Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_6C-75-2017.pdf
PDF · 125.51 KB
No categories available
6C/75/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobcu: N. R., R.. XX. XX. XXXX, D. C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Halagan s.r.o., so sídlom Framborská 253/21, 010 01 Žilina, 36 436 640, proti žalovanej: M. N., R.. XX. XX. XXXX, T. D. S. XX, XXX XX Ž., o vydanie bezdôvodného obohatenia a o vzájomnej žalobe žalovanej o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
I. Žaloba žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia sa zamieta.
II. Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov strán sporu tak, že preberateľom zostatku úveru v zmysle zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 18.04.2013 č. XXXXXXXXXX poskytnutý Slovenskou sporiteľňou, a.s. so zostatkom ku dňu 16.05.2016 vo výške 19.321,55 eur sa stáva žalobca.
III. Žalovaná je povinná z titulu vyrovnania vyporiadavacích podielov zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 12.649,49 eur, a to do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresný súd Žilina dňa 27. 10. 2017 žiadal žalobca, aby súd uložil žalovanej povinnosť, aby mu zaplatila sumu 1506 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 506 eur od 20. 04. 2017 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. V odôvodnení svojej žaloby žalobca uviedol, že žalobca a žalovaná M. N., uzatvorili so Slovenskou sporiteľňou, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., odd. Sa, vložka č. 601/B (ďalej len „banka") Zmluvu o splátkovom úvere ě. XXXXXXXXXX, v ktorej sú žalobca a žalovaná vedení ako dlžníci spolu a nerozdielne. Predmetom Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX je poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkom v sume 24.400.00 EUR. Žalobca a žalovaná sa zaviazali spolu a nerozdielne splatiť uvedený úver lehote do 20.04.2023, pričom výška splátok bola dohodnutá vo výške 333.10 EUR mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 20.05.2013. Úver bol poskytnutý bankou okamžite a v plnej výške. Úverová zmluva bola uzavretá v čase trvania manželstva. Rozsudkom Okresného súdu Žilina, č. k.: 30P/212/2015-150 zo dňa 27.04.2016 súd manželstvo medzi žalobcom a žalovanou rozviedol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.05.2016. Žalovaná bola povinná splácať so žalobcom úver z vyššie uvedenej zmluvy o splátkovom úvere spolu a nerozdielne aj po rozvode manželstva. Po právoplatnosti rozvodu manželstva úver splácal len žalobca a to: - odo dňa 20.05.2016 do 20.12.2016 vo výške 301,20 EUR mesačne - odo dňa 20.01.2017 do 20.02.2017 vo výške 285,50 EUR mesačne a - odo dňa 20.01.2017 do 20.02.2017 vo výške 15,70 EUR mesaěne.
Žalobca celkovo uhradil splatné splátky zo Zmluvy o splátkovom úvere spolu vo výške 3.012,00 EUR, na základe čoho vznikol žalovanej voči žalobcovi ako spoludlžníčke dlh z uhradených splátok 3.012.00 EUR/2 =spolu vo výške 1.506.00 EUR. Listom zo dňa 10.4.2017 vyzval žalobca žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom žalobca si uplatnil voči žalovanej ako spoludlžníčke z titulu bezdôvodného obohatenia vyplývajúceho zo Zmluvy o splátkovom úvere sumu z vyššie uhradených splátok, ktorú mala žalovaná uhradiť do 7 dní od doručenia výzvy na účet I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a ako variabilný symbol mala uviesť číslo Zmluvy o splátkovom úvere XXXX XXXXXX. List s výzvou bol žalobkyni doručený dňa 12.04.2017. Listom zo dňa 19.04.2017 žalovaná neuznala nárok žalobcu a ako odpoveď na výzvu navrhla vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov so žalobcom tak, že žalobca preberie do svojho výlučného vlastníctva hnuteľné veci označené v prílohe č. 1 tejto odpovede na výzvu a vyplatí žalovanej titulom