenie a terapeutická starostlivosť, aby sa zistená trauma mohla spracovať a zmierniť jej následky. Následne jej oznámila, že obnovila osobný kontakt otca s maloletým, ktorý bol zastavený, a že sa majú znova striedať v starostlivosti, keďže správa nepotvrdila sexuálne zneužívanie. Kolízny opatrovník však nekonal v súlade s odporúčaním psychologičky, ktorá zdôrazňuje potrebu dodatočnej odbornej pomoci a stabilizácie dieťaťa. Napriek týmto záverom obnovil kontakt otca s maloletým bez toho, aby bola zabezpečená odborníkmi odporúčaná ochrana a stabilizácia maloletého a tiež napriek tomu, že v súčasnosti prebieha trestné konanie týkajúce sa podozrenia z ohrozenia maloletého. Na základe týchto skutočností má matka za to, že je nutné bezodkladne prijať opatrenie, ktorým sa zabezpečí ochrana maloletého pred ďalším psychickým poškodzovaním a destabilizáciou jeho vývinu. K návrhu matka pripojila správu klinickej psychologičky F. B. I. zo dňa 03.12.2025 (ďalej len „správa“) .
3. Súd prvej inštancie lustráciou poručenských spisov zistil, že Mestský súd Bratislava II uznesením č.k. 73P/126/2025-16 zo dňa 16.09.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 12CoP/187/2025-188 zo dňa 08.12.2025 zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze styku otca s maloletým dieťaťom a vo zverení maloletého do jej osobnej starostlivosti.
4. Súd po oboznámení sa s návrhom matky a k nemu priloženého listinného dôkazu dospel opätovne ( nakoľko sa jedná už v poradí o druhý návrh matky, ktorým sa domáha zákazu styku otca s dieťaťom a jeho zverenia do jej osobnej starostlivosti) k záveru, že ani tento návrh nie je dôvodný. Vychádzajúc zo skutkových okolností existujúcich v čase rozhodovania súdu nemožno prijať záver o osvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu, ktorá má spočívať nielen v zmene výkonu doterajšej právoplatnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa, ktorá sa realizuje od februára 2025 až doposiaľ, a to z (asymetrickej) striedavej osobnej starostlivosti (9 dní u matky a 5 dní u otca) do výlučnej osobnej starostlivosti matky, ale aj v uložení zákazu styku otca s maloletým dieťaťom, ktorý súd považuje za závažný zásah do rodičovských kompetencií, ako aj do práva maloletého dieťaťa na rovnocennú výchovu a starostlivosť oboch rodičov. Z obsahu návrhu matky a jeho prílohy vyplýva, že starostlivosť o maloletého A. zabezpečuje len matka pravdepodobne od 12.09.2025, kedy nebol maloletý do starostlivosti otca riadne odovzdaný, čo vyplýva z návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, a podľa klinickej psychologičky, u ktorej bol maloletý vyšetrený, možno usudzovať, že približne v prvej polovici roka 2025 maloletý vykazoval symptomatiku typickú pre sexuálne zneužívané dieťa. Uvedené sa však doposiaľ riadne nepreukázalo a v súčasnosti prebiehajú rôzne trestné stíhania vedené voči obom rodičom. Správa predložená matkou žiadnym spôsobom neosvedčuje a ani nepreukazuje, že by mal otec v rozhodnom období sexuálne zneužívať maloletého a ani že by jeho zhoršené správanie mal na svedomí práve otec. Preto všetky tvrdenia matky o údajnom správaní sa otca, ktoré mala k dispozícii aj klinická psychologička, sú len v rovine matkiných domnienok a doposiaľ neboli žiadnym relevantným spôsobom preukázané (napr. znaleckým posudkom vypracovaným v trestnom konaní). Súd teda nevzhliadol také výnimočné dôvody, ktoré by odôvodňovali zverenie maloletého dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti matky a už vôbec nie zákaz styku otca s maloletým dieťaťom formou neodkladného opatrenia. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP.
5. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu, keď v spojení so záverom, že maloletý v prvej polovici roka 2025 vykazoval symptomatiku typickú pre sexuálne zneužívané dieťa, nemohol súd prvej inštancie za žiadnych okolností dospieť k záveru, že nie je ohrozený žiadny dôležitý záujem maloletého. Poukázala na to, že súd prvej inštancie v konaní pod sp. zn. 73P/126/2025 posudzoval návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia založený na faktografickom popise skutočností zo strany matky, ktoré u matky vzbudzovali obavu z ohrozenia vývinu maloletého zásahmi do jeho dôstojnosti majúcimi traumatizujúci dopad, ku ktorým dochádzalo v čase, keď sa o maloletého staral otec. V danom čase ešte neprebehlo u maloletého psychologické vyšetrenie, pričom maloletý ho podstúpil až v priebehu odvolacieho konania pred Krajským súdom v Trnave vedenom pod sp. zn. 12CoP/187/2025. Závery tejto správy následne potvrdili obavy matky, že maloletý bol vystavený traumatizujúcemu zážitku a že príznaky, ktoré sa u neho prejavovali aj v predškolskom zariadení a boli týmto zariadením popísané, boli symptómami charakteristickými pre deti, ktoré prežili alebo boli vystavené potenciálne traumatizujúcej skúsenosti spadajúcej do kategórie sexuálneho zneužívania. Z hľadiska osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov za daných okolností nebola dôvodná požiadavka súdu prvej inštancie, že matka mala preukázať, že otec maloletého sexuálne zneužíval. V zmysle záverov správy mal súd prvej inštancie dostatočne osvedčené, že u maloletého nejde len o „zhoršené správanie“, ale že bol traumatizovaný prežitkom, ktorý nedokáže spracovať, s negatívnymi prejavmi vo vzťahu k otcovi, pričom je aktuálne v stave vyžadujúcom ďalšiu psychologickú intervenciu. Ďalej matka namietala, že súd neposudzoval záujem maloletého A. v súlade s Čl. 5 Zákona o rodine, nakoľko nezohľadnil bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilitu prostredia, v ktorom sa maloletý zdržiava, ochranu duševného, telesného a citového vývinu maloletého, či ohrozenie vývinu maloletého zásahmi do jeho dôstojnosti v zmysle záverov správy, ku ktorým dochádzalo v čase, keď sa o maloletého staral jeho otec, majúcimi traumatizujúci dopad na maloletého. V situácii, kedy maloletý A. nachádza oporu výhradne v starostlivosti matky v dobe spracúvania vážnej psychickej traumy, ktorej príčinu je nevyhnutné vyšetriť, a to aj v rámci trestného konania vedeného vo veci podozrenia zo spáchania zločinu sexuálneho násilia otcom maloletého, je nevyhnutná neodkladná dočasná úprava výkonu rodičovských práv a povinností. Matka maloletého opakovane vyjadrovala obavy o syna, odborníci a úradníci, na ktorých sa obracala, však situáciu zľahčovali, v čom pokračuje i súd a to bez náležitého dôvodu. Zároveň
poukázala na judikatúru slovenských súdov, Európskeho súdu pre ľudské práva, ako i Dohovor o právach dieťaťa. Navrhla preto napadnuté uznesenie zmeniť a jej návrhu vyhovieť.