vyporiadania BSM hnuteľných vecí sumu 1.800,00 EUR do 10 dní od uzatvorenia relevantného právneho úkonu - dohody. Žalovaná mala navrhnúť žalobcovi, že zostatok úveru preberie žalobca bez povinnosti uhrádzať uvedeným titulom akúkoľvek sumu. Žalovaná bola ochotná realizovať úkon prípadného postúpenia pohľadávky na ňu pripadajúcich vložených investícií do nadstavby domu 455 v prospech žalobcu, aby si tento svoju časť vložených investícií, ako i postúpenú časť vložených investícií od žalovanej uplatňoval, realizoval voči vlastníčke domu 455, Viere Nižnei, matke žalobcu. Listom zo dňa 31.05.2017 žalobca ako odpoveď na list zo dňa 19.04.2017 sa vyjadril, že nesúhlasí s návrhom žalovanej a naďalej trval na nároku v rozsahu, ako je uvedený vo výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 10.04.2017. 3. Dňa 06. 02. 2018 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe, a to prostredníctvom jej právneho zástupcu (na č. l. 37 spisu). Vo svojom vyjadrení žalovaná uviedla, že je nesporné, že strany sporu uzatvorili žalobcom označenú úverovú zmluvu so Slovenskou sporiteľňou, a.s.. Uviedla, že úver mal byť použitý na realizáciu nadstavby rodinného domu 455 postavený na parcele P. XXX k. ú. C., zapísaný na LV XXXX na vlastníka C. R., matka žalobcu. Medzi vlastníčkou domu a stranami sporu mala byť dohoda, aby si realizovali nadstavbu predmetného rodinného domu a následne v tejto časti domu aj bývali, ako aj dohoda, že vlastníčka domu dom spolu s jeho nadstavbou v budúcnosti prevedie na žalobcu. V ďalšom žalovaná uviedla, že počas trvania manželstva so žalobcom strany sporu nadobudli hnuteľné veci, zariadenie predmetnej nadstavby domu vo finančnom vyjadrení 3 664,21 eur v rozsahu predloženej prílohy. V ďalšom žalovaná uvádzala, že je v záujme oboch strán sporu vysporiadať si finančné záležitosti a vzájomné vzťahy po zániku BSM rozvodom. Navrhla, aby súd vyporiadal jej bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a to tak, že žalobca preberie do svojho výlučného vlastníctva hnuteľné veci označené v prílohe č. 1 a vyplatí žalovanej titulom vyporiadania hnuteľných vecí sumu 1 800 eur. Zostatok poskytnutého úveru mal prebrať žalobca bez povinnosti žalovanej uhrádzať akúkoľvek sumu.
4. Dňa 16. 03. 2018 bolo na Okresný súd Žilina doručené vyjadrenie žalobcu (na č. l. 53 - 54 spisu), v ktorom uviedol, že pri predmetnom splátkovom úvere, ktorý si zobrali od Slovenskej sporiteľne, a.s. strany sporu sa jednalo o spotrebný úver na čokoľvek, teda nie o hypotekárny úver. Predmetný úver mali strany sporu spotrebovať na bežné životné náklady a nemá byť pravdou, že z uvedeného úveru mala byť realizovaná nadstavba domu č. s. XXX postaveného na parc. č. XXX v obci C.. Ďalej uviedol, že v prípade, ak by aj z časti úveru bola realizovaná nadstavba rodinného domu, ktorý patrí C. R., žalobca nie je podielovým spoluvlastníkom na predmetnom rodinnom dome a nemá záujem, aby rodinný dom bol prevedený do jeho osobného vlastníctva. V ďalšom uviedol, že nesúhlasí s návrhom na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán sporu. Uviedol, že prevažná časť vecí, ktoré uviedla žalovaná nepatrí do BSM, ale patrí do vlastníctva vlastníčky rodinného domu C. R. (kúpeľňová skriňa so zrkadlom, kúpeľňová skrinka, obývacia stena, 2x skriňa, 2x valenda) a ostatné veci, ktorá mala žalovaná označiť nemajú mať v žiadnom prípade hodnotu 3 664 eur. Ďalej uviedol, že nesúhlasí, aby žalovaná na neho postúpila pohľadávku pripadajúcu na vložené investície do nadstavby rodinného domu voči C. R., nakoľko sa podľa žalobcu má jednať o neexsitujúcu pohľadávku.
5. Dňa 04. 05. 2018 bolo na súd doručené vyjadrenie žalovanej (na č. l. 65 spisu), v ktorom v zásade zopakovala svoje argumenty zo svojho prvého vyjadrenia v tomto spore (bod 3 tohto odôvodnenia).
6. Dňa 01. 10. 2018 bolo na súde doručené vyjadrenie žalobcu (na č. l. 77 spisu), v ktorom sa v zásade pridržiaval svojej dovtedajšej argumentácie v spore, pričom v ďalšom uviedol, že podľa jeho názoru v tomto spore nemôže súd vysporiadavať nároky BSM súčasne s nárokmi z bezdôvodného obohatenia, nakoľko konanie o vyporiadaní BSM je iným konaním ako konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia.
7. Dňa 18. 01. 2019 sa konalo v predmetnej veci pojednávanie (zápisnica na č. l. 96 a nasl. spisu), na ktorom bolo predmetné konanie prerušené, a to za účelom dosiahnutia mimosúdnej dohody medzi stranami sporu.
8. Na návrh žalobcu o pokračovanie v konaní Okresný súd Žilina uznesením zo dňa 14. 02. 2020 rozhodol o pokračovaní v konaní.
9. Dňa 25. 09. 2020 sa v predmetnej veci konalo pojednávanie, a to za účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu, a v neprítomnosti žalovanej a jej právneho zástupcu (zápisnica o pojednávaní na č. l. 150 - 154 spisu), pričom pojednávanie bolo odročené za účelom preukázania zostatku úveru poskytnutého stranám sporu zo strany SLSP ku dňu zániku BSM, ako aj jeho aktuálny zostatok.
10. Dňa 05. 10. 2020 bolo na súd doručené vyjadrenie žalobcu (na č. l. 162 a nasl. spisu), v ktorom uviedol, že čo sa týka aktív patriacich do BSM, tak ako ich uviedla žalovaná vo svojom vyjadrení (číslo listu 42 spisu), hnuteľné veci uvedené žalovanou, ako majetok patriaci do BSM, nebol konkretizovaný tak, aby bolo možné nezameniteľne určiť, o ktoré tieto hnuteľné veci sa jedná. Aj keby boli hnuteľné veci konkretizované, žalovaná nepredložila žiaden dôkaz o nadobúdacej cene hnuteľných veci a už vôbec nie o cene v čase vyporiadania BSM. Ak žalovaná nepreukáže hodnotu hnuteľného majetku patriaceho do BSM, navrhol, aby súd stanovil znalca za účelom určenia hodnoty hnuteľného majetku patriaceho do BSM, tak ako bude presne a nezameniteľne žalovanou konkretizovaný. Ďalej uviedol, že zostatok úveru poskyntuého na základe Zmluvy o splátkovom / hypotekárnom úvere ku dňu 16.05.2016, t.j. ku dňu zániku BSM bol vo výške 19.321,55 EUR. Uvedený úver spláca žalobca mesačnými splátkami v sume 301,20 EUR / mesačne. V roku 2016 (po 16.05.2016) žalobca uhradil 8 splátok úveru vo výške mesačnej splátky 301,20 EUR, t.j. 8 splátok x 301,20 EUR = 2.409,60 EUR; v roku 2017 žalobca uhradil 12 splátok úveru vo výške mesačnej splátky 301,20 EUR, t.j. 12 splátok x 301,20 EUR = 3.614,40 EUR; v roku 2018 žalobca uhradil 12 splátok úveru vo výške mesačnej splátky 301,20 EUR, t.j. 12 splátok x 301,20 EUR = 3.614,40 EUR; v roku 2019 žalobca uhradil 12 splátok úveru vo výške mesačnej splátky 301,20 EUR, t.j. 12 splátok x 301,20 EUR = 3.614,40 EUR; v roku 2020 žalobca uhradil ku dňu vyjadrenia 9 splátok úveru vo výške mesačnej splátky 301,20 EUR, t.j. 9 splátok x 301,20 EUR = 2.710,80 EUR. Celkovo žalobca ku dňu vyjadrenia uhradil sumu 15.963,60 EUR. Uviedol, že žalobca bol podľa úverovej zmluvy povinný splácať úver so žalovanou spolu a nerozdielne. Úver však žalobca uhrádzal sám. Celkovo žalobca uhradil na splátkach úveru od 16.05.2016 doposiaľ sumu 15.963,60 EUR. Navrhol, aby súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu zostatok pôžičky vo výške 19.321,55 EUR a aby súd zaviazal žalovanú k povinnosti z titulu vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 9.660,77 EUR.