6. Otec považoval odvolanie matky za nedôvodné. Konštatoval, že matka svoj návrh odôvodnila skutočnosťami vyplývajúcimi zo správy F. B. I., klinického psychológa, z klinického psychodiagnostického vyšetrenia maloletého A. zo dňa 03.12.2025, pričom záver správy nepreukazuje, že daný stav maloletého je dôsledkom otcovej starostlivosti o neho, keďže v danom období bol maloletý v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, tzn. mohol byť dôsledkom aj konania matky. Žiadny z doposiaľ konajúcich súdov, odborníkov, či úradníkov, obavy matky o maloletého nezľahčoval. Každý ich úkon vychádzal z podrobného a dostatočného vyhodnotenia tvrdení matky a dôkazov, ktoré matka na ich podporu produkovala. S poukazom na konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 73P/126/2025 a zároveň odvolacie konanie vedené pod sp. zn. 12CoP/187/2025 otec uviedol, že je nepochybné, že v odvolacom konaní mal odvolací súd správu k dispozícii aj od matky, ktorá ju učinila prílohou svojho podania na odvolací súd zo dňa 05.12.2025, tzn. že matka jej predložením odvolaciemu súdu prezentovala skutkové okolnosti významné pre rozhodnutie odvolacieho súdu. Skutkové okolnosti vyplývajúce zo správy boli preukázateľne predmetom posúdenia odvolacím súdom, čo je zrejmé z bodu 35. a 36. uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 12CoP/187/2025-188 zo dňa 08.12.2025, toto konanie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia bolo právoplatne skončené dňa 17.12.2025. Vyššie uvedený stav spôsobil, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie o aktuálnom návrhu matky bránila prekážka litispendencie (§ 159 CSP), súd prvej inštancie mal na ňu ex offo prihliadať a konanie zastaviť, aby sa zachovala procesná efektivita, vychádzajúca z princípu „ne bis in idem“ (nie dvakrát v tej istej veci). Nezastavenie konania pre prekážku litispendencie považuje za nesprávne právne posúdenie veci v čase vydania uznesenia. Pre aktuálne odvolacie konanie je teda podstatná skutočnosť, že dané konanie je od 17.12.2025 zaťažené prekážkou rozhodnutej veci, pretože skutkové okolnosti vyplývajúce zo správy už boli posúdené odvolacím súdom v odvolacom konaní, právoplatne skončenom a k žiadnej zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie o aktuálnom návrhu reálne nedošlo, keďže návrh je odôvodnený skutkovými okolnosťami vyplývajúcimi zo správy. K vyjadreniu pripojil Znalecký posudok č. 33/2025 zo dňa 15.12.2025 vypracovaný PhDr. Igorom Obuchom, znalcom z odboru psychológia a odvetvia klinická psychológia detí a dospelých, majúc za to, že je z neho zrejmé, že obvinenia matky voči osobe otca nemôžu mať a nemajú reálny základ, pretože jeho závery matkin návrh aj odvolanie spochybňujú. Navrhol konanie zastaviť, prípadne napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že konanie je treba zastaviť.
8. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
9. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
10. Podľa § 159 CSP, začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.
11. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
12. Medzi neodstrániteľné nedostatky patrí nedostatok právomoci súdu (Čl. 1 CSP, § 9 CSP), prekážka už skôr začatého súdneho konania v tej istej veci, tzv. litispendencia (§ 159 CSP), prekážka právoplatne rozsúdenej veci, tzv. res iudicata (§ 230 CSP) a nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania (§ 61 CSP).
13. V danom prípade z obsahu spisu odvolací súd zistil, že matka sa svojim prvým návrhom, doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.09.2025, domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd do právoplatného skončenia vo veci samej zakáže styk otca s maloletým A. a zároveň maloletého zverí do jej výlučnej starostlivosti. Súd o predmetnom návrhu rozhodol uznesením č.k. 73P/126/2025-16 zo
dňa 16.09.2025 tak, že návrh matky zamietol. Proti tomuto uzneseniu matka podala odvolanie, o ktorom Krajský súd v Trnave rozhodol potvrdzujúcim uznesením č.k. 12CoP/187/2025-188 zo dňa 08.12.2025, keď zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že nie je nevyhnutné bezodkladne upraviť vzťahy účastníkov konania nariadením neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky, pretože ňou uvádzané dôvody nepredstavovali také skutočnosti, pre ktoré by bol z dôvodu hroziacej ujmy na strane maloletého nevyhnutný zásah formou neodkladného opatrenia. Predmetné konanie je právoplatne skončené. Ešte v priebehu uvedeného odvolacieho konania, dňa 05.12.2025 matka podala na súd prvej inštancie ďalší (predmetný) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa opätovne domáhala, aby súd do skončenia konania vo veci samej zakázal styk otca s maloletým A. a zveril maloletého do jej výlučnej osobnej starostlivosti a súd prvej inštancie napadnutým uznesením jej návrh v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný. Proti tomuto uzneseniu matka podala odvolanie, ktoré je predmetom prieskumu tohto odvolacieho konania.
14. V oboch vyššie uvedených prípadoch sa vec týka tých istých účastníkov konania, ide o vec starostlivosti súdu o to isté maloleté dieťa a predmetom je dočasná úprava rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozhodnutia vo veci samej. Aktuálne v predmetnej veci už existuje právoplatné rozhodnutie (uznesenie Mestského súdu Bratislava II č.k. 73P/126/2025-16 zo dňa 16.09.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 12CoP/187/2025-188 zo dňa 08.12.2025, právoplatné dňa 17.12.2025).