11. Súd v predmetnej veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 07. 09. 2021, a to za účasti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovanej. Právny zástupca žalobcu predložil súdu na pojednávaní doplnenie podania zo dňa 05. 10. 2020, ktoré obsahovalo prehľad splácania spoločného úveru strán sporu zo strany žalobcu.
12. Súd na základe vykonaného dokazovania v predmetnej veci zistil nasledujúci skutkový stav:
13. Rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 30P/212/2015-150 zo dňa 27. 04. 2016, právoplatný a vykonateľný dňa 16. 05. 2016 (na č. l. 12 - 14 spisu), bolo manželstvo strán sporu, ktoré bolo uzatvorené dňa 02. 06. 2007 v Žiline rozvedené.
14. Strany sporu uzatvorili dňa 18. 04. 2013 zmluvu o splátkovom úvere (na č. l. 6 a nasl. spisu), na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla stranám sporu splátkový úver vo výške 24 400 eur, druh úveru: spotrebný úver na čokoľvek, s výškou splátky a splatnosťou 333,10 eur mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, so splatnosťou prvej splátky 20. 05. 2013, s konečnou splatnosťou úveru 20. 04. 2023.
15. V zmysle potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 22. 01. 2019 (na č. l. 168 spisu), zostatok predmetného úveru predstavoval ku dňu 16. 05. 2016 sumu 19 321,55 eur.
16. V zmysle dokladov predložených zo strany žalobcu na č. l. 169 - 178 spisu (obraty z účtu žalobcu IBAN I., výpisu z úverového účtu žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený SLSP, a.s. za roky 2016,
2017, 2018, 2019, 2020), ako aj dokladov predložených žalobcom na pojednávaním konanom dňa 07. 09. 2021 (splátkový kalendár - amortizačná tabuľka k úveru č. XXXXXXXXXX a čiastočné výpisy z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX za časť roka 2020 a časť roka 2021 vyplynulo, že žalobca ku dňu 07. 09. 2021 uhradil z titulu splácania predmetného úveru sumu 19 276,80 eur (za rok 2016: 301,20 x 8 = 2 409,60, za roky 2017 - 2020: 48 x 301,20 = 14 457,60, za rok 2021: 301,20 x 8 = 2 409,60, spolu vo výške 19 276,80 eur). V zmysle splátkového kalendára žurnalizovaného na č. l. 256 spisu je suma, ktorú je potrebné splatiť do konečnej splatnosti úveru vo výške 6022,18 eur.
17. Súd predmetnú sporovú vec posudzoval podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:
18. V zmysle ustanovenia § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
19. V zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
20. V zmysle ustanovenia § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
21. V zmysle ustanovenia § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
22. V zmysle ustanovenia § 144 OZ, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
23. V zmysle ustanovenia § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
24. V zmysle ustanovenia § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20191201>.
25. V zmysle ustanovenia § 149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
26. V zmysle ustanovenia § 149 ods. 4 OZ, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
27. V zmysle ustanovenia § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
28. Súd v prvom rade konštatuje, že v predmetnom spore bolo potrebné rozhodnúť o dvoch nárokoch, pričom prvým z nich bol nárok uplatňovaný zo strany žalobcu proti žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu, že plnil za účelom splácania spoločného úveru aj za žalovanú. V predmetnom spore nebolo sporným, že tak žalobca, ako aj žalovaná si na základe úverovej zmluvy uzatvorenej so Slovenskou sporiteľňou dňa 18. 04. 2013 zobrali počas trvania svojho manželstva spotrebný úver. Podľa názoru súdu nie je dôvodné sa v predmetnom prípade, pokiaľ žalobca na spoločný úver plní po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán sporu (ktoré zaniklo na základe nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva dňom 16. 05. 2016) domáhať nároku z titulu bezdôvodného obohacovania sa na úkor žalobcu. Podľa R 2/1979, s. 14 ods. 2 a 3 (pričom odkaz na toto rozhodnutie sa nachádza v publikácii: Fekete, I.: Občiansky zákonník. 2. zväzok (Vecné práva, Zodpovednosť za škodu a za bezdôvodné obohatenie). Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2015 na s. 852), ku skutkovej podstate bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 454 OZ sú potrebné dva zákonné predpoklady. Predovšetkým, aby išlo o plnenie, ktoré bolo právnou povinnosťou iného občana; tento pojmový znak by nebol daný, keby osoba, za ktorú sa plnilo, nebola sama povinná plniť. Ďalej je treba, aby ten, kto plní za iného, nemal sám právnu povinnosť na toto plnenie. Kto plnil záväzok za iného, má právo požadovať bezdôvodné obohatenie iba od toho, za koho plnil a nie od toho, komu plnil. V predmetnom prípade bolo nesporné, že záväzok, na ktorý plnil žalobca vznikol obom stranám sporu, a to na základe zmluvy o splátkovom úvere, ktorú uzatvorili so Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa 18. 04. 2013 (na č. l. 6 spisu a nasl.). Išlo teda o spoločný záväzok oboch strán sporu, ktorý im vznikol počas trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nemožno preto ustáliť, že žalobca plnil na výlučný záväzok žalovanej, nakoľko obe strany sporu boli zaviazané plniť predmetný záväzok spoločne. Navyše, predmetný nárok vzhľadom na zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov strán sporu v dôsledku rozvodu ich manželstva mal byť predmetom vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zákonom stanovené princípy na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie sú založené na predpoklade, že pri nadobúdaní spoločného majetku, ako aj záväzkov zo strany manželov by sa mal jeden z nich v prípade disponovania/manipulovania s majetkom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nejakým spôsobom bezdôvodne obohacovať. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov spočíva v jeho bezpodielovosti, to znamená, že manželia nemajú nijakým spôsobom určený podiel na vlastníckom práve k jednotlivým spoločným veciam a vlastnícke právo každého z manželov sa týka celého spoločného majetku. Z tohto princípu potom vyplýva aj nemožnosť priznať zo strany súdu žalobcovi žalované plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia. Súd je síce povinný uplatnený nárok po právnej stránke aj správne právne kvalifikovať, avšak vzhľadom na:
- odlišný režim napr. plynutia premlčacích lehôt pri bezdôvodnom obohatení ako aj pri uplatňovaní nárokov plynúcich z vyporiadania BSM, a
- pri prihliadnutí na to, že predmetný nárok je zo zákona potrebné zohľadniť v rámci vyporiadania BSM berúc do úvahy aj prípadný ostatný majetok/záväzky manželov tak, aby o uvedenom bolo možné rozhodnúť na základe komplexného posúdenia masy BSM, súd žalobu žalobcu o plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia sa na strane žalovanej ako nedôvodnú zamietol.
29. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom spore žalovaná v rámci vzájomnej žaloby žiadala vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov strán sporu, súd rozhodol v tomto spore aj o vyporiadaní BSM strán sporu. V prvom rade bolo potrebné ustáliť masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaná vo svojich podaniach označila ako aktíva BSM viaceré hnuteľné veci na č. l. 42 spisu, a to len ich druhovým názvom s uvedením ich hodnoty, a to bez bližšieho označenia, prípadne opisu, uvedenia roku nadobudnutia, prípadne nadobúdacej ceny, výrobcu, prípadne označenia subjektu, od ktorého boli obstarané. Súd uvádza, že zo strany žalobcu bolo spochybňované, či všetky z označených vecí majú patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom namietal aj hodnotu, ktorú žalovaná pri jednotlivých hnuteľných veciach uviedla (vo vyjadrení žalobcu na č. l. 54 spisu). Súd poukazuje na to, že v rámci svojho predbežného právneho posúdenia na pojednávaní konanom v predmetnej veci dňa 25. 09. 2020 (v zápisnici o pojednávaní na č. l. 152 spisu) uviedol, že hnuteľné veci označené žalovanou neboli konkretizované tak, aby bolo možné nezameniteľne určiť, o ktoré tieto hnuteľné veci sa jedná a rozsudok, ktorý by v prípade, ak by sa preukázalo, že označené hnuteľné veci patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán sporu, do výroku poňal aj označené hnuteľné veci by bol nevykonateľný, ako aj na to, že na pojednávaní konanom v predmetnej veci dňa 07. 09. 2021 žalovaná na výzvu súdu, aby v nadväznosti na predbežný právny názor súdu týkajúci sa hnuteľných