15. Z obsahu návrhu matky zo dňa 05.12.2025 na nariadenie neodkladného opatrenia, ako i z jej odvolania vyplýva, že tieto sú odôvodnené totožnými skutočnosťami (t.j. podozrenie matky zo sexuálneho zneužívania maloletého A. zo strany otca s poukazom na správu F. B. I., klinického psychológa, z psychodiagnostického vyšetrenia maloletého A. zo dňa 03.12.2025), ktoré skutkové okolnosti boli už predmetom posúdenia odvolacím súdom a s ktorými sa už Krajský súd v Trnave vysporiadal v konaní sp. zn. 12CoP/187/2025, v priebehu ktorého bol maloletý vyšetrený klinickou psychologičkou F. B. I. za účelom posúdenia jeho aktuálneho psychického stavu z dôvodu podozrenia na sexuálne zneužívanie. Z predloženej správy z klinického psychodiagnostického vyšetrenia maloletého zo dňa 03.12.2025 nevyplýva, že by bol maloletý zo strany otca sexuálne zneužívaný. Hoci F. I. konštatovala, že pri vyšetrení sa objavili pri zmienke otca negatívnejšie prejavy maloletého, zároveň doplnila, že uvedené môže naznačovať aj rodičovský konflikt medzi matkou a otcom, či matkou vykazované známky nervozity. Vzhľadom na prítomnú symptomatiku u maloletého, ktorá naznačuje, že v minulosti zažil niečo vážne, čo nevie spracovať, považovala za nevyhnutné zabezpečiť maloletému dlhodobé psychoterapeutické sedenia.
16. Vzhľadom na vyššie opísanú procesnú situáciu treba konštatovať, že prvoinštančný súd pochybil, keď po doručení návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 05.12.2025 vecne o jej návrhu rozhodol (jeho zamietnutím), keďže vzhľadom na v tom čase už prebiehajúce konanie sp. zn. 73P/126/2025 o predchádzajúcom totožnom návrhu matky bolo v zmysle ustanovenia § 159 CSP potrebné toto neskôr začaté konanie (sp. zn. 73P/165/2025) zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky. Začatie konania totiž bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.
17. V súčasnosti, to znamená v čase kedy rozhoduje tunajší odvolací súd, už však prvá vec (sp. zn. 73P/123/2025) je medzičasom právoplatne skončená a jediný do úvahy prichádzajúci postup súdu je potom v zmysle § 230 CSP.
18. Právoplatné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zakladá procesnú prekážku res iudicata pre nový návrh, ktorým by sa navrhovateľ z rovnakých dôvodov a za nezmenenej skutkovej situácie domáhal nariadenia neodkladného opatrenia s totožným obsahom. Prekážka veci rozhodnutej svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a zistenie existencie takejto prekážky v ktoromkoľvek štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený, teda ak vyplýva z rovnakého skutku.
19. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a po zistení vyššie uvedených súvislostí dospel preto k záveru, že nie je možné vecne preskúmavať napadnuté uznesenie č.k. 73P/165/2025-10 zo dňa 16.12.2025, bráni tomu totiž právoplatné uznesenie Mestského súdu Bratislava II č.k. 73P/126/2025-16 zo dňa 16.09.2025 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 12CoP/187/2025-188 zo dňa 08.12.2025, pretože išlo o rozhodnutie medzi totožnými účastníkmi konania a bolo odôvodnené totožnými skutkovými okolnosťami významnými pre rozhodnutie súdu aj v prejednávanej veci. Uvedený záver potvrdzuje aj ustanovenie § 329 ods. 3 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia prekážku rozhodnutej veci, teda opačne potom platí, že ak k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie nedôjde, právoplatné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) zakladá, čo je aj prípad prejednávanej veci.
20. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.
21. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
22. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami odvolací súd po zistení neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania, odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa 389 ods. 1 CSP zrušil a konanie podľa § 230 CSP zastavil.
23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol s použitím ustanovenia § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď neboli zistené okolnosti pre aplikáciu ustanovenia § 55 CSP.
24. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).