vecí, ktoré označila za súčasť BSM prípadne produkovala ďalšie návrhy uviedla, že žiadne ďalšie návrhy nemá. Súd s prihliadnutím na vyššie uvedené preto konštatuje, že hnuteľné veci, ktoré boli označené žalovanou boli označené len ich pomenovaním bez ich bližšej špecifikácie či konkretizácie. Súd ustálil, že takýmto ich vymedzením ich nie je možné poňať do výroku rozsudku. Strany sporu sa nezhodli na hodnote týchto vecí, a nenavrhli ani dôkazy na ustálenie hodnoty týchto vecí (žalobca síce navrhoval vykonať znalecké dokazovanie za účelom určenia hodnoty hnuteľného majetku, avšak vzhľadom na nejednoznačné označenie predmetných vecí, ako aj na neunesenie dôkazného bremena ohľadne preukázania, ktoré z označených vecí patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebolo možné také znalecké dokazovanie vykonať). Súd aj z dôvodu dôkaznej núdze predmetné hnuteľné veci nevyporiadal. Nezanedbateľný podiel na rozhodnutí súdu nevyporiadať hnuteľné veci tak, ako boli označené v návrhu žalovanej mala aj skutočnosť, že pri niektorých označených hnuteľných veciach bolo sporným aj to, či patria do BSM strán sporu (žalobca totiž vo svojom vyjadrení na č. l. 54 spisu namietal, že kúpeľňová skrinka so zrkadlom, kúpeľňová skrinka, obývacia stena, 2x skriňa, 2x valenda patria do vlastníctva tretej osoby - C. R.). Súd konštatuje, že strany sporu pri označených hnuteľných veciach neuniesli ani bremeno tvrdenia, nakoľko žiadnym spôsobom druhové pomenovanie hnuteľných vecí počas sporu neupresnili. Súd je toho názoru, že v prvom rade by bolo nevykonateľné znalecké dokazovanie za účelom stanovenia hodnoty predmetných vecí a v konečnom dôsledku by bol nevykonateľný aj rozsudok, do výroku ktorého by boli predmetné hnuteľné veci poňaté. Z týchto dôvodov súd hnuteľné veci tak, ako boli označené žalovanou v tomto spore pri vyporiadaní BSM nezohľadňoval.
30. Následne z vyjadrení strán sporu predložených počas trvania tohto sporu vyplynulo, že počas trvania ich manželstva im vznikol spoločný záväzok voči Slovenskej sporiteľni, a.s. týkajúci sa splácania spotrebného splátkového úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že strany sporu označili predmetný záväzok ako jediné pasívum, ktoré je potrebné vyporiadať (odhliadnuc od aktív - hnuteľných vecí, ktoré označila žalovaná a ktoré súd z dôvodov uvedených v bode 29. tohto odôvodnenia do výroku tohto rozsudku nepoňal), súd v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu vyporiadal predmetný spoločný záväzok strán sporu, a to tak, že preberateľ zostatku predmetného úveru sa stal žalobca. Žalobca od zániku BSM tento záväzok sám splácal, s jeho prebratím a následným splácaním súhlasil (pričom aj žalovaná súhlasila s tým, aby predmetný záväzok prebral žalobca). Z listinných dôkazov predložených zo strany žalobcu (označených v bode 16. tohto odôvodnenia), ktorých obsah žalovaná nepopierala, mal súd za preukázané, že žalobca od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov plnil na predmetný úver (spoločný záväzok strán sporu), teda od 16. 05. 2016 až po vyhlásenie rozsudku v tejto veci v súčte sumu 19 276,80 eur a zostávajúca suma, ktorú je potrebné splatiť do konečnej splatnosti úveru bola vo výške 6022,18 eur. Splátky úveru, ktoré žalobca plnil od zániku BSM až po rozhodnutie súdu v tejto veci možno považovať za úhradu vykonanú z prostriedkov žalobcu na spoločný dlh (teda žalobca má nárok na náhradu toho, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok v zmysle ustanovenia § 150 druhá veta Občianskeho zákonníka, čiže má nárok na úhradu za plnenie tohto spoločného dlhu zo strany žalovanej). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v zmyske tohto rozsudku preberá zostatok predmetného úveru, teda ho bude platiť až do dátumu jeho konečnej splatnosti, je potrebné, aby uvedené bolo zohľadnené vo vzťahu k žalovanej tak, že žalovaná bude zaviazaná k úhrade polovice zostatku úveru žalobcovi. Súd zároveň poukazuje na to, že nakoľko sa pri predmetnom úvere jednalo o úročený záväzok, bolo potrebné zobrať do úvahy pri výpočte náhrady, na ktorej výplatu súd zaviazal žalovanú plnenie úveru už realizované zo strany žalobcu po zániku BSM, ako aj zostatok úveru vrátane úrokov. Ak je predmetom vyporiadania úročený záväzok manželov, ktorý ku dňu vyporiadania nie je vyplatený, vyporiadava sa tento záväzok vrátane jeho príslušenstva (rozsudok NS ČR z 3. 10. 2006, sp. zn. 22 Cdo 14/2006). Z uvedených dôvodov potom súd náhradu, ktorú je povinná žalovaná zaplatiť žalobcovi z dôvodu, že preberá ich spoločný záväzok vypočítal ako polovicu zo súčtu už zo strany žalobcu uhradených splátok úveru po zániku BSM a zostatku úveru s vyčíslením ku dňu vyhlásenia rozsudku (19 276,80 + 6022,18 = 25 298,98 eur). Súd predmetnú sumu vydelil dvoma, pričom výsledná suma je 12 649,49 eur (25298,98:2), súd preto uložil povinnosť žalovanej z titulu prebratia ich spoločného záväzku so žalobcom, ktorý žalobca po zániku BSM splácal sám, aby žalobcovi uhradila za účelom vyrovnania ich vyporiadavacích podielov sumu vo výške 12 649,49 eur.
31. Žalovaná v priebehu sporu namietala účel použitia prostriedkov zo spoločného úveru strán sporu, ktorý bol predmetom vyporiadania ich BSM. Hlavným argumentom z jej strany bolo, že peňažné prostriedky zo spoločne zobratého úveru boli použité na zhodnotenie domu vo výlučnom vlastníctve matky žalobcu, C. R.. Na druhej strane, žalobca na pojednávaní konanom v predmetnej veci dňa 07. 09. 2021 uviedol, že na predmetný rodinný dom vo vlastníctve tretej osoby (jeho matky) bolo z predmetného úveru použitých 2300 eur za účelom zakúpenia paliet, úver v zostávajúcom rozsahu mal byť použitý na splatenie pôžičky žalovanej, zakúpenie motorového vozidla (ktoré malo byť zošrotované ešte počas trvania manželstva strán sporu), na zakupovanie značkového oblečenia stranami sporu, ako aj iné útraty. Z uvedeného súdu vyplynulo, že nespornou medzi stranami sporu bola útrata sumy vo výške 2 300 eur z predmetného úveru, ktorú strany sporu mali použiť na rodinný dom č. XXX, kat. územie C. vo vlastníctve C. R.. Súd konštatuje, že aj ku dňu vyhlásenia rozsudku v tejto veci bola výlučnou vlastníčkou predmetného rodinného domu C. R. (výpis z listu vlastníctva č. XXXX, kat. územie C. zo dňa 07. 09. 2021 žurnalizovaný v súdnom spise). Aj napriek tomu, že v uvedenej časti bol účel použitia predmetného úveru nesporným (ostatný rozsah použitia predmetného úveru bol zo strany strán sporu sporný a nepreukázaný, pričom súd považuje za potrebné zdôrazniť, že strany sporu za účelom preukázania účelu jeho použitia nenavrhli súdu počas trvania sporu žiadne návrhy na vykonanie dokazovania), súd nemohol zohľadniť použitie 2300 eur na dom vo vlastníctve tretej osoby v prospech žalovanej, nakoľko v predmetnej veci sa jedná o vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, a súd pri rešpektovaní zásad pre vyporiadanie BSM stanovených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka by takú skutočnosť mohol zohľadniť v prípade, ak by sa zo spoločného úveru použili finančné prostriedky na výlučný majetok jednej strany sporu (v tomto prípade žalobcu). V predmetnom prípade však bolo nesporným, že časť prostriedkov zo spoločného úveru bolo použitých na majetok vo vlastníctve tretej osoby. V takom prípade ide o osobitný právny vzťah medzi žalovanou (resp. medzi stranami sporu) a takou treťou osobou (v tomto prípade pani C. R.), pričom súd uvádza, že osobitosti tohto právneho vzťahu súdu neboli preukazované. Žalovaná, resp. strany sporu si svoje prípadné nároky z titulu plnenia z ich spoločných prostriedkov na výlučný majetok C. R. majú možnosť uplatňovať priamo vo vzťahu k tejto tretej osobe, nakoľko ide o osobitný právny vzťah (voči tretej osobe), ktorý nie je možné vyporiadavať, prípadne zohľadňovať v rámci sporu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd uvádza, že pokiaľ by strany sporu žiadali vyporiadať v rámci vyporiadania ich BSM aj ich prípadnú pohľadávku voči C. R., súd by tento nárok zohľadnil v rámci tohto sporu. V predmetnom prípade však strany sporu ani v uvedenom neuniesli bremeno tvrdenia, ako ani bremeno dôkazu, nakoľko existenciu takej spoločnej pohľadávky, ktorá by mala byť súčasťou BSM netvrdili a ani nepreukázali, a navyše, žalobca existenciu takej prípadnej pohľadávky vylučoval (v zmysle jeho vyjadrenia na č. l. 54 spisu). Súd nemôže nahrádzať, prípadne dopĺňať tvrdenia strán sporu, a bez preukázania existencie prípadnej spoločnej pohľadávky strán sporu o tejto v predmetnom spore nebolo možné rozhodnúť. Súd predĺžil lehotu na plnenie sumy za účelom vyrovnania vyporiadavacích podielov zo strany žalovanej v zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok na šesť mesiacov, nakoľko ide podľa názoru súdu o odôvodnený prípad, a to z toho dôvodu, že sa jedná o sumu vyššej hodnoty, s prihliadnutím na príjem žalovanej a absenciu úspor na jej strane, ako aj skutočnosť, že žalovaná súdu na pojednávaní konanom v predmetnej veci dňa 07. 09. 2021 uviedla, že je možné, že zo zdravotných dôvodov bude musieť svoju prácu ukončiť (pričom tieto tvrdenia žalovanej žalobca nesporil), súd preto považoval za potrebné poskytnúť žalovanej priestor na zabezpečenie potrebných finančných prostriedkov na vyplatenie sumy určenej na dorovnanie vyporiadavacích podielov strán sporu a z toho dôvodov predĺžil paričnú lehotu na šesť mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. 32. Podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 35. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Súd konštatuje, že o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo. V súdenej veci bol žalobca neúspešný v spore o zaplatenie pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko žaloba žalobcu bola v tejto veci zamietnutá. V konaní o vzájomnej žalobe (ktorého hodnota sa v dôsledku skutočnosti, že jediným vyporiadavaným majetkom bol spoločný záväzok strán sporu, ktorý zodpovedal záväzku, z titulu ktorého sa žalobca domáhal žalobou proti žalovanej o vydanie bezdôvodného obohatenia) bol úspešný žalobca - a to z dôvodu, že súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo tak, ako žiadal žalobca (súd rozhodol, že žalobca preberá spoločný záväzok strán sporu a uložil žalovanej povinnosť z toho dôvodu zaplatiť žalobcovi sumu na vyrovnanie vyporiadavacích podielov), a žalovaná bola v tejto časti sporu neúspešná (nakoľko navrhovala, aby jej žalobca vyplatil sumu určenú na vyrovnanie ich vyporiadavacích podielov, navrhovala zohľadniť pri vyporiadaní aj hnuteľné veci, pričom tieto žiadnym spôsobom ani na výzvu súdu na pojednávaní konanom dňa 07. 09. 2021 nešpecifikovala, nenavrhla dokazovanie za účelom určenia ich hodnoty, teda v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno), dôsledkom čoho bolo, že súd potom bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nevyporiadal tak, ako žiadala žalovaná. Vzhľadom na to, že žalobca bol neúspešný v časti sporu o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré v konečnom dôsledku malo zodpovedať tvrdenému bezdôvodnému obohateniu z plnenia spoločného záväzku strán sporu, pričom totožný spoločný záväzok bol ako jediný predmetom vyporiadania BSM, pričom v tejto časti sporu bola neúspešná žalovaná, súd rozhodol, že žiadna strana nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt do stal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).